Nebudem to dlho naťahovať ani sa vykecávať. Vy predsa viete, že vás milujem a viete, že vám veľmi ďakujem. Za všetko :)

P.S. Venovanie je pre kristina1709, luesasladicekova, Bibka22 a Danca717 :)

Draco

Hneď som vedel kedy Hermiona odišla. Precitol som v momente ako teplo jej tela a jej váha zmizli. Jedno oko som otvoril na štrbinku, aby som sa mohol pokochať pohľadom na jej nahý chrbát. Potichu vykĺzla z izby, mal som pokušenie povedať jej, že sa nemusí tak zakrádať, pretože som už hore, ale bol som zvedavý, čo má za lubom. Hádam to len neoľutovala a teraz nezdupká. No do riti!

Vystrelil som z postele. Dávalo to logiku, dosť veľkú, a aj keď mi povedala, že to tak chce...pri Hermione človek nikdy nevie. Počul som ako zavŕzgali dvere na jej izbe, tak som sa opatrne zakrádal za ňou. Oprel som sa o stenu vedľa jej dverí a napäto počúval. S niekým sa rozprávala, zrejme telefonovala. Nastražil som uši.

„Gin, vyspala som sa s ním," začul som. „Práve som sa vyspala s Dracom Malfoyom."

Bohovia, to musela hneď volať svojej naj kamoške a vyklopiť jej to?! Tie ženy sú strašné. Ale počkať, teraz to začína byť zaujímavé. Nedočkavo som sa nalepil čo najtesnejšie na stenu a skoro ani nedýchal, aby som toho počul, čo najviac.

Hermiona

„ČOŽÉÉ?!" zahučala Ginny do telefónu až som skoro ohluchla. Na to, že ešte pred chvíľou rozprávala ako na pohrebe to bola ohromná zmena. Znepokojene som sa obzrela za seba.

„Pre Merlina, Ginny, v Rokville ťa tuším ešte nepočuli!" zasyčala som na ňu. „Chceš ho zobudiť?"

„Zbláznila si sa, Hermiona?!" skríkla. „Hí, do riti, dúfam, že ťa nezaklial. Lebo ak áno, tak-"

„Nie, nezaklial ma, bolo to moje rozhodnutie," rýchlo som jej do toho skočila. „Ginny, ja...ja myslím, že ho milujem."

Na druhej strane linky zostalo ticho. Neviem, ktorá z nás zostala mojím priznaním viac šokovaná- Ginny alebo ja. Neplánovala som to povedať, hlavne preto, že si stále nie som istá(nech už ten páliaci náhrdelník hovorí, čo chce), ale akosi to zo mňa vypadlo. A teraz, keď to bolo vonku, také nečakané a náhle, došlo mi, že je to tak trochu pravda. Veď keď sa nad tým zamyslím už je tu príliš veľa dôkazov, ktoré nedokážem inak vysvetliť- ten náhrdelník, ktorý neustále hreje každým dňom viac a viac; milujem jeho dotyky a bozky a nemyslím si, že je to len kvôli pubertálnym hormónom, pretože, úprimne, tie som nikdy nemala; pri predstave, že ma podviedol som mala chuť sa zabiť...

Áno, už to tak bude, zamilovala som sa doňho.

„Ginny, si tam ešte?" nadhodila som nesmelo. Nebude sa teraz správať akože ma nepozná, pretože som sa „spriahla s nepriateľom"? Och, Merlin, keď sa to dozvie Harry...

„Hej, som, len...spracovávam," ozvala sa. „Pozri, nemám právo kecať ti do života, ty sama musíš vedieť, čo cítiš. Len...buď opatrná, dobre?"

„Budem, Gin," usmiala som sa. „Po dlhom čase sa cítim naozaj, úprimne šťastná."

„Tak to sa teším s tebou, Miona."

Ešte chvíľu sme sa rozprávali, pýtala som sa jej, ako sa cíti a podobne. Včera bola taká unavená, že poriadne ani nedokázala spracovať fakt, že bude mamou. Teraz, keď jej to došlo, sa mi od šťastia rozplakala do telefónu.

„Samozrejme dúfam, že pôjdeš za krstnú mamu," povedala len tak mimochodom. Zalapala som po dychu, toto som nečakala.

„Č- čo, ale...ale ja...máš toľko bratov a...to nemôžem..." nedokázala som zo seba dostať súvislú vetu.

„Nezmysel, s Harrym si to tak želáme a som si istá, že chlapci to pochopia," uistila ma. „A keď už sme pri tom, v nedeľu ideme do Brloha oznámiť to našim, nechceš prísť? Môžeš priviesť aj Malfoya."

