Dnes to s novou kapitolou nevyzeralo dvakrát ružovo, no našťastie som taká úžasná(čisto ironicky :D), že som sa stihla nabifľovať na tri písomky a ešte aj splniť sľub, ktorý som vám dala :) Nech sa páči, tu je nová kapitolka :) Hádam sa bude páčiť. 

Varovanie!- Kapitola môže obsahovať scény nevhodné pre maloletých čitateľov! 

Draco

      Keď som sa zobudil, slnko už bolo vysoko na oblohe a pražilo ako o život. V izbe som bol sám, Grangerová sa zrejme šla dole naraňajkovať alebo podobne. Obliekol som sa, ustlal postele a tiež sa pobral na prízemie. Vo výťahu som sa snažil odhadnúť, ako sa asi Grangerka bude správať po tom, čo sa včera v noci stalo. Bude naštvaná a nepriateľská? Nemá byť prečo, ale ženské sa vždy naštvú len tak bez príčiny. Alebo sa bude tváriť akoby nič?  Hej, to sa skôr hodí na Grangerovú.

    V bare som ju však nenašiel. Sedelo tam veľa ľudí a mne došlo, že je už skôr čas na obed ako na raňajky. Grangerová je ranostajka, takže už určite absolvovala obe. Kde by teda mohla byť? Včera sa jej na pláži a vo vode náramne páčilo, takže je možno tam. Prešiel som každý jeden centimeter pláže a nenašiel ju. V mori som ju tiež nevidel. Kam sa podela? Žeby som ju včera tak vyviedol z miery, že mi utiekla? Nie, to by neurobila. Určite by zanechala aspoň nejaký odkaz.

     Vrátil som sa dnu a pohľadal ju v hotelovej reštaurácii. Medzi tvárami som spoznal aj jedného aurora, ktorý nás vtedy odviedol k Ministrovi, keď Grangerová urobila dieru v stene. Po nej však žiadna stopa. Nemohla sa predsa len tak vypariť! Zastavil som sa na recepcii a spýtal sa recepčného, ktorý, vďakamerlinovi, vedel po anglicky, či ju nevidel.

„Oh, sí,“ prikývol a ja som cítil, ako mi srdce poskočilo. „Bola s nejakým pánom, ktorý ju so sebou vliekol do izby.“ S nejakým pánom?! Niekto si tu koleduje o výprask?!!

„Hm, neviete kto bol ten chlap?“

„Un momento,“ povedal a začal listovať v knihe návštevníkov. „Aha, tu je to. Zapísal sa ako Reed, seňor Shannon Reed.“

Hermiona

    „Čo tu ty hľadáš?!“ vypliešťala som oči na Shannona. Nechcela som naňho štekať, ale čím častejšie som bola v jeho prítomnosti, tým viac sa mi protivil. Nepriateľský tón môjho hlasu bol proste mechanický. Jeho to však neodradilo, usmieval sa na mňa akoby si pred príchodom sem niečo šľahol.

„Prišiel som za tebou, prišiel som ťa nájsť,“ odvetil. Dobrotivý Merlin, vedela som, že niekto taký krásny a napohľad dokonalý nemôže byť normálny. Vykľul sa z neho pekný stalker.

„Shannon, pozri, čas, ktorý sme spolu strávili, bol fajn, ale musíš pochopiť, že som vydatá za niekoho iného,“ pokúsila som sa mu dohovoriť. „Medzi nami sa nič nestane, mal by si ma už konečne prestať prenasledovať.“

    Podišiel ku mne bližšie, v očiach mu iskrilo.

„Ale no tak Hermiona, obaja vieme, že som lepší ako Malfoy. Som neodolateľný a viem, že ma chceš.“ A ešte je to aj riadny narcis! Prečo musím vždy priťahovať len tých najväčších idiotov?!    

„Shannon-“

„Poď!“ prerušil ma a schmatol ma za ruku. „Niečo pre teba mám.“ Snažila som sa mu vyvliecť, ale bol sakra silný.

„Shannon,“ protestovala som.

„Neboj sa, iba ti chcem dať darček,“ upokojoval ma. „Onedlho máš predsa narodeniny, nie?!“ Nečakal na moju odpoveď a vtiahol ma dnu.

