Elizabeth
Ahoj, volám sa Elizabeth Lokwoodová a žijem v Nej Yorku. Moji rodičia nie sú skoro vôbec doma kvôli práci. Vkuse som sama ale mám najlepšiu kamarátku Viktóriu. V škole si ma nikto nevšíma a mne to viac vyhovuje, až na jednu školskú partiu. No však uvidíte neskôr.
Ráno som vstala a hodila som budík o zem ,,prečo existuje škola?" povedala som unavene a išla som do kúpeľne. Tam som vykonala ránnu hygienu a obliekla som si čierne legíny a čierne tričko. Vzala som si tašku a išla som otvoriť dvere keď mi cinkol mobil. ,,Kto mi píše?" vzdychla som si a prečítala som si správu. Viki: Beth prepáč ale dneska neprídem do školy, nieje mi dobre. Super! Odložila som si mobil a vyšla som z domu. Bola som skoro na autobusovej zastávke keď som tam videla tú partiu chalanov ,,toto mi ešte chýbalo" zamrmlala som si zo strachom a šla som ďalej. ,,Pozrime sa koho to tu máme" povedal Tobias. To je jeden člen partie a pritom sa zasmial. Ignorovala som ich. ,, Počuješ šprtka?" Vyštekol na mňa Marek a strčil si do mňa ,,dajte mi pokoj" povedala som a objala som sa plecami ,,nikto ťa nemá rád. Si len niekto kto zavadzia. Nikdy si nikoho nenájdeš" povedal mi pri uchu Filip a zasmial sa. Au. To zabolelo. ,,Ani vlastný rodičia ťa nemajú radi, preto s tebou niesu. Hanbia sa za teba. Si nikto" povedal mi pri uchu Erik a pohladkal ma po líci. ,,moji rodičia na mňa nemajú čas kvôli práci. Ale vaši rodičia sa za vás musia hanbiť. Ste monštrá" povedala som a vytiekla mi slza. ,,Čo si povedala? Toto si odskáčeš!" Zvrieskol na mňa Tobias a zatiahol ma do uličky. Všetci piati si do mňa kopli a zbili ma ,,dosť" povedala som všetkými silami a snažila som sa vstať ,,aspoň vieš čo nemáš hovoriť! Ospravedlň sa!" Povedal mi posmešne Marek a všetci sa začali smiať až na Erika. Ten na mňa pozeral s ľútosťou v očiach. ,, Prepáčte" pípla som a plakala som. ,,Chalani poďme" povedal Tobias a všetci odišli. Po hodine ležania som odišla domov. Nemá význam ísť do školy aby sa ma všetci pýtali čo mi je. ,,Som domaaa" zakričala som a odpoveďou mi bolo ohlušujúce ticho. Na stole som našla odkaz od rodičov ,, zlatko, museli sme odísť do práce. Jedlo máš v chladničke a peniaze na linke. Ľúbime ťa 😘" ,,aj ja vás ľúbim" zašepkala som a išla som do izby. Prezliekla som sa a šla som do sprchy. Po sprche som si išla ľahnúť a do sekundy som zaspala.

Erik
Ráno som vstal a osprchoval som sa. Vzal som si kľúče a tašku a šiel som na zastávku. Po ceste som stretol chalanov. ,,Taaak chalani, rýpneme si do tej šprtky?" opýtal sa Marek a zasmial sa. Všetci sa začali smiať len ja som pretočila očami. ,,Fajn" povedal som otrávene a ponoril som sa do myšlienok. Ani som sa nenazdal a už sme boli na zastávke. Chalani sa vysmievali Beth a ja som na ňu pozeral s ľútosťou v očiach. Poviete si o mne že som ten zlý a nemám city, ale ja ich mám a je mi jej ľúto. Kebyže sa Beth zastanem tak som u chalanov skončil. Preto som si musel rypnuť a pozerať sa ako ju zbili. Tak moc som mal chuť jej pomôcť a povedať jej že je krásna ale nemohol som. Preto som odišiel do školy a po škole som odišiel domov najrýchlejšie ako som vedel. Doma som si objednal pizzu a pozeral som telku. Zaspal som a ráno som sa zobudil na budík. Spáchal som rannú hygienu a šiel som na zastávku. Už z diaľky som videl Beth. Zažiarili mi oči a pocítil som v sebe šťastie, ale to šťastie pominulo vo chvíli keď som videl v jej očiach strach. Strach zo mňa. Mal som výčitky svedomia z toho že sa tak chovám. Ale čo mám robiť? Nikto by ma nemal rád keby som bol citlivka. Ach. Stál som oproti nej a nenápadne som na ňu pozeral. Triasla sa. Chcel som sa prihovoriť ale prišiel bus. Nasadol som a vyrazili sme smer škola.

Elizabeth
Ráno som vstala a odišla som z domu. Vika je chorá takže celý týždeň nepríde do školy super že? Bola som na zastávke a pozerala som sa všade naokolo. Bolo tu pekne, nepopieram to. Bolo mi fajn, ale potom som zbadala Erika ako stojí vedľa mne. Začala som sa báť a triasla som sa. Pozrela som naňho a potom na zem. Bolo mi trápne pozerať sa naňho a tak som si sadla do autobusu a vydýchla som si. Oprela som sa o sedadlo a vychutnávala som si ten kľud. Vyšla som z autobusu a mierila som si to do školy keď ma niekto chytil za rameno. Otočila som sa a videla som Erika. Zo strachom v očiach som naňho pozerala a nebola som schopná čokoľvek povedať ,, čo-to?" vykoktala som zo seba a pozerala som sa mu do očí. Otvoril ústa a potom odišiel. Nechápavo som naňho pozerala a po tom ako som sa spamätala tak som odišla do školy. Pol dňa bola nuda. Zazvonilo na biológiu a ja som odišla do biologickej učebne. Sedím vždy vzadu sama. Tam mám kľud. ,, Mám rada pokoj" povedala som a zo zatvorenými očami som sa oprela o sedačku. Keď zazvonilo tak prišli ostatný žiaci aj učiteľka a začala hodina. ,, Žiaci, teraz vás rozdelím do skupín. Budete robiť projekt" iba som sa usmiala a počúvala som učiteľku ako robí skupinky. ,,Elizabeth Lokwoodová bude robiť projekt s....."

Pokračovanie nabudúce 😚
Nový príbeh je tu 😂 dúfam že sa zatiaľ páči a zanechajte koment❤️ ďakujeeem ♥️