Hermiona

      Fajn, tak tento deň ešte môže byť horší. Kingsley sa načisto zbláznil? Hrať sa na Malfoyovu manželku šesť mesiacov?! Je to lepšie ako desať rokov, ale aj tak, hovoríme tu o žití s Malfoyom! To by som sa radšej nechala zavrieť do Azkabanu.

„Chyťte sa za ruky," prehovoril znova Kingsley.

„Čo prosím?" Za ruku ho teda nechytím! Ani Malfoy nevyzeral, že by o niečo také stál. Kingsley si povzdychol, chňapol nás oboch za ruky a spojil nám ich. Spomínala som si, že sa takto ľudia držia za ruky, keď skladajú neporušiteľnú prísahu.

„To máme zložiť neporušiteľnú prísahu?" vyhŕkol Malfoy.

     Minister namieril svoj prútik na naše spojené ruky a začal si niečo mrmlať popod nos. Po rukách sa nám začali plaziť červené jazyky. Zhíkla som, pretože som sa zľakla, že sa popálim, no nič som necítila. Hľadela som na ne fascinovane, nikdy som nevidela takýto druh kúzla. Kingsley sklonil prútik a jazyky zmizli. Prekvapene som zažmurkala.

„Toto kúzlo vám zabráni, keď by ste chceli podvádzať a žiť tých šesť mesiacov oddelene," vysvetlil. „Ak budete od seba dlhšie ako dvanásť hodín, pocítite jeho účinky." Skepticky som sa zahľadela na svoju ruku. Tak toto bolo barbarstvo! Už mi to kúzlo neprišlo také ohromné.

„Čo ak to porušíme?" spýtal sa Malfoy.

„Pochybujem, že sa vám to podarí. Ale ak náhodou, tak si na Ministerstve mágie už ani len neškrtnete." Hej, tak toto je kruté! Prísť o významné miesto na Ministerstvo len kvôli takejto hlúposti?!

„A čo moje služobné cesty?" skúsil znova. „To ju mám brať zo sebou?"

„Na prácu sa to kúzlo nevzťahuje," odvetil a vrátil sa späť za stôl. „A posledná vec, čím menej ľudí vie, že je to fraška, tým lepšie. Teraz môžete ísť."

Draco

     Prišiel som na to. Včera som zomrel na otravu alkoholom a toto je spôsob, akým ma chce Merlin potrestať za všetky tie sprostosti, čo som v živote porobil. A ako lepšie mi to všetko oplatiť, ak nie tým, že sa ožením so ženou, ku ktorej som sa správal najviac ako debil. No tak, haló, už som si vytrpel dosť a priznal som si, že som bol k nej hnusný, tak ma už prosím dostaňte z tejto zvrátenej podoby očistca!

     Nič sa nestalo a ja som mal chuť si do niečoho kopnúť. Najlepšie do toho čierneho zadku nášho drahého Ministra! Nech si každý hovorí, čo chce, ja som toho chlapa neznášal a teraz presne chápem prečo. Tešil som sa, že je tu nejaká šanca, že sa toto všetko skončí rýchlejšie ako poviete „manželstvo" a nakoniec sa stane toto. To bolo ako dostať päsťou do tváre a vďaka Grangerovej presne viem, aký je to pocit. Tri roky na rovnakej škole a dostal som ranu do tváre, šesť mesiacov v rovnakej domácnosti s ňou bude vážne zaujímavých.

Hermiona

    Ani som sa nepohla, neveriacky som zízala na Kingsleyho. Dúfala som, že sa každú chvíľu začne smiať a povie, že len žartoval. No on nič také neurobil, sklonil sa nad prácu na svojom stole a mne už nevenoval žiadnu pozornosť. Bola by som tam stála naveky, keby ma jeden z aurorov nechytil za lakeť a doslova nevyvliekol z miestnosti. Zavrela som oči.

„Pokoj, upokoj sa, Hermiona," mrmlala som si popod nos, „nie je to skutočné. Všetko sa ti to len sníva. Teraz len musíš nájsť spôsob, ako sa čo najskôr zobudiť."

    Niekto ma silno uštipol do ruky. 

„Au!" vyhŕkla som a vyčítavo sa obzrela na Malfoya.

„Urobím to znova, Grangerová, ak hneď teraz nesklapneš!" zasyčal.

