Sľubovaná nová kapitola je tu :) Dúfam, že sa bude páčiť a môžem sa tešiť na ďalšie vaše názory, ktoré my vždy veľmi potešia :) Ďakujem za podporu, za všetky tie čítania(o takom čísle sa mu nikdy nesnívalo), za votes a komentáre :) Ani sa vám nedokážem dostatočne poďakovať. A teraz, nech sa páči, nová kapitola :)

P.S. Venovanie je pre kikaaa9, Simca22 a tatika700 :)

Hermiona

Nadchádzajúci november prebiehal bez väčších udalostí. Pracovala som ako žeravá, tým, že sa blížil koniec roka som mala práce nad hlavu. Za jedno to bolo dobré, nemala som čas ani len pomyslieť na Rona. Vyplakala som sa, trochu si poležala v posteli, aby som to strávila, ale mám pocit, že už ma to tak netrápi. Klamala by som, ak by som povedala, že mám srdce už úplne v poriadku, no je to na dobrej ceste.

To isté sa však nedá povedať o vzťahu s Malfoyom. Od toho môjho emocionálneho zrútenia, kedy sa správal ako hotový gavalier, sme sa veľmi nerozprávali. Obmedzujeme sa len na „dobré ráno", „ako bolo v práci" a „dobrú noc". Je to vážne na nervy. Nie len že mi Ron znova ublížil, ešte mi aj skazil črtajúci sa vzťah s Malfoyom. Ale nemôžem sa mu čudovať, ani mne by nebolo príjemné dívať sa, ako moja polovička narieka kvôli niekomu inému.

Do pracovne vtrhla Hayley celá bez seba a vytrhla ma tak z pochmúrnych myšlienok.

„Hermiona!" zvolala natešene.

„Áno, čo sa deje, Hayley?" opýtala som sa. Takúto naradostenú som ju videla naposledy, keď mi oznamovala, že ide s Jonathanom na dovolenku.

„Práve som sa dozvedela, že Ministerstvo chystá Halloweensky bál!" Vyvalila som oči. Halloweensky bál?! To bola skôr rokfortská záležitosť, nečakala som, že aj Ministerstvo, také profesionálne a vážené, usporiada takýto druh zábavy.

Hayley ku mne podišla bližšie a cez stôl mi podala kus pergamenu. Mala pravdu, bola to pozvánka na Halloweensky bál, ktorý sa bude konať v Ministerskom Átriu. Za tie dva roky, čo tu pracujem som ešte čosi takéto nezažila.

„Skvelé, nie?!" rozplývala sa Hayley. Vždy milovala plesy a podobné tancovačky.

„Neviem či tam pôjdem," pokrčila som plecami. Hayley zostala ako obarená.

„Ako to myslíš, že nepôjdeš?! Musíš, si predsa jedna z najobľúbenejších Ministrových zamestnankýň! Neprekvapilo ma, keby dostaneš tú účasť príkazom."

Unavene som si vzdychla. Niečo na tom bolo, Kingsley si ma vážne cenil, ale nie je to predsa o dôvod viac, aby rešpektoval moje rozhodnutie neprísť? Po mojej skúsenosti s Vianočným plesom v štvrtom ročníku, som na žiadnej podobnej akcii nebola. No, možno s výnimkou výročí pádu Voldemorta. A potom, je to večierok pre všetkých zamestnancov, čo znamená, že tam bude ja jeden nemenovaný ryšavec.

„Neviem, rozmyslím si to," povedala som.

Keď som sa za veľkého lejaka vracala domov, čakalo ma tam prekvapenie. Narcissa sedela v obývačke, popíjala čaj z kvietkovanej šálky a pred sebou na stole mala hŕbu časopisov. Netrvalo mi dlho kým mi došlo, aký je ich obsah.

„A, Hermiona, konečne," privítala ma s úsmevom.

„Dobrý večer, Narcissa." Vyzula som sa, odložila kompletne premočený dáždnik a potom si k nej prisadla.

„Draco povedal, že sa v poslednej dobe necítite veľmi dobre, takže vás nechcem veľmi obťažovať..." Draco?! Už je doma, ako je to možné?

„Ale nie, to je v poriadku," uisťovala som ju. „Kde vlastne je?"

