Po únavnej ceste konečne dorazili na Grosvenorove námestie, ktoré tvorili nádherné elegantné domy s veľkými oknami. A do jedného z týchto domov vkročili Izabella s Albertom, v ktorom ich privítalo služobníctvo. Albert ju predstavil ako svoju manželku. Bolo zvláštne počuť to z jeho úst, ale zároveň sa to Izabelle páčilo a dávalo jej to nádej, že ich manželstvo môže vyzerať už inak. Albert jej chcel ukázať hneď dom. Začali salónom, ukázal jej knižnicu a z izieb na hornom poschodí detskú izbu. Tam sa zdržali dlhšie, lebo Albert sa na Izabellu zahľadel s pohľadom plným nádeje.

Keď vošli do detskej izby, tak sa v Albertovi ozvali staré spomienky. V tomto dome prežil krásne detstvo. Boli to nádherne okamihy v roku. Chcel by si vytvoriť nové, nádherne okamihy s jeho deťmi. Pozrel sa na ženu, s ktorou by ich mal mať, lebo teraz veril, že raz ich mať bude. Cítil, že sa začínal meniť jej postoj k nemu.

Ukázal jej zvyšok domu, ale hlavne ich spoločnú izbu. Bola to jediná izba v tomto dome pripravená a upravená pre manželský pár. Boli tu aj hosťovské izby, ale tie boli veľmi malé pre dámu. V tomto dome trávili jeho rodičia len časť roka a to na začiatku jari, keď bola v Londýne sezóna a v tom čase hostí na prenocovanie väčšinou nemali.

,,Toto je naša izba." Otvoril dvere a ukázal rukou, aby Izabella vošla.

Mal ju pripraviť dopredu na to, že budú mať spoločnú izbu, ale nevedel nájsť spôsob ako jej to povedať. Na jej tvári videl, že z toho nebola veľmi nadšená. Až teraz pochopil, že rodičia nemali spoločnú izbu preto, že sa ohromne ľúbili, ale preto, čo urobila jeho matka. Otec ju chcel mať pod dohľadom a z toho ho pichlo pri srdci. Dúfal a hlavne sa snažil veriť, že nič podobné mu Izabella neurobí. Dával do toho manželstva viac ako pôvodne chcel a plánoval. A jedna jej chyba by ho zložila úplne.

Izabelle sa srdce rozbúchalo, keď vošla do izby. Bola to veľká miestnosť. Nedalo sa poprieť, že to bola izba pre muža a ženu, lebo nachádzalo sa tu všetko. Kresielka a stolík na čaj. Police na knihy, ktoré boli prázdne. Nachádzal sa tam stôl na karty. Bol tam kozub, vaňa, paraván. Tiež stôl na písanie. Všetko bolo vyladené a nič tam nekazilo dojem z celej miestnosti. V strede bola obrovská drevená posteľ s vyrezávaným čalúnením.

Nevedela si ani predstaviť ako bude spať vedľa Alberta v takejto veľkej posteli. Už teraz sa jej srdce rozbúchalo prudšie, keď si uvedomila, že od nej bude vyžadovať, aby si plnila manželské povinnosti. No nemyslela si, že na to je už pripravená. Niečo si medzi sebou už vytvorili, ale podľa nej si nie sú tak blízky ako napríklad Sophie s Ernestom. Potrebovala ešte čas na to, aby si uvedomila, čo je ochotná dať do toho manželstva. Prichádzala s nádejou, ktorú v nej Albert hneď potlačil. Neverila a nedôverovala Albertovi natoľko, aby povedala, že zmenil správanie alebo že ju neklame.

Albert prerušil jej myšlienky zakašľaním, aby upútal Izabellinu pozornosť. Musela vyzerať zvláštne, keď sa s upreným pohľadom pozerala na posteľ. Nič nehovorila. Obzerala si miestnosť a dlho sa dívala na posteľ. Nevyzerala veľmi nadšene. Ako keby hľadala odpovede na nevyslovené otázky.