„Tak prepáč, ale na rozdiel od teba sa nedokážem zmieriť s faktom, že sa musím šesť mesiacov hrať na tvoju ženušku," sykla som späť. Nie je to len nočná mora, Merlin, dúfala som, že nájdeme protikúzlo, zbavím sa prsteňa a na Malfoya a tento incident si už nikdy ani nespomeniem. Nerátala som s tým, že budem musieť zostať jeho ženou.

Bohovia, Ginny ma roztrhne ako hada, keď sa to dozvie. 

     Ani neviem, ako sme sa vyšuchtali z Ministerstva, tak som bola mimo. Čo som komu urobila? Niekto tam hore ma musí vážne neznášať.

„Zbaľ sa a potom pôjdeme do môjho bytu," prehovoril Malfoy. „Keď už musíme spolu bývať, tak už radšej u mňa."

„Do tvojho bytu nevleziem!"

„Nemáš na výber, vďaka tebe sme teraz k sebe pripútaní. Ak chceš zostať v tom svojom odpornom muklovskom dome, prosím," vyštekol. „Daj mi potom vedieť, čo to kúzlo robí, pretože ja zase nevojdem k tebe do bytu, Grangerová!"

„Nie je to odporný byt, náhodou je veľmi pekný," zavrčala som, ale bolo to ako rozprávať sa so stenou. Moje argumenty nebral na vedomie. Nechcela som mu dať výhodu domáceho ihriska, ale čo som mohla robiť? Rozhodne som sa nechystala zisťovať, čo spôsobuje to kúzlo. Ak porušíte neporušiteľnú prísahu, zomriete, a ja som sa bála, že v tomto prípade to bude niečo podobne nepríjemné.

    Odbilo deväť, kým sme prišli k mojej ulici. Trvala som na tom, aby sme išli pešo, keďže je to sotva desať minút od Ministerstva, no Malfoy aj tak celý čas frflal.

„Mal by si byť plný energie, keď sa dokážeš v jednom kuse ponosovať," nevydržala som to. Niečo si zahundral popod nos. Prevrátila som očami. „Sme na mieste."

„Počkám vonku, snaž sa poponáhľať," prehovoril Malfoy, keď som odomkla dvere do vchodu.

„Nič by si nechytil, možno len slušné správanie," zamrmlala som a stratila sa dnu.

    Kufor s oblečením, ktorý som si zobrala do Vegas ležala na posteli. V odkaze, ktorý som nechala Ginny som ju poprosila, aby mi ho poslala späť, keď sa prebudí. Keďže všetko oblečenie som už mala v kufri, zbalila som si len zvyšné knihy, papiere do práce a svoje obľúbené, huňaté papuče. Už si viem predstaviť tie Malfoyove komentáre, keď ich uvidí.

     Zamkla som a o päť minút som už schádzala dolu. Vo vchode som narazila na pána Barnesa.

„Dobrý, pán Barnes," pozdravila som.

„Slečna Grangerová," začudoval sa. „Myslel som, že ste včera odišli na víkend preč." 

„No áno, ale prihodilo sa pár...vecí." Pán Barnes preniesol pohľad na môj kufor.

„Znova odchádzate?"

Vzdychla som si. „Áno, vlastne sa na istý čas sťahujem preč."

„Grangerová, kde trčíš?!" vyštekol Malfoy a nazrel dnu. Pán Barnes sa naňho prekvapene pozrel. Dôkladne si ho premeral a ja som chápala prečo. Nahodení mladí muži v drahých oblekoch, to bola v našich končinách rarita.

„Tu, ako vidíš," odpovedala som a strčila mu kufor do rúk. „Nech sa páči, môžeš ho niesť ty, keď mne to toľko trvá!"

„Aha, chápem," ozval sa pán Barnes, takmer som zabudla, že tam je. Díval sa mi na ruku, konkrétne na ten obrí snubný prsteň.

„Gratulujem," usmieval sa a otočil sa na Malfoya. „Ste šťastný muž."

Odfrkol si. „To určite."    

    Pán Barnes to našťastie ďalej nerozpitvával a mohli sme konečne odísť. Merlin, to bol trapas! Nepotrvá dlho a celá ulica si bude šepkať o tom, že som sa vydala za nejakého mladého arogantného pracháča. Vážne som nepotrebovala, aby si moji susedia mysleli, že som zlatokopka. S Malfoyom, ktorý vliekol môj kufor a zase si dačo mrmlal popod nos, sme zašli za roh odľahlej bytovky a odmiestnili sa k nemu do bytu.

