Hermiona

    Zízala som na Kingsleyho s pootvorenými ústami, neschopná slova. Dovolenka v Španielsku ako svadobná cesta?! On asi žartuje!

„Kingsley, to nemôžem prijať,“ pokrútila som hlavou. Obzrela som sa na Malfoya či mi nepomôže protestovať, no on len nemo vypliešťal oči na poukaz vo svojich rukách.

„Nezmysel, Hermiona!“ zavrátil Kingsley. „Cítil som sa trochu previnilo, že som vás oboch do tohto zatiahol, ale keďže sa správate vzorne, zaslúžite si odmenu.“

„A k- kedy odlietame?“ vykoktal konečne Malfoy. Kingsley sa široko usmial a odhalil tak žiarivo biele zuby.

„Hneď zajtra ráno.“

     Minister dal Malfoyovi na zvyšok dňa voľno, aby sa mohol pobaliť, takže sme sa domov vracali spolu. Zbehol si po svoje veci a ja som ho zatiaľ počkala na jeho chodbe.

„Hermiona, aké milé prekvapenie!“ Útrpne som si vzdychla, čím to je, že naňho vždy narazím?! Niekto tam hore ma vážne nemá rád.

„Ahoj, Shannon,“ odzdravila som ho.

„Môžem byť taký domýšľavý a myslieť si, že si prišla za mnou, aby si prijala moju ponuku na obed alebo večeru?“ spýtal sa s úsmevom. Môžeš snívať!

Ospravedlňujúco som sa usmiala, aj keď mi to vôbec ľúto nebolo. „Prepáč, musím ťa sklamať, prišla som sem na želanie Ministra.“

„Zlatko, prepáč, že mi to tak dlho trvalo,“ ozval sa pri mne Malfoyov hlas.

    Podišiel ku mne, strhol si ma do náručia a vášnivo ma pobozkal. Úplne ma tým vyviedol z miery, už to bolo celkom dlho, čo sme sa bozkávali. Odtiahol sa odo mňa a ja som sa musela zachytiť jeho pliec, aby som nestratila rovnováhu.

„T- to je v poriadku,“ dostala som zo seba. S úsmevom ma chytil za ruku, obišiel Shannona, ktorý sa tváril akoby mal každú chvíľu niečo rozmlátiť a odišli sme domov.

    Pobaliť sa nám zabralo viac času než sme predpokladali. Slnko už pomaly zapadlo, kým sme preplnené a zatvorené kufre postavili ku dverám. Zvalila som sa na gauč, unavená z toho, ako som sa snažila napchať všetky svoje veci do môjho kufra. Malfoy si nalial do pohára tekvicový džús a potom si ku mne prisadol.

„Nechápem, čo to Kingsleyho posadlo,“ prelomila som ticho. „Dovolenka v Španielsku?! To určite nebola lacná záležitosť.“

Pokrčil plecami. „To ma veľmi netrápi. Skôr si lámem hlavu prečo to urobil.“

„Ak by to nebolo totálne absurdné, pomyslela by som si, že nás chce dať dokopy. Myslím naozaj,“ zasmiala som sa.

     Nezasmial sa tomu, hľadel na mňa s nečitateľným pohľadom v očiach. Zvraštila som čelo, nepríde mu to vtipné, že akože my dvaja spolu?! Vlastne, aj ja som sa zasmiala už len zo zvyku, ale...aj tak. Dlhú chvíľu sme si len tak hľadeli do očí a snažili sa pochopiť myšlienky toho druhého. Myslím, že v tom momente sa toho medzi nami odohralo viac ako pri ktoromkoľvek bozku či dotyku, tie sa totiž dajú predstierať, ale pohľad...oči nikdy neklamú. Ticho som vždy nenávidela, ale toto, ktoré medzi nami zavládlo, nebolo napäté skôr uvoľnené a celkom romantické... a vtom to pokazil môj žalúdok, ktorý si z ničoho nič zmyslel, že je hladný.

„Psst!“ zahriakla som ho.

