Trošku skôr ako obvykle, ale keď sa človek cez víkend nudí... :D Ďakujem veľmi pekne za všetky čítania, votes aj komtáre, veľmi si to cením, ľudia :) Ani nedokážem povedať, aké som strašne rada, že sa vám príbeh páči :) Dúfam, že sa vám bude páčiť nová kapitola :) 

Hermiona

    Potom, čo si Ginny a Harry prebrali Teddyho- o tej eskapáde s Ronom sme im nepovedali ani slovo- som mala práce vyše hlavy. Plynuli týždne, ktoré som trávila zahrabaná v papieroch a podobných otravnostiach, nemala som čas na nič. Domov som sa chodila len vyspať. Malfoy bol na tom podobne, takže nehrozili hádky, kvôli vzájomnej nepozornosti. V piatok, tri týždne po udalostiach s Teddym, som sa vrátila domov a zvalila sa na gauč vedľa Malfoya. Po práci sme sa s Hayley stavili na capuccino, takže je už doma.

„Bohovia, nech už je 18. Augusta a mám po papierovačkách, inak mi prepne!“ posťažovala som sa nahlas. Naozaj mi to už liezlo na nervy, aj mozog.

Malfoy sa zasmial. „Grangerová, dnes je dvadsiateho.“

     Vystrelila som ako struna.

„Čože??!“ zvolala som šokovane, z čoho mal Malfoy srandu. Páni, hovorila som, že mi z toho šibne, už strácam pojem o čase.

„Čo, mala si na dnes naplánované nejaké rande?“ prehodil s pohľadom upretým do papierov. Prevrátila som nad ním oči.

„Vlastne áno, rozhodla som sa, že prijmem Shannonovu ponuku na schôdzku,“ odvetila som nenútene. Shannon sa ma naozaj pokúšal zlákať na kávu, ale našťastie som bola taká zaneprázdnená, že to neprichádzalo do úvahy. To, čo povedal Malfoyovi, keď sa stratil Teddy ma ešte stále štvalo. Mňa nech si kľudne ohovárajú, ale môjho malého nech nechajú na pokoji.

      Malfoy po mne strelil pohľadom, pustil papier, ktorý čítal a ruku zovrel do päste.

„T- to myslíš vážne?!“

Pokrčila som plecami. „Čo, nepustíš ma?“ Merlin, tak rada ho provokujem! Vždy je to taká skvelá zábava.

„To si píš, že nie.“ Postavila som sa z gauča a vyzliekla si sako. Dnes bolo vonku riadne horúco a v byte nebolo oveľa chladnejšie. Nechápala som ako to  Malfoy dokáže vydržať v tom čiernom obleku. Tiež sa postavil, ruky zaťaté do pästí sa mu chveli.

„Ale čo?!“ nadvihla som obočie. „Dovolila som ti niekedy rozhodovať za mňa, pretože ja si nič také nepamätám?!“ Prestaň, nahováral mi vnútorný hlas. Zaťal čeľusť, zrejme ho už pekne štvem.

     Pri pohľade naňho som sa rozosmiala a on na mňa civel ako na mentálne retardovanú. No čo, potrebujem nejako vypustiť paru.

„Robíš si zo mňa blázna?!“ opýtal sa podozrievavo.

„A- áno!“ dostala som zo seba. 

„Bohovia, Grangerová, si horšia ako malé decko!“ vynadal mi a sadol si späť na svoje miesto. Ja som sa tam zatiaľ smiala ako nejaká psychoška, neviem, čo mi bolo, predsa to nebolo také vtipné.

     Keď som napokon chytila dych sadla som si vedľa neho. Chvíľu bolo medzi nami ticho, lenže potom som to už nevydržala: „Aký je dnes deň? Piatok?“

„Uhm,“ neprítomne zahmkal na odpoveď. Piatok, to znamená, že zajtra žiadna práca. Och, Merlin, to znie ako sen!

„Nezájdeme niekam?“ nadhodila som. „Nudím sa.“

„Nech sa páči, môžeš, ja to musím dokončiť.“

„Malfoy, ty si strašný suchár!“

     Odišla som do svojej izby, z kabelky vylovila mobil a vytočila Ginnine číslo.

