3.
Pretože tá čokoláda vôbec nebola moja favoritná. Teraz by som dala všetko za to, aby si mi ju daroval :) aspoň kúsok z nej ...
3.
„Poď, pôjdeme spolu do obchodu," povedala mu jedno ráno. „Len pár vecí a kúpim si Kašťany."
„Nechutia ti."
„Nie, nie sú moc dobré, ale dnes mám na nich chuť. Poď, prosím," žiadala ho opäť.
„No dobre," prikývol, hoci sa chcel radšej ďalej váľať v posteli. Obliekli sa a zamierili do obchodu.
Ona vyberala pár vecí a potom si nezabudla kúpiť Kašťany. Bola to čokoláda a ani on ju nemal veľmi rád. Bola v červenom obale. Zaplatili a keď vyšli z obchodu, odbalila čokoládu a zjedla ju veľmi rýchlo. „Dávno som ju nemala, štyri roky," zosmutnela.
„Chutí ti?"
„Vôbec," zasmiala sa. „Ale každú jednu čokoládu som dostala s láskou. Potom nosil banániky v čokoláde, to bolo lepšie. Dnes je však deň Kašťanov."
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro