Pretože si ma často volal na prechádzku a ja som takmer nikdy nechcela ísť ... teraz by som dala všetko za to, aby som s tebou šla a ani by si mi nemusel kúpiť časopis ...

2.

„Poď, pôjdeme na prechádzku," postavila sa pred neho, keď sledoval televízor. „Prejdeme sa kúsok a kúpim si časopis."

„Teraz nie," namietol.

„Prosím, poď so mnou na prechádzku," požiadala ho. V očiach mala niečo, čo okamžite identifikoval. „Chcem ísť na prechádzku. Veď iba na pol hodinu. Možno aj menej. Pôjdeme na Račko a tam si kúpim časopis. Potom si budem čítať a dám ti pokoj."

„Dobre," prikývol a odišiel sa prezliecť. Poznal ten pohľad, vedel, prečo potrebuje ísť na prechádzku.

Vyrazili a ona kráčala rovno, viedla ho cez uličku popri rôznych obchodoch. Veľmi sa tu nevyznal, ale ona áno. Trávila tu celé svoje detstvo. K stánku s časopismi by došla aj po slepiačky. Predtým ho však zatiahla do stávkovej kancelárie a podala Športku. Tie isté čísla. Bol presvedčený o tom, že podáva tie isté čísla. Potom si kúpila ženský časopis a spokojne sa pobrali domov. Ona bola spokojná. Usmievala sa. A on vedel, prečo to robia.

* Račko - Račianské mýto v Bratislave