Som späť aj s novou kapitolou :) Snáď sa bude páčiť ospravedlňujem sa, že včera nebola, ale nebola som doma :)

P.S. Venovanie je pre Ikynaa, ktorá mala v piatok narodeniny (ešte raz všetko najlepšie

Hermiona

V nose ma pošteklila vôňa kávy a niečoho zhoreného. Pomaly som sa vymanila z pevných osídiel spánku a zaostrila na zlaté obliečky postele. V posteli som ležala sama, tuho zamotaná do prikrývok. Ten mix pachov prichádzal z malej kuchyne prepojenej s obývačkou, rovnako ako tiché nadávky. Merlinove rolety, čo to ten chlap stvára?!

Prikradla som sa ku dverám zo spálne a vykukla von. Draco stal pri kuchynskej linke a na panvici- odkedy, do pekla, vie na čo sa to používa?!- prehadzoval čosi, čo len vzdialene pripomínalo omeletovú placku. Na ľavo od neho stál toastovač- kde sa to tu vzalo, nemohla som predsa spať tak dlho!-, z ktorého stúpal čierny dym. Ticho som sa zasmiala. Takto to dopadne, keď pustíte chlapa do kuchyne.

„Hm, chceš pomôcť?" nadhodila som a podišla bližšie.

Draco sa strhol takže nevydarená placka dopadla mimo panvice rovno na zapálený oheň. Zasyčalo to a Draco vystrašene uskočil. Vybuchla som do smiechu, podišla k sporáku a vypla oheň. Omeletu som odstránila a radšej vypla aj toastovač, skôr ako nám dym zamorí celú izbu. Draco namrzene pleskol panvicu do drezu.

„Prepáč, chcel som ti pripraviť raňajky do postele, ale...som nemožný," zašomral. Usmiala som sa a zfleku ho pobozkala.

„To bolo za čo?" opýtal sa mierne vyvedený z miery, keď som sa odtiahla. „Veď som všetko skazil."

„Ale snaha sa cení."

Nepomáhalo, že som ho uisťovala, že je to v poriadku, stále sa tváril ako stratené šteňa. Hrozné, to jeho mega ego!

„Ale no tak," šťuchla som ho prstom do hrude. A potom znova, a znova, a znova...dokým nezačal spolupracovať. Chvíľu sme sa takto šťuchali, potom Draco zavrčal, vyhodil si ma na plece a odšprintoval so mnou do spálne.

Neslávnostne ma zhodil na posteľ. Zvreskla som a následne sa začala nekontrolovateľne smiať, keď ma Draco začal štekliť. Vrieskala som akoby ma vraždil alebo čo. Nahmatala som vankúš, schmatla ho a treskla ho ním po hlave. Znehybnel a škaredo na mňa pozrel. Využila som to, schmatla ho za predok trička a prevalila sa naňho. Plieskala som ho vankúšom jedna radosť a užívala si svoje chvíľkové víťazstvo.

Odrazu však Draco zdrapil vankúš a vytrhol mi ho z rúk aj keď som sa ho všemožne snažila udržať. Rýchlo som sa postavila a snažila sa mu ujsť z dosahu, no on ma nečakane chvatne zachytil okolo pása a o chvíľu som zase bola na lopatkách. Týčil sa nado mnou a vlasy mu sexy spôsobom odstávali na všetky strany. Znova ma šteklil. Metala som sa, kričala, plakala od smiechu...

„Nie, Draco...už dosť...prosím!" dychčala som.

Konečne sa nado mnou zľutoval a upokojil svoje neľútostné prsty. Dychčala som ako po maratóne a vlasy sa mi váľali všelikade po vankúši. Netrpezlivo som si ich odfúkla z tváre a všimla si Dracov roztúžený pohľad. Ach, no jasné, ležím pod ním zadychčaná, strapatá a celá červená. Sklonil sa a pobozkal ma. Moje telo okamžite zareagovalo. Ruky ho objali okolo krku a stiahli k sebe bližšie, nohy sa snažili nájsť spôsob, ako sa okolo neho omotať. No hneď ako sa jeho jazyk vydal na prieskum mojich úst, som ho odstrčila.

„Pokojne, len včera som vracala. Toto je dosť nechutné," stopla som ho.

„Tak to teda ďakujem veľmi pekne."

Keďže jeho pokus nevyšiel, chopila som sa pozície kuchárky ja a urobila nám hrianky spolu s omeletou. Kávu pripravil Draco ešte predtým, takže kým sme si sadli k raňajkám mala teplotu akurát. Sadli sme si a pustili sa do jedla.

