Zbožňovala som ťa. Zbožňovala som ťa celého. Robil si ma šťastnou, ako nikto nikdy predtým. Tvoj večný úsmev na perách ma doslova nakazil a usadil sa aj na mojej tvári.

Poviem ti, chcela som, aby tam ostal navždy, rovnako ako aj ty v mojom srdci. Už navždy.

Spoločne sme utekali okolo miesta, kde sme sa po prvýkrát stretli, teda okolo Eiffelovky, avšak neutekali štyri nohy, ale len dve. Utekal si, a ja som ťa objímala okolo krku, vysadená na chrbte. Nohy som mala omotané okolo pásu a tie tvoje šprintovali ako o život.

Pot ti stekal po chrbte, po tvári, po mierne obnaženej hrudi, na ktorej ti vlhla biela košeľa, ktorá mala viac rozopnutých gombíkov, ako zapnutých.

Túžila som sa ťa dotýkať. Túžila som byť len tvoja. Túžila som po tebe, pretože v mojej mysli si bol priam stelesnením dokonalosti.

Avšak keď sa na všetkým v súčasnosti hlboko zamyslím, túžim už ozaj len po jednej veci týkajúcej sa teba.

Už ti chcem len vraziť, ty namyslený hlupák.