,,Julian?" Miin hlas sa rozľahol po jeho izbe. Postava zabalená v deke sa ani nepohla. Mia vzdychla a podišla k nemu bližšie. Stále sa nehýbal. ,,Julian, no ták." Spod deky sa ozvalo tiché zabručanie. ,,Musíš predsa niečo robiť. Napríklad... čo keby si jej to povedal?"

Postava ležiaca na posteli sa prudko zodvihla. ,,Vypadni z mojej izby," zasyčal Julian zúrivo na mladšiu sestru. Mia sa nahnevane otočila, oddupotala z izby a zatresla za sebou dvere. Julianov hnev v sekunde pominul a cítil sa previnilo. Ale on sa o tom nechcel rozprávať. Skrátka doňho nemala rýpať.

Myšlienky mu poletovali v hlave a nútili ho myslieť na ňu čoraz viac. Už sa to nedalo vydržať. Prešiel do jedného rohu izby, nadvihol dve dosky, vošiel do tajnej chodby a dosky za sebou zabuchol. Musí ísť za Kate. Trochu sa zohol, aby do chodieb vošiel, a začal kráčať.

Jeho pozornosť upútalo niečo malé biele na zemi. Zvraštil obočie a zohol sa po to. Bol to papierik. Prekvapilo ho to, pretože s Kate odpadky z chodieb odnášali domov, aby tam nemali smetisko. Odpadky boli väčšinou veci, ktoré si tam sami navláčili. Zobral ho so sebou.

Julian premohol pocit, že tam niekto je, a pohol sa ďalej do oceľových chodieb. Až pri ich malej spoločnej miestnosti si uvedomil, že sa s Kate nemal kedy dohodnúť a teda tam nebude. Zároveň sa do jej izby nemohol dostať tak ako do svojej vlastnej, lebo tam nemala rebrík.

Rozhodol sa vrátiť domov. Znova prešiel chodbami, takmer sa ani nedíval, kam kráča, len šiel. Vyšiel späť do svojej izby a znovu si sadol na posteľ. Nedokáže to. Nemôže ísť za Kate.

Mimovoľne pozrel na papierik vo svojej ruke. Bol pokrčený, akoby tam niekto napísal nejaký odkaz a tajne ho niekomu chcel doručiť. Lenže nie veľa ľudí vedelo o chodbách a ten papierik našiel priamo pod vchodom z jeho domu. Ale kto by sa chcel skontaktovať s ním?

Zvedavosť ho premohla a on papierik pomaly, aby ho neroztrhol, otvoril. Nebol veľký, ale jasne sa tam dalo rozpoznať písmo. Julian prižmúril oči.

Som v poriadku. Neboj sa o mňa. Mám nejakú chorobu, nechoď za mnou.
Kate

Prvá vec, ktorá sa mu nezdala, bola, že je chorá. Ako by potom doručila papierik do chodby? Navyše vždy, odkedy boli malé deti, chodili za tým druhým počas choroby. Na spríjemnenie dňa.

Druhá vec, ktorá sa mu nezdala, bola omnoho podozrivejšia. Kto to napísal, keď Kate nevie písať?

---

Kate si všimla, že počas jej spánku jej niekto obviazal ruky. Bolo zvláštne pozerať sa na ne, stále jej pripomínali ten sen. Nemala však dosť času, aby začala na všetko spomínať, lebo to miestnosti vošiel Theo s Loganom. Všimli si, že už nespí, a podišli k nej bližšie.

,,Takže ty už nespíš," ozval sa Theo. ,,Val povedala, že ťa máme zobudiť a ukázať ti to tu. Ale ty si už hore, takže vstaň z tej postele a poď s nami."

Kate celkom nepochopila, čo jej tam chcú ukázať, ale podvolila sa a išla za nimi. Vyšli z dverí do polkruhovitej miestnosti. Znova mala možnosť vidieť všetkých šesť dverí. Zamierili hneď do prvých zľava.

,,Ak chceš vojsť do niektorej z miestností, skrátka odomkni dvere. Ak chceš ísť do spoločenskej, trikrát zaklop a až potom otvor. Vieš, aby sme vedeli, že si to ty, a nie niekto z Rady, kto ti ukradol kľúč. Jeden kľúč pasuje do všetkých dverí." Theo si odkašľal. ,,Ak sa chceš zamknúť v kúpelni, kľúč nechaj zvnútra, aby ti nikto omylom neotvoril."