     Pristáli sme v priestrannej obývačke prepojenej s kuchyňou a jedálňou. Stál tam obrovský do steny zabudovaný krb, maličká knižnica, konferenčný stolík z čierneho skla a čierna kožená pohovka podobná tej, akú mal vo svojom apartmáne v hoteli. Všetko to tam bolo také cudzie a temné, z celého bytu kričal testosterón. Nepáčilo sa mi tam.

„A za toto som vymenila svoj krásny, útulný byt," zahundrala som. Otočila som sa na Malfoya a ten mi hrubo strčil môj kufor do rúk.

„Hosťovská izba je tam," mávol rukou na dlhú chodbu, ktorá sa ťahala z obývačky. Schytila som kufor a vošla do chodby, lemovali ju kubistické obrazy, ktoré určite stáli celý majetok. Tiež tam bolo troje dverí po oboch stranách. Veľká vďaka Malfoy, že si mi povedal, ktoré dvere to sú! 

     Otvorila som prvé, toaleta, druhé, komora alebo čo to bolo, tretie, kúpeľňa, štvrté, kúpeľňa s toaletou. Naštvane som zatresla dvere, tento byt je hotové bludisko! Otvorila som piate dvere a konečne som mala šťastie. Bola to dosť veľká izba, takmer taká veľká ako obývačka. Na ľavej strane, uprostred stála ohromná, dvojlôžková posteľ, oproti bola tmavá komoda so zásuvkami a na stene visel ďalší obraz. Písací stôl, prázdna polička na knihy, priestranný šatník... Musela som uznať, že to tam nevyzeralo tak zle, časom by som si na to možno aj zvykla. Aj keď tie tmavohnedé steny...hnus! 

    Kufor som odpratala do rohu vedľa skrine. Vytiahla som si len to najnutnejšie a ostatné nechala tak. Vyšla som na chodbu a dumala, ktoré dvere to viedli do kúpeľne?

Tretie a štvrté. Vošla som do tej väčšej kúpeľne, odhodila oblečenie, ktoré som na sebe mala od včera večera a vliezla do sprchy. Horúca voda trochu odľahčila ťažobu udalostí uplynulej hodiny a pomohla mi uvoľniť sa.

    Pobudla som tam dobrú pol hodinu. Nechcelo sa mi vyliezť a znova čeliť krutej realite. Navyše, som sa psychicky snažila spracovať fakt, že teraz som Malfoyova žena, či už sa mi to páči alebo nie. Keď sa to dozvedia reportéri, nebudem mať inú možnosť než sa hrať na zamilovanú a šťastnú novomanželku. Kingsley dal jasne najavo, že si neželá, aby niekto poznal pravdu. Asi nechcel vyzerať čierne pred ostatnými. Teda, ešte viac ako inokedy. Vyprskla som do smiechu. Merlin, tak toto bolo kruté! No, pravdivé. 

    S povzdychnutím som vypla sprchu a vyšla som von. V momente ma premkol chlad. Dvere na kúpeľni sa rozleteli, v panike som schmatla uterák a rozprestrela ho pred seba, aby som sa zahalila. Keď ma tam Malfoy uvidel iba v uteráku zostal rovnako šokovaný ako ja.

„Do riti, Malfoy, nevieš klopať?!" zajačala som naňho. Zamračil sa na mňa, ale vtedy si všimol, čo mám na sebe. Vlastne, že nemám na sebe nič až na ten blbý uterák. Rozšírili sa mu oči.

„Pekné tetovanie, Grangerová," prehodil. Vyvalila som oči a rýchlo si omotala uterák okolo tela.

„Jediné tetovanie, ktoré mám je to od tvojej drahej tety!" zavrčala som. Vzala som si oblečenie, odišla do svojej izby a zabuchla za sebou dvere. 

