Hermiona

     Keď som v pondelok ráno vystupovala z kozubu do ministerského Átria všetky hlavy sa otáčali mojím smerom. Práve tohto som sa tak bála, pohľadov celého čarodejníckeho sveta. Po prvýkrát na mňa ľudia nezízali preto, že som Hermiona Grangerová, najlepšia priateľka Harryho Pottera, mozog Zlatého Tria a vojnová hrdinka, ale preto, že už prakticky nie som Hermiona Grangerová. Civeli, pretože teraz zo mňa bola pani Hermiona Malfoyová. V duchu som preklínala Ritu Skeeterovú za ten článok v nedeľňajšom Prorokovi. 

Stálo tam- ŠOKUJÚCA TAJNÁ SVADBA! VOJNOVÁ HRDINKA A... BÝVALÝ SMRŤOŽRÚT. 

Titulok bol doložený našou fotkou, kde sme spolu vychádzali z Ministerstva v deň, keď sme sa vrátili z Vegas a svedectvom tej neznámej predavačky zo supermarketu, ktorá mi videla prsteň. Keď Malfoy uvidel tie noviny v amoku ich roztrhal, a potom, čo som mu zakázala ísť zabiť predavačku a Ritu Skeeterovú, sa zavrel u seba v izbe. Vyšiel odtiaľ až na moje naliehanie, nemala som totiž najmenšiu chuť zistiť, čo spôsobuje to zväzujúce kúzlo.

    Nastúpila som do preplneného výťahu a všetci si v momente začali šepkať. Jednu ženu som dokonca pristihla ako mi zíza na ruku. Radšej som si ju strčila do vačku na saku. Lenže potom sa tam nasáčkoval nejaký mladík s plnou náručou kníh a skoro popadali na mňa. Pohotovo som vytiahla ruku z vrecka a zastavila ich. Celému výťahu sa tak naskytol dokonalý pohľad na prsteň a počula som ako zalapali po dychu. Toto bude vážne skvelý deň!

     Keď som sa ocitla na svojom Oddelení, rýchlo som sa prehnala chodbou až k svojej kancelárii a statočne ignorovala ich zvedavé oči. Zabuchla som za sebou dvere a zvalila sa do stoličky. Čím som sa previnila, že ma Merlin takto trestá? Tešila som sa, že po troch rokoch od skončenia vojny ich záujem o mňa konečne opadol a teraz toto. Čím som si toto zaslúžila?

     Ozvalo sa zaťukanie na dvere a dovnútra vošla Hayley. Pri pohľade na ňu som si vzdychla a zaborila si tvár do dlaní. Bude odo mňa chcieť vysvetlenie.

„Takže je to pravda," skonštatovala a klesla na stoličku oproti. „Je to vážne krásny prsteň!"

„S radosťou by som ti ho dala, keby to bolo v mojej moci," zamrmlala som. Dvere na mojej kancelárii sa prudko rozleteli a dnu vtrielila totálne naštvaná Ginny.

„ČO MÁ TOTO, DO PEKLA, ZNAMENAŤ?!" zakričala a na stôl mi hodila včerajšie noviny.

„Ginny, prosím ťa, upokoj sa," upokojovala som ju. Rozšírili sa jej oči, keď pohľadom zavadila o prsteň. Do hája, prečo musí byť taký obrovský?!

„Ja tomu neverím," povedala už pokojnejšie. „Ja. Tomu. Nemôžem. Uveriť. Vydala si sa za Malfoya. Ty si sa vydala za Malfoya!" Postavila som sa a snažila sa ju upokojiť, pomaly začínala červenieť od hnevu.

„Dúfam, že na to máš nejaké logické vysvetlenie, Hermiona!"

„Hlavne sa upokoj, dobre, Ginny?"

„NEUPOKOJÍM SA!" skríkla- moji kolegovia z toho museli mať náramnú show. „Vysvetli mi to!"

„Ja- ja nemôžem, nemala by som," habkala som. Kingsley povedal, že čím menej ľudí o tom vie, tým lepšie. A navyše, pozná sa s Harrym, nebola som si istá či je dobrý nápad povedať Ginny pravdu. Ginny pevne zovrela pery do tenkej čiarky.

