Bolo presne 2:40 keď som sa vrátila ráno k Liamovi. Všetky veci som nechala v aute u Matta a len som sa prezliekla do obyčajného oblečenia. Opatrne som položila kľúče na botnik ktoré mi dal ešte včera keď som odchádzala Liam. Musím povedať že mal podivno dobrú náladu. Viem že by ma inak nepustil. Ale dobre radšej si nad tým nebudem lámať hlavu. Vyzliekla som si mikinu a kráčala do Liamovej spálne. Chcela som si ľahnúť keďže som unavená. Ignorovala som dokonca aj ten fakt že som v jeho dome. Dnes má už nič proste neprekvapí.
Otvorila som dvere na jeho izbe a spokojne prešla k jeho skrini. Vytiahla som si odtiaľ tričko, ktoré neuveriteľne voňalo po ňom. Odhadujem že ho mal dnes na sebe. Tak a týmto som oficiálne Blue. Moja temná stránka sa podela tam kde ja prišla. Som rada že Luke mi pomohol. A predsa kto by mne nepomohol. Aha zabudla som jedine Liam. Ale nechcem ho stále len spomínať. Už prezlečená v pyžame ktoré obsahuje len nohavičky a jeho tričko som si ľahla k nemu do postele. Veď hovorím. Je mi to dnes jedno. Pritúlila som sa k nemu a spokojne položila hlavu na jeho hruď ktorá sa vďaka dýchaniu nadvihovala. Mala som pocit bezpečia. Ten mi tak neskutočne chýbal.

Nad ránom som sa zobudila na zvláštne kroky. Počula som ako by niekto chodil po štrku. Ale veď Liam tu ma štrk na terase hneď pri izbe na poschodí. Nepýtajte sa prečo ale tak to proste má. Pozerala som sa stále na okno a ja som začínala byť nervózna. Nemôžem sa prezradiť. Nikto nemôže vedieť kto som. Ešte sa musím zbaviť toho parazita. Bieber si musí myslieť že nie som Shadow. Dominic mu to určite celé povedal. Ale o tom inokedy. Práve som dostala strach. Niečo padlo a uvidela som popri okne prejsť tieň. Nemohla som to nechať len tak. Brániť som sa nemohla keďže som v utajení. Musím proste zobudiť Liama. Ale teraz neviem čoho sa bojím viac. Či Liama ktorý nenávidí keď ho niekto budí alebo toho hajzla čo je vonku. Keď som znova uvidela tieň ako zastal pred oknom ktoré bolo zastreté som sa rozhodla. Jemne som drgla do Liama. Nič. Spal ďalej. Kurva ako môže mať taký spánok. Véd by ho ktokoľvek vedel aj zabiť. "Liam vstáva!" šepkala som. Poriadne som do neho sotila a hne dbol hore. Naštvane sa na mňa pozeral a išiel niečo povedať. Ako ho poznám by kričal. Zapchala som mu ústa mojou rukou a druhou som ukázala na okno. Jeho oči tam hneď pozreli. Keď zbadal že tam je niekto aj zabudol na otázku čo robím v jeho posteli. Áno mám izbu kde ma chalani ustlali. Ale sila zvyku. Liam sa natiahol do nočného stolíka a vytiahol zbraň. Druhú vytiahol spod matrace. A následne mi ju podal. "Keby niečo strieľaj" sykol. Nemo som prikývla. Počula som šuchot. Niečo tu nie je v poriadku. Toto všetko bolo naplánované. A viem len o jednom hajzlovi čo je v meste. "Bieber," vyslovila som  s nechuťou. Liam sa na mňa zvláštne pozrel ale nechal to tak. Postavil sa z postele a opatrne prešiel k dverám a ukazoval aby som ho nasledovala. Dva krát mi nemusel nikto nič vravieť. Otočil sa na mňa. "Bež za Zaynom a Niallom, zobuď ich a drž sa ich" jeho rozkazy som pre tento krát vypočula.