Draco

     Tak toto som vážne nečakal. Nahá Grangerová v mojej kúpeľni... Myslel som, že je v hosťovskej izbe a snaží sa nájsť spôsob ako ma prekliať a pri tom neskončiť v Azkabane. Nevedel som, že sa sprchovala, ani vodu som nepočul tiecť. Vzdychol som si. Naozaj by som mal prestať piť, začína si to vyberať svoju daň. A mala tetovanie. To ma asi šokovala viac ako fakt, že bola nahá. Teda, videl som na jej koži len záblesk niečo čierneho. Pripadalo mi to ako atrament. Jediné tetovanie, ktoré mám je od tvojej drahej tety, zopakoval som si v mysli jej slová. Žeby hovorila pravdu? Tetovanie mi ku Grangerovej sedelo asi tak ako víno k polievke, ale aj tak... Ktovie do akej miery sa za tie dva roky, čo som ju nevidel zmenila. Už aj to, že sa ma pokúsila prekliať na pôde Ministerstva mágie bola pre mňa novinka.

     Zamyslel som sa, ale jediné, čo mi to prinieslo boli zlé spomienky na ten deň na Manore, keď ich troch privliekli lapači a teta Bellatrix ju mučila. To bolo asi to tetovanie, na ktoré narážala. Neviem presne, čo jej vtedy urobila, nemohol som zostať v tej miestnosti, nedokázal som sa na to dívať. Zreteľne si však pamätám jej krik, ktorý ma dodnes straší v snoch.

Hermiona

     Naštvane som odhodila uterák a rýchlo na seba natiahla oblečenie. Keď som si naťahovala tričko, prstami som si prešla po tetovaní z boku na rebrách. Áno, mám tetovanie, dala som si ho urobiť krátko po vojne, ale Malfoy ho predsa nemohol vidieť. Navyše, bola to pravda, že som mala jedno aj od Bellatrix Lestrangeovej. Pôvodne som si ho chcela dať prekryť normálnym tetovaním, ale potom som si uvedomila, že sa nemám za čo hanbiť. Som humusáčka a čo? Som na to hrdá! 

     Zostala som zatvorená vo svojej izbe a pracovala na dokumentoch do práce. Bol čas obeda, ale Malfoya zdá sa netrápilo či som hladná alebo nie. Vzdychla som si, odsunula papiere a vyšla z izby, pretože som už vážne hladovala. Malfoy sedel na pohovke sklonený nad vlastnými papierovačkami. Nebral moju pozornosť na vedomie, tak som ho ignorovala aj ja.

     Vošla som do kuchyne. Všetko tam bolo vyleštená a žiarivé. A tmavé. Ten Malfoy je nejaký gotický! Otvorila som čiernu chladničku a vyvalila som oči. Nebolo tam skoro nič! Krabica mlieka, pár vajec, nejaká zelenina... Do pekla, to tento chlap žije zo vzduchu alebo čo?! Namrzene som chladničku zase zabuchla a otočila sa. Skoro som vyskočila z kože, keď som za sebou zbadala stáť Malfoya.

„Do pekla, Malfoy!" hlesla som vyčítavo. Chce mi spôsobiť infarkt?!

„Čo si robila v mojej chladničke?" spýtal sa podozrievavo.

„No čo asi? Hľadala niečo na jedenie," odvetila som. „Trebalo by nakúpiť." Podišiel k jednej zo skriniek a vytiahol odtiaľ fľašu tekvicového džúsu.

„Ty si žena." Zazrela som naňho, to predsa nie je argument. Lenže ísť do obchodu by znamenalo aspoň na chvíľu vypadnúť z tohto prekliateho bytu, kde to všetko kričí Malfoyom.

     Prezliekla som si džínsy, vzala si kabelku aj s peniazmi a vrátila sa do kuchyne. Malfoy stál rovnako ako som ho tam pred pár minútami nechala. Prekontrolovala som ešte raz chladničku a v mysli si spísala všetky veci, ktoré je treba kúpiť. Radšej kúpim aj nové mlieko a vajcia, ktovie ako dlho tam už tieto sú.

     Do obchodu som šla pešo. Rozhodla som sa, že sa trochu prevetrám a obzriem si svoje nové susedstvo. Budovy boli vyššie a modernejšie ako tie v mojom okolí, ale u mňa to zase bolo zelenšie. Supermarket bol len niekoľko minút od bytovky, kde býval Malfoy. Pozdravila  som sa postaršej čarodejnici za pultom a vošla dnu. Hneď sa dalo spoznať, že je to čarodejnícky obchod, bol tam totiž tovar, ktorý v muklovských obchodoch nenájdete- tekvicový džús, čokoládové žabky, fazuľky každej chuti a podobné hlúposti. No predávajú tu aj úplne bežné veci.