Narcissa ma nasmerovala do mojej izby, tak som sa tam hneď aj vydala. Čo môže robiť v mojej izbe? Otvorila som dvere a primrzla som na prahu. Spodná čeľusť mi sama od seba poklesla až na podlahu. Izba vyzerala rovnako, ako keď som ju videla prvýkrát, okrem nábytku v nej nič nebolo. Všetky moje veci kamsi zmizli. Uprostred stál Malfoy a mňa premkol nepríjemný pocit. Čo ak sa zbavil všetkých mojich vecí, pretože ho už unavujem a rozhodol sa to skoncovať. Dnes prišiel skôr ako ja, možno dal výpoveď na Ministerstve a teda už môže náš fingovaný zväzok ukončiť. Z tej predstavy mi bolo mdlo.

„Č- čo...?" podarilo sa mi vykoktať.

Malfoy sa otočil a uprel na mňa svoj nečitateľný pohľad. Och, nie, prosím nie! Ja nechcem, aby to skončilo. Nie takto, nie teraz.

„Otec si doma usporiadal nejaké chlapské stretnutie alá všetci moji bývalí spoluväzni. Nemôžem mame dovoliť, aby sa tam vrátila," odpovedal. „Navyše, vonku je búrka." Takže to nie je kvôli tomu, že ma už nechce? Ale kde sú moje veci.

„Prečo si odpratal všetky moje veci?"

„Nenechám ju predsa spať na gauči!" povedal to akoby som bola zaostalá. „A myslí si, že sme bláznivo zamilovaní, keby uvidela všetky tvoje veci nahromadené v hosťovskej spálni, chytila by podozrenie." Hm, to znelo logicky. Prečo mám vždy potrebu myslieť na to najhoršie?!

Trochu upokojená som sa vrátila do obývačky, kde Narcissa stále sedela v nezmenenej polohe. Jej tmavé oblečenie a elegantná postava dokonale zapadali do Malfoyovho bytu.

„Prepáčte, Draco mi práve povedal, že zostanete na noc," prehovorila som.

Vyvalila na mňa oči, úplne šokovaná. „Čože?!" Zrozpačitela som.

„Ée, on sa vám o tom nezmienil?" No pekne!

„Draco, poď sem!" zavolala na syna, ktorý sa ihneď dostavil do obývačky. „Ako si to prosím ťa predstavuješ, že tu zostanem prespať?!"

Malfoy po mne strelil rozladeným pohľadom a ja som sa naňho ospravedlňujúco pousmiala.

„Mami, nemôžem ťa pustiť späť samú. Otec a tá jeho banda bývalých smrťožrútov..." ruky zaťal do pästí.

„Nie je to prvýkrát a uisťujem ťa, že niečo také ma nerozhádže. Tvojho otca dokonale zvládam už pekných pár rokov, nemusíš sa o mňa báť," uisťovala ho panovačne.

„Ale-" Malfoy sa snažil namietať, ale jeho matka ho prerušila. „Žiadne ale, Draco. Musím sa vrátiť, musím dohliadnuť, aby mi tam nič nezničili."

Radšej som sa vzdialila do kuchyne a uvarila si čaj. Z obývačky som stále počula vravu, ale pokúšala som sa nenačúvať ich rozhovoru. Na jednej strane dávam za pravdu Malfoyovi, je nebezpečné, aby sa v búrke vracala do domu plného vrahov, ale zase aj Narcissa má pravdu. Obdivujem jej odhodlanie a odvahu. Keď hlasy stíchli, nakukla som dnu.

„Hm, urobím niečo na večeru?" chabo som nadhodila. Malfoy sedel na gauči a tváril sa namrzene, rovnako ako vždy, keď nie je po jeho. Podľa toho som usudzovala, že si Narcissa vybojovala svoje.

„Nie, ďakujem. Bola by som rada, keby sme prešli tieto časopisy," odpovedala mi Narcissa.

Mala som pravdu, keď som uvažovala, že sú to časopisy so svadobnými šatami. Trochu ma prekvapilo, že aj čarodejníci ich majú, zakaždým som ich videla len u muklov. Prešli sme tri a ani jedny šaty ma príliš neoslovili, buď boli príliš veľké, príliš nazberkané, príliš odhaľujúce... Nikdy som nemala jasnú predstavu svojich svadobných šiat, ale rozhodne to neboli žiadne z týchto.

