Erik

Ach! Poondiaty lovci! Ako to, že som si nevšimol že s filipom nieje niečo v poriadku?!? Ja som bol asi slepý. Keby mi niekto niekedy povedal, že Filip je lovec, tak by som sa tomu dotyčnému asi vysmial do tváre. Ale teraz je to tu, a ja mám problém. Pokiaľ vedia lovci, že mám u seba dievča, a k tomu ešte aj ľudské dievča, tak by si po ňu prišli a mňa by sa zbavili. A to ja nemôžem dopustiť. Celú noc som kvôli tomu, kto je v mojej mučiarni nespal. Pravdaže, mne spánok až tak netreba, ale trochu oddychu by mi prospelo. Pretrel som si oči a vzdychol som si. Musím si oddýchnuť. Zavrel som oči a zakril som sa perinou. O takú hodinu, som zaspal.

Filip

Už tu visím asi hodinu. Som hladný a smädný! Prečo som ja toto vzal do pekla! Mal som odísť domov, a nemal som sa vôbec hlásiť. Vy sa asi pýtate, o čom meliem však? Ide tu o to, že u nás lovcoch, sa Hlavná rada pýtala, že kto pôjde na misiu. Na misiu....zabiť Erika. Už ho máme na hľadáčiku dosť dlhú dobu. Už asi päťdesiat rokov. On toho vyviedol toľko, že aj samotný diabol je proti nemu anjelik s dobrými skutkami. To, prečo ho hľadáme je, že raz uniesol dcéru nášho vodcu, a zabil ju. A tak ho teraz nás vodca hľadá, a chce sa mu pomstiť. Aj keď to už raz urobil, ale stále toho nemá dosť. Už sa takto naťahujú spomínaných päťdesiat rokov. A zdá sa mi, že mám teraz chuť ho prebodnúť kolíkom zato, že stále krvácam a som hladný! Nech už je ráno! Aj keď viem že ma asi zabije, ale aspoň nejakú nádej musím mať no nie? To je jediné, čo mi ostalo.

[ Time skip ]

Som unavený a smädný. Moje hrdlo je suché, a ťažko sa mi dýcha. Moja rana na bruchu prestala krvácať, čo som rád keďže nemám rád otvorené rany. Ale určite mi ešte nejaké to monštrum urobí. Vzdychol som si, a počul som dvere. Moje srdce začalo biť ohromnou rýchlosťou, až som si myslel že mi prerazí hrudný kôš. Dnu vošiel Erik, a na perách mu pohrával úškrn. V jeho očiach bola nenávisť a hlad. Hlad. To nieje dobré. Ja chcem ísť domov! Viem, teraz sa správam ako malý, ale radšej by som bol doma než tu. S ním. Pomalým a elegantným krokom šiel ku mne. To každý upír takto chodí?  Je to divné, a k tomu odpudzujúce ,,Ako sa má môj väzeň?"
Na perách sa mu rozrástol ešte väčší úškrn, a ja som ho prepaľoval očami
,,najlepšie ako nikdy" stále som mal tvrdý výraz a v očiach nenávisť. Tak strašne ho nenávidím! Je to možné?!? Pred pár dňami sme boli kamaráti, a teraz som v jeho mučiarni a on na mňa pozerá. Kto by to povedal, že sa raz dostanem do takejto situácie? Pfff asi nikto ,,som hladný" povedal akoby nič, a hltal ma očami ,,a čo s tým mám ja?" Odfrkol som, a pousmial sa ,,len to, že tu mám priamy zdroj ku raňajkám" mikol plecami, a ja som mal strach. Nedal som to na sebe vidieť, ale v očiach som mal strach

Erik

Ten chalan je len odporný zradca! Mal by som ho zabiť! To on ma zradil, nie ja jeho. Bol človek ktorému som veril, a nikdy by som o ňom nepovedal to, že je to zradca. Zradí svojho kamaráta, ktorý by zaňho dal aj život, a on ho zradí. Čistý ľudia! Nedá sa im veriť! A k tomu som hladný! Keď mám tak povedať, tak mi sebaovládanie nejako nejde. A ani nemám záujem o sebaovládanie. Moje spomienky ma nepustia, aby som sa správal dobre k lovcom. To proste nejde! To je nereálne! Sme dva rody, ktoré sa navzájom zabíjajú. A tak to má byť. Ani si neviem predstaviť dobré vzťahy medzi nami. Ľudia sú nepredvídateľný! Ako im má potom človek veriť? ,,Vieš o tom, že tvoj sladký pach je cítiť všade v dome?" Uškrnul som sa a on sa zatváril znechutene. Mojou rýchlosťou som prišiel ku nemu. Boli sme tak isto vysoký, takže som stál presne oproti jeho očiam. Jeho hlavu som obrátil na stranu aby som mal lepší prístup ,, zadrž!" Skríkol, a mňa to prebralo z tranzu ,,prečo by som mal?" Chladné som sa zasmial a on vydýchol zadržiavaní vzduch z pľúc ,,ja....som v tom nevinne a-" nestihol ani dohovoriť keďže som mu skočil do reči ,,toto som už počul!" Zavrčal som ,,vypočuj ma sakra!" Zvýšil hlas a ja som zavrčal ,,dávam ti desať minút. Tak vysvetľuj!" zase som použil chladný smiech, a zdvihol som mu bradu, aby som mu videl do očí keďže doteraz pozeral do zeme ,,takto....rada ma vybrala a poslala sem, aby som ťa prišiel zabiť Erik. Ja som nemal ani šancu čokoľvek povedať, a oni ma sem doviezli....ja som to ne-nechcel urobiť...pri-prisahám" v jeho očiach sa nahromadili slzy. V jeho očiach bolo vidno, že hovorí pravdu. Ale ako mu mám veriť? Čo ak je to iba nejaký jeho trik ako má obalamutiť? Nemôžem si byť istý, že to iba nehrá ,,neverím ti!" Zasyčal som na neho s tesákmi, a vrátil som sa ku jeho krku. Nadýchol som sa jeho vône, a prešiel som mu tesákmi po krku. Na svojom líci som cítil niečo mokré. On plače? Bože. Čo som to spôsobil? Veď je to lovec! Ale zároveň aj môj kamarát. Prečo mám také protichodné myšlienky? ,,Pro-prosím n-nie" počul som ako plače a prosí. Ale.....keď on tak dobre vonia! Spamätaj sa Erik! Je to tvoj kamarát! Chceš snáď zabiť svojho kamaráta len preto, lebo je tu proti svojej vôli? Vážne? Chceš mať výčitky do konca života? Čo by na to povedala Beth? Ozvalo sa moje podvedomie. Beth. Nie! Ona tu nieje! Veď ona sa to ani nedozvie! Ale dozvie. A ty to vieš Erik. Keď to spravíš, tak ťa bude nenávidieť. To chceš? Nie. To nechcem. Ale on.....on....je zradca! Proste nemal vstúpiť do tohoto domu keď to nechcel! On si to sám spravil. ,,Erik?" Počul som ten povedomý a sladký hlas. To nieje možné! ,,Beth?"......

Taaak pokračovanie nabudúce 😘
Túto kapitolu venujem úžasnej Nelka-Mrzimorka ktorá má podporuje❤️ veľmi pekne ďakujem❤️ a kto zase nespí??? No jaaaa lebo sa mi nechceeee😂 a tak dúfam, že sa vám kapitola páčila ❤️ taký komentík a vote ma potešia😁❤️

Pri tejto kapitole mi pomáhala tá úžasná pesnička hore👆

Ily ľudkoviaaa❤️