„Raňajky do postele boli tvoj spôsob, ako si užiť posledný deň?" nadhodila som. Usrkla som si z kávy a hneď ju vyprskla na celý stôl a mimo iné aj ranného Denného Proroka. Po dlhej dobe sme nezdobili titulku, no vo vnútri sa aj tak nachádzal malý článok od Rity Skeeterovej.

Draco sa na mňa nechápavo pozrel a pomocou prútika odstránil vyprsknutú kávu.

„Ehm, tuším si mi do kávy namiesto cukru dal soľ," predniesla som s kyslým výrazom.

„Och, prepáč!" Vystrelil zo svojej stoličky a ponáhľal sa uvariť novú, tento raz piteľnú. Kým som čakala na kávu, vzala som si noviny a čisto zo zvedavosti som si prečítala článok o mne a Dracovi. Rite sa zrejme míňajú nápady, pretože len špekulovala nad tým prečo som išla do Paríža s ním.

O nejakú hodinu neskôr nám na okno zaťukala tmavosivá myšiarka ušatá. V zobáku mala list od francúzskeho ministra mágie, Andrého, ktorý nás o druhej pozýva na neskorý obed. Prekvapene som sa otočila na Draca, keď som si list prečítala.

„Páni, musel si naňho urobiť vážne dobrý dojem," utrúsila som.

„Ale netuším ako, strávili sme spolu asi dvadsať minút a to som aj tak nič nevnímal," odvetil.

„No, odmietnuť nemôžeme, bolo by to neúctivé." Obratom sme mu poslali sovu s poďakovaním a s tým, že prijímame.

Problém nastal, keď som sa osprchovala a rozmýšľala, čo si obliecť. Čo si ľudia obliekajú na obed s ministrom? Predpokladám, že nie len tak hocičo. Vystriedala som niekoľko outfitov, ale ani jeden mi neprišiel dosť vhodný na takúto príležitosť. Čas sa mi krátil, rovnako ako kombinácie oblečenia a čím ďalej tým som bola hysterickejšia.

„Nemám si čo obliecť!" zvolala som v panike a šmarila púzdrovú sukňu levanduľovej farby na posteľ. „Nemám nič na seba!"

„Tak niečo kúpime," dohováral mi Draco, ktorý sa nahodil do jedného zo svojich špičkových oblekov.

„Ale na to už nie je čas!" Draco zobral moju kabelku, kde si predtým odložil aj svoje veci a objal ma okolo pása.

„Čo-" Premiestňovanie ma zasiahlo nepripravenú, takže sa mi divoko zakrútila hlava a žalúdok sa mi prevracal.

Pristáli sme rovno uprostred vysvieteného obchodu so šatami. Niektorí návštevníci nadskočili, iní vykríkli a niektorí čo najrýchlejšie pádlovali, čo najďalej od nás. Vymanila som sa Dracovi a neveriacky civela okolo seba.

„Ty si sa asi načisto zbláznil, Draco!" skríkla som. „Uvedomuješ si, že mám na sebe iba župan a nič iné?!" Ľudia sa obzerali mojím smerom, tak som si radšej pritiahla saténový župan bližšie k telu a stíšila hlas.

„Prakticky som nahá. Nahá v obchode plnom ľudí," syčala som ďalej. „Zabijem ťa, Draco Malfoy!"

„Čo keby si mi konečne prestala nadávať a šla si vybrať nejaké šaty? Času je málo," podotkol. „Ja ti zatiaľ zoženiem nejaké spodné prádlo."

Výhražne som naňho namierila prst. „Dúfam, že s tým prádlom si len žartoval."

Ukázalo sa, že nie. Mala som chuť uškrtiť ho tou čipkovanou podprsenkou čiernej farby, ktorú mi priniesol spolu s ladiacimi nohavičkami. Podprsenka bola na môj vkus až priveľmi vykrojená a cez nohavičky bolo všetko vidieť. Proste horor pre ženu a splnený sen každého muža. Nadychovala som sa, že ho pekne zvozím, ale vzhľadom k tomu, že sme boli na verejnom priestranstve, nepripadalo to do úvahy. Tak som len zaškrípala zubami, vytrhla mu prádlo z ruky a dusila sa hnevom.