,,Tento dom zariaďovala moja matka. Na tejto izbe si dala veľmi záležať. Ak budete chcieť môžete si to tu prerobiť podľa vašich predstáv a vášho vkusu, keďže teraz túto izbu budeme obývať my dvaja." Slová my dvaja zvýraznil.

Izabelle na tvár vystúpila červeň. Albert hneď pochopil, že premýšľala nad nasledujúcou nocou. No nemôžu sa tomu večne vyhýbať a odkladať to. Nehovoriac o tom akú túžbu v ňom vyvolal jeden bozk v záhrade a jej blízka prítomnosť počas cesty v koči. Jednoducho chcel som si vytvoriť spojenie, ktoré by ich malo navždy spojiť.

,,Vaši rodičia nemali oddelené izby v Londýne?" Opýtala sa Izabella. Albert vedel kam tým mieri.

,,V Londýne nemali oddelené izby. Tu spolu trávili mnoho času, keďže tu otec nemal až tak veľa povinností okrem tých politických. Matka túto izbu dala prerobiť, aby mali spoločnú izbu. Keďže služobníctvo vedelo, že prídem s manželkou, tak samozrejme pripravili túto izbu. Ale ak vám to nebude vyhovovať, tak môžete používať niektorú z izieb pre hostí. Ale sama ste videli, že nie sú vybavené pre vaše potreby. Skoro nikdy sme tu nemali hostí, keďže všetci počas sezóny sú vo svojich sídlach." Dopovedal a čakal na reakciu Izabelly. Dúfal, že jej to bude vyhovovať. Albert túžil vychutnávať a užívať si manželský život v jej prítomnosti. Niekam sa pohnúť, vytvoriť si krajšiu budúcnosť. Niečo v jeho vnútri mu hovorilo, že práve s tou ženou ju budem mať a bude toho schopný.

Izabella veľa nezmohla. Služobníctvo si myslí, že majú normálne manželstvo a nebolo by prijateľné, keby bývala v hosťovskej izbe, ktorá bola 4-krát menšia ako táto.

,,To bude v poriadku. Myslím si, že služobníctvo aj očakávalo, že budeme mať spoločnú izbu. Inak by pripravili inú izbu. Ale keďže boli na toto zvyknutí, tak im to nemôžem vyčítať." Povedala Izabella, aj keď sa jej to nepáčilo. Bola napätá a zároveň aj zmätená.

,,Dobre Izabella. Zabudol som vám povedať, že na večeru príde Sophie s Ernestom a aj Sebastián. Viem, že sme tu krátko, ale ak chceme privítať hostí, tak by ste sa mali pripraviť. Pošlem za vami Améliu."

Izabella ostala zarazená. Ako jej mohol také niečo tajiť. Musela ho zastaviť.

,,Albert, a čo príprava večere. Rozprávali ste sa so služobníctvom?" Albert k nej pristúpil a pohladil ju po tvári. Pod jeho dotykom sa roztápala. Mala vystrašený výraz. V jednú minútu na ňu bolo priveľa. Najprv myšlienky na dnešnú noc a potom príchod hostí.

,,Izabella, nebojte sa. Všetko je zariadené. Už dávno som im tu písal dopis, aby bolo všetko pripravené. Upokojte sa prosím. Nechám vám chvíľku, aby ste sa stihli pripraviť." Pobozkal ju na čelo, dotkol sa jej hebkých vlasov a odišiel preč, aby trošku oddialil čaro, ktoré z nej vyžarovalo. Nevedel si pomôcť.

Izabella si dala pripraviť kúpeľ, keďže cesta bola dlhá. Amélia jej upravovala vlasy, keď vošiel Albert. Už aj zabudla, že aj on obýva túto izbu a bude sa chcieť ísť prezliecť. Asi si na to nezvykne. Amélia sa hneď uklonila a opustila izbu. Izabella chcela ísť hneď za ňou, ale zastavil ju Albert.

,,Niečo vám chýba Izabella." povedal Albert s úsmevom.

Izabella nevedela na čo Albert myslí, ale keď jeho oči padli na náhrdelník, ktorý mala položený na toaletnom stolíku, tak už vedela.