    Izba vyzerala podobne ako naša, až na detail, že bola trochu menšia a namiesto dvojlôžkovej tam bola jednolôžková posteľ, i keď by sa tam v pohode vyspali aj dvaja ľudia. Otvorený kufor ležal na nej, vyzeralo to akoby pricestoval len nedávno. A možno tomu tak naozaj bolo. Zatiaľ čo som sa obzerala po izbe, Shannon zavrel dvere. Otočila som sa naňho.

„Takže...“ začala som. Narodeniny budem mať až devätnásteho, čo nie je tak skoro, čiže nechápem, prečo mi chce dať darček už teraz. Vlastne, nešlo mi do hlavy ani ako o nich vie. Len ma to utvrdilo v domnienke, že je to nejaký pochybný prenasledovateľ.

„Všetko najlepšie k narodeninám,“ povedal a pristúpil bližšie.

„Ale narodeniny mám až o necelý mesiac.“

„To nevadí,“ zamietol. Zrazu ku mne pristúpil a jeho ruky sa ocitli na mojich bokoch. Otvárala som ústa, že budem protestovať, ale nemala som šancu. Naklonil sa ku mne a umlčal ma bozkom.   

    Rozšírila som oči a v momente ho odstrčila.

„Toto nemôžeš robiť!“ zvolala som. Neodradilo ho to, stále sa priblblo usmieval a jeho zovretie ešte viac zosilnelo.

„No tak, Hermiona, uvoľni sa, nebráň sa svojim túžbam,“ predniesol. Tupo som naňho civela, nebráň sa svojim túžbam?! Čo je toto za narcistického idiota?! Prečo si je taký istý, že ho chcem? Len preto, že je sympaťák, neznamená, že ho chce každá jedna žena na zemeguli!

    Znova ma začal bozkávať, nezávisle od toho, ako veľmi som sa štorcovala a bránila. Tĺkla som doňho päsťami, metala sa, snažila sa vymotať z jeho náručia. Keď prstami začal kmásať gombíky na blúzke, vykopla som nohou, ale zasiahla som len prázdny vzduch.

Zasmial sa tomu. „Pozrime sa, aká si ty divoška!“ Somár!

    Hodil ma na posteľ vedľa kufra a práve, keď sa chystal prikryť ma svojím telom a pokračovať, dvere na jeho izbe sa prudko rozleteli. Obaja sme znehybneli a ja som úplne prestala aj dýchať, keď som na prahu zbadala stáť Malfoya. Už som ho párkrát videla naštvaného, ale toto bola celkom nová úroveň zúrivosti. Čakala som, že každú chvíľu začne chrliť oheň.

„M- Malfoy,“ zakoktal Shannon. Určite si, tak ako ja, všimol toho výrazu boha pomsty a nebolo mu všetko jedno. Malfoy k nemu podišiel, hrozivo sa nad ním týčil a zdrapil ho za košeľu.

„Už. Nikdy. Viac. Sa nepriblížiš. K mojej. Žene,“ každé jedno slovo zdôraznil, „Je to jasné?!!“ Potom sa pozrel na mňa a naznačil mi hlavou, aby som šla.

    So zvesenou hlavou som kráčala ku dverám, viem, že som v tom bola nevinne, ale bude to tak vnímať aj on? Merlin, ja koza hlúpa, prečo som sa ním vlastne dala odvliecť?! Si sprostá, sprostá, sprostá, Hermiona! Malfoy Shannona pustil a pomaly išiel ku mne. Lenže vtedy si Shannon odfrkol a on zastal v pohybe. Z tváre sa mi vytratila všetka farba, toho kreténa asi vážne omrzel život.

    Malfoy sa zvrtol na päte a hneď zfleku mu uštedril ranu päsťou. Ten jeho pravý hák som už poznala odkedy rozbil nos Ronovi. Shannon bolestne zastonal. Ďalšia päsť mu narazila do čeľuste, ďalšia zase do nosa... Dívala som sa naňho, úplne neschopná pohybu. Shannon kľačal na kolenách a držal si tvár, cez prsty mu pretekala krv. Malfoy sa nezastavoval a mne napadlo: zabije ho!   

„Toto si jasne zapíš za uši, ty jeden po-“ Dobre, toto radšej citovať nebudem. Proste mu po lopate povedal, čo si o ňom myslí a že ma má nechať na pokoji.