„Veľmi rada, vďaka, Gin." Po dvoch rokoch znova nastal čas, kedy sme obe šťastné a máme svoje vlastné rodiny. O tomto sme snívali odkedy sa skončila vojna. Možno naše povojnové životy nakoniec nebudú taká tragédia.

Odložila som telefón na stôl a vplížila sa späť do spálne k Dracovi. Ležal v rovnakej polohe, ako som ho tam zanechala. Šuchla som sa vedľa neho do postele, zakryla si holé nohy a civela naňho. Prestane ma niekedy uchvacovať tento chlap, ktorého milujem? Wow, myslela som si, že to bude čudné, teraz, keď to môjmu zaostalému mozgu konečne došlo, ale ani nie. Ale vlastne, už celkom dlho sa správame ako skutočný pár aj v súkromí, nielen na verejnosti. Malo mi to dôjsť skôr, bolo to také očividné...

„Takže...miluješ ma?" z ničoho nič sa ozval.

Skoro som sa rozpleštila na zemi, čo som sa tak zľakla. Hneď na to som očervenela. Všivák jeden, určite počúval, pretože tá prekliata Ginny Potterová nedokáže ustrážiť intenzitu svojho hlasu.

„No, hm..." koktala som. „...neviem o čom hovoríš." Otvoril jedno oko a prenikavo sa na mňa zahľadel, no ja som tvrdohlavo zízala na jeho bradu. Mal ju dosť ostro rezanú, tak ako to má väčšina aristokratov.

„Mimochodom, na nedeľu si vezmi voľno, pôjdeme totiž k Weasleyovcom."

Riskla som jeden letmý pohľad na jeho tvár a ten výraz veru stál za to. Oči mal vyvalené a ústa otvorené od šoku. Ha, tak kto sa vyškiera teraz?! Pritúlila som sa k nemu.

„Urob to pre mňa, Draco, pre svoju drahú manželku," líškala som sa. Škaredo na mňa pozrel.

„Si jedna veľká manipulatívna potvora, Hermiona Grangerová, vieš o tom?" nadhodil.

Uškrnula som sa. „Ale no tak, odmením ťa."

Obtrela som svoje pery o jeho a pocítila som zadosťučinenie, keď sa prudko nadýchol. Rukami som ho hladkala po chrbte a pery presunula na jeho krk.

„Draco, prosím, Draco," šepla som mu do ucha. Rukami ma pevne chytil za bedrá až to trochu bolelo. Bol to však jasný znak, že som ho dostala presne tam, kam som chcela. Teraz mi kývne na všetko.

„Manipulatívna potvora," zabrblal si popod nos.

Zasmiala som sa, viem, že som vyhrala.

„Napriek tomu sa ti to páči, priznaj to."

„Veľmi," vzdychol. Tak dobre, dosť mučenia. Odtiahla som sa a v tom momente ma vášnivo pobozkal až mi hlavou myklo dozadu. No teda!

„Teraz tú odmenu," povedal zadýchane, keď sa odtiahol. Pretočila som očami, no nechala ho vyzliecť mi košeľu. Prehodila som nám cez hlavu paplón a čo sa pod ním dialo si určite všetci dokážete veľmi dobre predstaviť.

O dva dni neskôr, čiže v nedeľu, sme na Dracovu veľkú mrzutosť hneď ráno zamierili k Potterovcom. Dvere nám otvorila rozžiarená Ginny, ktorá na seba natiahla svoje najlepšie tmavomodré šaty s kvetinkami. Vzhľadom na to, že vonku lialo ako z krhly a fúkal zúrivý vietor to nebola práve rozumná voľba.

„Čaute," privítala nás a ustúpila z dverí, aby sme nemuseli stáť na tom daždi.

„Ahoj," odzdravila som a skepticky si premerala jej outfit. „Chápem, že chceš vyzerať dobre, Ginny, ale nemyslím si, že toto je vhodné oblečenie do jesenného počasia."

„Viem, viem, ale je mi v nich vidieť rastúce bruško," vyhlásila zasnene.

Zagúľala som očami. „Pre Merlina, Ginny, si ledva v druhom mesiaci, ubezpečujem ťa, že to ešte nejakú dobu nebude vidieť."

Čakali sme len chvíľku, kým sa do predsiene s radostným pokrikom nahrnul môj milovaný synovec.

„Teta Miona! Draco!" Kvokla som si a roztvorila náruč, do ktorej vletel ako raketa a skoro ma posadil na zadok. Tuho sme sa objali a potom ten istý scenár zopakoval aj s Dracom, ktorý doteraz iba nervózne prešľapoval pri dverách.