Šaty, ktoré som si vybrala boli námorníckej modrej farby bez rukávov a s vysokým krkom. Sukňa šiat bola z čipky. Boli krásne a zároveň elegantné. Pod to som si ešte obliekla čierne silónky a doplnila som to krémovými topánkami a šperkmi. Keď som rozhrnula záves a ukázala sa Dracovi, užasnuto pootvoril ústa. Pomocou prútika som si ešte v zrkadle stihla skučeraviť vlasy, takže mi teraz splývali na chrbte, tak ako na moje narodeniny.

Draco vstal z pohovky, ktorá stála pred kabínkami, aby tam mohli ľudia mohli čakať na skúšajúcich, a podišiel ku mne, že ma pobozká. Urobila som krok vzad a nastavila som ruku, aby som ho zastavila.

„Čo je?"

„Nechytať!" povedala som ľadovo pokojným hlasom. „Vytiahol si ma do spoločnosti polonahú a potom si mi na hanbu sveta vybral to najhoršie spodné prádlo na svete, zaslúžiš si to."

Draco

Tá malá potvora! Áno, dobre, uznávam, že to nebol najlepší nápad odmiestniť sa s ňou, keď bola iba v župane, no tie jej ponosy sa už nedali počúvať. A zostávala nám už len nejaká pol hodina do obedu s Andrém. Myslel som si, že výber toho spodného prádla si patrične užijem, ale hneď ako som vošiel do obchodu a všetky predavačky na mňa čudne pozreli, som to prehodnotil. Naklusal som k najbližšiemu stojanu a vzal prvé, čo mi prišlo pod ruku. Ako som mal vedieť, že z toho bude robiť také haló?! Za svoju pochabosť budem teraz musieť abstinovať od fyzického kontaktu s ňou. Máš, čo si chcel.

Hermiona si obliekla kabát, vzala si kabelku a vydali sme sa smerom k reštaurácii, kde sme s ministrom bol aj včera. Našli sme ho sedieť za veľkým stolom v rohu, ďaleko od všetkých zvedavých očí. Keďže je to najmladší minister v celej Európe(tuším má 27), patrí medzi najobľúbenejšie témy reportérov. Odovzdali sme kabáty vrátnikovi a zamierili k jeho stolu.

Hneď ako nás zbadal vyskočil a s úsmevom sa s nami išiel zvítať.

„Zdravím vás! Som nesmierne rád, že ste prijali pozvanie," radoval sa a energicky mi potriasal rukou.

„Srdečne vám za to pozvanie ďakujeme, radi sme ho prijali," zakontroval som. Potom sa André otočil k Hermione.

„Vy ste určite manželkou pána Malfoya. Rád vás spoznávam, André Du Barry," natiahol k nej ruku. „Pán Malfoy sa o vás včera veľmi strachoval, už sa cítite dobre?" Hermiona sa žiarivo usmiala a potriasla mu rukou.

„Veľmi ma teší, pán minister, som Hermiona Malfoyová. A áno, cítim sa dobre, ďakujem."

André omráčene zaklipkal očami a pomaly jej pustil ruku.

„Hermiona Malfoyová? Tá Hermiona Malfoyová, námestníčka britského Ministra?" spýtal sa užasnuto. Hermione zahoreli líca, zrejme nečakala, že zvesti o nej sa budú šíriť aj do iných krajín. Popravde, aj mňa to celkom šokovalo.

„Ehm, áno," nesmelo prisvedčila Hermiona. Oči sa mu veselo rozžiarili, sadol si pričom Hermionu stiahol so sebou a pustili sa do zapáleného rozhovoru.

Ten obed trval snáď celú večnosť. Celý čas tí dvaja drkotali o práci, smiali sa na vtipoch, ktoré chápali len oni dvaja a párkrát si vymenili aj nejaké frázy vo francúzštine. O mňa sa vôbec, ale vôbec nestarali, tak som sa ich aj ja snažil ignorovať. Popíjal som víno- celú fľašu som stiahol úplne sám- a mrzuto sa obzeral po ľuďoch okolo seba. Neďaleko nás sedel párik, ktorý si neustále vymieňal sliny. Mal som chuť na nich zakričať, že sú nechutní a že nech nám všetkým urobia láskavosť a zalezú si niekam do súkromia. Potom tam sedel jeden zarastený chlap a žena vedľa neho, ktorá bola jeho manželka, doňho neustále niečo hustila. Keď sa na mňa utrápene pozrel zdvihol som pohár a ústami naznačil: „Som s tebou, kamoš." Nie je nad to, spriateliť sa s neznámymi.