„Takže nemôžeš," prehovorila ľadovo pokojným hlasom, to neveštilo nič dobré. „Fajn! Keď mi to nepovieš ty..." Zvrtla sa na päte a odpochodovala po chodbe preč. Klesla som do stoličky, tak toto bolo strašné. Potom som si však spomenula na jej posledné slová, keď mi to nepovieš ty... No, do riti!

„Ginny," zavolala som. „GINNY!"

     Vyrútila som sa na chodbu za čo som si vyslúžila ďalšie prenikavé pohľady od kolegov. Do pekla aj s tebou, Ginny Potterová! Naskočila som do výťahu.

„Gratulujem, slečna Grangerová," prihovorila sa mi nejaká staršia pani. „Teda, vlastne už pani Malfoyová."

„Hm, ďakujem," odvetila som s núteným úsmevom. Bohovia, znelo to tak divne.

     Výťah zastal na piatom poschodí, vyskočila som z neho a utekala na Oddelenie pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu, kde pracoval Malfoy. Keď som sa ocitla na jeho chodbe začula som ako naňho Ginny jačí a to mal zatvorené dvere na kancelárii. Vpálila som dnu. Malfoy sa krčil za svojím kreslom, Ginny stála oproti, zúrila a mierila na neho prútikom. Podľa toho obhoreného zvyšku nejakého obrazu, ktorý visel na stene oproti si dovolím tvrdiť, že sa ho pokúsila prekliať.

     Skočila som ku stolu a rozprestrela ruky chrániac kreslo a Malfoya pred nepríčetnou Ginny. Nebránila som len jeho, ale aj samotnú Ginny, nikdy by si neodpustila, že niekomu ublížila. Aj keď, Malfoya dosť neznášala...

„Ginny, pre Merlina, upokoj sa!" prosila som ju. Do kancelárie vtrhla zadychčaná Hayley a keď zbadal ten výjav pred sebou, vyvalila oči.

„Urob niečo," naznačila som jej ústami. Vytiahla prútik a rýchlo Ginny odzbrojila.

„Ty si šialená, Weasleyčka!" vykukol Malfoy spoza svojho úkrytu. Vrhla som naňho namrzený pohľad.

„Áno, vážne skvelý nápad, Malfoy," povedala som mu. „Už aj tak je dosť naštvaná, ešte ju provokuj!" Obrátila som sa späť na Ginny.

„Prosím, Ginny, upokoj sa. Nie je to tak ako to vyzerá," zmierlivo som jej povedala.

„Nie je to tak ako to vyzerá?!" zvolala. „Tak ako to teda je?"

„Najprv sa ukľudni, dobre? Potom sa porozprávame." Malfoy opatrne vyliezol zo svojho úkrytu, no zostal stáť za mnou.

„Vieš, čo nám povedal Minister," zašepkal mojím smerom, „nemáme to nikomu hovoriť."

„Chceš sa radšej nechať roztrhať na kusy?" nadhodila som. „Ďakujem, ale ja by som si ešte rada nejakú dobu požila." Ginny sa zhlboka nadýchla, hlas mala už pokojnejší, keď ma vyzvala, „Tak hovor."

„Všetko je to len fraška, okej?" začala som. „V tú noc vo Vegas som toho trochu veľa vypila. Náhodou sme sa s Malfoyom stretli, obaja sme boli opití , no a... a ráno som sa zobudila s prsteňom na ruke."

„Lenže prsteň je začarovaný tak, aby sa dal zvliecť až po desiatich rokoch manželstva, preto som vtedy ráno odišla, šli sme na Ministerstvo," rozprávala som ďalej a videla som, že z Ginny pomaly vyprcháva hnev. „Trochu sme sa pochytili, spravila som dieru v stene, prišli aurori a odviedli nás k Ministrovi. Ten nás odsúdil na šesť mesačné manželstvo a spolužitie s tým, že nás zviazal kúzlom a nemôžeme od sebe stráviť viac ako dvanásť hodín."

     V miestnosti zavládlo hrobové ticho. Ginny aj Hayley vyzerali byť otrasené mojimi slovami.

„Kingsley nám zakázal o tom niekomu povedať, takže si to nechajte pre seba," doplnila som. „Ak by sa vás niekto pýtal, tak sme s Malfoyom spolu chodili pol roka a sme šialene zamilovaní, dobre?!"