     Odstúpil od neho a Shannon sa v momente zvalil na zem. Vydával tlmené zvuky, ktoré pripomínali plač a vzlyky. Zdesene som naňho civela, uvažovala som, čo mám robiť. Mám mu pomôcť alebo proste len zavolať záchranku? Nestihla som ani jedno. Podišiel ku mne Malfoy, zavelil „Poďme!“ a už ma aj za ruku ťahal na chodbu. Vliekol ma chodbami do našej izby a ja som mu ledva stačila.

„M- Malfoy,“ oslovila som ho, „nebolo to tak ako to vyzeralo.“ Nič, žiadna reakcia. Do riti, očividne mu preplo.

„Malfoy!“ skúsila som naliehavejšie.

     Rozgniavil dvere na našej izbe, vsotil ma dnu a potom za sebou zatvoril. Bola tam riadna tma, akoby bolo vonku krátko pred polnocou a nie krátko po obede, čo mali za príčinu zatiahnuté žalúzie. Narazila som do postele a takmer sa na ňu zvalila, no podarilo sa mi v poslednej chvíli udržať balans. Malfoy stál oproti mne, fučal ako parná lokomotíva a zazeral na mňa.

„Nič sa nestalo,“ vyhŕkla som. „Povedal mi, že vie, že ho chcem, čo je, samozrejme, totálna sprostosť a potom sa na mňa vrhol. Bránila som sa, ale on...bol silný, a-“

     Môj nesúvislý monológ prerušili jeho nenásytné pery, ktoré sa zmocnili mojich. Vyvalila som oči nad tým náhlym prejavom žiadostivosti. Bolo však jednoduché podľahnúť mu. Zatvorila som oči a pritisla sa k nemu dúfajúc, že pochopí. Bozkávali sme sa tvrdo a naliehavo, akoby sme jeden druhému chceli rozdrviť pery. Uhryzla som ho do spodnej pery a on zastonal. Následne mi obkrútil ruky okolo pása a zdvihol ma zo zeme. Omotala som okolo neho nohy- žabky mi pri tom odleteli ktoviekam-  a ďalej nivočila jeho pery.

    Kým sme sa od sebe konečne odtrhli, s dychom som bola na nule a pery ma boleli od toľkého bozkávania. Zahľadela som sa naňho- dýchal zrýchlene, z vlasov mal prvotriedne hniezdo a oči sa mu jagali. Pery mal celé červené a napuchnuté a mne bolo jasné, že na tom nie som o nič lepšie. Jednou rukou ma objímal okolo pása a istil ma, aby som nespadla a druhou mi upravoval neposlušné pramene vlasov späť za ucho.   

     Pomaly sa ku mne začal nakláňať, sledovala som jeho pery, ako sa pomaly pootvárajú, tak som inštinktívne robila to isté. Tesne predtým, než ma pobozkal sme sa zahľadeli jeden druhému do očí a on mi vzal tvár do dlane. Iba jemne pritisol svoje pery na moje, no aj tak mnou prebehla statická elektrina. Dívali sme sa jeden na druhého a myslím, že v tej chvíli sme presne vedeli, čo chceme a čo cítime. Došlo nám, že to, čo sa začalo ako neznášanlivosť a ľahostajnosť sa postupne zmenilo na sympatie, ktoré, ak tomu dáme voľný priechod, prerastú do niečoho hlbšieho. Poviem vám, že prvýkrát ma to nedesilo. Možno to bolo tým, že ma tá jeho blízkosť pripravovala o rozum alebo skôr preto, že teraz som už vedela, že to cíti rovnako, ale už som z toho nemala strach.

      Snažili sme sa krotiť a nesprávať sa ako z reťaze utrhnuté zvieratá, no nakoniec naše úsilie aj tak vyšlo na zmar. Ľahkosť a jemnosť prerástli do žiadostivosti a hladu. Kašľať na to, teenageri v istom zmysle sú ako zvieratá, s tými ich bláznivými hormónmi. Viac som otvorila pery a naše jazyky sa stretli vo vášnivom tangu. Malfoy mal ruku zapletenú v mojich vlasoch a jemne ma za ne ťahal, ja som mu rukami prechádzala po pleciach a hrudi, cítila som ako mu búši srdce- akoby sa snažilo preraziť mu rebrá a ukázať sa celému svetu.

