Erik

Zamkol som dvere a odišiel. Chcel som ísť pôvodne autom, ale potom som si to rozmyslel. Šiel som pomalým ktorom po ulici. Moje nosné dierky zaplnila vôňa a smrad mesta. Všade tu pobehovali ľudia, a každý druhý človek si tu stopoval taxík. Klasika. Na každom rohu bol obchod. Či už s oblečením, alebo s potravinami. Ľudia sa na seba lepili, a nepustili vás opačným smerom. Museli ste byť veľmi opatrný inak by vás tu udupali. To by sa ešte dalo zvládnuť. Ale tie všetky pachy ľudí...proste hrôza. Niekto ako ja sa tu ledva drží na uzde aby tu po niekom nevyštartoval. Máme to my ťažké že?

Kúsok odo mňa som zbadal kvetinárstvo. Vstúpil som dovnútra, a kúpil som Elizabeth krásne ruže. Hodia sa jej do izby. Veď aj tak ju má bielu a nudnú. Chce to trochu farieb. Mojou rýchlosťou som ešte skočil do supermarketu pre cukríky. Elizabeth ich miluje. Presnejšie. Gumené žížalky. Po trochu dlhšej dobe som konečne došiel do nemocnice. Dal som si kapucňu, a so sklonenou hlavou som vošiel do jej izby. Vošiel som dnu, a dvere sa zavreli ,,ahoj Elizabeth" usmial som sa, ale úsmev mi hneď opadol. Tak strašne mi chýba. A ona si to nevie ani predstaviť ,,doniesol som ti ruže" s chabým úsmevom som ich dal do vázy a pozrel som sa na ňu ,,a ešte cukríky. Skoro by som na nich zabudol"

Zachechtol som sa, a sadol som si na stoličku vedľa jej postele. Ako som sa chytil jej ruky, tak sa predo mnou zjavila. Znova ju vidím v plnej kráse

Berg

Cítila som dotyk na mojej pravej ruke, a tak som sa zjavila oproti Erikovi ,,ahoj" usmiala som sa a Erik tiež ,,čo máš nové?" opýtal sa, a ja som sa pozrela na moje telo ,,klasika. Ako sa má asi tak duša? Nijako. Celý deň iba blúdim po chodbách, a sledujem ľudí. Prakticky sa nudím. A ty?" Pokrčila som plecami a zdvihla som obočie ,,až na to že mi Filip žerie nervy tak nič" zasmial sa a ja tiež ,,ešte stále je u teba?" Zdvihla som obočie a jemu úsmev z tváre zmizol ,,hej....stále" hladil mi bruškami prstov ruku a vyzeral zamyslene ,,nad čím premýšľaš?" Asi som ho vytrhla z myšlienok keďže sa mykol ,,nad ničím" pokrútil hlavou a ja som zvesila pohľad na zem. Oukeeej. Trápna chvíľa ,,sníval sa mi divný sen" zrazu prehodil akoby nič, a mňa or začalo zaujímať ,,aký?" moja zvedavosť mi nedala a musela som sa opýtať

,,Ja...ako to povedať...hehe" snažil sa to uľahčiť, ale ja som na jeho očiach videla že ho to trápi ,,v tom sne...som bol s nejakým dievčaťom...ja som....ju bozkával...a potom sme zašli ďalej...ale skôr než sa čokoľvek stalo som sa zobudil. Ten sen bol až moc reálny" v jeho očiach bola previnilosť ,,bol to len sen. Neboj. Nič také sa nestane" chytila som jeho ruku a on ju chytil svojou. Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala ,,môžem niečo skúsiť?" Opýtal sa a ja som prikývla. Potom čo som prikývla, sa ku mne začal tvárou približovať. Každou sekundou bol čoraz viac bližšie. Keď bol už iba centimeter od mojich pier, tak som zavrela oči. Jeho mäkké pery som cítila na svojich. Boli také teplé a mäkké! Chutili ako černice. Bozky som mu pomaly opätovala. Usmial sa do bozku. Po chvíli sme sa od seba odtiahli kvôli nedostatku kyslíka. Zamrnčala som a on sa zasmial ,,musel som to skúsiť" pozrel sa na zem a potom naspäť na mňa ,,musel som. Chcel som skúsiť či sa dokážem ovládať" zasmial sa a ja som sa zachichotala ,,a vieš sa" zašepkala som a dala som mu ešte malý bozk a odtiahla som sa.

,,Takže si mi odpustila?" V jeho očiach bola nádej a vyzeral byť šťastný ,,ešte neviem. Je ťažké odpustiť Erik. Mohla by som odpustiť...ale nie zabudnúť. Daj tomu čas prosím" slzy sa mi tisly do očí a on prikývol ,,ďakujem" šepla som a on sa zdvihol ,,už-už musím ísť" povedal a ja som ho celý čas sledovala. Šiel okolo mňa a ja som ho chytila za zápästie. Pozerali sme si do očí a ja som sa nadýchla. Postavila som sa na špičky a ruky som obmotala okolo jeho krku. Dúfam že robím správnu vec. Nabrala som odvahu, a priložila som pery na tie jeho. Bol neistý. Ale ja som vedela že robím správnu vec. Bozkávali sme sa neisto a opatrne. Akoby sme si nechceli navzájom ublížiť. Jeho ruky si našli cestu k mojim bokom.

Vyšvihol ma a ja som nohy obmotala okolo jeho trupu. Položil ma na posteľ ako porcelánovú bábiku, a stále ma bozkával. Odtiahli sme sa kvôli nedostatku kyslíku aj keď som nechcela ,,čo to do teba vošlo Elizabeth?" Uškrnul sa a pritlačil sa na mňa viac. Vzdychla som ,,ja neviem. Ale nemôžem sa držať ďalej" zašepkala som a on sa znova uškrnul ,,ani ja" šepol a znova má začal bozkávať....

Pokračovanie nabudúce 😚
Mám otázku:-D páčia sa vám takéto kapitoly čo sa týchto dvoch týka???:-D Alebo to mám prerušiť?:-D Potrebujem vaše odpovede lebo neviem či to mám celé rozvinúť alebo nie...:-P