Za dverami bola pomerne malá a dosť chladná miestnosť. Po oboch stranách boli poličky - dokopy nie veľmi dobre pozbíjané dosky - a v nich kopa jedla. Toľko, koľko za celý život videla len tu a v potravinách. Bola tam dokonca aj káva - tú raz v živote ochutnávala u Juliana. Chutila odporne, ale bolo to niečo nové - a drahé - čo si bežne nemohla dovoliť.

Niekto ju jemne potiahol za ruku. Obrátila sa a vyšla z miestnosti. Vošli do druhých dverí, za ktorými bola miestnosť plná postelí bolo ich tam asi päť alebo šesť. Z tejto miestnosti rýchlo vyšli, lebo na jednej z postelí spala Mei a nechceli ju zobudiť.

Znovu sa ozval Theo: ,,Spoločenskú miestnosť si už videla a do týchto dverí nikdy nechoď. Myslím to vážne. Val by ťa zabila."

Za piatymi dverami bola kúpelňa, kde jej dovolili umyť sa. Dokonca tam bola aj vaňa, ale nemala čas sa sprchovať a ani čisté oblečenie, ktoré by si na seba mohla dať. Tento problém vyriešili šieste dvere, ktoré boli skladom a šatníkom zároveň. Bol tam stôl, stoličky, matrac, ale aj uteráky a rôzne oblečenie, niektoré aj v Kateinej veľkosti. Logan s Theom bez slova odišli, dali jej priestor, aby sa osprchovala a vyskúšala nové oblečenie.

Hotová bola za pár minút. Svoje oblečenie preprala a keďže ho nemala kam zavesiť, použila dve stoličky zo skladu. Nevedela, ako dlho to bude schnúť vzhľadom na to, že sú pod zemou, kde je pomerne chladno a vlhko. Vlasy si zaplietla do vrkoča, aby nebolo vidno, že sú celé pomotané, a vyšla z miestnosti.

Zamierila k tretím dverám sprava, trikrát ticho zaklopala a odomkla dvere.

Miestnosť sa ani trochu nepodobala na spoločenskú. Bola úzka, na pravej strane bola natlačená posteľ a na ľavej skriňa. Na posteli ležal nejaký chlapec so zlato - oranžovkastými vlasmi. Nehýbal sa, zdalo sa, že spí. Pri ňom sedela Val, hladkala ho po vlasoch a niečo mu spievala. Nezdalo sa, že si ju všimla. Kate pomaly vyšla z miestnosti a zabuchla za sebou dvere. Počula výkrik Val. Prebehla k najbližším dverám a odomkla ich, bolo jej jedno, čo za nimi je. Hlavne chcela ujsť Val. Práve prekračovala prah, keď medzi lopatkami ucítila zbraň. Zmrzla na mieste. V hrdle sa jej začala tvoriť hrča.

,,Čo si videla?" opýtala sa Val, z hlasu jej sršala zúrivosť. Kate pokrútila hlavou. ,,Čo si videla?" Val pomaly zvyšovala hlas.

,,Nič, nevidela som nič," zašepkala Kate. Hlas sa jej triasol.

,,Chcem počuť pravdu," zasyčala Val výhražne.

,,Teba, tú miestnosť a... toho chlapca..." Chvíľu bolo ticho. Kate si potichu vydýchla. Val ju potiahla za plecia, otočila a pritlačila k stene pri dverách.

,,Zabudni na to," posledný raz zasyčala a obrátila sa.

---

,,Wardová, Fleet, poďte sem," pokynula Mooreová. Helen a Derrick poslušne vošli do jej kancelárie. ,,Váš výcvik bol ukončený. Úspešne, samozrejme." Tie slová adresovala Helen, ktorá bola po včerajšom jednodňovom výcviku stále unavená. ,,Myslím, že ste obaja pripravení. Vezmite si zbrane, vhodné oblečenie a choďte. Nájdite mi Katherine Wardovú."

Helen a Derrick poslušne prikývli. Bol čas na prvú misiu.

