
36
Pozeral som sa na obe z vypúlenými očami. Ako keby som pozeral na duchov. „Ako? Kedy? Odkiaľ?" koktal som. Baby sa zjavne na tom dobre zabávali, ale pre mňa to bolo dosť hrozivé. Bývalá s bývalou priateľkou. Do paroma, čo som komu urobil. Nemôžeš ma raz nechať tak pane bože? Už som vytrestaný dosť. „Poznáme sa z firmy, kde som stretla vás," usmiala sa Nikki. Ona sa aj usmiala? Wow, som tak rád, že so mnou aspoň normálne prehovorila. „Čo tu robíš Taylor?" spýtal som sa bez záujmu. Nechce sa mi byť v jej blízkosti. Ale tak predsa niečo musí byť na tom, že tu je.
„Prišla som sem robiť pred skokanku," usmiala sa na mňa. Prečo mi to nikto nepovedal? Umriem. Mohli si odpustiť Taylor a radše sem zavolať niekoho normálneho. Ale čo už, budem musieť ísť za Paulom a chlapcami. Lebo naozaj nemám náladu obchádzať toho mutanta.
Išiel som teda do šatne kde by sa mal nachádzať Paul aj zvyšok kapely. Vošiel som dnu. Chalani sedeli na gauči a Paul v kresle. Postavil som sa pri nich a pozrel sa na všetkých. „Prečo tu je Taylor?" opýtal som sa nechutne. Neznášam tú ženskú, je otravná jak neviem čo. „Lebo vám robí predskokana," uistil sa Zayn. Paul na to len kývol. Sakra ale prečo ona? Čo som komu urobil, že som takto trestaný. Proste sa to nedá nijak vydržať.
Nikki
Videla som ako je Harold nasraný za to že je tu Taylor, tak ale stáva sa. Konečne som ho dostala nejak dole. Viem že ju nenávidí, predsa je otravná. Mala som s ňou tú česť hneď keď som sa s Harrym dala dokopy. Odišla z domu ako fúria, ktorá nie a nie si dať pokoja. Aj mňa dosť otravuje, lebo sa nemôžem sústrediť na moju prácu. Stále niečo vraví a ja nie a nie sa sústrediť na to čo mám. Potrebovala by som asi pauzu a ísť na kávu. Postavila som sa teda a dala na odchod. Taylor som nechala tam samú a ja som pekne išla po svojom. Nechce sa mi tu počúvať jej reči a hlavne ak sú o Harrym. Nevadí, stalo sa stalo sa.
Kráčala som ku jednej kaviarne a vošla som dnu. Sadla som si k jednému stolu a čakala kým ma niekto obslúži. Aj som sa dočkala. Dotackala sa ku mne nejaká slečinka okolo dvadsiatky mohla mať.
„Čo si prajete?" opýtala sa ma slušne ale videla som na nej že ju to nejak nebaví. „Prineste mi jedno latte," zapísala si objednávku a odišla preč. Už ma to ani nebaví. Čakám tu dosť dlho a nie a nie sa dočkať tej posratej kávy.
Asi sa pôjdem sťažovať. Veď to nie je normálne. Ale jak som sa stavala som uvidela tú servírku ako mi nesie kávu. Konečne. Nemohla tu byť skoršie? Skoro som tu umrela nudou a mala som strašnú chuť na kávu, ktorej som sa aj dočkala.
Položila mi ju na stôl a ja som s úsmevom prikývla. Vypýtala si rovno peniaze ktoré som jej dala. Popri káve som premýšľala nad tým, že by som mohla dať Harrymu šancu. Predsa sa už aj snaží, všíma si ma stále viac a viac. Nejak to nemôžem bez neho vydržať. Bolo by fajn, ho zase objímať či bozkávať na jeho mäkké pery. Vždy sa nájde niečo prečo milovať človeka ktorý vám ublížil, ale nie vždy to tak musí byť. Malý problém veľké riešenie, ktoré to všetko vyrieši. Možno mu tú šancu dám, viem je to riskantné lebo môže mi ublížiť viac ako pred tým ale risk je predsa zisk. Ja predsa riskujem rada a to hlavne odkedy poznám chalanov. Dlho som sa s nikým ako s nima tak skvelo nepobavila. Neznášam svoje správanie. Nikdy nevydržím byť na niekoho nasraná dlho, preto všetkým odpustím všetko. No až na Lucasa, ktorý ma vytáča neuveriteľne veľmi, no ale aj tak ho neznášam. Dúfam, že mi dá už konečne pokoj aby som si mohla užívať a hlavne sa venovať práci, ktorá na mňa čaká. Čo mi pripomína aby som sa vrátila späť ku chalanom. Musím ich predsa nachystať.
Rýchlo som sa ponáhľala do arény, kde je koncert. Vošla som dnu a šla rovno do šatne. Chalani ma čakali tam. Ako som otvorila dvere som si všimla ich nervózne a ustráchané pohľady. „Kde si bola, báli sme sa o teba," ozval sa Niall. Naozaj sa o mňa báli. „Bola som len na káve, unavovali ma reči Taylor," vysvetlila som im. Jemne prikývli.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro