Všetko najlepšie k narodeninám LouLou1548 :) A tu je tá sľubovaná nová kapitola ;) Môžete si v kľude prečítať ako to dopadlo so Scarlett. Pekné čítanie! :)

Draco

Neveriacky som vyvaľoval oči na Scarlett. Usmiala sa môjmu výrazu, vošla dnu a zatvorila za sebou dvere. Netušil som, čo tu robí ani čo odo mňa chce- dobre, možno tak trochu hej. Len mi nešlo do hlavy prečo jej trvalo tak dlho kým sa zase objavila. Vždy taká bola, nevyspitatelná a nevypočítateľná. Iróniou je, že presne to mi na nej tak učarovalo.

„Čo tu, do pekla, robíš?" štekol som na ňu.

Zase je to tu, rozhodnem sa zabudnúť a pohnúť sa ďalej a ona sa mi votrie do života. Toto nech radšej nie je nejaká zvrátená hra osudu, inak budem zlý.

„Prišla som ťa pozvať na večeru," prehodila a usadila sa na stoličku oproti, „so mnou, dnes, keď skončíš v práci." Ona sa asi načisto zbláznila!

„Prečo si myslíš, že o to stojím?" Tajnostkársky sa usmiala, akoby mala informácie, ktoré ja nie. Prižmúril som na ňu oči.

„No, lebo ak prídeš a ja sa presvedčím, že už ku mne nič necítiš, dám ti pokoj."

Zavládlo ticho a ja by som bola prisahal, že bolo až počuť, ako mi v hlave šrotujú kolieska. Nechcem s ňou ísť na večeru, ani za nič, ale ak to znamená, že sa jej zbavím....

„Lenže ja už dnes večer niečo mám," vyhŕkol som. Na moment mi tá hororová večera úplne vyfučala z hlavy, ale vážne len na chvíľu. Vyvliecť sa z jedného pekla alebo spadnúť do druhého? Hm, to bola pekná dilema.

Scarlett pokrčila ramenami.

„To je mi jedno." Vyčarila úsmev odhaľujúci všetky zuby. „Buď prídeš a ukončím to alebo nie a nezbavíš sa ma." Do riti! Grangerka ma iste zabije, ak neprídem a ak neprídem za Scarlett, zabijem sa sám, pretože ju budem mať stále na krku. Pekne som to dopadol. Vzdychol som si. No nič, budem sa musieť rozhodnúť.

Keď mi skončila pracovná doba, pobalil som sa a vypadol z budovy Ministerstva. Okolo štvrtej sa stavil Blaise a vyzvedal, či dnes nezájdeme na pivo, ale musel som ho zrušiť- už aj tak som mal viac než dosť nabitý večer. Neznášam takéto prípady! Jeden večer by ste si radi vyrazili s niekým von, ale nikto nie je doma alebo je zaneprázdnený a inokedy je toho toľko, že neviete, čo skôr. Chudák, Blaise, keď som ho odmietol, tváril sa tak skľúčene až mi ho bolo trochu ľúto. No potom, čo spravil v Španielsku, to bol preňho dobrý trest.

Prešiel som dva bloky a potom som zabočil za roh jedného obchodu so suvenírmi. Za ním sa rozprestierala ospalá, pokojná ulička s malým kníhkupectvom, kaviarňou a skvelou talianskou reštauráciou. Vošiel som dnu a hneď som ju zbadala sedieť za stolom uprostred podniku. Našťastie bolo to miesto plné muklov, takže mi veľmi nevenovali pozornosť. Ak by ma tu načapal nejaký reportér, som mŕtvy!

Podišiel som k jej stolu, kde už stála fľaša cabernetu, jej obľúbeného.

„Prišiel si!" rozžiarila sa. Neunúval som sa vyzliecť si sako ani si sadnúť.

„Áno a hneď som aj na odchode." To jej zotrelo spokojný úsmev z tváre. Zatvárila sa akoby som jej vylepil.

„Č- čože?!" vydralo sa z nej. „Ale veď sme sa dohodli! Povedala som, že ak prídeš-"

„Ja som prišiel!" skočil som jej do toho netrpezlivo. „Nehovorila si, že sa aj musím zdržať a povečerať s tebou. Navyše, myslím si, že moja nechuť zostať tu s tebou je dosť jasným prejavom toho, čo cítim." Nemala na to odpoveď, polapil som ju do jej vlastnej siete.

„A teraz ma ospravedlň, musím niekde byť," oznámil som. „Dúfam, že už o tebe počuť nebudem, tak, ako si sľúbila."

Zvrtol som sa na odchod a nechal ju tam ohromenú sedieť. Vtom mi však čosi zišlo na um, budem potrebovať výhovorku prečo idem neskoro. Otočil som sa a vzal zo stola víno.

„Vďaka za krytie," žmurkol som na ňu. Spokojný sám so sebou som sa predral k východu a zamieril k svojmu bytu. Stále nemôžem povedať, že by som sa tešil na Potterovu a Weasleyčkinu spoločnosť, ale keď som zvládol jednu pohromu, druhá bude úplná malina.