„Hádaj, čo je nové, teta Miona," smrteľne vážnym hlasom mi hovoril Teddy, „budem mať bračeka!"

„Ja viem," usmiala som sa, jeho sen mať niekoho na hranie sa mu splnil. „Ale ešte predsa nevieme či to bude chlapec."

Hrdo vystrčil bradu. „Ja to viem, cítim to v žalúdku." Ach, tie deti!

Konečne sa do chodby dostavil aj Harry- mňa objal a Dracovi podal ruku- a potom sme mohli vyraziť. Nasadli sme do auta a mne neušiel Dracov nedôverčivý pohľad. Obzeral sa okolo seba a krčil čelo. Chytila som ho za ruku.

„Neboj, je to bezpečné," uisťovala som ho. „Oveľa viac ako taká metla." V mojom prípade, keďže mám z lietania hrôzu, to platilo dvojnásobne.

Od toho dňa po Halloweenskom večierku sa to medzi nami dosť zmenilo. Boli sme si bližšie ako kedykoľvek predtým. Spoločne sme prediskutovali aj kauzu Scarlett Zabiniová, ale skutočný dôvod prečo bola iba v Dracovej košeli nám zostával záhadou. Draco mi odprisahal, že sa nič nestalo a ja som mu verila. Veď keď niekoho milujete, tak mu aj dôverujete, nie? Čo sa toho týka, nerozoberali sme to. Zatiaľ mi on milujem ťa nepovedal, no aj tak som šťastná.

Cesta do Brloha nám ubehla dosť rýchlo. Teddy nás naplno zabával, stále dookola spieval pesničku, ktorú ho Ginny naučila (Rokfortskú hymnu, veľmi originálne) a rozplýval sa z toho, že bude mať konečne iné dieťa na hranie.

„Teddy, ale starým rodičom ešte nič nehovor," vystríhala ho Ginny. „Je to prekvapenie."

„Jasnéé!" zatiahol. Dívala som sa naňho kútikom oka a pri pohľade na tie iskričky v jeho očiach mi bolo jasné, že ten lišiak si to pre seba nenechá.

Odparkovali sme na hrboľatej cestičke pred Brlohom neďaleko chlieva, kde bolo teraz pusto, keďže pán a pani Weasleyovci nemali čas starať sa o zvieratá. Mala som podozrenie, že tam pán Weasley ukrýva pre svojou manželkou začarované muklovské predmety ako vtedy pred rokmi lietajúci Ford Anglia. Vystúpili sme a s hlavami sklonenými pred dažďom sme prebehli ku dverám.

Privítalo nás krásne teplo a omamná vôňa neskorých raňajok. Ako poznám pani Weasleyovú určite pripravila obrovský tanier hrianok, opekanú slaninu a volské oká. Mňam, mňam, už teraz som hladná na odpadnutie! Oproti Teddymu to ale zrejme nebolo nič, pretože v momente, ako sa za nami zavreli dvere, zajačal „Starí rodičia!" a už ho nebolo.

„Teddy, najprv sa prezuj, si celý od blata!" kričala za ním Ginny, no stavím sa, že ju ignoroval. Trpiteľsky si vzdychla a ja som sa na ňu uškrnula. Zatiaľ máš len jedno, počkaj, keď sa narodí to druhé, to bude zábava!

Do predsiene sa nahrnula pani Weasleyová a všetkých nás poriadne vystískala takže som sa cítila akoby som prešla cez lisovač. Dokonca objala aj Draca, ktorého to tak šokovalo, že úplne skamenel. Stálo ma veľa síl nerozosmiať sa.

„Och, som taká rada, že ste tu!" zalamovala pani Weasleyová rukami.

„Tak, tak," pritakal pán Weasley, ktorý náš tiež prišiel privítať a na rukách držal vzpierajúceho sa Teddyho.

Ginny si ho od neho vzala a s mojou pomocou, keďže ten neposedník sa stále metal, sme ho vyzuli a vyzliekli z kabáta. Potom sme všetci zamierili za pánmi domu smerom do obývačky, kde si hovel zvyšok rodiny. Teda, skoro všetci.

„Neboj sa, bude to v pohode," dohovárala som Dracovi a chytila ho za ruku. „Pravdepodobne si ani nevšimnú, že si tam." Jedine v prípade, že by si mal neviditeľný plášť.

Na jednu krátku chvíľu to tak naozaj bolo. Všetci Weasleyovskí chlapi a ich manželky sa vítali a objímali s Ginny a Harrym. Mňa a Draca si nevšímali, ale potom si ma všimol George a stiahol ma do medvedieho objatia. Toto som na Weasleyovcoch vždy milovala, napriek tomu, že k nim nepatrím vždy ma brali ako súčasť svojej početnej rodiny. Celé tie roky na Rokforte som mala pocit, akoby to boli aj moji bratia- a sestra-, nielen Ronovi. Som jedináčik, takže som si to dosť užívala.

