Áno zase som to urobila.  Vyspala som sa s tým írskym blondiakom.  Neviem čo to do mňa vošlo.  Ale keby ho vidíte ako vtedy vyzeral.  Bol na zahryznutie.  Ale dohodli sme sa s Niallom,  že si to necháme pre seba.  Takto to bude lepšie. S Niallom sme spolu ležali v posteli a rozprávali sa.  Dlho som sa takto nezabavila. "Vieš,  toto je pre mňa ako splnený sen" začala som.  Nevedela som kto sú,  ale viem,  že každý by mi toto závidel. "Nikdy som si nemyslela, že budem s vami,  s One direction a budem s nimi ako rodina" rozprávala som mu moje aktuálne pocity.  Oprela som si hlavu o jeho hruď a za počúvala som sa do hlasov jeho srdca. Neskutočne som si toto vážila. Znamená to pre mňa veľmi veľa.  "Vieš, aj ty si taký anjel pre nás,  naša sestra" Niall ma týmto neskutočne potešil.  Cítila som ako sa červenám.  Patriť do rodiny.  Ani neviem ako sa človek cíti,  keď má rodinu.  Teraz mám rovno päť chalanov.  Ponúkli mi úkryt.  "Ďakujem" usmiala som sa.  On ma objal a ja som sa cítila ako v raji. 

O deň neskôr

Prave som sa dobalila a Liam mi niesol kufor dolu.  Dnes práve ideme k Zaynovi.  Teším sa ale aj mám strach.  Predsa len to je cudzie prostredie. Ale bude tam on.  To mi stačí.  Predsa len poznám aj jeho sestru.  Chcela by som aby som s nimi dobre vychádzala. 
Chalani ma čakali pred domom.  Chceli sa s nami rozlúčiť.  Teda hlavne so mnou.  Šťastne som sa usmievala.  Neskutočne sa tešíme k jeho rodine.  Áno znie to divne,  ale prečo nie.  Predsa len Anne ma k sebe prijala.  Tak aj oni.  Snáď.  Všetci sa na mňa vrhli a objali ma.  Toto mi bude neskutočne chýbať. Dlho sa nezdržíme.  Chcem byť s nimi a tráviť s nimi čas ako sa bude dať.

Už cestujeme asi hodinu. Nerada takto sedim v aute a nič nerobím.  Zayn sa snaží sustredit na šoférovanie.  Nesmierne som nervózna.  Čo ak ma neprijmú medzi seba. "Tešíš sa? " zasmial sa Zayn.  Asi si všimol ako som nervózna. Otočila som sa na neho.  "Mám strach,  čo ak ma nebudú mať radi? " rôzne myšlienky ma napadali. Ako jeho sestru poznám,  ale zbytok ani nie.  "Ver že budú.  Moja rodina je iná ako tá tvoja" hneď ako to povedal som sklopila hlavu.  Bolí ma tá predstava že moja rodina na mňa zabudla.  Chcela som mať rodinu ktorá sa bude o mňa zaujímať.  Lenže ostatný mi na oči predhadzovali skutočnosť.  Akoby sa chválili že ich rodina je lepšia ako moja. To je aj pravda.  Ich rodiny sú naozaj lepšie.  "Prepáč tak som to nemyslel" zamrmlal Zayn.  Ale ja som to tak naozaj ani nebrala.
Celá cesta nakoniec orebehla v tichosti.  Nemali sme si už čo povedať.  A to sa nám dvom nestáva.  Ak sme, pokope tak to stojí za to. 

Po, ukrutnej ceste plnej hnusneho ticha sme zastali pred rodinným domom.  Hneď som vedela,  že patrí im.  Kto iný by tu predsa len býval? 
Auto zaparkoval priamo na chodníku. Samozrejme som ho musela hneď na to upozorniť. A viete čo on na to? "Tina, som predsa Zayn Malik, kto by ma odtiaľto vyhnal?" a ďalej som nemala potrebu to ani len riešiť. Ako sám povedal. Jeho meno niečo znamená. Všimla som si ako sa začal správať. Úplne inak ako keď sme s chalanmi.
Zayn mi pomohol s vecami a zamkol auto. Neskutočne som sa tešila. Ako malé dieťa.
Dlho netrvalo a my sme nemuseli ani zvoniť. Dvere sa rozleteli a pribehla k nám Donyia. Keď ma uvidela hneď ma objala. "Bože konečne si tu, tešila som sa ma teba žena" jej slová ma zahriali na duši. Zasmiala som. Sa a objala ju späť. "Neboj aj ja na teba," uškrnula som sa. Jej brat je asi spomalený. Nechápavo si nás pre meral. Ako keby nevedel čo sa deje. "ale.. Ale..." nevedel sa vykoktať Zayn.

Áno viem. Dlho som tu nebola. No stratila som zase múzu. No budem sa snažiť pridať ďalšiu časť čo najskôr.