Malfoy sa uškrnul. „Myslím, že je čas na večeru.“

     Prinútil ma opustiť pohodlie bytu a odvliekol ma do nejakej malej reštaurácie kam vraj chodieva na obedy s Blaisom.

„Vieš, ak by som nebola tvoja žena, myslela by som si, že ty a Blaise spolu niečo máte,“ rypla som si doňho. Neveriacky na mňa zazrel.

„To nemyslíš vážne!“

„Ale áno, trávite spolu dosť veľa času,“ pokrčila som plecami a usadila sa za stôl. Všetky tváre sa dívali našim smerom, ľudia si šepkali a ukazovali. Klasika.

Malfoy si sadol oproti mne. „Neprovokuj ma, lebo ťa v tom Španielsku utopím v mori.“ Odfrkla som si.

„Prázdne slová.“

    Najedli sme sa v tichosti, varili tam vážne dobre a aspoň na chvíľu to odpútalo moju pozornosť od zvedavých očí, ktoré mi pomaly vypaľovali dieru do zátylku.

„Ale teraz vážne, prečo tráviš toľko času s Blaisom?“ opýtala som sa. „Máš predsa aj Pansy, Thea a kopu iných bývalých spolužiakov.“

„To hovorí ta pravá,“ zareagoval a odchlipol si z červeného vína.

„Hej, ja sa náhodou čas od času stretávam so všetkými!“ hájila som sa. „A neignoruj moju otázku!“

„Prečo musíš byť taká zvedavá?!“ povzdychol si.

     Zložila som si ruky na hrudi, pohodlne sa oprela na stoličke a nespúšťala z neho pohľad. Nedovolím mu len tak sa vyhnúť mojim otázkam. Zatvoril oči a pomasíroval si spánky.

„Som s ním často preto, že je najlepší priateľ akého mám.“

„Aj Ginny je moja najlepšia kamoška, ale-“

„Nemyslel som to v takom zmysle,“ prerušil ma. „On jediný sa predo mnou na nič nehral a ja som tiež nemusel predstierať, nikdy mi neklamal, nikdy mu nešlo len o moje peniaze alebo meno. Stál pri mne stále, nech sa dialo čokoľvek, Blaise je môj jediný skutočný priateľ.“

     Nastalo ticho. Hm, neočakávala som takúto úprimnú a deprimujúcu odpoveď. Skôr niečo na spôsob „lebo je strašne otravný“ alebo „ak by som nešiel, nedal by mi pokoj“, nečakala som, že sa mi prizná k niečomu takémuto. Iba ma to viac utvrdilo v tom, že mi odokrýva svoju pravú tvár a že sa mu pomaly, ale iste, dostávam pod kožu.

    Kým sme sa vrátili do bytu, bolo niečo po deviatej. Lietadlo odchádza zajtra o pol siedmej takže by asi bolo rozumné ísť si pospať, nech ho nezmeškáme.

„Idem si ľahnúť,“ oznámila som mu. „Dobrú, Malfoy.“ Prikývol.

„Hej, aj ja, dobrú.“ Vstúpila som do izby, ešte ho obdarila jedným úsmevom a potom som pomaly zavrela dvere. Som to len ja komu sa zdá, že sa náš vzťah výrazne zmenil od toho vyše mesiaca, čo sa táto fraška začala? Neviem presne v čom, ale v každom prípade je to príjemná zmena.

Draco

     Ležal som vo svojej posteli, načúval pokojnému tichu a uvažoval. Nedokázal som si prestať lámať hlavu nad tým prečo nám Minister daroval tú dovolenku. Pochybujem, že to bolo len preto, aby nám doprial svadobnú cestu. Vie, že je to len lož, mňa nemá merlinvie ako rád a do Vianoc je tiež ešte ďaleko. Až vtedy, keď Grangerová zažartovala, že nás chce dať dokopy, sa mi rozsvietilo. Bolo to jediné logické vysvetlenie, nechce mať výčitky, že nás do toho namočil, tak sa z nás pokúsi vytvoriť ozajstný zamilovaný pár. A ja sa celý čas zožieram či sa mi tá predstava pozdáva alebo nie.