„Viete čo, nechám vám ich tu, aby ste si ich znova v pokoji prezreli," navrhla Narcissa. „V priebehu týždňa sa tu zastavím a vyzdvihnem ich. Dovtedy budete mať snáď vybraté." Prikývla som na súhlas a vyprevadila ju k dverám.

Keď bola preč, otočila som sa na Malfoya, ktorý celý čas ticho sedel na pohovke, a cítila som ako sa medzi nami rozlieva napätie. Prekliaty Ronald, kvôli nemu som možno prepásla šancu začať s Malfoyom odznova. Nechcela som, aby to medzi nami bolo odrazu takéto nepríjemné. Nechcem ho stratiť len kvôli takej hlúposti. Ani jeden z nás nič nehovoril, ani sme sa na seba nedívali. Mimovoľne som sa dotkla medailóna, ktorý hrial stále rovnako.

„Takže..." načala som. To ticho bolo vážne neznesiteľné!

Dážď za oknami bubnoval na okná a parapety a sem- tam zahrmelo z čoho sa mi všetky chlpy stavali dupkom.

„No, pôjdem si ľahnúť, takže ti prenesiem veci späť do tvojej izby," staval sa na nohy. So zvesenou hlavou som ho nasledovala po chodbe k dverám jeho izby. Bohovia, všetko sa totálne pokazilo! Keby som len vedela ako zistiť či ešte máme šancu... Ale počkať, o niečom by som možno vedela.

„Draco," oslovila som ho ticho.

Na zvuk svojho mena sa neveriacky otočil mojím smerom. „M- môžem spať s tebou?" Vážne som to práve povedala? No páni! Draco vyzeral, že je z toho rovnako šokovaný. Pootvoril ústa, ale nepovedal nič a nespúšťal zo mňa udivený pohľad.

„Totiž, strašne sa bojím búrky a neviem či sama zaspím," doplnila som. No čo, z časti to bola pravda.

Trvalo nejakú chvíľu kým odpovedal a mne pomaly viazol dych v krku kým som dychtivo čakala na odpoveď. Prosím, len nepovedz nie!

„Vždy mi bolo jasné, že zomieraš túžbou byť so mnou v posteli," tvár mu rozžiaril úsmev a mne tiež nadvihlo kútiky úst. Chytil ma za ruku a ťahal do svojej izby. Náhrdelník na krku sa úplne rozhorel.

Draco

Toto som nečakal ani v tom najbláznivejšom sne! Grangerová, ktorá vždy hľadala spôsob, ako sa vyhnúť zdieľaniu postele so mnou si o to zrazu požiada? Asi som zdrogovaný. Vtiahol som ju k sebe do izby a pomaly zavrel dvere. Každú chvíľu som čakal, že povie, že len žartovala a zdupká. Lenže ona nie. Jej veci som premiestnil k sebe, takže sa pokojne mohla prezliecť do pyžama. Čo mala aj v pláne. Podišla k pravej strane postele a začala si rozopínať sako, neskôr blúzku a podobne. Nezízaj, Draco, dohováral som si. Vzal som si z nej príklad a tiež sa prezliekol do trička a teplákov. Potom som si vliezol do postele a Grangerová po chvíli tiež.

Dlho sme ležali v tichu, ani jeden z nás nič nehovoril, nedotýkali sme sa jeden druhého. Bál som sa pohnúť alebo ju objať či si ju privinúť, aby som ju náhodou nevydesil. Po tej udalosti s Weasleym som na ňu nechcel tlačiť, potrebovala sa s tým všetkým vyrovnať. Za toho vyše mesiaca som však cítil, ako sa jeden druhému vzďaľujeme.

„Počul si o tom Halloweenskom plese?" prerušila ticho. Otočila sa tvárou ku mne a hľadela mi do očí. Bola tak blízko a zároveň taká vzdialená.

„Hej, dostal som pozvánku," prikývol som. „Aj ty?"

Prikývla. „Ešte som sa ale nerozhodla či tam pôjdem."

