Nemocničné lôžko mi už začalo liesť riadne na nervy. Chrbát mi šiel explodovať od únavy, nervy mi takmer praskli od túžby znovu vstať a trochu sa poprechádzať a oči ma nesmierne boleli od neprestajného plakania.

Avšak túžba zomrieť bola silnejšia.

Nenachádzala som silu žiť ďalej. Zomrelo vo mne dieťa a postupne odumierala každá bunka v mojom tele.

Ani prítomnosť mojej matky a sestry mi nepomáhala. Odmietala som ich pomoc, chcela som byť sama.

A to všetko kvôli tebe. Len a len kvôli tebe.

Povedz... Čo by si robil, keby som ťa udala? Keby si šiel do basy? Keby sa tvoj "plnohodnotný" život razom skončil, rovnako tak, ako si ukončil život nášho dieťatka? Povedz mi, dopekla, čo by si robil?!

Od malička som bola slušne vychovávaná, ale tebe ozaj neprajem nič dobré. Chcem, aby si zhnil v pekle. Chcem, aby si zažil rovnaké utrpenie, ako ja, keď vo mne vyhasol život, ak nie ešte horšie. Chcem, aby si za svoj ohavný čin zaplatil, aj napriek tomu, že viem, že mi to MOJE dieťa nevráti.

Zaplať svojím životom za život syna.