Vidíte tú lásku?! :D Po dvoch dňoch tú máte novú kapitolu, keďže ste tak pekne prosili a keďže ma vaše komenty vždy dokonale povzbudia :D Dúfam, že nimi ani v budúcnosti nebudete šetriť ;) A teraz už teda nová kapitola, môžete si prečítať, ako zareagovala Hermiona ;) Snáď sa bude páčiť a dočkám sa aj nejakej odozvy :*

Venovanie je pre Adel_Ucnovu, Elisku 1199 a mirusku37912 :)

Hermiona

Mala som chuť vraždiť. Takto si moja drahá najlepšia priateľka akože predstavuje príchod na vlastnú narodeninovú párty?! Veď nech len počká. Ginny zrejme rátala s tým, že so mnou nebude rozumná reč, pretože keď som sa prebrala, sedela pri posteli kúsok odo mňa, v rukách držala čerstvo uvarenú kávu a moje obľúbené, malinové créme brulée.

„Dobrý podvečer, Šípová Ruženka," prihovorila sa mi.

Naštvane som na ňu zazrela. Moja prvotná túžba vrhnúť sa na ňu a oskalpovať ju trochu povolila vďaka omamnej aróme kávy a dezertu.

„Na tvojom mieste by som držala jazyk za zubami, ak nechceš ísť na onen svet," poradila som jej. Bez slova mi podala lahôdky a vzdialila sa. Pripadala som si ako besný pes, ktorému treba len rýchlo dať to, čo má rád a pratať sa preč. Koniec koncov, aj som bola besná, od hnevu.

V tichosti som si vypila kávu a zjedla vynikajúce créme brulée, ktoré učičíkalo môj hnev. Zistila som tiež, že sa nachádzam v Ginny a Harryho spálni u nich doma.

„Hm, netušila som, že používate vaše hniezdočko lásky ako stan pre rôzne párty," prehodila som. Ginny sa potichu zasmiala.

„Och, nemaj strach, Miona, oslava sa bude konať inde."

„Keď už sme pri tom," začala som. „AKO TI, DO PEKLA, MOHLO NAPADNÚŤ USPAŤ MA?!" Gin sa strhla, keď som na ňu zvreskla. Dobre, dezert možno neodbúral môj hnev, iba ho čiastočne pochoval.

„TOTO SA ROBÍ NAJLEPŠEJ PRIATEĽKE?!"

Vtom sa otvorili dvere a dnu vstúpil Harry. Tváril sa obozretne a preskakoval pohľadom zo mňa na šokovanú Ginny.

„Harry Potter, ty sa mi radšej ani na oči neukazuj!" zavrčala som naňho. Takýto podraz, od najlepších kamarátov!

„Pokojne, len kľud, Herm," chlácholil ma a pomaly pristupoval bližšie.

„Ako sa mám asi upokojiť?" sykla som. „Použil si na mňa kúzlo spánku, zaklial si ma! UNIESLI STE MA!"

„Bohovia, prestaň už hulákať! Museli ťa počuť tuším aj v Tasmánii!" dohovárala mi Ginny. Je mi úplne jedno či ma budú počuť susedia alebo aj zvyšok sveta. Pre mňa za mňa, nech všetci vedia, čo sú Harry a Ginny Potterovci za podarených priateľov.

„Povedzme, že dnes nemám dobrý deň," namosúrene som si zložila ruky na hrudi.

Harry si sadol na posteľ vedľa svojej ženy a prinútil ma vyrozprávať mu, čo sa stalo ráno a prečo mám náladu v kýbli. Keď som dorozprávala, s Gin si vymenili veľavýznamné pohľady.

„Takže to príde vhod!" potešila sa Ginny. „Potrebuješ niekam vyraziť a užiť si, aby si na to nemyslela." Neodpovedala som, aj keď mi bolo jasné, že má pravdu. Z ničoho nič sa postavila a naznačila Harrymu, aby sa pratal.

„Prepáč, zlatko, ale mal by si vypadnúť, Miona sa potrebuje prezliecť."

Keď sa za ním zavreli dvere, Gin sa na mňa zahľadela svojím prefíkaných pohľadom. Do riti, neznášam ten pohľad! Rozrazila dvere šatníka a vytiahla odtiaľ niečo čierne zabalené v ochrannom vákuu. Doplo mi, že to budú šaty. Rozopla vákuum a rozprestrela ich tak, aby som si ich mohla prezrieť. Boli krásne, žiarivo čierne, zamatové, nad kolená a s dlhými rukávmi. Chtiac- nechtiac som v úžase natiahla ruku a dotkla sa ich.

„Vidím, že sa ti páčia," uchechtla sa Ginny.

Zazrela som na ňu. „Občas ťa nenávidím, vieš o tom?"