     Nakúpila som mlieko, vajcia, čerstvú zeleninu a ovocie, nejaké hotové, mrazené jedlá a všetko potrebné. Odhadovala som, že nám tá zásoba vydrží také dva týždne, niečo možno aj viac. Keď som platila predavačka si všimla prsteň na ľavej ruke. Nič na to nepovedala, ale ja som z toho aj tak nemala dobrý pocit. Čo ak nejakým spôsobom vytuší, že je od Malfoya a povie to reportérom? Nepotrebovala som ich mať zase v pätách dvadsaťštyri hodín.

     Zaplatila som a čo najskôr odtiaľ vypadla. Kráčala som najrýchlejšie ako som vedela, no nepomohlo to. Za krátku chvíľu som za sebou začula náhlivé kroky a blýskanie fotoaparátov. Ešte vždy som si pri tom zvuku spomenula na Colina Creeveyho, Harryho obdivovateľa, ktorý zomrel počas bitky o Rokfort. Mal len šestnásť. Zovrelo mi srdce. Tri roky a jeho tvár ma ešte stále desí v snoch, rovnako ako každého môjho priateľa alebo známeho, ktorý padol v boji.

„Slečna Grangerová!" volala na mňa falošne sladkým hlasom Rita Skeeterová, moja najneobľúbenejšia reportérka vôbec. Neznášala som ju za všetky tie nechutnosti, ktoré napísala o Harrym, Dumbledoreovi a aj o mne.

      Zahla som za najbližší roh a odmiestnila sa späť do bytu, na utekanie pred novinármi som už nemala náladu. Malfoy so zatvorenými očami ležal na gauči, zrejme zaspal. Presunula som sa do kuchyne a vybalila nákup. Hm, teraz ešte nájsť miesta kam to všetko patrí. Väčšina išla do chladničky a mrazničky, ale zvyšok... Nechcela som sa Malfoyovi hrabať vo veciach, ešte náhodou nájdem niečo, čo nechcem.

      Nakoniec som to poukladala do skoro prázdnej skrinky nad šporákom. Nechala som si vonku jednu mrazenú, ale keď som sa kolom dookola obzrela po kuchyni, uvedomila som si, že Malfoy nemá mikrovlnku. Vzdychla som si, asi budem musieť skočiť k sebe domov a priniesť ju. A možno by som mohla priniesť aj televízor.

    Odložila som mrazenú späť do mrazničky a siahla po škatuli makarónov zo syrom. No, ešte nájsť hrniec. Prehľadala som dolný šuflík, ale nič tam nebolo. Zvrtla som sa, že skúsim šťastie v zásuvkách a skrinkách oproti.

„Slečna," oslovil ma piskľavý hlas. Zvreskla som od ľaku. Za mnou stál drobný domáci škriatok v kvetovanej zástere, veľké sivé oči mal rozšírené od strachu. Oprela som sa o barový stolík po mojej ľavici a chytila sa za srdce, bilo ako splašené.

„P- pardon, Trish vás nechcela vystrašiť, slečna," ospravedlňoval sa škriatok.

„To nič," odvetila som. „Aj ja sa ospravedlňujem, nemala som kričať."

„Grangerová?!" zavolal Malfoy namrzene a vošiel do kuchyne. „Čo toľko vrieskaš?"

„Odpusťte,  pane, Trish slečnu vydesiť, pane," vysvetlila Trish a hlboko sa Malfoyovi uklonila. Vyčítavo som naňho pozrela.

„Mohol si mi povedať, že máš domáceho škriatka!" zvolala som. „Ušetril by si tak infarkt nám obom."

„Ja nemám domáceho škriatka. Trish sem len občas zaskočí, aby mi pomohla." Otvorila som a znova zavrela ústa. Nevedela som, čo na to povedať. Od Malfoya by som očakávala, že má vlastnú armádu škriatkov, ktorý preňho robia prvé posledné a po skúsenosti s Dobbym by som aj typovala, že je k nim hnusný a vykorisťuje ich. Toto bola jedna z vecí, ktorá ma donútila myslieť si, že Draca Malfoya vôbec nepoznám.

     Ukázalo sa, že slová hrnce, mikrovlnka a televízia sú v domácnosti Draca Malfoya tabu. Musela som sa vrátiť k sebe do bytu, čo bolo desať blokov od jeho bytu, takže sa z obeda stal skôr olovrant. Nahromadila som všetky hrnce a panvice, mikrovlnku, kávovar, toastovač a televízor. Ešte som si spomenula, že som si nevzala nabíjačku na telefón. Vytiahla som prútik a všetko to poslala k Malfoyovi. Potom som sa vydala na spiatočnú cestu dúfajúc, že nenatrafím na Ritu Skeeterovú alebo iného dotieravého reportéra.