    Položil ma do postele a odtiahol sa odo mňa. Kľačal a nadvihoval sa na rukách, aby si ma mohol obzrieť. Očami ma hltal od korienkov vlasov až po palce na nohách. Cestou naspäť už pridal aj zvedavé ruky. Prstami jemne kĺzal po lýtkach, dopoly zahalených stehnách, hore cez blúzku až k tvári. Lenivo obkresľoval krivku mojich pier a ja som zatiaľ mala pocit, že ma ten elektrizujúci pocit zabije. Keď sa ku mne sklonil, očakávajúco som zatvorila oči, ale bozk som nedostala. Najprv ma totiž musel riadne potrápiť- pobozkal ma na čelo, na obe oči, na nos a oba kútiky úst. Z pootvorených pier mi unikol vzdych.

     Ďalšou zastávkou bola brada a sánka, ktoré zasypal bozkami, aby sa prepracoval až ku krku. Och Merlin! Dala som hlavu nabok, nech má lepší prístup a on to hneď využil a uhryzol ma. Zalapala som po dychu. Následne to miesto pobozkal a postupoval nižšie. Postrehla som, že jeho ruky sa znova dali do pohybu- jednou sa zaprel do postele po pravej strane mojej hlavy a druhou mi začal rozopínať blúzku.

„Toto,“ povedal a pobozkal ma na kľúčnu kosť, „som,“ ďalší bozk o niečo nižšie, „chcel,“ ďalší bozk, „urobiť“ ďalší, „už“ a ďalší, „dávno.“ A ďalší. Ani som sa nenazdala a blúzka sa váľala niekde pri nohách postele. Udialo sa to tak rýchlo, že som sa nestihla ani zahanbiť.

     Zaprel sa aj druhou rukou a premeral si ma. Líca mi horeli od hanby, nikdy som nebola práve natešená, keď si ma ľudia obzerali, nie to ešte polonahú.

„Nič v zlom, ale takto sa mi páčiš viac,“ okomentoval to. Uškrnula som sa.

„Hm, takže sa ti páčim?“ nadhodila som.

Nezbedne sa na mňa pozrel. „Nedal som ti to dosť jasne najavo?! Nuž tak to sa budem musieť viac snažiť.“

     Vyvalila som oči, keď sa vydal ešte nižšie- pobozkal každý jeden kúsok pokožky od hrdla až po pás šortiek. Po celom tele mi naskočili zimomriavky, ale bol ten druh, čo máte, keď ste vzrušený. A, do pekla, to ja som teda rozhodne bola! Prstami krúžil okolo gombíka, oči zvodne prižmúrené. Dve časti môjho ja sa začali medzi sebou hádať- jedna časť chcela, aby mi ich vyzliekol a pokračoval, potom vyzliekol seba a tak ďalej, ale tá druhá sa klepala od nervozity. Bolo to už tak dávno, čo ak to zbabrem? Viem, hovorí sa, že je to ako bicyklovanie, ale kým sa naučíme bicyklovať potrebujeme na to viac pokusov a rovnako je to aj pri tomto. Nie som v tom žiadny profík.

     Bola som nervózna a zároveň som to chcela. Potrebovala som to, potrebovala som JEHO, tak ako ľudia potrebujú kyslík alebo ako kvety potrebujú slnko.

„Musím sa ti s niečím priznať,“ začal. S čím? Teraz mi zahlási, že si to včera všetko vymyslel a so ženou nikdy nespal a ja asi umriem od šoku. Ale no čo, aspoň by sme boli dvaja, čo budú trapošiť. „tie šortky sa mi nikdy nepáčili.“

     Rozopol ich a začal mi ich vyzliekať, pomaly, ako vtedy na pláži, keď som si ich dávala dolu.  Stiahol ich a odhodil rovnako ako predtým blúzku. Tak, zdá sa, že už nie je cesty späť. Dívala som sa všade inde len nie naňho, bolo mi totiž jasné, že si ma obzerá, cítila som na sebe jeho spaľujúci pohľad. Bojovať vo vojne a riskovať svoj život bolo v pohode, ale keď ide o intimitu som ten najväčší zbabelec na celom svete.

     Hlava mi prudko vystrelila nahor, keď sa jeho pery začali dotýkať mojich stehien. Tak toto teda nie! Vystrelila som ako struna a schmatla ho za tričko.