Po chodbe som sa pohybovala ako myš. Ticho a obratne rýchlo. Liam bežal na opačný smer. Po vzdychla som si. Zaynova izba bola hneď na konci chodby. Otvorila som dvere a vošla dnu. Ani som ich nezatvorila. Úprimne je ťažké predstierať strach ktorý ani nemám. Klakla som si k jeho posteli. Nádherne spal. Otvorila som jeho stolík a vytiahla jeho zbraň. Chytila som ho s rukou na ústa a on hneď reagoval na môj dotyk. Pozrel sa na mňa ako na blázna. Podala som mu zbraň ktorou som na neho mierila. Zobral si ju a išiel sa spýtať čo sa deje ale ja som len ukázala aby bol ticho a šiel za mnou. Tak aj urobil. Následne vedľa jeho izby ma Niall. Taktiež som vošla do izby a podišla k posteli. Hmatala som pod jeho matracou. Našla som tam nejaké jedlo fuj. Ale nakoniec aj to čo som hľadala. Namierila som na neho a chytila mu ústa. Zayn stal za mnou a celý čas ma pozoroval. Niall sa strhol ako Zayn s keď ma zbadal mal strach v očiach. Jaj im by som neublížila. Podala som mu jeho zbraň a ukázala mu to čo Zaynovi. Neochotne sa postavil a šli obaja za mnou. Liam sa takejto situácie bál. Preto ma na to pripravoval. Ale kto by tušil že som už mafiánka. No pre teraz som len Blue. Podľa toho som sa musela správať.
Počula som nejaký rachot z miesta kde je Liam. "Niall bež za Liamom a okamžite mu kri chrbát" aj tak urobil. Bez mihnutia oka. Zayn šiel stále za mnou a to som bola rada.

Stala som pri okne keď ma niekto zdrapil pod krk a bola som donútena sa oprieť o neznámeho hruď. Zayn namieril zbraň na dotyčného. No keď aj on na mňa vytiahol zbraň Zayn bol nútený ju zložiť. Bál sa o mňa. "Ale čo máš nejakého slabého ochrancu" za počula som hlas. Mne dobre známy hlas. No počkať. To ma ako všetci spojenci zradzaju? Mám veľké posili. Tento chalan je z mojej beta jednotky. Do kelu. "Pusti ju" snažil sa niečo Zayn vymyslieť. Nemohla som to takto nechať. Zayn sa začal pomaly ku mne približovať. Ale môj únosca alebo ako to nazvať vytiahol zbraň a postrelil ho do brucha. Zayn sa okamžite zvalil na zem a odsunul sa až ku stene. Toto nie. On tu dnes nezomrie. Nemohla som ho takto nechať. Pomáhal mi viac ako ktokoľvek z chalanov. Povzdychla som si. Stupila som tomu mužovi na nohu. Lakťom som ho zasiahla presne do brucha a jeho zovretie povolilo. Vytrhla som sa mu a následne som  z otočky na neho zasiahla jeho ksicht mojou päsťou. Zapotacal sa dozadu. Toho som využila a hneď ho chytila pod krk a pritlačila na najbližšiu stenu. Zdvihla som ho do vzduchu. "Vieš čo sa stane ak zradíš beta tým? A svojho pána?" zamrmlala som mu tak aby počul on. Len mi kývol. "Lenže nikto to Shadow nepovie nikto na to nemá" jeho slová som mala v hlave stále ale nasral ma. Päsťou dostal riadnu do brucha až mu krv vyšla z úst. "Poradím ti jendu vec Drew, ja som alfa v alfa týme a vo všetkých oddieloch" zasyčala som. A už je to tu. V jeho očiach je strach to som aj chcela. Priložila som mu zbraň k spánku a zasmiala sa. Strelila som a jeho bezvládne telo padalo na zem. Rýchlo som sa otočila na Zayna. Zvláštne sa na mňa pozeral. Chápala som ho. Klakla som si k nemu a rýchlo roztrhla jeho tričko. Musela som sa uistiť že je naozaj v poriadku. "Prosím nehovor to Liamovi" zašepkala som. Slzy som nechala volne padať po tvári. Nehanbím sa za ne. Sú pre neho pre toho kto ma tu držal nad vodou. Viem že aj teraz ma nezradi. Zatváral oči a to nie. "Liam! Liam! Pod sem rýchlo" bola som úplne hysterická. Nemohla som nechať ho umrieť. Nie. Už nikto neumrie z tých čo mám rada. Hystericky som plakala pri jeho bez vládnom tele. Vedela som ze dýcha. No ale mal zatvorené oči. Bála som sa o neho.
Nevnímala som ani to ako plačem ale cítila som pohyb. Uvidela som Liama ako si klakol k Zaynovi. Plakala som ešte viac. Niekto ma stiahol za pás. Začala som kopať a metať sa. Nerozmýšľala som racionálne. "Louis zober ju niekam nech sa upokojí my sa postaráme o Zayna" dával rozkazy. Nechcela som ho opustiť. Snažila som sa mu vytrhnúť ale Louis ma pevný stisk.