„Rada ťa vidím, George," objala som ho naspäť. Žiarivo sa na mňa usmial a mne až srdce poskočilo. Odkedy zomrel Fred veľmi sa neusmieval.

Putovala som z objatia do objatia, doma boli všetci bratia okrem Rona. Prišiel dokonca aj Bill s Fleur a ich malou dcérkou z Francúzska.

„Zdravím ťa, Hermiona," pozdravil ma.

„Ahoj, Bill," podávala som mu ruku, no on sa len zasmial a stisol ma v náručí. Objala ma potom aj Fleur jednou rukou, keďže v druhej držala v deke zabalenú Victoire.

„Merlin, tá je nádherná!" zaplesala som pri pohľade na modrooké bábätko. Bábätká sú vždy rozkošné a krásne, ale Victoire bolo príliš pekná aj na dieťa. Určite zdedila vílie gény svojej mamy.

Uvedomila som si, že v salóne vládne strašidelné ticho a hneď som zdvihla hlavu. Všetci civeli na Draca, ktorému to očividne nebolo veľmi po chuti. Určite ma zabije za to, že som ho sem dotiahla.

„No, ehm...zdravím," vykoktal. Neznelo to veľmi nadšene. Nikto na to nezareagoval, George len vytrvalo civel na Draca.

Podišla som k svojmu manželovi a preplietla si s ním prsty.

„Pozrite, uvedomujem si, čo si o Dracovi myslíte a nemôžem vám to vyčítať. Ale..." Obzrela som sa na Draca a nedokázala som sa ubrániť úsmevu. „...tie časy sú už preč. Vojna nás zmenila, vy to viete, prešli ste si tým. Draco nie je výnimkou a ja vás chcem požiadať, aby ste mu odpustili. Mám vás rada, ste ako moja rodina, lenže teraz je moja rodina aj on. Netvrdím, že ho musíte hneď zbožňovať iba...iba ma nenúťte vybrať si medzi vami."

Neexistuje snáď nič horšie ako keď sa rozhostí také ticho, že normálne počujete aj tlkot sŕdc všetkých naokolo. Bála som sa, ako zareagujú, samozrejme viem, že ma majú radi, ale Draca...to je úplne iná vec. Možno bol príliš veľký krok priviesť ho sem, ale to, že teraz je moja rodina, bola pravda. Ak mu povedia, aby odišiel...budem musieť odísť aj ja.

Zdalo sa mi to ako celá večnosť, kým ku mne podišiel George a položil mi ruku na plece.

„Nikdy by som ťa nenútil vybrať si, Hermiona. Si mi ako sestra," prehovoril vážne. Jemne som sa naňho usmiala. Potom sa otočil k Dracovi.

„Čo bolo, bolo, Malfoy," naťahoval k nemu ruku.

„Súhlasím, Weasley," prikývol a potriasol mu rukou. Niekto ma uštipnite, aby som si bola istá, že sa mi to len nesníva.

Do miestnosti nabehol Teddy, o ktorom som mala podozrenie, že vyjedal pani Weasleyovej plechovku s čokoládou, a narušil tak tú dusivú atmosféru.

„Héj, všetci, viete, čo je nové?!" začal veselo. A je to tu, Teddy sa rozhodol oznámiť tú bombu. Lenže v momente, ako otváral ústa, že sa s rodinou podelí o novinku(Ginny horlivo gestikulovala, aby to nerobil) mu zrak padol na malú Victoire a úplne stratil reč. Zostala som v úplnom šoku, Teddy Lupin predsa nikdy neprichádzal o slová. Odkedy sa naučil rozprávať, ústa sa mu nezavreli.

Nebola som jediná, kto užasol. Ginny a Harry si vymieňali ohromené pohľady a George sa uškŕňal popod fúzy. Teddyho vlasy, ktoré mali doteraz sýtomodrú farbu sa odrazu zmenili na žiarivo červené takže vyzeral ako ďalší člen rodiny Weasleyovcov. Pribehol k Fleur, ktorá sedela na gauči a naklonil sa, aby lepšie dovidel na Victoire. V očiach mal zasnený výraz.

„Ahój, kráska, ja som Teddy, Teddy Lupin," predstavil sa ako keby mu mohla odpovedať.

Namiesto nej to urobila jej mama. „Teddy toto je Victoire."

