Harry

Nikki odišla a ja som pozeral na Louisa, čakám kedy vybuchne smiechom. A už to prišlo. Ten chlapec si nedá pokoja. Musí robiť žarty každému. „Ideme, Louis chcem tie kľúče," pozrel som na Louisa. Neochotne sa postavil a prešiel k pultu a hodil mi kľúče. Všetci sme sa išli do auta a hupkom do štúdia.

V štúdiu

„Chalani, sadnite si nech vás pripravím," rozkázala nám Lou. Poslušne sme si posadali a Lou nás postupne česala. Vlastne ani neviem prečo tu nie je Nikki, no potom mohla prísť aj s babami. No po hodine sme boli všetci pripravení. Paul nám rozdal papiere s poradím piesní. Pozorne sme si všetko preštudovali a zapamätali. Nedá sa nazvať skúška skúškou. Hrali sme sa ako malé deti. Niall sa napchával ako obvykle. Louis česal Lou, Zayn sa díval do zrkadla a Liam si písal s Dan. Strašne som sa nudil, škoda, že tu nie je Nikki. Vždy ma napadá Japonsko, čo bude a ako to tam prežijem. Lucas vymyslí čokoľvek, aby ju získal späť. Bude stále so mnou, nespustím ju z očí ani na sekundu. Nedotkne sa jej a nič iné, neprehovorí s ňou, nedovolím mu ani jeden zamilovaný pohľad. Budem mu dávať najavo, že ona je len a len moja.

Paul napochodoval do miestnosti. „Toto je skúšanie?!" zvolal. Všetci sme sa dali do pozoru a čakali jeho pokarhanie. Chudák, dýchal zhlboka a snažil sa ukludniť. „Makajte, chcem vás počuť spievať," povedal tak pokojne ako vedel. Mi sme zaujali svoje miesto a začali spievať Little While Lies. Dali sme všetky songy zo zoznamu a Paul nám ešte pridal, lebo sme sa tu pofľakovali.

Nikki

Konečne doma. Babám som ukázala izby ich chalanov. „Toto je Louisova izba?" spýtala sa prekvapene El. Usmiala som sa. „Chceš vidieť Harryho izbu?" spýtala som sa. Oni len prikývli. Tak som ich zaviedla do Harryho izby. Ostali v ešte väčšom úžase ako pred tým. „Ty si im upratovala," usmiala sa Dan. Smelo som prikývla. Je to jasné. Tak sme si posadali na gauč a trochu sa zoznamovali. Každá mi o sebe niečo povedala. Pýtali sa ma čo robím u chalanov. „Pomáham Lou," odvetila som im. „Počujte, neuvaríme niečo?" spýtala sa Perrie. Prikývla som. Zaviedla som ich do kuchyne. Nachystali sme si všetky potrebné suroviny. El nás tu buzerovala ako psov. Vlastne ani neviem čo sa varí, pretože mne rozkázala krájať klbase na kolečká a salámu na štvorčeky. Perrie a Dan šúpali zemiaky. El tá nás len pozorovala a rozkazovala nám ako vojakom. Ale je stvorená pre Louisa. Určite ho krotí tak ako len vie. Potom nám šéfka dala rozkaz všetko dať na plech. Tak sme všetko urobili ako nám kázala. Tá baba je ale panovačná. Ešte to asi tak desať krát skontrolovala a potom to šupla do rúry. „Ideme si oddýchnuť," skonštatovala Perrie. Všetky sme súhlasili. Zase sme si sadli a pozerali sme Harryho Pottera. Všetky sme sa pri tom rozprávali o chalanoch. Nedalo sa nesmiať. Mám ich rada, sú veľmi milé a na nič sa nehrajú. S týmito babami si budem rozumieť. Teraz ostal len Niall, ale aj ten si niekoho nájde už čo chvíľa. Všetci budeme kompletní. „Baby, máte si čo obliecť? Lebo ja nie, musíme ísť na nákupy," navrhla El. Dan a Perrie len pokrútili hlavami. „Rada, ani ja si nemám čo obliecť," povedala som jej. Zrazu ma niekto objal a dal pusu na líce. „Láska, nevieš do čoho sa púšťaš," povedal Harry. Baby sa zvítali zo svojimi polovičkami a potom sa pozreli na mňa a Hazzu. Tak sme im všetko od začiatku vyrozprávali. Nevynechali sme časť o Louisovi, ako ma skoro prizabil a ako ma Harry zachránil. Spomienky na toto všetko sú hrozné, ale bez nich by to neskončilo takto. „Ideme na nákupy?" spýtala sa El. „Iste a Harold ide s nami," pozrela som na neho. Všetci vyprskli do smiechu. „Nikki, jeho do obchodu nedostaneš," povedala Lou. Ale dostanem. Pozná ma predsa, dobre vie čo som robila na škole s tými čo niečo neurobili. Naznačila som El aby sme vyrazili. Postavila som sa a bola som nasledovaná aj Harrym. Všetci stíchli a pozorovali ho ako ide za mnou a za El. Nikto nečakal, že pôjde s nami.