Hermiona

Meškal. Pracovná doba sa mu končí o siedmej, tak ako mne, ale už bolo skoro pol a nikde ho nebolo. Úprimne som dúfala, že sa nedal zlákať Blaisom na pohárik, inak ho uškrtím na jeho vlastnej kravate! Hej, možno bolo trochu kruté pozvať na večeru Harryho a Ginny, keďže viem, že mu pekne ležia v žalúdku, ale nemôžem len tak ignorovať svojich priateľov kvôli nemu. Navyše, ja som tiež musela prežiť stretnutie s jeho bývalými spolužiakmi.

Ozvalo sa klopanie na dvere a ja som v momente vytrielila z kuchyne, kde som doteraz stála a dumala či som na nič nezabudla. Mala som len nejakých dvadsať minút, aby som všetko prichystala, ale myslím, že je to v pohode. Prudko som rozrazila dvere, ale na moje sklamanie to nebol Malfoy, ale Potterovci. Kde toľko trčí? Dúfam, že sa na mňa nevykašle.

„Teta Miona!" natešene skríkol Teddy a skočil ku mne. Zdvihla som ho do vzduchu a zatočila.

„Ahoj, ty môj rozkošný drobec!" maznala som sa s ním. „Dlho sme sa nevideli."

Napriek protestom som ho zložila späť na zem a objala jeho rodičov.

„Ako si sa mala Herm?" opýtal sa ma Harry. „Dopočul som sa, že si bola v Španielsku na dovolenke s Malfoyom." Ginny na mňa vrhla prekvapený pohľad. Vzhľadom k tomu, že keď volala, drmolila iba ona, nemala som jej šancu povedať kde a s kým som.

„Hej, mala som sa skvele. Bolo tam krásne a slnečno, a potom to more..." rozplývala som sa.

„A čo....Malfoy?" Pri jeho mene stíšil hlas, zrejme v strachu, aby nás nepočul.

„Nebolo to také hrozné. Tuším som si naňho už zvykla."

„Keď už sme pri tom," zapojila sa do rozhovoru Ginny, „kde ho máš? Nepríde nás privítať? Alebo sa bojí, že mu vypálim dieru do tváre potom, čo som spravila s jeho obrazom?" Zachmúrila som sa.

„No, on...on je-"

Moje slová boli narušené náhlym otvorením vchodových dverí. Stál v nich Malfoy a v rukách niesol fľašu červeného vína. Myslím, že ešte nikdy v živote som nebola taká rada, že ho vidím. Nevykašľal sa na mňa.

„Zdravím," široko sa na nás usmial a odložil si sako. „Prepáčte mi to meškanie, ale pomyslel som si, že by sa nám hodilo víno."

Ginny a Harry naňho hľadeli ako obarení. Ani sa im nečudujem, také vrelé privítanie nečakal nikto. Dokonca ani ja.

„Draco!" zvolal Teddy a už aj k nemu utekal. Malfoy sa usmial ešte srdečnejšie a objal malého chlapca.

„Čau, špunt," pozdravil ho. „Nevyrástol si?" Teddy hrdo vypäl hruď.

„O pol centimetra." Musela som potlačiť smiech, Teddy sa tváril akoby to bol ohromný rozdiel aj keď vlastne nebol.

Potterovcov som nasmerovala do kuchyne, Malfoy zostal v predsiene, aby sa vyzul, tak som to využila a vrhla sa naňho. Omotala som mu ruky okolo krku a pobozkala ho rovno na pery. Keď som sa odtiahla, vyjavene na mňa hľadel.

„Prišiel si," usmiala som sa. „Meškal si a už som si začínala myslieť, že predstava večere strávenej v Harryho prítomnosti, ťa desí, tak si sa na mňa vykašľal."

„No, nehovorím, že mi je to veľmi príjemné, ale samozrejme, že som prišiel," odvetil. „To máš o mne až takú nízku mienku?"

„Nie, ale..." Pokrútila som hlavou, na tom predsa nezáleží. „Som rada, že si tu."

Usadili sme sa k Harrymu, Ginny a Teddymu za stôl a pustili sa do jedla. Narýchlo som uvarila biftek s pečenými zemiakmi a ako dezert Harryho obľúbené melasové koláčiky. Len som dúfala, že nikto nespozná, že som ich pripravila pomocou kúziel. Moje prianie sa zdá sa vyplnilo, pretože počas večere nikto ani necekol a najedli sme sa do sýtosti. Spratala som špinavé taniere a na stôl položila tácku s koláčmi. Teddy radostne zapišťal a hneď sa na ne vrhol.

„Tuším po tebe zdedil závislosť na melasových koláčikoch," adresovala som Harrymu.

„Aspoň nikto nemôže povedať, že nie je môj."