Nakoniec som rezignovala. Prezliekla som sa do šiat, ktoré mi padli ako uliate, namaľovala sa a spravila si účes. Pár pramienkov z bokov som zobrala a vzadu ich vypla malým štipčekom, potom som dovolila Ginny, aby mi vlasy upravila do lokní. Vždy som mala bujne kučeravé a neskrotné vlasy, ale odkedy som vyšla z Rokfortu, naučila som sa kúzlo, ktoré ich udržuje pod kontrolou. Lokne teda vyzerali bezchybne. Chvíľu na to sme vyrazili, ale bohužiaľ netuším kam, pretože mi Harry zaviazal oči. Fakt nechápem načo toľko tajností!

Prešlo asi desať minút, keď sme niekam vošli a Harry mi sňal šatku z očí. Zažmurkala som do otravného svetla a uvedomila si, že sa nachádzame v nejakej reštaurácii. Miestnosť bola plná známych ľudí, čo mi vnuklo myšlienku, že to tu je rezervované len pre nás. Boli tam Weasleyovci- okrem Rona, samozrejme- moji rodičia, priatelia a známi z Rokfortu aj práce.

„VŠETKO NAJLEPŠIE K NARODENINÁM!" zahučali všetci jednohlasne až som takmer ohluchla. Zasmiala som sa a spľasla rukami. Bola som dojatá. Otočila som sa na Ginny a pevne ju zovrela v objatí.

„Občas ťa naozaj neznášam, ale musím uznať, že mávaš svoje chvíľky," prehodila som. Rozosmiala sa a objatie mi opätovala.

Postupne sa so mnou prišli zvítať všetci. Vyobjímali ma, popriali mi všetko najlepšie a dali mi darček. Ak by som si mala tipnúť, väčšina sú to knihy. No čo, sťažovať sa rozhodne nebudem. Popíjali sme šampanské, jedli zákusky alebo chlebíčky a bola som rada, že prišiel každý, kto pre mňa niečo znamená. Teda až na jednu osobu, ktorú som si tam zúfalo priala vidieť- Malfoya.

Draco

Nešiel som do práce, bola to len zásterka. Odišiel som na koniec ulice, kde som sa stretol s Blaisom a potom sme sa spoločne odmiestnili do Írska. Už v priebehu týždňa som ho poprosil, aby mi pomohol dom pri pobreží upratať a prichystať na náš príchod. Samozrejme, že to nemohol premeškať.

Pristáli sme pri lese a dom bol len pár metrov od neho. Pobrežie bolo z druhej strany, no aj tak som počul vlny ako narážajú na skaly. Domček to bol v celku malý, drevený, no za to bol útulný a celkom dobre udržiavaný. V blízkosti nič nebolo, ak si dobre pamätám, najbližší sused je nejaké tri kilometre ďaleko.

Vo vnútri bola pekná kosa a všetko bolo pokryté hrubou vrstvou prachu a pavučín. Smrdelo to tam zatuchlinou, čomu sa nedalo čudovať keďže tam už päť rokov nikto ani nepáchol. Napriek tomu sa tam nič nezmenilo- obývačka zaberala drvivú väčšinu prvého poschodia. Bola tam veľká sedačka zo zeleného semišu, koberec s konferenčným stolíkom a veľký kozub. Vedľa obývačky bola skromná kuchynka s jedálenským stolom. Na poschodí sa nachádzali tri spálne- jedna veľká, hlavná, jedna decká, kde som vždy spával ja a ešte jedna hosťovská. Kúpeľne boli jedna dole a druhá na poschodí.

Pustili sme sa teda do toho. Ja aj Blaise sme sa postupne chytili prachovky, metly a mopu. Blaise mal na starosti kuchyňu a ja zase obývačku. Nebol som zvyknutý na manuálnu prácu, no išlo mi to celkom od ruky. Samozrejme, po takmer dvoch hodinách som už bol unavený a chrbát som mal boľavý od toľkého zohýbania sa.

Vtom sa z ničoho nič drevenicou rozľahol ženský krik. V momente som bol v pozore a absolútne netušil kedy sa sem mohla nejaká ženská dostať. Do obývačky si to napálil totálne vydesený Blaise.

„Do riti, práve na mňa zaútočil pavúk veľký ako čivava!" dostal zo seba. Prevrátil som očami. Nie, žiadna ženská, to len môj ohromne odvážny najlepší kamoš natrafil na pavúka.

„Blaise, si strašná baba, vieš to?" povedal som mu a pokračoval v umývaní drevenej podlahy.

„Hovorí chalan, ktorý nariekal ako ženská, keď ho trošku poškriabal hypogrif," vrátil mi.

„Trošku poškriabal?! Skoro mi odfaklil ruku!" obhajoval som sa. „A teraz padaj do práce inak ti toho pavúka hodím za tričko!"