    Niečo sa za ten mesiac zmenilo, už Grangerovú nevnímam ako tú otravnú bifľošku, čo sa priatelí s Potterom a Weasleym. Zmenila sa, dospela, ja som tiež iný. Možno fakt, že sme našli niečo, čo máme spoločné, nás spojil. Nikdy to nebolo tak, že by som ju nenávidel, ale v posledných dňoch mám pocit, že ju začínam mať rád. Takže, páči sa mi predstava nás dvoch skutočne spolu alebo nie?

Táto dovolenka o tom všetkom rozhodne.

 Ešte som spal ako zarezaný, keď ma Grangerová pomykala za plece, aby som vstával.

„Ale no tak,“ nespokojne som zamrnčal, „ešte päť minút.“

„Dobre, ale potom môžeš ísť do Nerjy po svojich,“ odvetila. Vzdychol som si a dajako sa vymotal z nádherne pohodlnej postele.

„Dobrý chlapec!“ prehodila Grangerová. „Prezleč sa, o desať minút vyrážame.“ Bohovia, tá žena je hotový diktátor!

     Na letisko sme šli pešo. Ulice boli prázdne, žalúzie na oknách zatiahnuté, čo bol znak toho, že celé mesto ešte spí. Jediným zvukom bolo hrmotanie koliesok našich kufrov, ako sme ich ťahali za sebou po chodníku.

„Až to pôsobí trochu desivo,“ prehovorila Grangerka, „takéto ticho v Londýne.“

„Hej,“ prisvedčil som, „ako po apokalypse.“

     Na letisku to ale na oplátku nevyzeralo ako po invázii mimozemšťanov. Bolo tam toľko ľudí až ma z toho pomaly začala chytať fóbia. Odložili sme batožinu, ukázali naše letenky a konečne nasadli do lietadla.

     Sadol som si na kraj, do uličky, Grangerová do stredu a pri okne sedela nejaká stará, šedivá dáma. Milo sa na nás usmiala a keď si všimla Grangerkin prsteň, spýtala sa: „Ste mladomanželia?“ Grangerová na ňu prekvapene pozrela, no ja som nestratil duchaprítomnosť. Chytil som ju za ruku a preplietol si s ňou prsty.

„Áno, ideme na svadobnú cestu,“ odvetil som.

„Tak to vám gratulujem.“ Po celú dobu letu už nikto nič nepovedal a ja som po chvíli zaspal. Keď som sa však prebudil, Grengerovej ruka bola stále prepletená s mojou.

     Hneď, ako sme vystúpili, ovalil nás sparný, letný vzduch. Bolo tam minimálne štyridsať stupňov a slnko pražilo ako na Sahare. Oproti Londýnu, hoci bolo posledný týždeň tiež dosť teplo, to bola hotová sauna. Vyzdvihli sme si batožinu a nastúpili do taxíka, ktorý nás odviezol priamo do hotela. Celý čas som zízal von oknom a žasol nad krásou útesov, mora a pieskových pláží. Taká exotika sa nevidí často.

    Náš hotel bola obrovská, vysoká, smotanovo biela budova s palmami pri vchode a kopou bazénov. Na recepcii nás už očakával recepčný a podal nám kľúče od izby.

„Cíťte sa tu ako doma, seňor a seňora Malfoyovci,“ povedal so silným španielskym prízvukom. Bývali sme na druhom poschodí. Vyzeralo to podobne ako hotel v Las Vegas, v ktorom sme sa vzali, no obrazy pláží a steny farby ohňa mu dodávali exotickosť.

    Izba bola veľkolepá, obrovská posteľ s nebesami, plazmová televízia, vlastná kúpeľňa a kuchyňa. Ale najlepší bol balkón rovno s výhľadom na pobrežie.

„Ak je toto len sen,“ ozvala sa Grangerová, „tak ma, prosím, nezobúdzaj.“ Pretože sa mi v poslednej dobe akosi búria hormóny a pretože ju tak neskutočne rád provokujem, som odvetil: „Urobím niečo lepšie.“ Chytil som ju za boky a pritiahol k sebe pre bozk.  

Tak čo, vy závisláci, spokojní?! :D