Nadviazali sme uvoľnený rozhovor na hocijakú tému, ktorá prišla. Malfoy sa veľmi nezapájal, ale nezazlievala som mu to, keďže sme väčšinou spomínali na rokfortské časy a vtedy bol ešte pekný kus hoväda. A potom, mal priveľa práce s tým, aby ma privádzal do šialenstva. Jeho ruka sa totiž nachádzala na mojej nohe a pomaly sa posúvala vyššie. Snažila som sa nedať najavo, čo to so mnou robí, ale bolo to prekliato ťažké! Po celom tele som mala zimomriavky.

„Takže, Malfoy, počuli sme, že ste boli v Španielsku, ale Hermiona bola veľmi skúpa na slovo," obrátila sa naňho Ginny. „Ty nám snáď povieš viac."

Neviem či ma viac zarazil fakt, že sa ho priamo niečo spýtala alebo, že bolo zvedavá práve na Španielsko. Modlila som sa, aby Malfoy nespomenul nič nevhodné.

„Ale, vážne, Grangerová?" spýta sa s úškrnom. „Prečo si im nepovedala ako sme sa tam mali a čo sme robili?!" Čo sme robili. Po tých slovách mi normálne prestalo byť srdce.

„Náhodou, povedala som im, že bolo skvele a krásne a že to s tebou nie je až taká katastrofa."

„Hej, to je pravda. Bolo skvele a horúco, veľmi horúco." Veľavýznamne sa na mňa pozrel. „Krajina je to nádherná, má množstvo pamiatok, ktoré stojí za to vidieť, tie pobrežia, pláže a more... Hotový raj. Niekedy by ste sa tam mali pozrieť."

Jeho slová som počúvala len na jedno ucho, pretože jeho ruka si začala prebíjať cestu pod moju sukňu. Och, dobrotivý Merlin! Bleskovo som vyskočila zo stoličky až sebou Ginny aj Harry trhli.

„Urobím kávu!" zvolala som.

„Pomôžem ti," ponúkol sa Malfoy a podišiel k linke. Zapla som kanvicu a spoločne sme pripravovali šálky. Využila som, že sme chrbtom k nim a zasyčala: „Čo to robíš?!"

„Predtým, u mňa v kancelárii, si sa nesťažovala na to, čo robím s rukami." Neveriacky som naňho civela. To je taký neuveriteľný idiot!

Schytila som čisto novú utierku na riad, ktorú som musela kúpiť pre dvoma týždňami, pretože sa Malfoyovi podarilo tú predtým spáliť, a švacla ho ňou.

„To bola celkom iná situácia!" Môj útok ho iba pobavil.

„Hej, opatrne, inak ťa budem musieť nahlásiť za domáce násilie," prehodil.

„Ja ti dám také domáce násilie, že sa nespamätáš!" vyhrážala som sa a ďalej ho švácala utierkou. Keď už so mnou stratil trpezlivosť, chytil ju do rúk a trhol ňou k sebe a spolu s ňou som letela aj ja. Ocitli sme sa len kúsok od seba.

„To by už stačilo, nemyslíš?" zašepkal. „Máme hostí."

Dotkol sa mojej ruky- zachvela som sa- a uvoľnil mi zovretie na utierke a zobral mi ju. Potom ju odložil do bezpečnej vzdialenosti odo mňa. Nespúšťala som z neho zrak a snažila sa pochopiť, prečo vo mne jeho dotyky vyvolávajú takéto reakcie. V Španielsku mi povedal, že zakaždým, keď sa ma dotkne začnem sa chvieť a mne došlo, že je to pravda. Lenže prečo? Áno, páči sa mi, že sa ma dotýka, no ani to nedokážem celkom pochopiť. Znamená to niečo? Značí to, že sa moje sympatie prehĺbili do niečoho väčšieho?

Ako som tam tak hľadela do jeho krásnych očí, začínala som si byť viac než istá. Bohovia!

„O- ospravedlňte ma," vykoktala som a pratala sa preč. Och, Merlin, och môj, Merlin! Sakra! Toto sa nemalo stať. Vpálila som do kúpeľne a oprela sa o umývadlo. Do riti, Hermiona, čo si to zase spravila?! Je mi s ním príjemne, milujem ten pocit, keď sa ma dotýka, ale náklonnosť a láska?! Bez ohľadu na to, čo som si včera pomyslela, niečo také si nemôžem dovoliť! Nie, po toľkej bolesti. Bojím sa, že by to mohlo byť ešte horšie.

Dvere na kúpeľni sa otvorili a dnu vstúpila Ginny. Snažila som sa upokojiť natoľko, aby nezačala mať zvedavé otázky. Pokúsila som sa o úsmev.

„Ginny, čo-"

„Mám na teba otázku, Hermiona, a očakávam úprimnú odpoveď," skočila mi do reči. „Ako dlho si už zamilovaná do Malfoya?"

Hehe, tak za ten koniec ma asi zabijete :D Ale in