Snežilo, Vianoce boli za rohom a Beruška sama sedela pri západe slnka niekde na streche opretá o komín.
Zasnežená Paríž vyzerala v tento čas ako z rozprávky ešte tu chýbal jej tajomný spoločník, s ktorým potierala zločin.
Ani nemusela to hovoriť viackrát, keďže onedlho za chrbtom počula známy hlas a kroky blížiace sa k nej.

,,Nerád ruším," povedal akoby mimochodom, a sadol si. ,,Nerušíš, čakala som ťa." Kocúr ju chytil okolo pliec a zasnene sa dívali na zasnežené mesto pred nimi.
,,Ako z rozprávky, však?" Usmial sa.
,,Ako z tej najkrajšej ktorá kedy existovala." Povzdychla si, a tentoraz sa oprela o kocúra. ,,Milujem to tu." Povedala napokon. ,,Aj ja."