Rodičia ma predali nejakému neznámemu ujovi. Bála som sa ako čert kríža. Vraveli že to robia pre moje dobro. No pravda je inde. Počúvala som ich ako sa o mne bavili. Predali ma za veľa peňazí a to len aby mali na dorgy a na alkohol. Bála som sa s nimi ísť. Nevedela som kto to je nič. Bola som proste ešte dieťa ktoré sa boji. Považovala som sa za dieťa. To som myslela. Mám 17 rokov a cítim sa ako by som bola mimo. Keď ma vyvliekli násilím z domu som neváhala a snažila sa utiecť. Ďaleko som však neutiekla. Znova ma chytili a nechali mi zaviazať oči a ústa aby som nekričala. Hodili ma do kufra kde som bola roztiahnuté po celom priestore. Pravdepodobne to bola dodávka.

O 5 hodín

Ubehlo niekoľko hodín a strácala som pojem o čase ktorý mi bol neznámy. Zrazu sme zastali a ja som pocítila tlak. Neviem čo to bolo no mne sa to rozhodne nepáčilo.
Bála som sa o svoj život. Až mi bolo z toho do smiechu. Zdá sa to ako by toto všetko bolo len sen. Jeden veľký obyčajný sen.
Po asi neviem koľko dlhej ceste auto zastavilo. Počula som ako niekto vystúpil z auta. Náhle sa otvoril kufor a videla som rozmazano. Dlho som bola totiž v tme. Násilím má vytiahol z nepohodlného kufru a postavil na nejaké mólo. Okolo bola voda. Oni dvaja sa o niečo rozprávali v cudzom jazyku. Moja angličtina nie je veľmi dobrá. Ešte len sa ju učím. A to je už čo povedať. Povedal mi niečo v zmysle že mi odviaže ruky a nech sa nepokúsim utekať. Ale to by som nebola ja ak by som neurobila presný opak. Kopla som ho do jeho prirodzenia a rozbehla sa. Neobzerala som sa len som bežala vpred. Chcela som nájsť nejaké mesto alebo ľudí. Musela som si nájsť pomoc.
Nevnímala som a narazila do niekoho. Ten niekto má zachytil. Keď som sa vystrašene pozrela do jeho modrých očí mal tam prekvapenie. Snažila som sa gestikulovať a povedať mu čo sa deje. Ale on nechápal. Spýtala som sa či má telefón. Podal mi ho a ja som našla prekladač. Všetko som mu tam rýchlo napísala a dala prečítať. Keď to prečítal skoro mu padol mobil. Niečo tam naťukal a ukázal. Chcel mi pomôcť. Len som divo prikyvovala.
Potom ma zaviezol niekam kde sa to hemžilo ľuďmi. Asi to bola nejaká show. Ťahal ma do zákulisia. Tam stáli nejaký chalani. "Koho mám to nesmieš Louis" zasmial sa čiernovlasí chalan. Všetci si ma prezerali. "Našiel som ju. Niekto ju uniesol a nevie dobre anglicky" niečo hovorili ale tomu som zase ja nerozumela. Nakoniec sa mi všetci postupne predstavili.
Najviac ma však zaujal on. Hnedé karamelové oči a havranie vlasy. Nikdy som nemala takýto kontakt s ľuďmi. Ale s nim by som si aj niečo začala. Moje slová ma celkom prekvapili. Ako to len rozprávam. "Zayn Malik" usmial sa žiarivo na mňa. Natiahla som ruku pred seba aby sme si potriasli. Ale on spravil niečo čo má vykoľajilo. On bol prvý čo sa mi predstavil. Proste ma vtiahol do objatia. Triasla som sa. Spomenula som si na všetko čo som si zažívala. "Prepáč nechcel som" Zayn sa odtiahol a ja som sa presunula do bezpečnej zóny za Louisa. Louis sa zasmial. "Neboj sa, Zayn to tak nemyslel, len sa radi objímame" vyčaril ten najkrajší úsmev. Pochopila som čo tým chcel povedať. Takto sa tu zdravia. Nehovorím že som sa ne snažila mu porozumieť. Jazyk mi trocha robí problémy. "Harry Styles" kučeravý chlapec mi radšej podal len ruku ako som ju ja podávala Zaynovi. Ochotne som ju prijala a potriasli sme si ako sa patrí. "Christina ale volajte ma Tina" usmiala som sa. "Niall Horan" "Liam Payne" všetci sme sa zoznámili. Ale nič netrvalo dlho. Chalani museli ísť na stage. Ako som zistila oni sú One Direction. Kto by to kedy povedal. Vyzerám v poriadku ale vo vnútri som úplne na dne. Lenže nechcem aby ma takto videli. Musím byť silná.

Áno niečo som predsa len skomolila 😁😁👌👌