Keďže som sa dnes ulievala a nešla do školy, tak som poctivo pracovala :D Dúfam, že všetkým, ktorí mali dnes prijímačky sa darilo dobre a snáď im táto kapitola trochu zdvihne náladu :) Snáď sa bude páčiť :)

Hermiona

„TEDDY!" skríkla som. „Teddy!" Nie, nie, nie, nemohla som ho stratiť! Určite bude len niekde blízko, možno sa chce so mnou hrať na skrývačku.

„Teddy, kde si?!" Obzerala som sa všetkými smermi, vykrikovala ako šialená, no Teddy sa neohlasoval. Pomaly som začínala panikáriť.

„Pansy, nevidela si kam šiel?" otočila som sa na ňu zúfalo. Smutne pokrútila hlavou.

„Prepáč, ale nie." Och, Merlin, musím ho nájsť! Poháňaná zúfalstvom som sa rozbehla po chodníku kričiac jeho meno.

Draco

     V práci toho na mňa čakalo celkom veľa. Musel som vybaviť pár telefonátov a papierovačiek, pripraviť pár zmlúv a tak podobne.  Pár minút potom, čo mi začala obedná prestávka som sa zdvihol, že si zaskočím niečo zajesť. Keď som však vyšiel z kancelárie, čakalo ma prekvapenie v podobe Grangerky kráčajúcej priamo ku mne. Tesne za ňou šla Pansy, čo ma šokovalo ešte viac. Keď ma zbadala, rozbehla sa ku mne.

„Nevidel si Teddyho?! Neprišiel náhodou za tebou?" vychrlila na mňa. Páni, znela hystericky.

„Nie, prečo?"

     Grangerka vydala zvuk ako nejaké ranené zviera, po lícach sa jej začali kotúľať slzy. Hodila sa mi okolo krku a začala nariekať.

„Stratila som ho, ja som ho stratila," plakala. „Bohovia, som tá najhoršia teta na svete!" Hneď mi bolo jasné, že myslí špunta.

„Upokoj sa, nájdeme ho, uvidíš," chlácholivo som ju hladkal po chrbte.

„Ako som to mohla dopustiť? Ak sa mu niečo stane..."

„Nič sa mu nestane," ubezpečil som ju. „No tak, bude to dobré, neplač."

     Keď sa trochu upokojila, vysvetlila mi, čo sa stalo. Mne veru tiež nebolo všetko jedno. Zbalil som si veci, že jej a Pansy pomôžem hľadať.

„Počkajte chvíľu," ozvala sa Grangerová a vošla na toalety. Zrejme sa potrebovala dať dokopy.

„Malfoy?!" oslovil ma Shannon, ktorý sa práve vracal z obeda. Premeral si ma prižmúrenými očami.

„Dovolil som ti odísť?!" Už len od neho si budem pýtať povolenie, somár sprostý!

„Vyskytlo sa niečo súrne," odvetil som. „Stratil sa syn mojej sesternice, musím ho ísť pohľadať."    

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Zamieta sa." To ma pobúrilo, práve som mu oznámil, že sa stratilo malé dieťa, ale jeho trápia nejaké debilné papierovačky!

„Nepočúval si ma?! Musím toho malého nájsť!"

„Nejaký hlúpy fagan ma nezaujíma!" skríkol. „Zmluva pre námestníka francúzskeho Ministra, to ma trápi!"

     Dvere na dámske toalety sa otvorili a stála v nich Grangerová. Civela na Shannona, ktorý pri pohľade na ňu stratil reč. Teraz konečne videla aké je pravá tvár jej zbožňovaného Shannona Reeda.

„He- Hermiona," vykoktal Shannanon, „nevedel som, že si tu."

„A keby si to vedel, povedal by si niečo iné?" nadvihla obočie. „Som si istá, že Draco ti tú zmluvu odovzdá hneď zajtra, ale teraz...ospravedlň nás." Prešla popri ňom a ja s Pansy sme ju nasledovali.

     Vrátili sme sa k stánku, kde Grangerová videla špunta naposledy.

„Možno išiel za tou mačkou," nadhodila Pansy. Vzdychol som si.

„Tak to mohol zájsť hocikam."

„Mali by sme sa rozdeliť," navrhla Grangerová. „O hodinu sa tu stretneme a ak ho nenájdeme, dohodneme sa, čo ďalej." Prikývli sme na súhlas a rozišli sa rôznymi smermi. Pansy prešla na druhú stranu, Grangerová doprava a ja doľava.