---

,,Sú tu všetci?" opýtala sa Val. ,,Identifikujte sa." Bolo to až smiešne, keby sa Val netvárila tak vážne a nevenovala Kate také vražedné pohľady. Bolo by to ako klub detí, ktoré sa hrajú na dospelých.

,,Mai Yenová."

,,Theodor Fleet."

,,Logan Coal."

,,Valery Braxtonová."

,,Katherine Wardová," zašepkala Kate neisto.

,,Máme tu nového člena. Chceli by ste ho s niečím oboznámiť?" opýtala sa Val. Všetky ruky okrem Valerinej a Kateinej sa dvihli do vzduchu. ,,Theo."

,,Pravdepodobne ťa zaujíma, ako to funguje s tými snami." Kate prikývla. Chcela o nich vedieť čo najviac. ,,Mhm... je pravda, že dokážeme predpovedať budúcnosť. Nie je to však také jednoduché. Každý človek má gén na predpovedanie budúcnosti, no u väčšiny ľudí sa neprejaví vôbec. Preto sme takí, ehm... výnimoční. Problém je ale v tom, že predpovedáme len to, čo sa nás týka. Nedokážeme predpovedať smrť niekomu, koho nepoznáme. Ale keď sa nás to týka príliš, naše podvedomie si vytvára akúsi umelú realitu - teda to, v čo dúfaš, že sa stane. Skrátka tvoj mozog nie je objektívny. Preto je to také nedôveryhodné."

Kate všetky tie slová vírili v mysli. Bolo toho na ňu priveľa naraz. ,,Takže dokážem predpovedať len to, čo sa ma týka, ale to, čo je príliš osobné, nie?"

Všetci, vrátane nej samotnej, vyzerali trochu zmätene. Napokon Theo prikývol.

,,Mei."

,,Len jedna otázka - ako môžme vedieť, že nie si zradkyňa?" Val prevrátila očami.

,,Ďalej."

Tentoraz to bol Logan, kto začal hovoriť: ,,Musíš sa naučiť rozoznať normálne sny a sny predpovedajúce budúcnosť. Základ je to, že ak si zo sna niečo prinesieš - či už hmotné, alebo nejaký škrabanec, bola to predpoveď."

,,Myslím... že je toho trochu veľa," priznala Kate. Mei vzdychla a Val jej venovala nie práve najpríjemnejší pohľad. Logan s Theom prikývli. ,,Ale mám ešte jednu otázku. Čo ste vtedy robili u Fawla a čo s tým má spoločné Julian?"

Nikto jej neodpovedal. Nastala chvíľa, keď boli všetci ticho. Kate to nahnevalo. Nechceli jej to prezradiť, aj keď išlo o jej najlepšieho priateľa. Ticho prerušil Theo.

,,Je tu niekto hladný?"

---

,,Julian, čo sa deje?!" Mia ho zastavila tým, že ho chytila za ruku a nedovolila mu poriadne ísť ďalej.

,,Vidíš to?" Z vrecka nohavíc vybral papierik a namosúrene ho Mii strčil do tváre.

,,Momentálne nie," zahundrala, ale našťastie ju nepočul. Už aj bez toho bol dosť nahnevaný. ,,Áno, vidím to, Julian. A čo je na tom?" Julian vytrhol ruku z jej zovretia a pokračoval v balení. Oblečenie, jedlo, voda.

,,Kate nevie písať, koľkokrát to mám ešte zopakovať?!" Julian už kričal, ale zdalo sa, že ich rodičia to nepočujú. ,,Nemohla ten odkaz napísať! Pochop to! Netuším, čo s ňou teraz je, kde je alebo čo s ňou robia, ale bojím sa o ňu!"

Kate nikdy nevedela dobre písať. Čítať áno, ale napísať niečo perom pre ňu bolo takmer nemožné. Vždy, keď ho zobrala do ruky, vypadlo, alebo ho nevedela poriadne udržať.

,,A kam teraz pôjdeš?" Julian na malú chvíľku zastavil a potom pokračoval.

,,Neviem." Bola to pravda. Chcel ju len nájsť a bol pre to odhodlaný, ale sám nevedel, kde je. Možno je už dokonca... zakázal si na to myslieť. ,,Neviem, skrátka ju nájdem."

