Po včerajšej noci kde ma Liam takto znásilnil som sa rozhodla, že Shadow si dáva dovolenku. Nemohla som v tejto akcii pokračovať. Bola som zničená alebo som sa len blížila k tomu koncu. Nemohla som dva svety spájať v jedno v tajnosti. Porozmýšľam nad všetkými možnosťami. Tušila som že by som mala vyjsť s pravdou na povrch. Ale to až neskôr. Teraz som mala iné problémy. Musím sa hlavne poradiť so Zaynom. FBI mám za sebou čo sa mi páči. Nikdy som nerobila zlé veci. Áno možno som predávala drogy, zbrane a zabíjala ľudí. Keď sa na to pozrieme spolu zistíme koho som to zabíjala. Mojim terčom boli len takí ako som ja. Usmrtila som nespočetné množstvo mafiánov či známejších alebo menej známych. Necítila som sa vinná. Pomáhala som predsa tomuto svetu zbavovať sa ľudí ako som ja. To zo mňa robí dobrého človeka. Takto som to vnímala ja. Mala by som zavolať chalanom že majú voľno do odvolania.
"Emett?" ozvala som sa v telefóne. Čo potrebuješ Blue? " pochopila som že sa usmial keďže som volala jemu a nie Mattovi." Mate voľno do odvolania. Musím si dať pauzu na určitý čas " zasmiala som sa. Hneď som aj zložila. Je to môj zvyk.
Nechala som sa unášať posteľou. Bola som unavená ale mala by som si dávať pozor. Je ťažké sa dostať odtiaľto. Jedno moje ja ch e ísť a druhe nie. Snažila som sa byť tou akou ma chcú ostatní. Ale v noci som sa nemusela skrývať. Bavilo ma ubližovať svojmu okoliu. Chcela som okúsiť aký je to pocit byť taká ako je Liam. Neskôr sa mi to zapáčilo. Snažila som sa z toho dostať von. Pochopila som že sa mi ten svet zapáčil a chcem byt v ňom na určitom poste. Tak ľahko sa to získať nedá. Musela som driet a kam som sa dostala? Zase tam kde som kedysi začala. Liam by ma asi zabil ak b yvedel kto v skutočnosti som. Ale ja sa nemám prečo báť. Zažívam toto tu druhý krát. Viem aké to môže byť riskantné. Bohužiaľ ja sa len tak nevrátim do tohto sveta pokiaľ si neujasním čo chcem. Mám na pamäti všetko čo som tu kedysi zažila. Smiala som sa sama sebe a dúfala, že to je len klam. Ale vedela som aká je realita a aká bude ak sa nevymotam z nej.

Bola som neskutočne hladná. Odvážila som sa po dlhom presvedčovani ísť dole. Mám tu dovolené chodiť ako sa mi zachce. Môžem sa baviť s kým chcem ale nesmiem opustiť tento dom či pozemok bez jeho povolenia či bez jednej z jeho goríl.
V kuchyni bolo prázdno a tak som využila šancu a išla sa najesť. Z chladničky som si vzala nejaké dobroty a hneď som si pripravila jedlo. Nenávidím varenie. Zase nevravím že to neviem ale je s tým kopa práce. Dávala som si posledne sústo a v tom si niekto za mnou odkašľal. Otočila som sa s plnými ústami a videla nahnevaneho Liama. Neviem prečo sa hnevá ale ja si to od skáčem za každého. "Prečo nie si v izbe?" zahrmel jeho pevným hlasom. Nechápavo som sa na neho pozerala. "Bola som hladná" zašepkala som. Nadvihil obočie a zasmial sa ako psychopat. "Dovolil som ti vychádzať?" zadunel. Už som to viac neriešila. Ale ignorovať som ho nemohla. "Veď si mi to ani nikdy nezakazal" zasmiala som sa na odľahčenie situácie. Ani som tomu nechápala. Niekedy mával takéto stavy. Z ničoho nič začal kričať. Kedysi som k nemu cítila lásku. Ale neviem či to tak nie je aj dnes. Hlava mi odletela do pravej strany. Chytila som sa za líce a nevládne pozerala na neho. Liam bol ešte viac nahnevaný. Kedy som zo seba spravila trosku. Liam ma zdrapil za vlasy a ťahal ma tak až do pivnice. Celá hlava ma bolela. Slzy som opäť pustila na slobodu. Bála som sa toho čo mi urobí. Hodil ma o stenu a venoval mi par kopancov.