„Ahoj, Gin, čo porábaš dnes večer?“ vychrlila som na ňu v momente ako zaznelo jej „haló“.

„No, nič špeciálne, prečo?“ odvetila. Uškrnula som sa.

„Tak sa pekne nahoď moja, pretože si dnes niekam vyrazíme!“ Ginny v momente súhlasila, vraj si už potrebuje oddýchnuť.

     Zložili sme a potom som zavolala ešte aj Hayley.

„Počuj, nechcela by si si dnes vyraziť so mnou a Ginny?“ spýtala som sa jej.

„Jasné!“ bola jej kladná odpoveď. Super, takto som sa už dlho netešila. Zavesila som, odhodila mobil na posteľ a postavila sa pred šatník. Hm, teraz už len nájsť niečo vhodné na seba. Ach jaj, to chvíľku potrvá...

    Nakoniec som po dvadsiatich minútach hrabania sa v skrini- v skutočnosti som odtiaľ všetko povyhadzovala, takže moja izba vyzerala ako po explózii- skončila pri čokoládovohnedých legínach a bielej blúzke na ramienka. Tak a ešte topánky. Do riti, to bude ďalší zdržovák! Nebol, proste som len schytila nie príliš vysoké biele ihličky s otvorenou špičkou a utekala do kúpeľne upraviť sa, aby som bola k svetu.

    Keď som vošla do obývačky, nahodená, nalíčená a s vlasmi zopnutými do chvosta, Malfoy na mňa vytreštil oči.

„Č- č- čo...?“ Usmiala som sa.

„Budem to brať ako znamenie, že vyzerám dobre,“ zareagovala som. Malfoy sa nezmohol na odpoveď, premeral si ma očami a sánka mu pomaly padala až ktovie kam do podzemia.

„Tak fajn, Malfoy, idem von s babami,“ poinformovala som ho- ako jeho manželka by som mu mala aspoň povedať kam idem. „Netuším kedy sa vrátim, takže ma nečakaj.“ Z vešiaka som si vzala sako, prehodila si ho cez plecia, kľúče si hodila do vačku a vyrazila som, ako sa hovorí, do sveta.       

    Ginny a Hayley, obe vyfintené v krátkych šatách, ma už čakali pred vstupom do nášho obľúbeného klubu v centre čarodejníckej časti mesta Fabric. S dievčatami ho už tak ľudovo voláme „nevyrazíme si?“. Akože, keď jedna z nás povie: „Nevyrazíme si?“ automaticky vieme, že myslí ísť do klubu Fabric. Divné, ja viem, ale už nám to tak zostalo.

„No konečne! Už som si myslela, že si sa na nás vykašľala,“ prehovorila Ginny.

„Tak pardon, vieš predsa, že môj šatník je chudobný ako kostolná myš,“ odvetila som a objala Hayley.

Ginny prevrátila nado mnou oči. „A čia je to vina? Ja ťa na nákupy predsa volám stále.“ S úsmevom som nad ňou pokrútila hlavou a objala aj ju. Potom sme spoločne vstúpili do klubu.

     Mali sme šťastie, že je piatok a teda sa nám ušiel ešte nejaký voľný stôl. Väčšinu času je to tu prepchaté ľuďmi a človek má pocit, že sa nachádza v konzerve sardiniek- všetci sme pekne napchatí na seba. Sedeli sme pod oknom len kúsok od baru, čo bola veľmi výhodná pozícia. Hayley nám šla objednať tradičné drinky a my s Ginny sme zatiaľ pozorovali tancujúcu masu čarodejníkov.

„Ako sa ti podarilo ujsť Malfoyovi?“ opýtala sa ma Ginny.

„Normálne, proste som povedala, že idem von,“ pokrčila som plecami. „Ale mala si vidieť ten pohľad, keď ma zbadal v tomto.“ Vrátila sa Hayley a pred každú položila koktail. Naraz sme ich zdvihli.

„Tak dievčatá, dnes sa zabavíme,“ predniesla som. Rozosmiali sme sa a štrngli si. Presne tak, dnes večer si konečne užijem trocha slobody.