      Kráčal som po chodníku, volal na krpca, pýtal sa ľudí či niečo nevideli, no márne. Po chlapcovi akoby sa zľahla zem. Naozaj som sa začínal báť, no myšlienka, že Pansy alebo Grangerka mali väčšie šťastie mi pomáhala úplne nepodľahnúť panike. Zatočil som do jednej odľahlej uličky, kde nebolo nič len veľké, odpadkové koše a kopa špiny. Nikde ani stopa po špuntovi. Povzdychol som si a otočil sa, že budem pokračovať, no vtom mi niečo zapraskalo pod nohami. Zmrzlinový kornútok. Rozšírili sa mi oči, Grangerová spomínala, že tesne predtým ako zmizol boli na zmrzline.

„Haló?" zakričal som. Zdalo sa mi to alebo som vážne počul niečo ako vzlyk?

„Teddy?" skúsil som znova.

     Zadržal som dych a napäto počúval. Zasmrkanie a potom zase vzlyky, áno, určite to nie sú halucinácie. Podišiel som k smetiaku a otvoril ho. Bol úplne prázdny, až na do klbka skrútenú malú postavu nariekajúceho chlapca.

„Pre Merlina, Teddy!" vyhŕkol som. Špunt zdvihol uslzené oči a keď ma uvidel skočil mi do náručia.

„Tetin manžel!" zaplakal.

„Psst, to je dobré, som tu," upokojoval som ho. „Našiel som ťa, už je to dobré."

     Vrátil som sa späť na miesto stretnutia; Teddyho som držal na rukách zatiaľ čo mi vzlykal na pleci. Pansy ani Grangerová tam ešte neboli. Zložil som špunta na zem a kvokol si k nemu.

„Teddy, povieš mi, čo sa stalo?" opýtal som sa a jemne mu zotrel slzy z líc.

„I- išiel som za mačkou," vpadlo z neho.

Prikývol som. „A ako si sa dostal do toho smetiaka?" Vzápätí sa znova rozplakal, bolo mi jasné, že toho z neho veľa nedostanem. Objal som ho.

„Neboj sa, som pri tebe," tíšil som ho. „Už sa ti nič nestane."

„Teddy!" skríkla Grangerová a hnala sa k nám.

      Malý chlapec sa mi okamžite hrabal z náruče a bežal k nej. Padla na kolená a roztvorila náruč, do ktorej jej v momente vletel.

„Och, Teddy!" vzdychla. „Uvedomuješ si ako veľmi si ma vydesil?!" Karhala ho, no neznelo to veľmi prísne, zrejme aj preto, že pritom plakala.

„Už nikdy odo mňa neodchádzaj, rozumieš?!"

„Áno, teta," vzlykol Teddy a tesnejšie sa k nej privinul. Vyzeralo to, že si za chvíľu navzájom rozdrvia kosti.

„Tomu sa hovorí láska, čo?" zašepkala mi Pansy, ktorú som si nevšimol prichádzať.

„Hej, to teda hej."

Hermiona

     Ani slovami nedokážem vyjadriť aký obrovský balvan mi spadol zo srdca, keď som zbadala Malfoya ako objíma malého Teddyho. Vážne som sa bála, že sa mu niečo stalo. Nikdy by som si to neodpustila keby áno.

„Ďakujem, Pansy, že si pomáhala," objala som ju. Nečakala som to od nej, čo ma len utvrdilo v tom, že sa kompletne zmenila. Rozlúčila sa s Malfoyom a potom šla svojou cestou.

„Kde si ho našiel?" otočila som sa na Malfoya.

„Krčil sa v smetiaku v jednej opustenej uličke."

     Zalapala som po dychu. Čože??! Ako sa dostal do smetiaka? A prečo tam bol? Uprela som pohľad na Teddyho vo svojom náručí a tesnejšie si ho privinula. Môj úbohý chlapec!

„Mali by sme ísť domov," navrhol a už sa aj zberal. Chytila som ho za ruku, aby som ho zastavila. Podišla som bližšie a jednou rukou ho objala- druhou som držala Teddyho.

„Veľmi ti ďakujem," zašepkala som, „za všetko."

     Zamierili sme domov  a ja som podala Teddyho, ktorý ma o to poprosil, Malfoyovi. Tuším sa mi srdce rozbúchalo o čosi rýchlejšie, keď som sledovala ako si ho s úsmevom odo mňa vzal. O necelé dva kroky ďalej sme narazili na dosť nečakanú osobu- Rona.

„Ron?!" vyvalila som naňho oči. Čo tu robí, do týchto končín nikdy v živote nevkročil!

„Hermiona," pozdravil ma s úsmevom. Potom preniesol pohľad na Malfoya a zachmúril sa. „Malfoy."

„Weasley," odzdravil Malfoy stroho. Postavil Teddyho na zem, podišiel ku mne a majetnícky ma objal okolo pliec. Chvíľu naňho ešte zazeral, ale potom zameral svoju pozornosť na chlapca.