Nasadli sme do auta a vyrazili k nejakým obchodom.

V obchode...

El si dala latku vysoko, lebo stále a stále niečo hádzala do koša. Harry bol na druhej strane a pozeral si dáke tričká a ja som bola niekde v strede. Hrabala som sa v mikinách, tričkách a teplákoch. Zobrala som si pár kúskov a šla do kabínky. Veci mi sadli ale jedna mikina mi bola až príliž dlhá tak som ju šla vymeniť. Ako som kráčala do niekoho som vrazila. To sa mi stáva často. Zdvihla som zrak a predo mnou stál Lucas. „Lucas," šepla som. Usmial sa a stisol mi ruku. Je veľmi silný, nedá si povedať. „Ako si ma mohla tak strápniť pred babami na letisku," vrčal. Išiel s neho strach. Spomenula som si na noc, kedy mi Louis skoro ublížil. Vykríknuť nemôžem, vlastne sa tomu musím postaviť sama. „Nemal si byť na ceste do Japonska?" sykla som. „Neprovokuj ma zbytočne," povedal so smiechom. Jeho dych som cítila na mojom krku, jeho pery sa dotýkali môjho ucha. Tá nechuť vo mne burcovala, ale zlosť sa stupňovala. Nie som rada, že je tu so mnou a nik ho nevidí. Druhou rukou ma chytil okolo pásu a násilím ma stiahol k nemu. „Pusti ma, toto ešte oľutuješ," priam som syčala. „A ako?" smial sa. Fuj, jeho voňavka vo mne vyvoláva napínanie. Chce sa mi z neho vracať, stačí mi pohľad na jeho tvár a je mi zle. Úškrn na jeho perách je prefíkaný, neznášam, keď som v koncom, vždy ma dostane do úzkych. Nenávidím, ak som v koncoch a dá mi pocit, že som bezmocná. Pocit bezmocnosti ma ženie do útrob tej najhoršej predstavy o tom čo sa stane. Jeho smiech neutíchal, priam naopak, ešte viac sa stupňoval a moja myseľ bola inde. Môj zrak sa od neho odvrátil, lebo pohľad na jeho tvár, je väčšie utrpenie ako mať pocit bezcennosti a bezmocnosti. „Mne už neujdeš," zašepkal mi do ucha. Po tvári mi stieklo pár sĺz. „Nikto ťa neochráni, nik sa o tebe ani nezmieni, si len úbohá šľapka, ktorá dá každému," smial sa mi do očí. Všetko čo mi povedal ma zabolelo, ale aj to vo mne rástlo. To čo vo mne rastie je hnev, ktorý vyvrcholí fiaskom. Neudržala som sa a z celej sily som mu vylepila. Jeho zovretie povolilo a to bola moja šanca utiecť. Žiadne slzy si on nezaslúži. Vytrhla som sa mu zo zovretia a bežala k Harrymu, keď som ho našla skočila som mu do náručia. Konečne som cítila pocit bezpečia.

