Filip

Som taký unavený. Tie výrezy na bruchu sa mi zacelujú, ale bolí to ako šľak! Bolí ma celé telo. Erik hovoril že príde ku večeru, ale zatiaľ tu nieje. Len myšlienky naňho vo mne vzbudzujú strach. Moje uši počúvajú každý zvuk v tomto dome. Každú muchu, komára, kroky... počkať. Kroky?!? Takže hovoril pravdu... príde. Dvere sa otvorili a v nich stál on. Pokojný a s úškrnom na tvári ,,už si hore? Myslel som si že spíš" jeho úškrn bol stále na jeho tvári ,,ani som nespal" nepozrel som sa naňho. Keď ho nevidím, tak sa cítim lepšie. Prišiel ku mojej "posteli" a chytil ma za zápästie. Bolelo to. Jeho stisk zosílil, a bolo počuť prasknutie kosti. Zasyčal som, a on sa chladné zasmial. Zdvihol ma z postele a popohnal ma dopredu.

,,Viem chodiť aj sám" zamrmlal som si popod nos a on si iba odfrkol. Šiel som pomaly kvôli bolesti v mojom tele. Ledva som chodil, ale keby som nešiel, tak by mi ublížil. Kedy sa zo mňa stala takáto nula? On za to môže! Došli sme až do kuchyne, kde sme zastali pri linke ,,tak...ty zradca" chladne sa zasmial ,,teraz tu niečo dobré uvaríš, a potom ti dám ďalšiu robotu" sadol si na stoličku ku stolu, a ja som sa rukami oprel o linku. Bol som mu otočený chrbtom ,,si vtipný...vážne vtipný. Ja tu nejdem robiť nič! Niesom sluha!" Skoro som to zakričal, a otočil som s jeho smerom. Jeho oči potemneli, ale stále sa držal na uzde. Jeho dych sa zrýchlil, a jeho nechty zaryl do stola.

Začalo sa mi ťažšie dýchať. Len z predstavy ako na mňa zaútočí sa mi prekrútili žalúdok na opačnú svetovú stranu. Stále som naňho pozeral, a on ma tiež sledoval. Jeho oči sledovali moje. Zrazu sa postavil a šiel ku mne. Zastal vedľa mňa, a ja som o krok cúvol. Rukou sa začal hrabať v skrinke nad mojou hlavou. Keď to nevedel nájsť, tak zavrčal. Poskočil som. O pár minút niečo vytiahol. Bol to zošit. Hodil ho na linku, a ja som zdvihol obočie ,,na čo mi to je?" Zdvihol som obočie, a on v tom začal listovať. Zastavil na strane, kde bol nejaký koláč. To si akože myslí že to upečiem?? Tak to sa mýli. Nebude tu zo mňa robiť sluhu. A pokiaľ viem, tak upíri normálne jedlo nejedia. Tak potom na čo to mám robiť? ,,Toto upečieš,a keď to budeš mať hotové tak ma zavoláš. Dôvod je ten, že mám chuť na niečo sladké" spokojne sa usmial a ja som vytreštil oči.

Je dosť divné počuť od upíra že má na niečo chuť ,,Ježiši. Nemám náladu na tvoje vzpieranie kebyže sa chcem napiť" prekrútil očami, a ja som si vydýchol ,,tak začni piecť skôr, než si to rozmyslím" odišiel z kuchyne a ja som nemal inú možnosť, než začať piecť. Ja tu raz v tomto dome umriem!

Erik

Naozaj nemám chuť ho naháňať po byte kvôli krvi. To radšej pretrpím ten koláč. Len dúfam že mi nepodpáli kuchyňu. Tento dom bol až moc drahý. Kým on začal búchať v kuchyni, tak ja som šiel do obývačky. Na telku nemám chuť. Vybral som si nejakú knihu, a začal som si čítať. Elizabeth ma navnadila na knihy.

Videl som ju tam stáť. Ukladala veci do skrine, a ja som pomaly a potichu šiel k nej. Stál som za ňou, a chytil som ju za boky. Tá jej vôňa. Vonia ako jahody. Milujem ju tak moc. Otočil som si ju k sebe, a začal som ju bozkávať. Do bozku sa pridala, a moje ruky putovali všade po jej tele. Hodil som ju na posteľ, a priľahol som ju. Bozkával som ju ,,chcem ťa Erik" zašepkala, a ja som jej prianie chcel splniť. Začal som ju vyzliekať.

A vtedy som sa zobudil. Pot zmáčal moju tvár, a ja som prudko dýchal. Čo to bolo? To nebola Elizabeth! Tak kto to bol? Prečo som ju v tom sne miloval? Prečo som si ju chcel vziať? Kľud Erik. Bol to len sen. Asi som pri tej knihe zaspal. V hrdle som cítil suchotu. Som tak hladný. Ako na želanie, som zacítil Filipa. Tá omamná vôňa...nemôžem sa držať späť. Potichu som šiel do kuchyne, kde som ho videl niečo šľahať. Už som stál za ním,a chytil som ho tak aby sa nemohol hýbať.

,,Č-čo robíš?" Opýtal sa a začal sa triasť v snahe, že utečie ,,shhhh...pokoj" zašepkal som mu do ucha, a tesákmi som mu prišiel po krku. Našiel som jeho tepnu. Tak krásne pulzuje. Tak krásne vonia. Tesákmi som sa mu predral pod kožu, a on vykríkol. Jeho teplú a sladkú krv som hltal, akoby som ju mal mať posledný krát. Filip zasyčal ale ja som neprestal. Nemohol som. Jeho telo bolo čoraz slabšie, a ja som nejako nevnímal. Keby som ho nedržal, tak by už bol na zemi. Jeho hlava sa zviezla dole. ,,Erik....prosím" vydýchol, a to bol ten moment kedy som sa prebral z tranzu. Pozrel som sa na to, čo som mu spôsobil. Všade na krku mal krv. Aj na tričku. Čo som to urobil? Vzal som ho na ruky, a odniesol som ho na gauč. Padol do bezvedomia.

Ranu som mu ošetril, a nechal som ho spať. Potrebujem vypadnúť z domu. Vzal som si kľúče, mobil, peňaženku, a vyrazil som. Filipa som zamkol a mal som namierené...ani neviem kde. Ale viem, že potrebujem byť chvíľu sám. Po chvíľke utrpenia toho že som premýšľal, som prišiel na to že pôjdem navštíviť spiacu krásku a potom Tomáša...

Pokračovanie nabudúce 😚😘
Ja viem......časť príliš neskoro. Ale stala sa mi menšia nehoda kvôli ktorej som nemala prístup na wattpad. Ale sľubujem! A to je vážne keď sľubujem:-D že napíšem kapitolu ku každému môjmu príbehu. Dúfam že mi tu ostali ešte nejaký čitatelia:'( lebo.....plánujem....a to vám nepoviem čo:-D lebo je to tajné, a je to prekvapenie ktoré mi pomohla zrealizovať úžasná
judit555❤️ takže sa nechajte prekvapiť!

Ily❤️