„Neblázni, musíš tam ísť! Všetci zamestnanci tam pôjdu, prvý ministerský večierok za posledných päť rokov."

„Takže ty pôjdeš?" vyzvedala.

„No, uvažoval som, že sa tam pôjdem mrknúť," pokrčil som plecami.

„Hm," bola jej odpoveď, „zvážim to, ale aj tak nemám, čo na seba."

Posunula sa o kúsok bližšie, čo som vzal ako povolenie a opatrne ju objal okolo pása. Prudko sa nadýchla, ale nepovedala mi, aby som prestal. Pritiahol som ju k sebe bližšie.

„Moja mama ti predsa priniesla časopisy plné šiat."

„Jasné, ale svadobných, ty idiot," zasmiala sa.

„No a?! Buď to, ale vôbec nič," povedal som.

„Chcel by si," treskla ma do ramena. Rozosmial som sa, to si teda píš, že áno! Keď som sa utíšil, nič už sme nehovorili a za krátko som zaspal.

Hermiona

Zabijem ho, ja ho tuším zabijem! Ten blázon mi kúpil šaty na ples a ako ho poznám určite neboli lacné. Na Halloweena a teda v deň tej zábavy, mi Hayley priniesla balíček. Keď som zbadala fialovú, saténovú látku šiat, hneď mi bolo jasné od koho sú. Hayley zostala ako omráčená.

„T- to sú...tie najkrajšie šaty, aká som kedy videla," roztápala sa.

Vytiahla ich z krabice a rozprestrela. Boli dlhé až po zem, bez ramienok, so strihom morskej panny, takže budú zvýrazňovať boky. Musela som dať Hayley za pravdu, naozaj boli krásne. Nie síce do takej miery, ako tie, čo som mala na zásnubnom večierku, no aj tak veľmi pekné.

„Ha, teraz už nemáš na výber, musíš na ten ples prísť!" vyškierala sa. Povzdychla som si a neochotne prikývla. Vážne budem toho Malfoya musieť zabiť.

Večierok sa začínal o siedmej, takže sme všetci končili o dve hodiny skôr ako obvykle. Akurát som vychádzala zo svojej kancelárie, keď som začula povedomé hlasy.

„Ty si taký nevychovaný!" chichotalo sa nejaké dievča.

„Mala by si ma potrestať." Prichádzalo to z Blaisovej kancelárie. Nemala by som sa do toho starať, ale chcela som sa o niečom presvedčiť.

„Prosím, poslúž si, som len a len tvoj," začula som ho.

„Asi by som ťa mala vyzliecť, pripútať ťa ku stoličke a dať ti dvadsaťpäť po holej."

Opatrne som nakukla dnu a skoro som na mieste vypustila dušu. Moje podozrenie sa vyplnilo, bola to Luna koho som počula. Pre Merlina! Luna Lovegoodová a rozpráva o trestaní Blaisea?! Ocitla som sa v nejakej divnej halucinácii alebo čo?! Odkedy tá zasnená, mierne strelená Luna posadnutá dokázaním existencie narglov koketuje s Blaisom Zabinim? Bohovia, asi by som sa mala uštipnúť, aby som sa presvedčila či sa mi len nesníva.

„Nevieš, že šmírovať iných je neslušné?" zašepkal mi Malfoy do ucha.

Zjačala som od ľaku, no on mi pohotovo zakryl ústa rukou. Blaise a Luna nič nepostrehli, na to boli až príliš zamestnaní jeden druhým. Och, Merlin, na toto sa nebudem dívať! Pokúsila som sa cúvnuť, lenže som narazila do Malfoyovej hrude.

„Ale, nie, nenechaj sa rušiť mojím príchodom," zamrmlal. „Kľudne sa pozeraj ďalej."

„Lenže ja nechcem," povedala som, ale kvôli jeho ruke na mojich ústach, to vyšlo len ako nejaká skomolenina.

Zaťala som mu zuby do dlane, aby konečne pochopil a on ma bleskovo pustil.

„Nešpehovala som ich, iba som sa chcela uistiť či je to vážne Luna Lovegoodová," hájila som sa.

„Jasné, to ti aj tak uverím, Grangerová," odfrkol si. „Tušil som, že si skrytá voyerka." Idiot!

