Čo sme robili celý čas u Louisa? Zhrniem to jedným slovom. Zábava. Celý čas sme sa zabávali a užívali si ten pocit, že môžeme byť spolu. Ešte tu pobudneme dva dni a chalani sa musia vrátiť do práce. Ťažko sa mi o tom hovorí ale zase ostanem sama. Možno predsa len pôjdem pozrieť do Bradfordu. Celkom mi to tam chyba a určite pan domáci potrebuje moju pomoc v práci. Musím uznať, že ma baví s ním pracovať. Respektíve mu pomáhať.

"Tina, si pripravená?" vtrhla do mojej prechodnej izby Joan. Len som sa na ňu pozerala ako na ducha. Vôbec som nevedela o čo sa jedná. "A kam ideme?" zaujato som sa pýtala. Predsa mi nikto nič nepovedal. "Louis ti to nepovedal? Ideme do mesta do lunaparku" aha. Len som sa otočila ku skrini a vybrala si oblečenie. Zatiaľ Joan odišla a ja som mala možnosť sa pekne prezliecť.

Dolu už všetci čakali len na mňa. "Pardon, ale nikto mi nič nepovedal" škaredo som sa pozrela na Louisa. Ten nevinne pokrčil ramenami. Neriešila som to. Dnes som si rozhodla užiť celý deň. Lunapark je miesto kde som ešte nikdy pred tým nebola. Snažila som sa sústrediť na cestu. Videla som krásy tohto mestečka. Nič lepšie som naozaj nevidela. Nie je také preludnene ako Bradford. Ale nechcem uraziť Zayna a jeho rodinu.
Keď si to tak vezmem tak nebolo to ani ďaleko. Len cesta trvala skoro hodinu. Sedela som v aute so Zaynom ako vždy. My dvaja sme spolu skoro všade. Samozrejme na zadnom sedadle sedeli ostatný chalani. Len Louis išiel s rodinou. Aj ich chápem. Dlho nevideli svojho syna. Dievčatá zase brata. Pre nich to je dosť ťažké. Nevidia sa niekoľko mesiacov. Cítila by som sa podobne. Ťažko sa mi rozpráva o mojej minulosti. Ale chcem len povedať že nemám taky vzťah s rodičmi ako oni. A ani by som nechcela. Neviem si to totiž predstaviť. Možno to tak malo byť. Tešiť sa na niečo je neskutočný pocit. Chýba mi nejaké to jemnejšie zaobchádzanie. Som žena. Mám svoje potreby. Aj keď ešte nie som dospelá. Čo mi pripomína že budem mať za chvíľu narodeniny. Koľko to budem mať rokov? Už budem dospelá. Dovtedy sa nejako neukazujem so svojím vekom. Lebo bolo by divné byť tu bez rodiča. Ale v mojom prípade to nie je možné.
Zaparkovali sme auto. Čo som si ani len nevšimla. Bola som dosť zamyslená svojimi myšlienkami. Vystúpila som z auta a šla za ostatnými. Dnes to bude super deň. "Ide sa zabávať" zvolal Harry. A ako blázon sa rozbehol dnu.

Celý deň som sa pri nich striedala. S každým som absolvovala rôzne atrakcie. Ak by som nemala strach z výšok by som šla na to ruské koleso. Ale vždy sa musí niečo stať. Ostatný išli a tak som ich čakala priamo pod kolesom. Pri sebe som mala dvojičky. Predsa len malé deti tam nebude dávať. Sa im môže niečo stať. Po pri tom všetkom som robila veľa fotiek. Musím mať čo najviac pamiatok na nich. Kto vie dokedy budem s nimi. Začína sa mi môj vlastný život.

Na koniec sme skončili všetci na Twisteri. Musím uznať že n iný kolotoč ma moc nedostanú. Ako nehovorím že som nebola s Louisom. Ale s nikým iným som nešla.  "Dnes sme si to riadne užili" zasmiala sa spokojne Joannah. "Áno hlavne mame nové spomienky aj s Tinou" objal ma Niall. Dala som mu za pravdu. Cítim sa ako súčasť rodiny.