Víno po, na môj vkus, krátkom čase došlo a tak som sa pustil do trhania obrúska. Viem, že obedy s klientmi sú nuda, ale toto prekonáva úplne všetky. A to to ani nie je pracovné stretnutie. Keď som znova začal jedným uchom vnímať tých dvoch Hermiona sa na niečom dobre zabávala.

„Bohovia, André, ty si taký zábavný!" zvolala. Nenávistne som zazrel na ministra. André?! Odkedy si tí dvaja tikajú?! Ten chlap sa mi začínal pozdávať, ale teraz si to u mňa totálne pohnojili.

Dôkladne som si ho premeral pohľadom. Na krátko ostrihané tmavohnedé vlasy, zlatohnedé oči a ostro rezaná brada. Mal taký ten pohľad akože zlého chlapca, ale keď sa usmial ten dojem bol hneď preč. Nie, určite nevyzerá lepšie ako ja. Prečo mu potom Hermiona venuje viac pozornosti ako mne?

„Och, mon dieu, už je toľko hodín?!" vyhŕkol odrazu. „Musím sa vrátiť do úradu." Vďaka Merlinovi!

Veľkoryso zaplatil za obed, obliekli sme si kabáty a potom sa rozlúčili.

„Bolo mi vážne obrovským potešením ťa spoznať, Hermiona. Zvesti neklamali, vážne si jedna z najmúdrejších čarodejníc. A dovolím si tvrdiť, že aj z najpôvabnejších," bozkával jej ruku čomu sa Hermiona červenala ako divý mak. Mal som chuť toho chlapa sotiť pod nákladiak.

„Pán Malfoy, máte úžasnú manželku. Opatrujte si ju," lúčil sa so mnou. „Snáď sa ešte niekedy v budúcnosti stretneme." Jedine v prípade, že by som ťa prišiel zniesť z tohto sveta.

Kým sme vyšli von, už bola tma. Snežiť už prestalo, no napriek tomu bolo mrazivo a nohy sa nám zabárali do snehovej pokrývky. Kráčal som s rukami vrazenými do vačkov kabáta a zachmúrene civel na chodník pred sebou.

„Čo že si taký zamĺknutý?" vyzvedala Hermiona.

„Za to ty si sa nejako rozveselila!" oboril som sa na ňu. „'Bohovia, André, ty si taký vtipný!'. Hádzala si úsmevy na všetky strany."

„Pre Merlina, ty žiarliš?!"

Odfrkol som si. „Už len na hentoho vychudnutého pajáca by som žiarlil." Možno žiarlim a čo?! Žiadnemu chlapovi by sa nepáčilo keby jeho manželka koketovala s iným.

„Draco Malfoy, ty žiarliš!" zvolala a začala sa smiať.

Pokrútil som nad ňou hlavou a nechal ju tam stáť uprostred chodníka, aby sa dosmiala. Nemal som chuť to počúvať, hlavne, keď som mal takú náladu pod psa.

„Ale no tak!" zakričala za mnou a dobehla ma. Chytila ma za pažu čím ma prinútila zastať. „Nemáš prečo žiarliť, veď vieš, že som tvoja." To mi veľmi nepomáhalo.

„Navyše, som si viac než istá, že André má radšej...hm, iné pohlavie."

„Čo prosím?!" vyvalil som na ňu oči. Uškrnula sa, a potom z ničoho nič...udivene pootvorila ústa.

„Poď," schmatla ma za ruku, „mám skvelý nápad." Vliekla ma cez cestu k budove na druhej strane.

„Hermiona, čo-" Nedopovedal som, pretože som si všimol názov tej budovy. Patinoire, čiže...klzisko. Tak to teda v žiadnom prípade!

Hermiona

Dracov výraz teda rozhodne stál za to! Sánka mu poklesla až kdesi po kolená a oči skoro vypadli z jamôk. Energicky zavrtel hlavou a snažil sa ma odtiahnuť iným smerom.

„Neprichádza do úvahy," zamietol. Och, ale áno, prichádza! To máš pomstu za ten obchod a čipkované spodné prádlo. Vstupná brána bola zamknutá, tak som si odomkla Alohomorou. Predtým som sa ešte poobzerala po kamerách, ale žiadne tam neboli. Vďaka Godrickovi za večne dôverčivých Francúzov!