„Ale, ale, Grangerová, čože sa tak červenáš?!“ uťahoval si zo mňa. Pretože som bola príliš rozvášnená na to, aby som to teraz skončila a prišlo mi dosť nefér, že on má na sebe všetko, zatiaľ čo ja už skoro nič, som ho prevalila na druhú stranu postele.

„No vieš, je tu príliš veľké teplo,“ odvetila som na jeho rečnícku otázku. „A tebe bude za chvíľu tiež.“ Silné slová na niekoho kto by najradšej zdupkal, keby sa mu nohy netriasli ako huspenina. Rozosmial sa, ale ignorovala som to. Ak som sa chcela zbaviť nervozity, nesmiem toľko rozmýšľať o tom, čo robím. Hádam ma inštinkt povedie. Prvýkrát to tak tiež fungovalo.

    Priložila som mu ruky na hruď, srdce mu stále bilo pekne rýchlo, no viac než to som si uvedomovala svaly, ktoré sa mu rysovali pod tričkom. Muselo ísť preč.

„Posaď sa,“ prikázala som mu. Uškrnul sa, no vyhovel mi a sadol si. Naše tváre boli od seba vzdialené len na kúsoček, čo som si dosť jasne uvedomovala. „A zdvihni ruky.“ Chytila som lem trička a ťahala hore, potom som použila jeho spôsob a proste ho zahodila za seba.

     Zatlačila som ho späť do prikrývok, prebehla som odhalenú časť jeho tela očami aj rukami.

„Včera si sa ma pýtal, čo sa mi páči,“ povedala som, „stále to chceš vedieť?“ Prikývol na súhlas, tak som sa k nemu naklonila.

„Toto,“ zapriadla som a zaborila mu tvár do krku. Nadýchla som sa jeho božskej vône a začala mu bozkávať ucho, odtiaľ som postupovala nižšie, na krk. Ochutnala som ho jazykom, čo mi odobril zavzdychaním.

„Toto tiež,“ presunula som sa na hruď a vypracované brucho. Tesne pri páse šortiek som sa naňho pozrela a všimla si ako uprene na mňa hľadí. Prešibane som sa usmiala a ako som na ňom obkročmo sedela, mierne som pohla zadkom. Zastonal a vyvrátil hlavu dozadu.

„A toto sa mi tuším páči tiež,“ zasmiala som sa.

    Šortky sa na zemi pridali k ostatným kusom oblečenia. A teraz čo? pomyslela som si. Nohy mu bozkávať nebudem, nie, to sa nerobí. Vrátila som sa teda k jeho bruchu a teraz som na oplátku stápala nahor. Na krku som ho dráždila zubami a on mi kvôli tomu zarýval nechty do bokov tak silno, že mi tam určite zostanú ryhy. Ale, úprimne, kto som, aby som sa sťažovala?

     Chytil ma za stehná a prevalil sa späť na mňa. Zdvihla som hlavu, on sa naklonil bližšie a konečne sme sa znova pobozkali. Bolo to ako škrtnúť zápalkou, zaplavila ma horúčava a iskrenie. Točila sa mi hlava a srdce rýchlosťou svetla pumpovalo do celého tela krv, ktorá sa menila na hotový požiar.

     Neviem ako sme spomedzi seba dostali aj zvyšné vrstvy oblečenie, nevnímala som to, až príliš som sa sústredila na to, aby som sa nevznietila. Po dvoch rokoch znova nahá pred chlapom. Všimla som si, ako sa jeho oči pomaly plazili dole z mojej tváre, tak som mu pohotovo vzala tvár do dlaní.

„Nedívaj sa, prosím,“ zaprosila som, „nedívaj sa na mňa.“

     Jemne ma pohladkal po líci a potom pobozkal, sladko a nežne a ja som sa mohla aj zblázniť.

„Vieš, ako som sa ťa včera pýtal či si ty a Weasley...“ prehovoril, keď prerušil bozk.

„Áno,“ priznala som. Čo už malo zmysel zapierať alebo hanbiť sa?! Aj tak to onedlho zistí. „Bolo to len raz a vlastne si to ani veľmi nepamätám. Nebola žiadna predohra alebo tak. Odvtedy som dva roky s nikým nebola.“

    Zahanbene som uhla pohľadom, no čo, aj tak asi nie je tajomstvom, že som po našom rozchode žila ako správna workoholička. Ron mi zlomil srdce, nemala som náladu ani čas na chlapov.