Po nekonečnom presviedčaní, že nie som žiadny voyer sme nakoniec odišli z Ministerstva. Nezabudla som mu vytmaviť tie šaty, no ním to ani nepohlo. Neznášala som, keď sa tváril takto nezaujato. Doma sme sa každý zatvorili vo svojej izbe. Veci som si presunula späť hneď po tej noci v jeho posteli, vďaka ktorej sa to medzi nami trochu utriaslo. Najprv som sa osprchovala a potom som sa dávala do poriadku. Šaty mi sedeli ako uliate a pripadala som si v nich celkom pekná, vlasy som si zviazala do drdola, nalíčila sa a bola som pripravená vyraziť.

Malfoyovi to netrvalo oveľa dlhšie. Čierny, pracovný oblek vymenil za druhý a trochu sa učesal, to bolo všetko.

„Môžeme ísť?" spýtala som sa a zdvihla sa z gauča, kde som sedela. Zastal a premeral si ma pohľadom. Už by som si na to mala pomaly začať zvykať.

„No...spokojný s mojím zjavom?" prehodila som. Podišiel ku mne, chytil ma za ruku a pomaly ma otáčal, aby si ma prezrel celú. V duchu som pretočila očami.

„Veľmi," súhlasne prikývol. Chytil ma za pažu a premiestnili sme sa na Ministerstvo.

Átrium bolo vysvietené, vyzdobená tekvicami, sviečkami a podobnými hlúposťami a kompletne preplnené. Prišli hádam úplne všetci zamestnanci. Neďaleko fontány čarovných bratov stálo malé pódium, vďaka čomu mi bolo jasné, že Kingsley bude mať príhovor. Keď som ho spoznala, považovala som ho za tichého a nenápadného, odkedy je Ministrom, akoby sa mu rozviazal jazyk. Stavala som sa na špičky a hľadala medzi toľkými hlavami dve konkrétne- ryšavú a strapatú, čiernu.

Lenže namiesto Potterovcov sa k nám prebíjal ktosi iný.

„Draco, Hermiona," pozdravil nás Blaise s úškrnom, ktorý bol pre neho neodmysliteľný. Vzal ma za ruku a nežne ju pobozkal. „Krásna ako vždy." Okamžite som sa začervenala. Do čerta aj s Blaiseom Zabinim a jeho lichôtkami! A po tom, čo som dnes videla v jeho pracovni sa môj rumenec ešte zdvojnásobil.

„Ahoj, Blaise," odzdravila som nesmelo a dívala sa mu radšej na vyleštené topánky.

„Prečo sa zakaždým, keď ti zložím kompliment, červenáš?" vyzvedal. „Je to nepríjemné?"

„No, hm, ja..." Povzdychla som si. „Len nie som zvyknutá, aby mi niekto hovoril, že som krásna."

Odvážila som sa zdvihnúť hlavu a videla som, ako Blaise strelil po Malfoyovi karhavým pohľadom. Rozhodil ruky v obrannom geste a Blaise nad ním nesúhlasne pokrútil hlavou. Potom sa otočil späť ku mne.

„Si nádherná žena, Hermiona, a každý, kto ti nepripomína je buď slepý alebo kompletný idiot," ubezpečil ma. „Nemala by si sa za niečo taká hanbiť."

„Ahojte," ozval sa známy hlas.

Po mojej ľavej ruke sa objavila Luna v koktailových, kanárikovo- žltých šatách s ramienkom okolo krku. Večne prítomné reďkovkové náušnice mala v ušiach.

„Ahoj, Luna," odvetila som. „Sekne ti to."

„Myslíš ti úprimne, ďakujem," usmiala sa a potom jej zrak padol na Blaisea. Ten bol odrazu ako vymenený, na tvári sa mu zračil čisto zbožňujúci výraz a očami sa vpíjal do Luny. No to ma podrž!

Ako v tranze urobil krok k nej a chytil ju za ruku. Oduševnene jej ju začal bozkávať od kĺbov až k zápästiu. Prišlo mi to trochu ako predohra alebo čo.

„Vyzeráte v skutku úchvatne, mon chérie," zapriadol a ďalej ju bozkával.