Rýchlo som zdrapila Draca, ktorý sa mi snažila ujsť, za rukáv a vtiahla ho dnu. Klzisko bolo obrovské, kľudne by to mohol byť aj park, a väčšinu priestoru zaberal práve ľad na korčuľovanie. Zamierili sme doľava, kde stála malá budova s bufetom na odloženie vecí a prezutie sa. Draco sa celý čas štorcoval a snažil sa mi vyvliecť, ale zaťala som sa a vliekla ho ďalej. Vošli sme dnu a ja som ho zhodila na lavičku.

„Toto v-"

„Petrificus totalus," zašepkala som a Draco v momente znehybnel. No, takto je to hneď lepšie.

Zo zadnej miestnosti som nám obom priniesla korčule. Najprv som obula Draca a smiala sa jeho zamračenému výrazu. Keby mohol asi by ma zabil. Potom som si korčule navliekla aj ja a opatrne sme vyšli von. Keď sme sa ocitli pri mantinelovom otvore, cez ktorý sa vstupovalo na ľad, namierila som prútik na Draca a rozmrazila ho.

„-ážne nie je dobrý....Áaaa!"

Zajačal, keď som doňho strčila a on žuchol na ľad ako vrece zemiakov. Rozosmiala som sa a potom opatrne vstúpila za ním. Urobila som okolo neho kolečko na rozohriatie a potom sa k nemu sklonila s natiahnutou rukou, že mu pomôžem vstať. Ležal na boku a vražedne na mňa zazeral. S chuti som sa tomu zasmiala.

„A vraj ja som Slizolinčan," podotkol.

Pokrčila som plecami. „Tuším s tebou trávim priveľa času, už sa na mňa nalepili vlastnosti tvojej fakulty."

Prevalil sa na chrbát a chopil sa mojej ruky. Namiesto toho, aby som ho však ja vytiahla na nohy, on ma stiahol na seba. Zjačala som a keď som sa naňho zrútila, rozosmiala som sa.

„Budem ťa musieť prevychovať," vyhlásil.

„Hmmm, to znie celkom lákavo," zapriadla som. Vyslobodila som si ruku z jeho zovretia a zablúdila mu ňou do vlasov.

„Takže už sa ťa smiem dotýkať?"

Potmehúdsky som sa uškrnula. „No, keďže sú dnes tie Vianoce a keďže sa už nechcem previniť voči svojej fakulte, tak môžeš."

Okamžite ma schmatol a vášnivo pobozkal. Bozkával ma hladovo a majetnícky, akoby mi chcel ukázať, že patrím len jemu. Tá udalosť s Andrém ho musela riadne rozhodiť. Bola to lož, že si o ňom myslím, že je gej. Vlastne, mala som pocit, že keby nie som vydatá, zaujímal by sa o mňa. Draco ma jednou rukou objal okolo pása a druhú mi zaboril do vlasov.

„Veselé Vianoce, Draco," zamrmlala som, keď sa odtiahol.

Pohladil ma po tvári. „Veselé Vianoce aj tebe, Hermiona."

Deň po tom, čo sme sa vrátili domov som musela ísť znova do práce. Kingsley sa mi všemožne ospravedlňoval, ale potreboval, aby som mu napísala jednu krátku správu. Pod pojmom krátku sa rozumie štvorstranovú. Draco bol tiež v práci, takže som sa len prezliekla a hneď bežala na Ministerstvo, nech to mám čím skôr za sebou. Sľúbila som totiž Dracovi špeciálnu večeru.

Sadla som si do kancelárie a pozorne si preštudovala materiály, ktoré mi dal Kingsley. Bola som asi v polovici, keď mi na okno zaťukala ministerská sova s Denným Prorokom v pazúroch. Chúďa, bola celá zasnežená. Odkedy sme sa včera poobede vrátili z Paríža akoby sme francúzske počasie priniesli aj sem. Celý večer a celé dnešné ráno snežilo ako bláznivé. Pustila som sovu dnu a vzala si od nej noviny. Nemala som v pláne ich čítať, prvoradá bola tá správa, ale titulka sama od seba pritiahla moju pozornosť. Pľúca a srdce boli v momente mimo provoz. ŠOKUJÚCA SPRÁVA: SCARLETT ZABINIOVÁ, TEHOTNÁ! Hlásal nadpis. OTCOM DIEŤAŤA NIE JE NIK INÝ AKO JEJ BÝVALÝ PRIATEĽ, DRACO MALFOY. ČO NA TO HERMIONA GRANGEROVÁ?!

No, neviem či to Dracovo "prekvapenie" dopadlo tak, ako ste chceli, ale snáď vám to neprišlo moc presladené alebo romantické :) A čo poviete na ten koniec, môj povestný? :D