„Tak to je super, pretože ani ja,“ priznal sa. „Po rozchode so Scarlett som akosi stratil záujem.“ Nuž, to je aspoň trošku upokojujúce, ale aj tak má stále viac skúseností ako ja. Bohovia, prestaň nad tým toľko uvažovať! Sex je fyzická vec, nie psychická!

     Pohladkal ma po nohe a zakvačil si ju za boky, to isté potom urobil aj s druhou. Pleskla som ho po pleci, keď som kútikom oka zachytila, ako blúdi pohľadom na zakázané územie.

„Nedívaj sa!“ sykla som.

„Merlin, ty  musíš byť despota ešte aj v posteli!“ zahundral.

     Zacítila som ako veľmi ma chce a hneď som bola celá poplašená. Malfoy si to všimol a snažil sa ma upokojiť bozkami.

„Uvoľni sa,“ pošepol mi a pokračoval v bozkávaní. Vytlačila som zmysle všetko, až na dotyky jeho pier a rúk, jeho tesnú blízkosť a teplo jeho tela. Omotala som mu ruky okolo krku a ťahala ho bližšie k sebe. Krv mi vrela ako voda v kanvici.

      Pobozkal ma na predlaktie a keď postrehol, ako som sa strhla, podrobne si ho prezrel. Bola to tá ruka, kde mi jeho teta vyryla to odporné slovo. Prešiel po písmenách prstami a potom ich ešte aj všetky pobozkal. Úplne ma to odrovnalo, bolo to také... milé. Nadvihla som sa a pritisla svoje pery na jeho.

      Takto sme sa tam chvíľu bozkávali až kým som nezacítila ako do mňa vnikol. Zalapala som po dychu z toho nového pocitu.

„V pohode?“ spýtal sa medzi bozkami. Prikývla som a strčila mu jazyk do úst. Naše jazyky sa navzájom spoznávali a naše telá sa pohybovali v dokonalej harmónii a súhre. Udržiaval mierne tempo, čo sa mi nepáčilo. Chcela som viac!

„Sľúbil si mi, že budem kričať, pamätáš sa?“ pripomenula som mu.

     Uškrnul sa na mňa, vykĺzol von a potom prudko prirazil. Zastonala som.

„Lepšie?“ vyzvedal kým sa pohyboval. Iba som prikývla, musela som si hrýzť do jazyka, aby som náhodou nepovedala niečo, čo by ešte viac nafúklo jeho ego. Vrhol sa útokom na môj krk zatiaľ čo opakoval ten pohyb typu dnu a von. A stále zrýchľoval. Zaryla som mu nechty do chrbta a tuším som si rozhrýzla jazyk z toho, ako veľmi som sa snažila nevzdychať.

Stále mi to však nestačilo.

     Vzoprela som sa bokmi proti nemu a počula som, ako mi zastonal do ucha.

„Páčilo...sa... ti to?“ opýtala som sa zadychčane. Tvrdo prirazil a ja som vykríkla. Dobrotivý Merlin! Zrýchľoval tempo a ja som mu zbesilo vychádzala v ústrety. Zdvíhala som boky, prehýbala chrbát, nivočila mu chrbát nechtami... Vzdychal mi do ucha a ja zase jemu, nedalo sa to zastaviť.

„Ach, Merlin, neprestávaj!“ zastonala som.

„To nemám v úmysle, neboj sa,“ povedal celý zadýchaný. Pot sa zo mňa lial potokom a pľúca nestíhali, no aj tak to bolo úplne božské! Netuším z čoho som bola taká rozklepaná.

     Celé telo sa mi začalo chvieť, čo bola jasná predzvesť konca. Preto sme z toho ešte vyžmýkali koľko sa len dá. Vsunul podo mňa ruky, aby ma nadvihol a ak to bolo možné, zrýchlil. Zaklonila som hlavu dozadu a nezastaviteľne stonala, on na tom nebol o nič lepšie. Hrubo sa zmocnil mojich pier, keď sa triaška rozšírila do celého tela. Hltal moje hlasné stony a ja zase tie jeho.

      Vyčerpane som sa zrútila do perín a Malfoy zase na mňa. Ty môj drahý Merlin, to bolo teda niečo! Ležali sme nehybne a snažili sme sa opäť dostať pod kontrolu náš zrýchlený dych.

„T- tuším si mi...vyškriabala...dieru do chrbta,“ dychčal.