Šla si ho zapnúť, keď za jej chrbtom náhle stál Albert.

,,Smiem?" opýtal sa.

Izabelle sa rozbúchalo srdce, keď stál v tesnej blízkosti. Izabella len zakývala hlavou, že môže. Albert pomaly posunul jej vlasy dopredu a jeho ruky sa dotkli jej ramien a krku. Cítil ako sa jej telo naplo. Pomaly jej zapol náhrdelník. Nemohol si pomôcť a musel jej dať bozk na krk.

Izabella chcela odísť z izby. Albert na ňu ide prirýchlo. Prerušilo ich zaklopanie na dvere. Dnu vošiel sluha Henry, Albertov nový komorník, ktorý ohlásil príchod hostí. Albert rýchlo odstúpil od Izabelly a šiel sa prezliecť.

Izabella si vydýchla. Už začala aj pravidelne dýchať. Albert jej povedal, že má počkať, kým sa prezlečie. Ešte, že šiel za paraván, aby si Izabella mohla vydýchnuť. Nemohla pustiť z mysle pocity, ktoré v nej vyvolal bozk, ktorý dostala od Alberta na krk. Všetko sú to pre ňu nové pocity, no už teraz sa jej z Albertovej prítomnosti podlamujú kolená. Keď sa k nej priblíži, tak náhle prestáva dýchať a napne sa jej celé telo.

Albert jej už núkal rameno.

,,Môžeme ísť, Izabella?" Povedal Albert a usmial sa na ňu. Izabella sa rozplývala nad týmto pohľadom. Len prikývla a vybrali sa privítať hostí.

,,Ste nádherná Izabella." Nevedel z nej spustiť oči. No musel, lebo práve vkročili na schodisko. Izabella očervenela v tvári. Prítomnosť Alberta ju musela rozrušovať a to sa mu páčilo. V mysli sa vrátil k bozku, ktorý jej venoval na krk. Vnímal všetko čo prežíva a vedel, že ju už má tam, kde ju chcel mať.

Zvítali sa s hosťami a v pokoji večerali. Zhovárali sa o šľachte, o najnovších klebetách, keďže Sophie s Ernestom aj Sebastián už navštívili nejaký ten ples. Albert ich veľmi nepočúval, lebo nevedel prestať hľadieť na Izabellu. Vždy, keď sa stretli ich pohľady, tak sa začervenala. Po večeri hrali partičku whistu. Druhé kolo už ženy nehrali. Sadli si na druhý koniec salónika a zhovárali sa.

,,Izabella, ani si nevieš predstaviť aká som šťastná." Smiala sa Sophie a pozerala na Izabellu. Tá najprv nevedela na čo Sophie konkrétne naráža.

,,To som rada Sophie." Nevedela čo iné povedať.

,,Ani sa neopýtaš prečo?" Pozrela sa Sophie na Izabellu.

,,Nemusím sa pýtať Sophie. Na to odpoveď viem. Máš milujúceho manžela, tie najrozkošnejšie deti, šťastné manželstvo. Všetci ste zdraví a užívate si spoločné chvíle spolu."

,,Máš pravdu Izabella, ale teraz myslím na teba. Som šťastná, že vidím šťastných vás dvoch." Sophie dohovorila a pozrela sa na Alberta.

,,Prečo si to myslíš?" Opýtala sa Izabella.

,,To sa nemusíš pýtať. Obom vám žiaria oči a Albert z teba nevie spustiť oči. Neustále sa na teba usmieva. Ochranársky na teba neustále hľadí, či ti niečo nechýba." Sophie sršala radosťou.

Izabella sa pozrela na Alberta. Ich oči si opäť našli jeden druhého. Vo svojom vnútri cítila neuhasinajúce teplo. Bolo možné, že tento muž jej ukradol celé jej srdce a ona si ani neuvedomila kedy sa také niečo stalo? Začervenala sa a pozrela sa na Sophie. Na tvári mala ten najväčší úsmev aký na nej doteraz videla.