Vyleštil som podlahu a potom ešte aj nábytok. Vytepoval som koberec aj pohovku, ktovie aké všelijaká háveď sa tam za ten čas nasťahovala. Keď som skončil cítil som sa unavený ako nikdy v živote. Padol som na gauč a skontroloval hodiny. Bolo dvanásť, s Ginny sme sa dohodli, že si Grangerovú preberiem okolo ôsmej. Ešte mám kopu času, takže...smelo do upratovania, Draco!

Hermiona

Oslava trvala niekoľko hodín. Skvele som sa bavila, tancovala, popíjala a debatovala s priateľmi, takže som sa veľmi nezaujímala o čas. Vypila som toho trošku viac než som si pôvodne zaumienila a bolo mi teplo akoby som bola v púšti a nie v klimatizovanej reštike. Ale nebola som opitá, to teda nie. Mohlo byť niečo okolo ôsmej, keď Ginny vyhlásila, že párty končí. Celkom som to nechápala, zvyčajne takéto oslavy trvajú aj do rána.

Rozlúčila som sa so Susan Bonesovou, s ktorou som sa práve rozprávala a neskôr aj so všetkými. Seamus a Dean hlasno protestovali, ale nakoniec nemali na výber a poslušne odcupitali so svojimi polovičkami, Lavender- áno, už mesiac spolu chodia a nie, nevytrhala som jej vlasy- a Parvati. Posledná šla Luna a cestou k dverám sa obzerala po celej miestnosti.

„Všetko v poriadku, Luna?" spýtal sa jej Harry.

Neprítomne prikývla. „Ale hej, len sa mi zdalo, že som zazrela skazostreky."

„Och!" hlesla som a zahľadela sa tam kde ona. Nebolo tam nič iné len vzduch.

Vtom sa dnu cez dvere nahrnul zadychčaný Blaise a takmer zvalil Lunu na zem. V poslednej minúte ju chytil okolo pása a uchránil pred pádom.

„Ay caramba!" vyhŕkol. „Mrzí ma to, slečna, zrejme ma oslepila vaša krása, že som tak grobiansky do vás narazil." Prisahám na Merlina, že to bolo po prvýkrát v živote, čo som videla Lunu Lovegoodovú normálne sa červenať!

Poďakovala som sa Potterovcom za skvelý večer a proste za všetko. Tuším som im odpustila aj ten „únos". Veď človek má len jedných najlepších priateľov, nie? Šaty boli môj darček, ako som sa dozvedela, takže som sa z reštaurácie vydala hneď k Malfoyovi domov. Trochu ma stáčalo do strany, ale nie som si celkom istá či to bolo od percenta alkoholu v krvi alebo kvôli vetru, ktorý pofukoval. Darmo, pomaly prichádzala jeseň a bolo to už aj patrične cítiť.

Dotackala som sa domov a prekvapilo ma, že tam bola neskutočná tma. Takmer som sa zabila o topánky pri dverách.

„Do pekla!" zašomrala som a pokúšala sa nahmatať vypínač. Čudné, Blaise sa už vrátil, tak kde je Malfoy? Mali byť predsa spolu. Akurát som len zase dobre zdeptala, Blaise sa ponáhľal do reštaurácie, aby mi zablahoželal k narodeninám. Chlap, s ktorým som sa predtým mimo práce ani nerozprávala, si spomenie, ale môj vlastný manžel nie?! Vážne krásne!

„Ale, do riti, kde je to?!" ponosovala som sa, keď som stále nahmatávala len prázdnu stenu.

Z ničoho nič som sa dotkla niečo teplého, respektíve ono sa to dotklo mňa. Zjačala som a uskočila bokom takže som sa parádne narazila do dverí.

„Pokoj, to som len ja," upokojoval ma Malfoy.

„Do hája, zošalel si, ty idiot?! Nesmieš ma takto desiť!" vyčítala som mu. „A prečo si vlastne po tme, máš tu seánsu alebo čo?!"

„Čakal som tu na teba," zašepkal.

Nemohol to síce vidieť, ale nechápavo som naňho civela. Aký zmysel malo takmer ma nechať dokaličiť sa a potom mi privodiť srdcový infarkt? Malfoy ma chytil za ruku. „Zatvor oči." V tej chvíli mi došlo, že som zrejme naozaj podnapitá, pretože som to spravila takmer okamžite. Možno som čakala, že ma pobozká alebo také niečo. Pritiahol si ma do náručia, pevne ma zovrel a potom som už len zacítila, ako sa mi žalúdok zhupol až kdesi do päty, keď nás premiestnil. Krátko predtým než som otvorila oči, aby som zistila, kde to sme, mi do ucha zamrmlal: „Všetko najlepšie k narodeninám."

No čo, môže byť? :) Ako asi zareaguje Miona? Som zvedavá na vaše nápady ;)