Bez mihnutia oka sme s jeho sestrou vošli dnu. Nechali sme ho v úplnej nechápavosti vonku pred domom. Je zvláštne ako sa dokáže ľahko dostať do rozpakov. Ani nevedel že sa s ňou poznám. Zaviedla ma až do obývačky kde bolo kopec ľudí. Tvárila som sa dost nechápavo. Teda skôr som sa bála. Ale aj tak som nabrala nejakú odvahu. "Som Tina" jemne som prehovorila. A postupne sa mi všetci predstavovali. Nebolo to tu až také zlé. Čakala som niečo horšie. Ale som rada, že som sem išla. Posadila som sa na gauč a čakala ako sa toto vyvinie. Ťažko sa chápe princíp tohto tu. Ale to nadšenie ako ma prijali sa nedalo len tak skyť. Tešila som sa ako malé dieťa. Zayn je pre mňa niečim iným ako ostatný chalani. On je mi z nich najbližšie. 

Ako čas letel tak som sa zoznámila s jeho sestrami. Trisha a Yaser boli úžasný. A jeho sestry tiež. Porozprávala som im môj príbeh ako som sa dostala ku chalanom. Už som to hovorila ako banalitu. Nepotrebovala som to už oplakávať. Zmenili mi život. Ale to je nejaká vedľajšia vec. Dôležité je ako to všetko dopadlo.
Nedokázala som sa sústrediť na niečo iné ako na ňu. Safaa sa snažila urobiť nejaký premet.
V mysli som mala jasnú predstavu ako to má vyzerať. Ako tanečníčka som vedela ako na to. Lenže toto dievčatko bolo pre mňa záhadou. Mala inú predstavu o živote. Kedysi som bola dieťaťom aj ja. Nemala som takéto problémy. Ale ako život letel aj moja povaha sa menila. Rodičia mi viac ničili život. Neviem ako má vyzerať správna rodina. No verím že oni mi to dokážu ukázať. A aj tak sa deje. Spoznať ich rodiny je pre mňa česť. Hoc kedy by som mohla odísť. Ale nemám kam. Zvykla som si na ich prítomnosť. Ak by som sa mala zobudiť a nevidieť ich tváre asi by som nedokázala žiť. "Tina, poď si dať čaj" volala ma Waliyha. Skratka jej mena Wal. Zbytočne dlhé meno. Ale nádherné ako ona. Tak som sa postavila z gauča a šla do kuchyne. Moje kroky boli pomalé ale jasné. Nechcelo sa mi odísť z môjho myslenia. Málo času na lepšie dni. Tak by som nazvala moje premýšľanie.

Posadila som sa za stôl a upila si rovno z pohára. Čaj bol celkom horúci. Troška som si popálila jazyk. Vtom som si všimla ako Yaser niečo prepisuje. Mal pred sbelu kopu papierov a chytal sa za hlavu. Hľadela som chvíľu na neho. Vyzeral dosť zúfalo. Bez váhania som sa načiahla pre jeden papier. Oči mi sklzli na text. Ostala som celkom prekvapená. Nebola som v angličtine až tak vzdatná, no dosť som sa zlepšila za ten čas čo som tu. A ak som to pochopila on prekladá články. Má teda dosť náročnú prácu. Nemčina, angličtina a dokonca som tu našla aj môj rodný jazyk. Ako som držala papier hneď som začala hovoriť v anglickom jazyku preklad. Yaser na mňa hľadel ako na diabla. "Aká to kravina, si v poriadku?" znel frustrovane. Ale asi sme sa nepochopili. Pozrela som sa na neho s nie veľkým pochopením. Ale zjavne nevie o čom hovorím. Vzdychla som si. "To je ten preklad. Oba jazyky poznám" usmiala som sa. Zjavne pochopil o čom vlastne rozprávam. Ostal trocha mimo ale hneď sa vrhol šance, ktorú som mu poskytla. "Ďakujem," je očividne ľahké robiť niečo čo človek vie. Toto je pre neho čierna diera.

Aši tak o tri hodiny sme skončili s prekladom a ja som šla do izby. Bola som dosť unavená. Ale musím uznať, Veľká zábava s ním pracovať. Zajtra je už deň ekdy odchádzame. A Zayn sa rozhodol ma zobrať niekam von. Nič som tu ešte poriadne nevidela. Ale nemám to tu nejak veľmi rada. Keďže stále som zatvorená dnu. Chcela by som sa viac pohybovať po vonku. Cítim sa tu byť ako väzeň.

Áno po dlhej dobe. Ale nie vždy sú nejaké nápady.