„Rok," ozval sa Malfoy. Nechápavo som sa naňho otočila.

„Čo rok?"

„Keď sa ma kolegovia pýtali, povedal som, že sme na seba narazili krátko po mojom rozchode so Scarlett. Zblížili sme sa a rok spolu chodili," vysvetlil mi.

„Aha, no, veď je to aj tak jedno," pokrčila som plecami a otočila sa späť na dievčatá. „Takže, keby sa vás niekto na nás pýtal, povedzte im túto báchorku, platí?" Neprítomne prikývli.

„Och, Miona!" hlesla Ginny, potiahla ma cez stôl a tuho ma stisla v náručí. „Merlin, to je strašné! Chúďa moje, byť pripútaná k Malfoyovi na šesť mesiacov, to musí byť príšerné!"

„Weasleyčka, stojím priamo tu a počujem každé slovo," zareagoval Malfoy. „A skôr ľutuj mňa, to ja som na šesť mesiacov pripútaný k tejto vševedke!" Ginny ma pustila a výhražne nemierila prst na Malfoya.

„Varujem ťa, Malfoy, sprav jej niečo a odtrhnem ti hlavu!" pohrozila mu.

     Niekto zaklopal na dvere a do miestnosti nakukol jeden z Malfoyových kolegov. Nemala som poňatia kto to je, na tomto oddelení som ešte nebola.

„Všetko v poriadku, Draco, počuli sme nejaký hluk?" spýtal sa. Tak a je to tu, naše prvé predstieranie, že sme zamilovaný pár. Nahodila som úsmev a primkla sa k Malfoyovi.

„Prepáčte, len som chcela kamarátkam predstaviť svojho manžela," vymyslela som si. Dúfala som, že si nevšimne, že je tam aj Ginny, ktorá Malfoya už dávno pozná.

     Malfoy mi omotal ruku okolo pása a stiahol ma k sebe bližšie. Potlačila som nutkanie jednu mi vypáliť a povedať mu, aby šiel niekam.

„Mrzí ma to, Bradley, dobre sme sa bavili a asi sme sa nechali trochu uniesť," povedal.  Bradley si nás pozorne premeral, a potom prikývol.

„To je v poriadku," uistil nás. „A mimochodom, rád ťa spoznávam, Hermiona. Ja som Bradley Scott." Usmieval sa na mňa a podal mi ruku.

„Teší ma, Bradley," potriasla som ňou. „Hermiona Grangerová."

„Malfoyová, zlatko. Malfoyová," opravil ma Malfoy. V jeho tóne som vycítila netrpezlivosť.

„Och, samozrejme!" zasmiala som sa. „Prepáč, zlatko." Len s veľkou námahou som zo seba vytisla to slovo. Bolo to také neprirodzené.

Draco

     Mal som chuť do niečoho poriadne udrieť. Keď Grangerová a jej nemožné kamarátky odišli z mojej kancelárie, aj som to takmer urobil. Prehrabol som si rukami vlasy a oprel som sa chrbtom o stôl. Pohľad mi padol na zničený obraz na stene. Môj obľúbený obraz! Zavrčal som. Prekliata Weasleyčka! Teda, už je Potterová. Nie som sprostý, čítam noviny.

     Otočil som sa obrazu chrbtom, ešte chvíľu sa naň budem pozerať a odnesie si to ďalšia časť nábytku. Sadol som si za stôl a začal sa prehŕňať v kope papierov, ktoré mi nanosili na stôl. No nedokázal som sa sústrediť, bol som mrzutý a ešte stále naštvaný. To si Weasleyčka myslí, že len preto, že si vzala toho nemožného Pottera, môže mi nabehnúť do kancelárie, ohrozovať ma a ničiť moje obrazy za tisícky libier?!

      Niekto zaklopal na dvere a narušil tak môj vnútorný monológ. Dúfal som, že to nie je Bradley Scott, ten chlap mi vážne ležal v žalúdku. Bol to strašný kretén! Tváril sa ako môj najlepší kamarát, a potom ma pred ostatnými očierňoval. Vážne milý! Na moje veľké šťastie to nebol Bradley, ale môj ozajstný kamarát, Blaise Zabini. Zavrel za sebou dvere a zvalil sa do kresla oproti. Vedel som prečo ma poctil svojou návštevou, ale nič som nepovedal. Blaise to aj tak za chvíľu vyklopí.