    Akoby zázrakom som nikoho nestretla. Vrátila som sa do bytu a nachytala Malfoya ako so zvrašteným obočím obchádza kopu vecí, ktorú som tam poslala. Pri pohľade naňho som musela potláčať smiech.

„Čisto zo zvedavosti, na čo máš šporák a plno skriniek, keď nemáš žiadne hrnce alebo niečo v čom sa dá variť?" opýtala som sa ho. Trish mi usilovne pomáhala odkladať riady do skriniek. Takmer všetky boli prázdne.

Malfoy pokrčil plecami. „Už to tu bolo, keď som sa nasťahoval."

     Jeden menší, chrómovaný hrniec s rúčkou som nechala vonku. Dala som doň zovrieť vodu na makaróny.

„A ako sa teda stravuješ?" zaujímala som sa. Vážne som to chcela vedieť, viem, že muži veľmi nevaria a pri práci na Ministerstve nemá veľa voľného času, ani ja som nemala, ale určite by si našiel chvíľku na uvarenie cestovín alebo zohriatia mrazenej stravy.   

„Stravujem sa vonku," odvetil. „Má byť toto výsluch, Grangerová?" Pokrútila som hlavou.

„Som len zvedavá."

     Voda začala vrieť, nasypala som do nej obsah škatule a začala to miešať. Malfoy mi pri tom celý čas zvedavo nazeral cez plece. Keď cestoviny zmäkli, jednu som nabrala na varešku a natočila ju k Malfoyovi.

„Ochutnaj," ponúkla som ho. Skepticky sa na ňu zahľadel.

„Čo ak ma chceš otráviť?" nadhodil. Zagúľala som očami.

„Neboj, taká milosrdná by som nebola, Malfoy."

„A čo to biele, čo si tam predtým nasypala?" Povzdychla som si a zahľadela sa na Trish, ktorá neďaleko zametala podlahu a prevrátila na ňu očami. Zachichotala sa. Vrátila som varešku späť do hrnca.

„To bola soľ."

     Vypla som šporák, vybrala dva hlboké taniere a férovo nám cestoviny rozdelila. Vzala som si lyžičku a sadla si za barový stôl. Malfoy tam zostal stáť a civieť na pariaci sa tanier.

„Pre Merlina, Malfoy, aspoň to ochutnaj!" Privoňal k tomu, potom vytiahol lyžičku a opatrne ju do toho ponoril.

„Si horší ako malý chlapec," zamrmlala som. Nabral si iba na kraj lyžičky, tri hodiny to skúmal a až potom to ochutnal. Sedela som tam, jedla svoju porciu a krútila nad ním hlavou.

„Nie je to zlé," prehovoril konečne.

„Samozrejme, že nie, to len ty sa bojíš skúšať nové veci."

„Nové veci mi nikdy nič dobré nepriniesli," pokrčil plecami. 

     Zamyslela som sa nad tým. Asi mal pravdu, stať sa smrťožrútom bolo preňho nové a vyslúžil si tým prenasledovanie a odcudzenie od celého čarodejníckeho sveta, vojna bola niečo nové pre nás pre všetkých, návrat na Rokfort, kde nebol žiadny Dumledore, žiadne štyri fakulty a žiadna astronomická veža. Aj jeho vzťah s niekým iným ako s Pansy Parkinsonovou bol nový. So Scarlett Zabiniou spolu chodili takmer dva roky a podľa časopisu Čarodejka to bol najkrajší pár všetkých dôb. Neviem presne, čo sa stalo, počula som len, že sa s ním len nepekne zahrávala, aby získala jeho peniaze a meno. Prinieslo mu to len zlomené srdce, teda, ak je vôbec schopný nejakú ženu milovať.

„Grangerová! Haló, Grangerová!" volal na mňa Malfoy a vytrhol ma tak zo zamyslenia.

„Čo?"

„Pýtal som sa ťa, čo to vlastne jem."

„Och!" hlesla som. „Makaróny so syrom." Prikývol a vrátil sa späť k jedlu, očividne mu to zachutilo.

