Nikdy som nebola to dievča ktoré malo strach. Vlastne nikto nevedel kto v skutočnosti som. Cez deň som sa hrala na ustráchane dievčatko, ktoré sebou nechá manipulovať. V noci som ukazovala svoju tvár. Bola som sama sebou a dokázala som si podmaniť celý Bradford. Kedy sa zo mňa stala takáto beštia? Spravil to zo mňa on. Jeho telo je opiát ako žiadna iná droga. Nevyrovná sa tomu ani kokaín. Okuzlili ma jeho oči a sexu vzhľad. Bola som mladá a naivná tínedžerka. Verila som že môžem byť konečne šťastná. Ani som neverila že takýto svet existuje. No keď som si uvedomila ako ma využíva začala som sa správať inak. Cez deň som sa ním nechala omámiť. V noci som potajme sledovala jeho chlapov ako sa snažia trénovať a zhovárať potichu. Vedeli o mne a o tom že tu bývam. Mali jasné rozkazy. Deň čo deň som plakala ronila slzy len pre nejakého bastarda. Trápila som sa noci a nespala niekoľko dní. Pomaly a isto som si uvedomila že toto nie je život aký chcem mať. Moje slovo tu nič neznamenalo. Jako bábka a otrok najväčšieho bossa som nemohla byť tá hrdinka.
Istý čas keď som zistila čo je zač som chcela ísť na políciu. No potom som premýšľala. Aké to je keď je niekto ako on? Poddala som sa tej túžbe byť ním. Chcela som byť lepšia a dokázať že dokážem zdolať aj toho najväčšieho majstra. Presťahovala som sa z Bradfordu do Londýna. Tam som si budovala meno strašne dlho. Dokázala som sa naučiť bit ako profesionál v MMA. Bojovala som v maske a vydávala som sa za muža len aby som im v boji kde je všetko povolené dokázala že ako žena dokážem vela. Takto som si vybudovala rešpekt v Londýne a v celom jeho podzemí. Po víťazstve som odhalila svoje dlhé vlasy a vtedy pochopili že žena vyhrala boj na život a na smrť. Získala som kontakty. Získala som prácu. Z obyčajného pešiaka sa stala kráľovná. Preto som sa rozhodla vrátiť do Bradfordu. Chcela som dokázať že mne bude patriť moje mesto. Žila som tu roky dlhé a on si sem nakráča a zoberie mi čo je moje. Nech sníva ďalej. Ja sa pomstim a zoberiem si späť čo je moje.

*****
Už je to skoro mesiac čo som sa sem nasťahovala. Chýbalo mi toto mesto. Ako obvykle je deň a ja som prezlečená za svoje tiché a plaché ja. Nikto sa nesmie dozvedieť o mojej identite. Nenájdu ma ani policajti a ani jeho banda debilov. Modlila som sa aby som ho niekde na rohu nestretla. Jeho prechádzky ma vždy fascinovali. Dokázal sa kochať každým detailom no stále som bola hračka na sex. Chcel sex prišiel a zobral si ho. Nemohla som sa brániť ale teraz to viem. Uvidíme ako sa mi podarí obsadiť podsvetie. Toto mesto bude tvrdy oriešok. Ulice boli plné ľudí a ja som nechapala kedy sa to tu zmenilo. Možno to je tým ako som sa zmenila ja.
Práve som mierila do kaviarne na kávu a nejaké raňajky. Presne tak je ráno okolo ôsmej hodiny. Pre dnešok až do večera som len Blue Marx. Dievča, ktoré sa nedokázalo postaviť svojim problémom a preto utiekla. Ľudia keď ma zbadali si šepkali. Vyzerali zvláštne. Chýbalo mi to tu a hlavne ich vymysli.
Cesta do kaviarne nebola až taká hrozna ako som si myslela. Síce na mňa ukazovali a šepkali ale zvykla som si. To oni si nezvykli. Moje nočné ja som ešte neukázala. Nemala som čas a ani kedy. Chlapci sa majú nasťahovať až dnes v noci.  Mám svoj tim úžasných kriminálnikov. Keby som nemala jedných najlepších mužov nemala by som nič. Najviac sa však bojim jeho. Áno mám rešpekt ale je na dlho. Trvalo mi dlho kým som lámala lady aby som zabudla a nechala ísť život ďalej. Nebudem sa tým radšej zaoberať.

Otvorila som dvere do kaviarne. Poobzerala som sa po miestnosti a to čo som uvidela ma zarazilo. Stál pred pultom a pýtal si niečo. Jedine kávu pije s karamelom. Poznám ho ako svoje boty. Určite vycítil že ho niekto sleduje. Keď sa obzrel a uvidel mňa zmrzol. Snáď bude trpieť ako kedysi. No jedno ma zaujalo jeho oči. Vedela som že ma má v hrsti. Nevedela som odolať jeho očiam.