Draco

     Začínam tú Grangerovú vážne nenávidieť! Nedokážem sa kvôli nej sústrediť na prácu. V posledných dňoch bolo riadne horúco, tak si zmyslela, že ma bude provokovať šortkami a blúzkami s hlbokými výstrihmi. A potom, to, čo si dnes obliekla von... Prečo musí byť taká sexy?! Dlho som sa na to snažil nemyslieť a zapierať to, ale už si proste nedokážem pomôcť. Má pekné, dlhé nohy a krivky na tých správnych miestach, to sa proste nedá ignorovať!

„Do šľaka!“ zanadával som a odhodil papier na kopu na stole. Vážne som nemal náladu, stále som mal pred očami Grangerovú. Ktovie kedy sa asi vráti...?

    Po hodine to nebolo ani po dvoch, ani po troch. Povedala mi, aby som ju nečakal, no mohol som si to dovoliť? Čo ak náhodou naďabí na Shannona? To by som nepredýchal. Uvažoval som či ju nepôjdem hľadať, veď čo ak sa jej niečo stalo, ale namiesto toho som sa rozhodol, že jej dodám trocha času. V úplnej tme som sa prechádzal hore dolu po byte a snažil sa sám seba presvedčiť, že mi je absolútne jedno, kde je a čo robí. A hlavne s kým. No dobre, tak až na to posledné.

    Krátko pred polnocou som konečne začul tú rajskú hudbu v podobe kľúča štrkotajúceho v zámke. Bleskovo som vystrelil z gauča, kde som doteraz ležal a upaľoval do svojej spálne. Zostal som stáť pri dverách a načúval klopkaniu Grangerkiných podpätkov na podlahe. Zrazu sa ozvalo nejaké buchnutie, nasledované hlasným: „Au, do riti!“ Pre Merlina, že by práve do niečoho narazila?! Opatrne som vykukol z izby a videl ju ako sa šúchajúc si čelo vpotácala do izby.

     Nedalo mi to, nenápadne som sa prikradol k jej dverám a nazrel dnu. Grangerovú som videl len vďaka tomu bielemu tričku, čo mala na sebe. Stála uprostred izby a zápasila so šatami. Povzdychol som si a vstúpil dnu- ani to nepostrehla.

„Grangerová,“ oslovil som ju. Zvrtla sa a civela na mňa, potom sa uškrnula.

„Ale, čakal si ma, drahý?!“ zatiahla posmešne. Nadvihol som obočie. To si zo mňa Merlin strieľa, veď ona je opitá!

„Pila si?“ Našpúlila pery a prikývla.

„Ty si hrozná,“ pokrútil som nad ňou hlavou. Cítil som sa ako rodič dohovárajúci svojej neposlušnej teeneagerke.

„Padaj do postele,“ prikázal som jej. Zasmiala sa a zavrtela hlavou.

„Eé, mami!“

„Grangerová, myslím to vážne!“ Ďalej sa smiala a mňa úplne ignorovala.

     Podišiel som k nej a takmer sa strepal na zem, keď som zakopol o nejaké veci porozhadzované na zemi. Grangerka vybuchla do smiechu. Tak fajn, končím so slušnosťou! Schytil som ju za pás, prehodil cez plece a za odmietavého jačania ju zhodil na posteľ.

„Héj!“ hlesla. „A čo oblečenie?“ Pozrel som na ňu ako na debila, to akože myslí vážne?!

„Vyzleč si ho?!“ nadhodil som.

„Pomôž mi.“ Ako malé decko!

     Sadol som si k nej na posteľ a pomaly jej začal rozopínať gombíky na blúzke. Úporne som sa snažil nerozmýšľať nad tým, čo vlastne robím, bál som sa, čo by to malo za následok. Nahol som sa k nej, aby som jej mohol zvliecť ramienka z pliec a v tom, ani netuším ako, sa jej pery ocitli na mojich.

Čo poviete, čakali ste to? :D A ako to podľa vás bude pokračovať? Ako zareaguje Draco? :) som zvedavá na vaše nápady ;)