Harry

Nikki ma donútila ísť s nima na nákupy. Som rád, že som šiel, aspoň kúpim tričká a rifle. Všetko som poprehadzoval ale nič som nenašiel. Baby boli niekde v obchode, ale moc som tomu nevenoval pozornosť. Premýšľal som čo na seba, čo kúpiť a napadlo ma, že môžem aj Nikki niečo kúpiť ako prekvapenie. Len teraz prísť čo. Má veľmi zložitý štýl obliekania. Všimol som si, že bižutériu už prestáva nosiť, to sa ani len nepokúsim kúpiť, ešte ma s tým vyhodí z domu. Šmátral som ďalej. Asi pol hodinu som tam niečo hľadal. Ako som sa otočil, tak sa na mňa vrhla Nikki. Pevne ma objímala. Hladil som ju po vlasoch. Chcem vedieť čo sa stalo, ale takto to nezistím, nech sa najprv vyplače. No teda nech ma objíme a dodá si sebaistotu, pretože ona neplakala. „Čo sa stalo Nikki?" spýtal som sa. Celá myseľ ma bolela. Ubíja ma to, neviem čo sa stalo, trpím s ňou, prežívam to ako keby sa to stalo práve teraz. Cítim neschopnosť, ktorá mi hovorí, že nič nedokážem urobiť pre osobu, ktorú milujem na svete najviac. Jej oči boli plné smútku, hrôzy ale ja strachu. Čakám kým urobí niečo, nechcem opakovať moju otázku, pretože ju vie. Nadýchla sa. „Lucas," to jediné povedala. Srdce sa mi zastavilo, tep pulzoval rýchlejšie ako obvykle. Po tvári mi stekal pot, v bruchu som cítil chvenie, v hlave mi hromy duneli. Ruky som zaťal v päste. Nikki ma znovu objala a všetka zlosť, ktorá vo mne vrela vyprchala. Objatie som jej vrátil, viem že ho potrebuje. Potrebuje cítiť oporu, lásku, všetku nehu a hlavne potrebuje sa cítiť v bezpečí. Všetko jej dávam, robím to zo všetkou láskou, ktorá vo mne rastie. Neznesiem ak jej niekto ubližuje. Stačí, aby mi povedala meno tej osoby, ktorá jej ublížila a som schopný ho aj zabiť, aby bola Nikki v bezpečí. Ľúbim ju a ona mňa, on to už nezmení. Posral čo sa dalo a nikdy sa k sebe nevrátia, hlavne nie potom čo jej urobil a stále aj robí. Prenasleduje ju na každom kroku a mne sa to nepáči. Nenechám ju bez dozoru ani na päť minút.

„Mali by sme ísť za El a ísť domov," šepol som jej do vlasov. Prikývla. Chytil som ju za pás a kráčali sme spolu k El, ktorá mierila k pokladniam. Postavili sme sa za ňu a vyčkali si rad. Predavačka ma samozrejme spoznala a vypýtala si autogram pre jej dcéru. S veľkou radosťou som jej ho dal. Zaplatili sme a všetky tie kabele sme natrepali do môjho autíčka. Zaujal som miesto šoféra a Nikki miesto spolujazdca. El si sadla dozadu a niečo ťukala do mobilu. Sústredil som sa na cestu, teraz ma nič iné nezaujímalo. Cesta prebiehala v tichosti. Nikto nemal ani jedno slovo na jazyku. Nikki sa ani nečudujem, nech si ma neželá ten parchant. Neručím za seba. Nikto si nebude dovoľovať na moju krásku, nie je žiadna handra. Čo si ten chudák myslí, že je hrdina či čo? Ako jej môže ubližovať. Teraz som si spomenul na to ako som jej ja ubližoval. Bol som idiot, všetko som oľutoval a som rád, že to dopadlo tak ako to je teraz. Auto som od parkoval v garáži. Pomohol som babám s taškami a spolu sme ich zaniesli do obývačky, kde boli usalašení ostatní obyvatelia. El si prisadla k Louisovi a Nikki odpochodovala do izby. Chalani aj s babami na mňa pozreli nechápavo. Nevedia čo sa stalo a viac ma hnevá, že ani ja neviem. Chcem jej pomôcť, ale to ona nechce. „Čo sa stalo?" opatrne sa spýtal Liam. Pozrel som sa na ich zvedavé výrazy. „Neviem, nechce mi to povedať, jediné čo mi povedala bolo meno Lucas," povedal som im. Ostali prekvapení, ale aj zmetení. Ako, ako to môže robiť. Nechcem, aby trpela, milujem ju a urobím pre jej šťastie všetko, aj keby som mal dať vlastný život.