„Mal by si to brať ako kompliment,“ odpovedala som. Rozosmial sa a prevalil sa na chrbát. Prehodil cez nás oboch prikrývku a potom urobil niečo, čím ma totálne šokoval- natiahol ku mne ruky a privinul si ma. Neprotestovala som, skôr naopak. Primkla som sa k nemu a položila si bradu na jeho hruď.

„Si iba moja,“ zamrmlal a nežne sa mi hral s vlasmi.

Pousmiala som sa. „Som.“

Lenže nič z toho sa nestalo.

     Stále som bola v Shannonvej izbe, v jeho objatí a snažila sa z neho vymotať. Moja fantázia si zatiaľ robila, čo chcela. Dobrotivý Merlin, určite som sa červenala ako paprika z takýchto úchylných predstáv, ale Shannona to zjavne netrápilo. Čo mi pripomína... Celou silou som mu dupla na nohu a on skríkol od bolesti. Prehol sa, tak som vykopla kolenom a trafila ho do žalúdka. Klesol predo mnou na kolená.

„Ujasnime si teraz niečo, Shannon,“ pretisla som cez zaťaté zuby, „daj mi konečne pokoj. Netuším akou zvrátenou predstavou to trpíš, že mám o teba záujem, ale je to kravina. Som vydatá a šťastná, takže si daj odchod!“

     Naťahoval ku mne ruky, očividne ignoroval moje slová. Bohovia, zadebnený kretén! Strelila som mu facku a potom, pretože si to podľa mňa zaslúžil, som mu ešte aj jednu poriadnu vrazila. Bolestne zastonal a zaliala ho krv. Presne ako v tej mojej fantázii! Neviem prečo som si predstavila niečo také, ale pomohlo mi to uvedomiť si jednu vec- nechcem Shannona, som Malfoyova. Patrím mu a tuším mi to už ani neprekáža.

     Obišla som tú krvácajúcu kôpku bolesti a opustila jeho izbu. Po chodbe som kráčala pomaly, tajne som dúfala, že mi Malfoy naozaj, ako to robili princovia v rozprávkach, príde na pomoc. Neobjavil sa, ale až tak ma to nesklamalo. Bála som sa akoby to pochopil. A možno ani nevedel, že som bola so Shannonom. Keď som odchádzala ešte spal, možno ešte stále vylihuje v posteli.

     Vstúpila som do izby a srdce sa mi prepadlo až kamsi do žalúdka. Žalúzie boli odostreté, čo bolo v rozpore s mojou fantáziou. Malfoy ležal vystretý v celej svojej dĺžke na posteli a v rukách krútil prútikom. Z toho pohľadu, čo mu sedel na tvári som hneď pochopila, že o tom vie.

„Ako bolo so Shannonom?“ spýtal sa vražedným tónom. „Užila si si to?“

Na pery sa mi vkradol spokojný úškrn. „Vlastne aj hej. Rozbila som mu nos.“

     Prudko zdvihol hlavu od prútika a prekvapene na mňa pozrel. Podišla som k okraju postele a oprela sa oň rukami, takže sme mali tváre tesne pri sebe.

„Sme manželia, či už z vlastnej vôle alebo nie, ja nepodvádzam,“ vysvetlila som mu. „Som len a len tvoja.“ Pozorne mi skúmal tvár akoby čakal, že si len vymýšľam a každú chvíľu sa rozosmejem, ale ja som to myslela vážne.

    Odhodil prútik, schytil ma a potiahol k sebe. Obkročmo som si naňho sadla a omotala mu ruky okolo krku.

„Teda vlastne...“ poopravila som sa, „tá tvoja včerajšia otázka, ohľadne mňa a Rona... Odpoveď je áno, ale bolo to len raz. Neráta sa to.“

Vykrútil kútiky úst do úsmevu. „Nečudujem sa, takú divošku ako si ty, by určite nedokázal skrotiť.“ Prevrátila som očami. Magor.

    Vplietol si prsty do mojich vlasov a chystal sa ma pobozkať, čo som si vážne, vážne želala. Ale samozrejme, život nie je fér. Dvere na našej izbe sa s pleskotom rozleteli a Blaisov natešený hlas zvolal „Čauko, ľudia, chýbal som vám?!“ To je určite koniec nášho súkromia.

Tákže...čo? :D Na stupnici od jedna do desať, ako veľmi ma chcete zabiť?