Nechajte ma snívať sen, že nebo je úžasné miesto, kde nikto netrpí a kde sú ľudia znova spolu šťastní. Tak ako moji starí rodičia. Sú v ňom spolu, určite sa tam stretli a dozerajú na nás.

A ďakujem za druhých starých rodičov, ktorí sú pri mne a pevne verím, že to ešte veľmi veľa rokov tak bude.

Prečo starí rodičia nežijú večne?

7.

„Poď, prečítam ti rozprávku," zasmiala sa. „Šípkovú Ruženku," ukázala na knižku.

„Tu ste si čítavali?"

„Tu mi čítala skôr babka," pousmiala sa. „Má veľký význam."

„Čo ťa trápi?"

„Tak veľa vecí," zosmutnela. „Trápi ma, že pracujem len kúsok od jeho bytu. Mohla som k nemu chodiť cez obed, alebo poobede a aspoň trocha mu robiť spoločnosť. Viem, že ma mal zo svojich vnúčat najradšej, je to síce možno kruté, ale asi vo mne videl viac..."

„Myslíš?"

„Vždy chcel, aby som mala vysokú školu a je to také smutné, že sa nedožil môjho prvého titulu. Vždy som to robila kvôli nemu. Tú výšku hlavne. Chcela som, aby bol na mňa hrdý. Nebol pri tom."

„Viem," povedal jej smutne, založil jej neposlušný prameň vlasov za ucho.

„Myslím, že som mohla urobiť aj viac. Viac byť s ním. Rozumeli sme, veľmi. Po smrti babky bol osamelý, ale vždy vravel, že som ako ona. Dokonca mi občas vravel – moja malá Ruža."

„Určite na teba zhora dozerajú, aj babka aj dedko."

„Áno, to viem a nemala by som byť až taká smutná, mala by som byť vďačná, že mám ešte jednu babku a jedného dedka. Milujem ich. Všetkých štyroch ich milujem. Zažila som s nimi toľko, naozaj veľmi veľa. Moje najkrajšie spomienky z detstva sú takmer vždy spojené s nimi. Mala som najkrajšie detstvo na svete."

Pritiahol ju k sebe do náručia a objal ju. „Anjeličku môj strážničku, opatruj moju dušičku," predniesla. „Modlitba, čo ma učila babka."

„Naozaj si toho z detstva toľko pamätáš?"

„Toľko, toľko," usmiala sa. „Veľmi veľa. Bola som šťastné dieťa. Ďakujem, že si so mnou absolvoval všetko toto. Potrebovala som to urobiť. Cítim sa lepšie. Akoby tu pri mne boli."

„On je," odvetil jej automaticky. "Oni sú."

„Viem, mám v nebi dvoch strážnych anjelov. Stále dohliadajú na moju cestu."

KONIEC