Rozvaľovala som sa u El na gauči aj s babami a vysvetľovala som im postupne čo sa všetko udialo. Počúvali ma pozorne, no mne sa to ťažko vravelo. Ale po pravde sa mi aj uľavilo. Viete si predstaviť aký má toto zmysel? Ten vzťah sa ním asi ani nedá len nazvať vzťahom. Prečo? Lebo myslel len na seba. Proste niečím som ho nahnevala nechtiac a on vybuchne! Ja si takýto partnerský vzťah nepredstavujem. Ale je pravda, že nič nie je tak ružové ako sa zdá byť.

Možno sa toto malo stať, aby som si uvedomila ako sa žije život. Ako sa ním ľudia bijú a snažia sa nájsť presne to čo chcú. Sú tu prekážky a tie sú dôležité. Chybami sa učíme, no pri niektorých to ani neplatí.

„On nie je normálny," po dlhej odmlke sa ozvala Perrie. Presne tak, aj ja si myslím. Lenže normálny v dnešnej dobe nie je nikto. Každý sme iný, ani jedna drobnosť nás nespája. Vlastnosti sú zdrojom našich pocitov. Momentálne sa cítim ako nula. Chcem si čupnúť do kúta a byť neviditeľnou. Prešla som si šikanou a teraz by som sa mala predsa dostať aj týmto bez významným vzťahom. On sa nezmení len preto, lebo ja ho milujem. Aj on musí preto niečo urobiť. Nie som sama so sebou v partnerstve. „Neboj, ono sa to vyrieši," toto nechcem počuť, ani žiadne ľutovanie. Na čo by som trpela, ľútosti som si zažila dosť. Mala by som sa postaviť na nohy a preniesť sa cez to. Ak ma miluje ozve sa a spraví pre to čokoľvek.

Bez jediného slova sme sedeli na gauči a pozerali MTV. Pospevovali sme si rôzne songy. Dokonca dávali aj pár songov od chalanov. Rada som si zaspievala, ale aj tak som smutná kvôli nemu. Stále ho mám v hlave a nemôžem sa tej myšlienky zbaviť. Spomenula som si na naše dá sa povedať, že hádky.

„Tak, ty máš priateľa?" pozrela som na neho nechápavo.

„Áno mám." Povedala som odmerane. Pozrel na mňa cez zrkadlo.

„Pripomínaš mi niekoho. Ako keby som ťa už niekde videl. Máš oči ako moja bývala kamarátka. Volal som ju ... nechaj tak." Takže si na mňa pamätá. Len nevie že som to ja lebo som iná. Alebo krajšia? Už ani neviem ako ma volal. Ale viem že to nebolo nič pekné.

„Bola škaredá." Zavrel oči. Vplietla som ruku do vlasov a potiahla ho dozadu.

„Auuuu!" otočil sa ku mne.

„Ups. Prepáč." Otočila som mu hlavu a učesala ho tak ako pred tým. Postavil sa ku ostatným chalanom.

„Lou ťa potrebuje oboznámiť zo všetkým." Povedal Harry.

„Ale môj priateľ je teraz dôležitejší. Nemôže to hodinku počkať?" pozrela som na nich.

„Nie." Povedal Harry. Vražedne som na neho pozrela.

„Samozrejme že môže. Utekaj." Žmurkol na mňa Zayn.

„Ideme neskoro, kvôli nej." Precedil Harry.

„To je pravda. Prepáč musela som niečo vybaviť v nemocnici ohľadom Lucasa."

„V poriadku." Usmiala sa.

„Teraz už pracuješ pre nás. Nezvykaj si že budeš mať voľno kedy sa ti za chce." Sadol si na stoličku a vyložil nohy. Preglgla som si.

„Harry! Ovládaj sa. Je to jej priateľ! A daj si tie smradľavé nohy preč! Ako by si správal na jej mieste? Ak by v nemocnici ležala tvoja priateľka a bola slepá?" povedal Liam a nohy mu zhodil so stola.

„Mne by sa to nemohlo stať alebo ja priateľku nemám." Pozrel na neho a potom na mňa.

„Ani sa nečudujem. O čo ti ide Styles?" sadla som si oproti nemu.

„Ja neviem. Ty si začala. A zapáčilo sa mi to."

Takto to vyzeralo, keď som začínala pracovať pre nich. Nenávidela som ho za to všetko čo mi spôsobil. Trpela som a to veľmi. Nehodlám ho nechať vyhrať. Budem bojovať dokonca. Je to ťažké, už som si navykla na jeho prítomnosť. Všetko sa zmenilo a ja som sa zamilovala do neho. Do toho idiota z tej slávnej skupiny. Bolo mi to treba? Nie, vôbec.

„Moje meno? Nikki Joan Locke. Od svojho malička mi chutilo jedlo. Nekontrolovala som sa bola som." spomenula som si na Harryho prezývku a tak som ju použila. „Bola som. nazýval ma tak jeden spolužiak. Prasa. Jedno veľké tučné prasa. On potom odišiel do speváckej súťaže. Každý ho opisoval a myslel si že je to ten najlepší chlapec na svete ale opak je pravdou. Arogantný, odporný, sebecký idiot. Keď odišiel uvedomila som si že musí to skončiť. Upravila som si stravu a začala na seba dbať. Cvičiť. Behávať ráno, večer. A chodila som raz za čas aj do posilky. Potom som prišla do Londýna. Chudá ale bez v kuse. Spoznala som Teda a premenil ma na krásku." Celý čas som pozorovala Harryho. Začal si to uvedomovať. Pozeral viac a viac zmätene. Potom si ma začal prezerať.

„Wow. Mala si asi zlé detstvo." Povedal Niall.

„Príšerné. Sedela som zatvorená v izbe a plakala s čokoládou v ruke." Moje oči sa nevedeli odtrhnúť od neho.

„Jedna vec je srandovná. Aj Harry pochádza s Holmes Chapel." Zasmial sa Loui.

„Aká náhoda však?" ironicky som sa zasmiala. Zdvihol hlavu a prezrel si ma.

„Už si, si spomenul prečo som ti povedomá?" zaťala som zuby. Nič nepovedal iba prikývol. Postavil sa od stola a zmizol

Táto spomienka bola celkom vtipná. Prečo? Lebo proste tu sa Harry spamätal a dal si pohov. Vedel čo sa mi stalo a čo mi on spôsobil a preto ma ignoroval. Ale rýpal stále.