     Umyla som riad a vrátila sa do svojej izby. Do večera som dokončovala papiere do práce a myslím, že Malfoy robil to isté. Keď ma už začínala bolieť hlava a písmenká mi začali po papieri behať všelikade, odložila som prácu a vystrela sa na posteli. Hodiny na mojom budíku ukazovali krátko pred deviatou večer. Bohovia, makala som na tom takmer päť hodín. Keby tu bola Ginny určite by mi vynadala, že priveľa pracujem a mala by som radšej vyraziť niekam do baru a socializovať sa. A keď už sme pri Ginny, čudujem sa, že mi ešte neposlala sovu. Zrejme sú s Harrym príliš zaneprázdnení. 

     Zdvihla som sa z postele a odišla sa osprchovať. Cestou z kúpeľne som nakukla do obývačky, Malfoy sedel na gauči, nehybný ako vytesaný z kameňa a hľadel na papiere pred sebou. V kuchyni som uvidela stáť Trish, priložila som si prst na ústa, aby som jej naznačila, že má byť ticho. Vtedy si všimla prsteň. Vytreštila oči veľké ako taniere, takže pôsobili ešte väčšie.

„U- už pôjdem, pán Malfoy," povedala smerom k Malfoyovi. „Potrebujete ešte niečo, pane?"

Bez toho, aby sa čo i len pohol alebo nadýchol, odvetil „Nie, kľudne choď. Ďakujem za pomoc." Rozšírili sa mi oči, Malfoy sa práve vážne poďakoval domácemu škriatkovi?! Trish sa uklonila, aj keď to nemohol vidieť.

„Dovi, pane," lúčila sa.

„Maj sa, Trish." Ešte mi zakývala a s hlasným PUK sa odmiestnila z bytu.

     Do izby som sa vracala vyvedená z miery. To čoho som bola svedkom podkopalo všetko, čo som o Dracovi Malfoyovi vedela. Kam sa podel ten arogantný, protivný, do seba zahľadený, povrchný slizolinčan, ktorého poznám?! Teda, ktorého som si myslela, že poznám. Viem, že vojna nás všetkých nejakým spôsobom zmenila, viem to z vlastnej skúsenosti. Ale je možné, že sa zmenil aj on? Dokázala vojna ovplyvniť Draca Malfoya natoľko, aby sa úplne zmenil?

Keď som sa nad tým hlbšie zamyslela, uvedomila som si, že on z nás všetkých mal na to najväčší dôvod. 

     Uprostred noci som sa s krikom zdurila zo sna. Tak ako aj nespočetne veľa nocí pred tým, keď som nebola opitá alebo nadopovaná práškami na spanie, sa o slovo prihlásili nočné mory. Dnešnú noc sa mi v mysli stále dookola premietala Colinova smrť. Na vlastné oči som ju nevidela, ale moja myseľ si vytvorila niekoľko scenárov- ako naňho útočí skupinka smrťožrútov, ako po ňom skáče Fenrir Greyback a ostrými zubami mu trhá hrdlo... Skryla som si tvár do dlaní a nekontrolovateľne sa roztriasla. O niekoľko sekúnd nastúpili slzy. Koľkokrát sa ešte budem nútená dívať na tváre mojich priateľov, ktorým už nemôžem pomôcť?

Draco

     Nad papiermi som sedel ešte asi hodinu potom, čo Trish odišla. Aj tak som z nich nevnímal ani ň. Byt bol tmavý a tichý, Grangerová už asi spala. Odstrčil som papiere bokom a vstal z pohovky. Prišiel čas na moje rutinné večerné prechádzky. Už počas vojny som mal problémy so spánkom, no po jej skončení sa to ešte zhoršilo. Všetky tie strašné veci, ktorých som bol svedkom a občas aj strojcom. Videl som zomierať ľudí, svojich spolužiakov, priateľov... Nebolo jednoduché vyrovnať sa s niečím takým. Osobne som nikdy nikoho nezabil, ale bol som smrťožrút, jeden z tých, ktorí to zlo páchali a nič som neurobil. A to ma robilo rovnako vinným ako ich.