„Ahoj, Teddy, to už ani neobjímeš svojho strýka?" Inokedy by už Teddy dávno skákal od radosti a hrabal by sa k nemu, ale teraz nie. Mŕtvolne bledý civel na Rona, tisol sa k Malfoyovi a zdalo sa mi, že sa trasie. Čo to, do pekla...?

     Malfoy si k nemu čupol a Teddy mu niečo zašepkal. Pomaly sa vystrel v celej svojej takmer dvojmetrovej výške a s výrazom vraha, ktorý som celkom nepochopila, zazrel na Ronalda. Nestihla som nijako zareagovať, keď sa z ničoho nič vymrštila Malfoyova päsť a dopadla Ronovi na tvár.

„Malfoy," šokovane som vydýchla.

„Vyjasnime si niečo, Weasley," hrozivo naňho namieril prst, „daj si odpich. Daj mne aj mojej žene pokoj, jasné?"

     Vôbec som nechápala o čom hovorí. Teda, áno, nikdy ho nemal rád a zrejme ho štve, že kvôli mne ho má na očiach častejšie akoby sa mu páčilo. Ale aj tak...

„A to, čo si spravil tomu malému...to si spolu ešte vybavíme." Ron na to nič nepovedal. Pohľadom zabíjal Malfoya a držal si zakrvavený nos. Cítila som isté zadosťučinenie, po tom všetkom, čo mi urobil som mu tiež túžila zlomiť nos. Malfoy zdvihol Teddyho, schytil moju ruku a rázne odkráčal preč od krvácajúceho Rona. 

    Hneď ako sme vpálil do bytu som sa Malfoyovi vytrhla.

„Povieš mi už, čo sa deje?" dožadovala som sa.

„To všetko on! Ten zasratý Weasley to všetko spískal!" Onemela som. Nie, to nemôže byť...

„P- prečo by to robil?" spýtala som sa ticho.

„Samozrejme, že kvôli tebe!" skríkol. „Aby akože zázrakom našiel Teddyho a potom ťa ohromil." To dávalo zmysel. Ten hnusný bastrad! Ako to mohol Teddymu urobiť? Veď je to jeho synovec! Sklonila som sa k Teddymu.

„Teddy, je to pravda?" opýtala som sa ho. „To strýko Ron ťa zavrel do toho smetiaka?" Prikývol a vzápätí sa rozplakal. Privinula som si ho.

„Povedal mi, aby som tam zostal a bol ticho," nariekal.

„Psst, zlatko, som tu, som pri tebe," chlácholila som ho. Toto tomu prekliatemu debilovi nedarujem!

     Okúpala som ho a prezliekla. Kým prišiel čas ísť do postele sedeli sme na gauči a sledovali rozprávky. Dúfala som, že to Teddymu ako- tak pomôže zabudnúť na traumu, ktorú dnes zažil. A nespôsobil mu ju nik iný ako jeho strýko! Toto vedomie vo mne prebúdzalo enormný hnev. Ak by som sa nebála o Teddyho, zrejme by som hneď teraz vybehla z domu za tým hajzlom a poslala ho do pekla.

     Okolo deviatej som ho odniesla do izby a zababušila do postele. Prezliekla som sa aj ja a ľahla si k nemu.

„Skús si pospať, dobre?" hladkala som ho po vlasoch.

„Zaspievaš mi?" Mohla som mu povedať nie? Samozrejme, že nie. Začala som tichým hlasom spievať uspávanku, ktorú mi spievala mama, keď som bola malá. Vo dverách sa objavil Malfoy a nazrel dnu. So zaujatím ma počúval.

„Draco," oslovil ho Teddy, keď ho zbadal.

„Ahoj, špunt," usmial sa a prisadol si k nemu z druhej strany. „Už ideš spať?! Tak skoro?!"       

„Malfoy," sykla som. Už teraz je umenie nahnať ho do postele.

     Zasmial sa a zdvihol sa na odchod, no Teddy ho zastavil.

„Zostaneš so mnou?" Neviem či to zaskočilo viac Malfoya alebo mňa. Nie len samotný fakt, že ho o to požiadal, ale skôr to, že to znamenalo, že by sme spali spolu v jednej posteli. Malfoy sa pozrel na mňa, a potom sa usmial na Teddyho.

„Ak to tak chceš."

     Posunula som sa na kraj, Teddy sa roztiahol do stredu postele a Malfoy si ľahol na druhý kraj. Zavládlo hrobové ticho, v izbe bolo počuť len dych nás troch. Po nejakej chvíli som zacítila Teddyho ruku, ktorá chytila moju a spojila ju s Malfoyovou. Prudko som sa nadýchla, no ruku som neodtiahla a on tiež nie. Netrvalo dlho kým Teddy odkväcol a ja som sa po chvíli, tuho zvierajúc Malfoyovu ruku, tiež oddala spánku.

Čo poviete, páčilo sa? :D Taká light kapitola... :)