,,Pôjdem s tebou," ozvala sa Mia tým tónom, ktorému sa nedalo odporovať. Skrátka sa pre niečo rozhodla a bodka.

,,To nemôžeš. Rodičia ti to nedovolia a navyše si príliš malá." Chcel ju vziať so sebou, ale nechcel ju vystaviť nebezpečenstvu.

,,A chceš mi povedať, že tebe by to dovolili? Nebuď smiešny. Navyše nemôžeš ísť sám. Prosím, Julian," posledné slová Mia zašepkala, akoby ich ani nechcela hovoriť. Julian vzdychol.

,,Nechcem sa báť o dvoch ľudí naraz. Ale," dodal, keď chcela jeho sestra protestovať, ,,niekoho potrebujem. Choď sa zbaliť, ale rýchlo. Musíme zachrániť Kate."

---

Kate mala pocit, že sa ešte nikdy tak dobre nenajedla. To jej, nanešťastie, znovu pripomenulo Helen. Ktovie, či má aj ona také šťastie ako Kate. Ktovie, či ešte vôbec žije.

Nemala ani poňatia, koľko je hodín, aký je deň, či koľko dní prešlo od jej príchodu, ale bola unavená. V podzemí nevidela vychádzajúce a zapadajúce slnko, les na okraji mesta, stromy zhadzujúce suché farebné listy. Chýbala jej vôňa pokosenej trávy, slnečné lúče prenikajúce cez jej okno, chladný ranný vánok a dokonca aj októbrové dažde. Chýbal jej domov.

Znovu šla do skladu a vzala nejaké oblečenie, v ktorom mohla spať. Keď prechádzala okolo štvrtých dverí, bodol ju pocit viny. Tentoraz sa nepomýlila a vošla do správnych dverí, teda spoločenskej miestnosti. Sedeli tam Mei a Val a o niečom sa ticho rozprávali. Posteľ, na ktorej sa naposledy zobudila, bola prázdna, ale bolo to pochopiteľné vzhľadom na to, že mali miestnosť s viacerými posteľami.

Mei Kate asi naozaj nemala rada, pretože na ňu zazrela, niečo pošepkala Val a tá sa uškrnula. Kate ostala stáť pri stene za dverami a odmietala sa k nim priblížiť. Nechcela byť s ľuďmi, ktorí ju nemajú radi. S prevrátením očí sa otočila a vyšla z miestnosti.

Zamierila rovno do kúpelňe, kľúč nechala vo dverách zvnútra a posadila sa na vaňu. Nemala vo zvyku plakať pre zbytočnosti, ale dotklo sa jej, že len polovica ľudí z ich skupiny ju ako - tak akceptuje. Prehltla, aby sa zbavila sĺz. Nechcela plakať. A už vôbec nie kvôli nejakým dievčatám.

Pomaly sa postavila a natiahla sa. Nakoniec sa prezliekla do niečoho, čo vyzeralo ako pyžamo a vyšla z kúpeľne. V hlave si zopakovala, za ktorými dverami je tá správna miestnosť a pohla sa k nej.

Keď bola asi v polovici cesty, z dverí spoločenskej miestnosti sa vyrútila Val s Mei. Vtrhli do izby, do ktorej mala namierené a začali niečo kričať. Nerozumela im, bola príliš vystresovaná z toho všetkého. Val vyšla na chodbu.

,,Sú tu. Rada. Zbaľ všetko, čo môžeš, a odchádzame. Niekto nás zradil."

Presne v tej chvíli sa ozvali výstrely.

~~~
Dve kapitoly za týždeň :) pokúšam sa dohnať tie dva mesiace (možno aj viac), čo som nepísala...
  Viem, dosť nudná kapitola. Možno až na ten koniec :D
Čo si myslíte, kto ich zradil? Úprimne, tú postavu som si obľúbila (ale to skoro všetkých)
Je tu niekto, kto chce ďalšiu kapitolu? A z akého dôvodu - z princípu alebo preto, že chcete vedieť, kto je zradca?
Dobre, je to viac než jasné :P

Každý vote a komentár poteší...
Páčila sa kapitola?

~ninakundrikova