„Tak fajn, nebudem robiť drahoty," ozval sa asi o minútu neskôr. „Vysvetlíš mi, ako je možné, že si sa oženil s Grangerovou? Mal som za to, že ju neznášaš."

      Vzdychol som si, a čo teraz? Ak mu budem klamať, príde na to, pretože ma pozná pridobre, no ak mu poviem pravdu... Blaise je strašná tlčhuba.

„Viem, že ti Scarlett ublížila, ale žeby na tebe zanechala až také vážne následky, že vhupneš do manželstva s prvou, ktorú stretneš?" pokračoval. Pri spomienke na Scarlett mi prišlo zle. Nikto ma nikdy tak neponížil ani nezranil ako vtedy ona. Myslel som si, že sa po našom rozchode položím, ale našťastie bol pri mne Blaise a vytiahol ma z najhoršieho. Svoju o rok mladšiu nevlastnú sestru nemal veľmi v láske.  

„Bol som opitý, Blaise, nerozmýšľal som," povedal som nakoniec.

„To som si domyslel, ale prečo ešte nie ste rozvedení?" vypytoval sa ďalej. Začínala ma bolieť hlava, v noci som dobre nespal, ako inak, a dnešný deň vychádzal vážne príšerne.

„Lebo nás náš drahý Minister odsúdil na šesť mesiacov núteného manželstva," povzdychol som si. „Ale nikto to nemal vedieť, takže ak si pustíš hubu na prechádzku, zabijem ťa, Blaise!" Blaise zdvihol ruky v obrannom geste.

„V pohode, kamoš, mlčím ako hrob." No tak to určite!

     Dvere na mojej kancelárii sa opäť rozleteli a na jednu šialenú sekundu som sa preľakol, že je to Weasleyčka, aby dokončila, čo predtým začala. Bola to tá druhá Grangerovej kamoška.

„Do riti, čo je toto nejaká čakáreň?! Všetci sem len tak nabehnete a potom vybehnete!" vyštekol som. Vážne som nebol v dobrej nálade.

„Pardon, že ruším," ospravedlnila sa a preniesla pohľad na Blaisa. Zmĺkla a premerala si ho. Nečudovala som sa jej, Blaise mal postavu a výzor nejakého modela. Merlin, vážne som si to práve pomyslel?! Neuveriteľné!

„Dúfam, že máš nejaký pádny dôvod prečo si tu a nie je to očumovanie môjho kamaráta," zavrčal som. Je až neuveriteľné ako ma dnes všetci serú. Blondína potriasla hlavou a znova venovala pozornosť mne.

„Myslela som si, že by si chcel vedieť, že v kancelárii tvojej milovanej manželky je práve teraz jeden nepovolaný hosť a podľa toho, čo som odtiaľ počula by si mu mal ísť rozbiť ciferník."

Hermiona

     Vrátila som sa na svoje oddelenie. Ginny a Hayley som dopodrobna vyrozprávala všetko, čo sa stalo vo Vegas, teda, všetko, čo som si pamätala.

„Viem, stretli sme sa tam s Ronom," okomentovala moje rozprávanie Ginny. „Myslela som si, že preto si tak náhle odišla."

„Och, kiež by som bola odišla v momente, ako som ho zbadala," vzdychla som si. Nič z tohto by sa nestalo, nemusela by som hrať, že som Malfoyova žena ani že som doňho zamilovaná. Neviem ako dlho to ešte vydržím.

      Dievčatá sa za pár minút zdvihli na odchod. Museli ísť pracovať a, koniec koncov, ja tiež. Keď odchádzali ešte ma chápavo potľapkali po pleci. Sadla som si za stôl a začala sa prehŕňať v kope papierov, ktoré mi tam kolegovia nanosili. Pracovala som sotva pol hodinu, keď znova niekto zaklopal na dvere.

„Čo je, Ginny, niečo si si tu zabudla?" zvolala som a otvorila dvere. Primrzla som na mieste, nebola to Ginny.

„Ron?!"