Obaja sme sedeli na mieste, ani jeden z nás sa nehol a to ma desilo. Jeho bezcitná tvár, ktorá sa javila kamenne. Jeho telo bolo viac namakané, ale to nemení môj názor. Odsunula som od seba tanier, chcem najprv počuť čo chce a potom sa najesť. Proste som zvedavá a to vždy zvíťazí. Nebudem tu hrať na niečo čím nie som. Proste rada strkám do všetkého jazyk. „Je mi strašne ľúto čo sa stalo, nechcel som ti ublížiť, ale neodolal som jej. Milujem ťa stále, ale viem, že so mnou už nič nechceš mať, buďme aspoň kamaráti," vyhŕkol to všetko na mňa. Premýšľala som nad jeho slovami. Predsa len som to odpustila Eleanor, mohla by som sa zľutovať nad ním. Okay, je to Styles, nikdy sa nezmení. Takže by bolo fajn, nie, nemôžem mu odpustiť. Bolo by to správne? Čo si pomyslia ostatní? Mala by som sa začať sústrediť na niečo iné, ale on tu stále sedí a čaká čo mu na to všetko odpoviem. Mala by som mu dať šancu, no tých som mu dala veľa a všetky pokašľal. Proste som zase spadla do toho čomu som sa snažila vyhnúť. Žiadna jeho hra, nič, ale viem, že sa stále snaží. Povzdychla som si a pozrela sa na neho. „Ukáž mi akýsi naozaj a nepremárni túto šancu, lebo je posledná," zamrmlala som si skôr pre seba. Počul ma. Cítila som lepšiu atmosféru v tomto prostredí. Možno to bude lepšie. Proste som sa rozhodla. „Ako si sa mala? Dlho sme sa nevideli" uškŕňal sa. Mala som mu chuť jednu vpáliť, ale chcel mi ukázať aký je a to zahrňuje aj to jeho správanie. Pozdvihla som jedno obočie. „Fajn, pracujem pre jednu firmu a pridelili ma k Zaynovi, pracujem aj s Danielle, doma ma čaká môj krásny pes, stretla som bandu idiotov a teraz mám sa super," to posledné som povedala s takou iróniou, že to nemohol prehliadnuť. Samozrejme sa nad mojou poznámkou zatváril ako blázon. Ale predsa je to Styles. Celý čas sme sa rozprávali o tom roku a pol čo sme sa nevideli. Mala som pocit, že to nie je ani on. Proste je môj kamarát. Takto sme sa spolu ešte ani nebavili. Proste to bolo dokonalé. Povedal mi všetko čo sa stalo. Dokonca ako Zayn vrazil Liamovi, kvôli Danielle. Toho som si naozaj vážila, pretože ten Payne ma naozaj serie. Budem ho musieť nejako dostať. Aby si konečne uvedomil, čo to spravil za koko*inu.

„Ejha, zase spolu," počula som za sebou hlas tej zmyje. Obzrela som sa na ňu. Premerala som si ju, celá v ružovom. Barbína, ako malá. „Nie, vieš sme kamaráti, to robia normálni ľudia barbína," uškrnula som sa na tú suku. Neviem, proste mi prišla nesympatická. Stačil mi jej hlas a mala som chuť ju zabiť, ale to by potom netrpela. „Nie som barbína," zavrčala. Uchechtal som sa nad jej poznámkou. Veď sa stačí na ňu pozrieť a človek vidí čo je zač. je to len zlatokopka, dokonca skončila na istú dobu s modelingom. Veci si kupuje za Liamove peniaze. Nikto si to ani len nevšimol. „Sa pozri ako vyzeráš," zavrčala som pre zmenu ja. Otočila sa na päte a bežala za Liamom. „Je ti jasné, že išla žalovať," zabrblal Harry cez smiech. Pozrela som sa na neho a pozdvihla jedno obočie. Pokrčila som ramenami na znak, že mi to je jedno. Ale takto ona žaluje? Čo má päť rokov? Asi áno, predsa na toľko aj vyzerá. Venovala som sa svojmu jedlu. Moje telo si ho priam žiadalo. Napchávala som sa ako prasa, zatiaľ čo ma Hazza pozoroval. Snažil sa zadržať smiech ale nejako sa mu to nedarilo. „Bré ránko," započula som za sebou hlas Louisa a Nialla. „No kde trčíte" zasmiala som sa nad nimi. Obaja ma prebodli pohľadom. Nevinne som sa usmiala a oni si posadali ku nám.

„Louis, čo to máš na krku, akú odreninu," zaujímal sa Harry. Dobre, to som nevydržala a rozosmiala som sa. Spomenula som si ako spadol z postele. To sa proste nedalo. Za to som mohla ja. „Nerehni sa, za to môžeš ty!" zakvičal ako malé batoľa. Chalani sa divno pozerali. „Večer ma nastrašil a ja som spadol z postele," zatváril sa ako malé dieťa. Bože, no tak spadol z postele. Prekrútila som nad ním len očami. Predsa len je to absurdné. „Keby len teba," zavrčal Niall. Fajn, tak toto mi nejako nevyšlo. Mala by som dojesť a ísť. Mám stretnutie s El a Dan. Ideme do centra na nákupy. Viem, že by sa Louis ani len nepridal, ale predsa len. „Chalani, idem s El a Dan na nákupy pridáte sa?" zaujímala som sa. Všetkých som skúmala pohľadom. Premýšľali a jediný kto prikývol bol Niall. Chalani sa s nimi asi nechceli vidieť a hlavne s El. „Liam je nasratý," zašepkal Louis a pozrela som sa smerom kam sa díval on. Žeby tá suka žalovala? Čo som aj čakala. S ním to bude ťažké. Naozaj neviem čo si mám myslieť. Jeho výraz tváre bol neutrálny, ale za to bol červený ako paradajka. Mala by som zdrhať, ale to predsa nemôžem, neukážem mu slabosť ako keď som odišla.

„Čo si to povedala Shopie?" zasyčal na mňa. Pozdvihla som obočie. „Že je oblečená ako barbína" pokrčila som ramenami. Liam sa zatváril prekvapene. Ako keby to bolo niečo úplne iné. „Mne povedala, že si ju nazvala sukou, ktorá ide po peniazoch a, že patrí k štetkám," nadvihol obočie. Neverila som vlastným ušiam. Pozrela som sa na neho so spýtavým pohľadom. Nevedela som čo to malo znamenať. „Vyzerám na to, že by som jej to povedala? Však som väčšia chudera ako ona, kde som skončila sa len pozri," namierila som rukami okolo seba. Nemala som náladu sa s niekým hádať. Proste som chcela vypadnúť. Nechcela som tu byť, ani s nimi. „Niall, o desiatej na recepcii," postavila som sa a šla k východu. Nechcem byť tejto jedálni ani sekundu. Liam ma nasledoval.

„Mohli by sme sa porozprávať?" zastala som. Pozrela som sa do jeho oči, tam som videla prosbu, ktorá ma nútila to prijať. „Až večer," čiže som súhlasila. Prikývol. „Stav sa na mojej izbe, hneď vedľa tvojej" žmurkol. Naozaj má izbu vedľa mňa? Ako je možné, že som si to nevšimla. Nevadí, mala by som sa chystať. Zamávala som Liamovi a šla si po svojom až do izby. Nemala som chuť stretnúť Shopiu, nemienim sa hádať. Sem som prišla pracovne aj oddychovať.