Ahojte!
V dnešnej časti vám ukážem ďaľší (pre tento školský rok už posledný, konečne!) výkres z hodiny ODK (odborné kreslenie).

Ide o perspektívu rodinného domu - každý z nás mal urobiť nejaký vlastný návrh domu a dať ho do perspektívy.

Viem, že chváliť sa nie je pekné, a sama to neznášam, ale toto sem musím spomenúť... pani učiteľka ma pochválila, že výkres je na ozaj vysokej úrovni :D! (Ďakujem!!) :DD - och dobre, stačí. Tí čo ma nepoznáte, som totiž v skutku dosť skromný a nesebavedomí človek... preto ma takéto dačo od p. uč. veľmi potešilo :D

Mimochodom, mám pocit, akoby sa mi posledné dni doslova prelievali pomedzi prsty plným prúdom. Nič nestíham, deň mi skutočne preletí ako zrýchlený film, pomaly nikdy nie som doma, nemám na seba ani len minimálny čas... a dnes som si uvedomila, že ma to už skutočne štve (potrebujem už tie prázdniny, a to okamžite!)
Som typ človeka, čo potrebuje voľno od každodenných povinností. Som typ človeka, ktorý potrebuje byť chvíľu i sám a nie sa iba zabávať v spoločnosti, či tráviť čas na rodinnej návšteve. Niekedy mám naozaj pocit, najmä teda v posledné dni, že dni nevyužijem naplno a nestihnem toľko vecí, koľko ich mám za daný deň stihnúť, pretože som napríklad celý deň mimo domova. A áno, štve ma to. Jediné čo potrebujem je, aby ste mi do komentárov napísali, že nevediem sama takýto chaotický život chronického nestíhača.
Máte aj vy pocit, že občas proste len potrebujete stopnúť čas a možno dobehnúť niečo, čo by ste za normánych okolností nestihli? Ja to potrebujem práve teraz. Preboha, je už čosi po desiatej večer. Dni sú skutočne veľmi krátke.
Stopnúť čas... dobehnúť zmeškané. Urobiť si čas pre seba, ktorý tak veľmi veľmi v tomto uponáhlanom svete potrebujeme.
Keby sa to len dalo - jedno lusknutie prsta a čas na hodinách by sa na určitú dobu celkom zastavil... no nad tým môžme iba fantazírovať.

Tak to je na dnes odo mňa všetko, vidíme sa zajtra pri novej maľbe, ktorú som dnes darovala babke na narodeniny (Áno dnes som celý deň bola na rodinnej oslave - a hádajte čo? nestihla som nič, čo som mala naplánované na doma... no a namiesto toho, aby som tie činnosti šla po príchode domov robiť, píšem tu o tom, ako nič nestíham a nemám čas... no nie je to absurdný paradox a totálna debilita?!)
Do komentáru mi napíšte, či i vy máte problém s nestíhaním vecí, alebo sa naopak, často nudíte. Bola by som veľmi rada, kebyže sa táto téma v komentároch celkom slušnne rozvynie. Brali by ste radšej dlhšie alebo kratšie dni? Ja určite pri mojej (mnou) novodiagnostikovanej poruche chronického nestíhača aspoň 30-hodinové... :DD

Mám vás rada, moji čitatelia;)