„Ďakujem, pán Zabini, ale za to mi nemusíte oslintať celú ruku," zareagovala na to Luna a ja som sa zo všetkých síl snažila nevyprsknúť do smiechu.

„Prepáčte, to preto, že ste na zjedenie, slečna Lovegoodová."

„Dobrotivý Merlin, choďte sa zašiť niekam do hotela, kto to má počúvať?!" zavrčal Malfoy.

„Ehm, nevšímajte si ho, kľudne pokračujte," usmiala som sa, schmatla Malfoya za pažu a vliekla ho preč.

Zamierila som k Harrymu a Ginny, ktorí stáli pri pódiu a zhovárali sa s pánom a pani Weasleyovcami. Uf, aspoňže to nie je Ron.

„Čo ti sadlo na nos, prečo si na nich tak vybehol?" sykla som Malfoyovým smerom.

„Neznášam takéto verejné cukrovanie!" odvrkol. „Navyše, nemôžem uveriť, že sa Blaise ťahá práve s Lovegoodovou." Nuž, tak to sme dvaja.

„Čudný pár alebo nie, čím dlhšie im to vydrží, tým dlhšie budeš mať od Blaise pokoj, no nie?"

„Hermiona!" zvolala pani Weasleyová, keď ma uvidela a v nanosekunde som sa ocitla v jej náručí.

„Zdravím, pani Weasleyová," zasmiala som sa. Objala som ešte aj pána Weaselyho, Haryho aj Ginny, ktorá mi do ucha zašepkala: „Rada vidím, že si zase v poriadku." Samozrejme, vedela o udalosti s Ronom, ako moja najlepšia priateľka sa dožadovala vysvetlenia.

Nastalo trápne ticho, keď sme sa doobjímali a Potterovci spolu s Weasleyovcami zostali civieť na Draca. Harry a Ginny to brali celkom normálne, ale pohľady pána a pani Weaselyovcov boli nečitateľné. Mrkla som na Draca a snažila sa mu nejakým telepatickým spôsobom naznačiť, aby niečo povedal. Všimol si môj pohľad a sotva počuteľne si vzdychol.

„Pani Weasleyová, pán Weasley, dlhú dobu sme sa nevideli," prehovoril a naťahoval k nim ruku.

Pozorne som sledovala reakciu pána Weasleyho. Sprvu sa na Draca díval skepticky, ba až nedôverčivo a ja som sa preľakla, že ho tam nechá stáť s vystretou rukou. Na moje prekvapenie sa však pousmial a potriasli si rukami.

„Presne moja reč, Draco." Opatrne mu rukou potriasla aj pani Weasleyová.

„Potter, Ginny," kývol smerom na Potterovcov.

„Malfoy," vrátil mu kývnutie Harry.

„Čau, Draco," s úsmevom ho odzdravila Ginny.

Ďalej sme sa s rozhovorom nedostali, pretože sa na pódium postavil Kingsley a všetkých nás vyzval nech sa utíšime. Priložil si prútik k hrdlu, aby ho počuli aj ľudia úplne vzadu.

„Prajem vám pekný Halloweensky večer a srdečne vás vítam na našom skromnom večierku," zaburácal jeho hlas. „Dnes sme sa tu stretli, aby sme oslávili sviatok, ktorý je pre čarodejníkov jeden z najdôležitejších. No je tu ešte jeden dôvod." Miestnosťou sa rozľahol mierny šum, kým všetci hádali, čo to asi môže byť.

„Ako iste viete, odkedy bola po vojne Dolores Umbridgeová, tehdajšia prvá námestníčka Ministra, poslaná do Azkabanu, túto pozíciu som nechával prázdnu. Hľadal som totiž toho správneho adepta a dnes vám môžem prezradiť, že som ho našiel."

Šum ešte viac zosilnel a mňa tiež začala hlodať zvedavosť. Kto to asi tak je. Prvý námestník Ministra, to je veľká vec. A aj veľká zodpovednosť.

„Som si viac než istý, že moje rozhodnutie sa stretne s vaším súhlasom," napínal nás. „S hrdosťou vám oznamujem, že prvou námestníčkou Ministra sa odteraz stáva pani Hermiona Malfoyová!"

Tak dúfam, že sa páčilo :) A čo vravíte na ten koniec? :D