Victoire k nemu natiahla bucľaté rúčky a čapla ho za vlasy.

„Au!" zastonal a vlasy mal znova modré. Bábätko sa tomu zasmialo. Teddy sa pousmial tiež a jeho vlasy striedavo nadobúdali všetky farby dúhy.

„Pre Merlinovu bradu, ste tu tak potichu, až som sa zľakla, že ste sa navzájom zabili!" zvolala pani Weasleyová, ktorá sa dnu nahrnula z kuchyne. „Poďte, jedlo je už na stole."

Už dlho som sa tak dobre nenajedla! Všetci sme sedeli za dlhým jedálenským stolom a napchávali sa lahodnými výtvormi pani Weasleyovej. Mala by som ju poprosiť, aby ma kuchárskemu umeniu čo- to priučila. Keď sme dojedli, spokojní sme sa opreli na stoličkách. Teddy sedel tesne vedľa Fleur a nespúšťal pohľad z malej Victoire. Pri pohľade naňho som sa usmiala, tak sa zdá, že náš Teddy sa nám zaľúbil.

„Čože si taká veselá?" pošepol mi Draco a mrkol smerom, ktorým som sa dívala.

„Zdá sa, že Teddy sa nám zamiloval do bábätka Victoire," odvetila som. „Ešte nikdy som ho nevidela takého sústredeného."

„Nuž, láska nás núti správať sa tak, ako by sme sa za iných okolností nesprávali," okomentoval to a položil mi ruku na stehno. Strelila som po ňom pohľadom.

Nahol sa ku mne bližšie, tak, aby som ho počula iba ja.

„Myslela si to vážne, to, že som teraz tvoja rodina?" spýtal sa. Z toľkej blízkosti sa mi dych zasekával v hrdle. Od toho momentu, čo som si uvedomila, že ho milujem, mal na mňa ešte oveľa väčší vplyv ako predtým.

„Sme predsa manželia, nie?"

Pokrútil hlavou. „Vieš ako som to myslel."

Rýchlo som si logla z tekvicového džúsu, aby som zamestnala svrbiace ruky, ktoré sa ho zúfalo túžili dotknúť, zaboriť sa mu do vlasov, škriabať jeho chrbát... Och, dobrotivý Merlin, ten chlap je ako nejaká droga!

„Je to pravda. Sme spolu, žijeme spolu..." Stíšila som hlas. „...spíme spolu."

„Čiže ty bežne spávaš s členmi svojej rodiny?" zasmial sa Draco. Prevrátila som nad ním oči.

„Niekedy si vážne nemožný."

„Ale niekedy som až príliš zručný, však, Hermiona?!" mrkol na mňa. Bohovia! Musela som sa znova napiť, aby som upokojila svoje bláznivé hormóny. To je moja karma za to, že som tvrdila, že žiadne nemám!

Vtom sa zo salóna ozvali kroky a do kuchyne nakukla ďalšia ohnivá hlava. Myslela som, že je to Charlie, ktorý si musel odskočiť, ale Merlin tento raz moje túžby nevypočul. Až príliš horlivo som prikývla, že sem prídeme, príliš som sa zamestnávala myšlienkou na to, ako Weasleyovci prijmú Draca, až som zabudla, že je tu ešte jedna dôležitá vec, ktorej by som sa mala obávať. A tá sa práve teraz naplnila.

„Čaute," pozdravil Ronald svoju rodinu zachmúrene. „Vidím, že ste začali bezo mňa."

Všetky tiché rozhovory, ktoré sa rozprúdili po dojedení raňajok stíchli a hľadeli striedavo na Rona a na mňa, na Rona a na mňa... Draco mi zovrel nohu, na ktorej mal ešte stále položenú svoju ruku. A čo sa mňa týka, cítila som sa až desivo ľahostajná. Ani okom som nemihla, keď sa predo mnou zrazu objavil.

„Hádam ste mi nechali aspoň s-"

Zmĺkol, keď nás zbadal. Poskladaný Denný Prorok, ktorého niesol v rukách mu vypadol a nehlučne spadol na zem. George preskakoval pohľadom medzi nami akoby sledoval napínavý stolnotenisový zápas a Ginny vedľa mňa sa nepokojne vrtela.

„Hermiona," povedal ticho.

„Weasley," zavrčal Draco a dvíhal sa na nohy.

No, tak toto vyzerá na pekne zaujímavú výmena názorov.

Ja viem, ja viem, ten koniec. Ale ja sa naozaj snažím polepšiť, v ďalšej kapitole vám to vynahradím :) No dúfam, že aj napriek tomu sa páčilo a ako podľa vás dopadne konfrontácia Draco vs. Ron? :D