     Vzal som si sako a vyšiel von do noci. Bolo chladno, ale nebolo to nič, čo by som nezvládol. Aspoň mi to pomôže prevetrať si hlavu. Kráčal som prázdnymi ulicami, užíval si to ticho a vôňu noci. Neviem prečo, ale vždy som mal rád noc, mala v sebe niečo harmonické, čo ma upokojovalo. Už ako dieťa som sa zvykol uprostred noci vytratiť z domu a prechádzať sa po záhrade, ležať na tráve, dívať sa na hviezdy a fantazírovať o tom, aký bude Rokfort. Nikdy som si nepredstavoval, že sa tam udeje toľko zla a preleje toľko krvi.

     Nohy ma priniesli až k dverám Deravého Kotlíka. Povzdychol som si. Nech už si nasľubujem čokoľvek, aj tak vždy skončím pri alkohole. To je to jediné, čo odplaší nočné mory, ktoré po mňa každú noc naťahujú svoje chápadlá. Vošiel som do krčmy, ktorá bola neprekvapivo plná a sadol si pri pult.

„Ahoj, Draco," pozdravil ma hostinský Tom. „To, čo vždy?" Prikývol som a o pár sekúnd už predo mnou stal pohár zlatavej tekutiny.

„Vďaka, Tom," povedal som a obrátil do seba obsah pohára.

     Nemôžem povedať, že by som bol nejaký veľký fanúšik alkoholu, ale na tom ako ma pálil v hrdle niečo bolo. A tiež som vedel, že mi ponúkne zabudnutie, po ktorom som tak zúfalo túžil. Nemohol som vrátiť čas, aby som zmenil svoje skutky a nemohol som si ani vymazať všetky tie spomienky, ktoré som si želal, aby som nemal. Dúfal som, že keď si odstránim tetovanie, tiene minulosti sa odplazia preč a ja budem znova môcť slobodne dýchať a žiť bez toho, aby som sa mučil hriechmi z minulosti. No nestalo sa tak.  A tak som pil. Pomohlo mi to zblbnúť sa tak, že som už nebol schopný ani len myslieť, nie to ešte spomínať na staré smrťožrútske časy. Niekedy som si želal, aby ma zavreli do Azkabanu nech zo mňa dementori vysajú život a konečne si budem môcť vydýchnuť a trochu zdriemnuť. Šialená túžba, viem. Ale zúfalstvo je len na krok od šialenstva.

       Domov som sa vracal niečo krátko po polnoci. Nebol som opitý, iba mi bolo príjemne teplo a minulosť ma už netrápila. Dostal som presne to, čo som chcel. Vrátil som sa do bytu, odhodil sako niekam bokom a cestou do postele som si rozopínal košeľu. Na krátku chvíľu som sa zastavil pred dverami do hosťovskej izby, ani neviem prečo. Asi som sa chcel uistiť, že kým som bol preč, Grangerová sa nerozhodla roztrieskať môj nábytok na triesky. Počul som odtiaľ nejaké tlmené zvuky, znelo to ako vzlyky. Žeby plakala? Pochytila ma šialená potreba nazrieť dnu a zistiť, čo sa deje. Neurobil som to, pravdepodobne to mal všetko na svedomí alkohol. Odšuchtal som sa do svojej spálne, padol do postele a okamžite upadol do bezsenného spánku.    

Hermiona

    Do rána som už len bdelo ležala v posteli. Nechcela som už znova zaspať, desila som sa, čo mi spánok prinesie. Zvyčajne na noc beriem prášky, ale pred odchodom do Vegas mi došli. Nekúpila som si nové, chcela som vyskúšať či už som schopná spávať bez nich. Tak sa zdá, že nie. Začínam si myslieť, že ani nikdy nebudem.

     Vyšuchtala som sa z postele a prešla do kúpeľne, ako som predpokladala oči som mala podliate krvou od plaču a pod nimi tmavé kruhy od nedostatku spánku. Vďaka Merlinovi, že dnes nemusím ísť do práce. Vlasy sa zmenili na vrabčie hniezdo, odstávali mi všetkými možnými smermi. Vzdychla som si, asi je načase obnoviť kúzlo na ich skrotenie. Teraz som však nemala náladu. Vyčistila som si zuby, opláchla tvár a vlasy si zviazala do drdola.

     Odišla som späť do svojej izby a na písacom stole ma už čakala sova s čerstvým vydaním Denného Proroka.

„Ďakujem," usmiala som sa na ňu a dala jej dobrotu. Spokojne zahúkala a vyletela von oknom. Rozprestrela som noviny a skoro som omdlela, keď som zbadala titulku. Bola som na nej ja spolu s Malfoyom.