,,Neviem, či som šťastná Sophie? Mám pocit, že všetko je príliš krehké. Albert náhle zmenil svoje správanie. Ja som na to začala reagovať a nejako sme sa ocitli v tomto stave. Cítim sa inak. Boli sme prinútení vziať sa a teraz, keď to vyzerá byť lepšie, tak mám pocit, že niečo príde a celé sa to pokazí." Povedala Izabella zmätene.

,,To je všetko v poriadku Izabella. Si len zmätená, je to pre teba nové. Ale na Albertovi vidím, že ťa má úprimné rád a záleží mu na tebe. Len sa riaď svojim srdcom a ono ťa bude viesť."

Potom sa porozprávali o najbližšom plese. Sophie jej vyrozprávala ako bude všetko prebiehať. Nezabudla jej pripomenúť, že sa má zdržiavať v prítomnosti svojho manžela. Izabella sa spočiatku urazila, ale potom sa smiali na tom, či by sa Albert aj pobil, keby ju uvidel tancovať s iným mužom.

Na druhej strane salóna si muži doberali Alberta, ktorý stále hľadel na Izabellu.

,,Aj ja tam mám manželku a toľko na ňu nehľadím Albert." Povedal Ernest so smiechom v hlase a v rukách otáčal ďalšiu kartu.

Albert odtrhol zrak od Izabelly.

,,Nepozerám na ňu. Kontrolujem, či sa venuje tvojej manželke." Zahovoril Albert a odkašľal si.

Sebastián položil ruku na Albertovo rameno. ,,Som rád, že si si vzal moje slová k srdcu."

Viac sa tomu nevenovali, lebo dohrali hru a pozbierali sa na odchod.

Albert s Izabellou odprevadili hostí. Albert ešte šiel za služobníctvom a Izabella šla do ich izby.

Nervózne stála pred kozubom. Nechcela si ísť ľahnúť. Bola až priveľmi nervózna. Svoj pohľad upriamovala na oheň a premýšľala nad tým, čo cíti k Albertovi.

Albert musel dohliadnuť na služobníctvo a na to, aby si začali plniť svoje povinnosti. Ani víno im nepriniesli na večeru. Sám si preňho musel ísť. Kráčal do izby a dúfal, že Izabella ešte nespí. Dnes mal v pláne sa tešiť z jeho manželky a dopriať si to, čo malo patriť ako jej manželovi len jemu.

Keď otvoril dvere, tak videl Izabellu ako sa opiera rukou o rímsu kozuba. Mala na sebe košieľku a cez plecia prehodený župan. Rozpustené vlasy jej siahali až k zadku. V izbe bolo horúco. Nechápal na čo jej bol župan. Nepočula ho vojsť, lebo sa neotočila, preto k nej Albert pristúpil bližšie a svoje dlane položil na jej driek. Až vtedy k nemu otočila svoju tvár.

,,Ste prekrásna Izabella." Vyslovil a prehltol nasledujúce slová, lebo Izabella sa mu zahľadela do očí. Nevedel z nich nič konkrétne vyčítať, ale takýto pohľad u nej ešte nevidel. Priblížil sa k nej tak blízko, až sa dotýkali hruďou. Cítil ako jej splašene tlčie srdce a zrýchlene dýcha. Odhrnul jej vlasy na jednu stranu a priblížil sa k jej uchu.

,,Chcem vám byť dobrým manželom, Izabella." Pošepol jej do ucha.

Izabella sklonila hlavu. Rukou sa dotkol jej brady a dvihol jej tvár. Oprel svoje čelo o je a zahľadel sa jej do očí. Myslel si, že z jej oči vyčíta súhlas na to, aby ju mohol pobozkať. Bola taká nevinná, ale pre neho zároveň vzrušujúca. Bruškom prsta prešiel po jej šťavnatých perách. Nič nepovedala, preto sa k nim priblížil. Už sa dlhšie nedokázal ovládať a začal ju vášnivo bozkávať. Dúfal, že ho chce rovnako ako on ju.