Keďže sa nám "rodinka" Malfoy/Grangerová  v minulej kapitole trochu rozrástla o jedného nemenovaného špunta, ktorý Dracovi nebol veľmi po chuti, môžete si teraz prečítať ako sa s tým vyrovnáva ;) Snáď sa vám bude páčiť :) Komenty potešia :)

Hermiona

     Skoro som sa opálila na plechu, keď na mňa Malfoy z predsiene zakričal.

„Grangerová," ozval sa znovu, no teraz už oveľa bližšie. Vytiahla som do zlatava upečenú pizzu z rúry a vyložila ju na kovovú podložku. Potom som sa otočila na Malfoya, nevyzeral práve nadšene a tesne nad nohavicami sa mu na košeli črtal mokrý fľak. Aha, takže sa už zoznámil s Teddym.

„Čo toľko vrieskaš?"

„Vysvetlíš mi, čo robí Potterov krpec v mojom byte?!" vyštekol.

      Dnu vbehol Teddy a pri slove krpec škaredo zazrel na Malfoya.

„Ja nie som žiadny krpec, náhodou mám  štyri roky," ohradil sa.

„No veď práve, špunt." Musela som premáhať smiech, keď som sa len tak dívala ako sa tí dvaja na seba mračia. Ach, toto bude naozaj zábavný týždeň!

    Prvé dva dni to ozaj bola zábava, dívať sa ako Malfoy zazerá na malého Teddyho akoby bol to najväčšie zlo na svete. Mne chvíľu trvalo, kým mi došlo, že od toho naozaj nemá ďaleko. Bol strašne hyperaktívny, neposedný, odmietal spať, takže som ho musela naháňať po celom byte a vždy robil pravý opak toho, čo som mu povedala.

„Teddy, nie!" skríkla som, keď som ho po dvoch dňoch vzala na zmrzlinu a on sa rozbehol za túlavou mačkou. Utekala som za ním, ale ani zďaleka som nebola taká energická ako on.

       Hrozilo, že ho stratím, keď zahne za roh, ale vtom sa odtiaľ vynoril Ron a Teddyho zachytil.

„Hej, opatrne, drobec," usmial sa naňho. Zaryla som päty do chodníka a prudko zabrzdila. Kde sa tu vzal? A prečo tu je? Sledoval ma? Srdce mi bilo ako o život, no nebolo to len z behu.

„T- Teddy," našla som znovu svoj hlas, „poď sem."

Ron sa pozrel mojím smerom, v očiach mu čudne iskrilo. „Rád ťa vidím, Hermiona." Škoda, že nemôžem povedať to isté, zišlo mi na um.

     Ignorovala som ho.

„Strýko Ron, už dlho si ma nebol pozrieť," vyčítalo mu chlapča. „Mohol by si prísť k tete Mione a jej nepríjemnému manželovi-"

„Teddy, povedala som, poď sem!" Ešte minútu v Ronovej prítomnosti a neprežijem to. Malý chlapec na mňa prekvapene pozrel, zrejme preto, že to bolo prvýkrát, čo som naňho kričala, no nakoniec urobil ako som mu kázala. Chytila som ho za ruku a rýchlo sa zberala na odchod.

„Maj sa, strýko Ron a nezabudni ma prísť niekedy navštíviť," lúčil sa s ním Teddy.

„Nezabudnem," zareagoval na to a chytil ma za zápästie. „Hermiona, ešte stále platí to, čo som povedal. Som bližšie než si myslíš." Okej, tak to bolo divné. Vyvliekla som sa mu a odchádzala odtiaľ takmer behom.

Draco

     Keď som sa vrátil z práce čakalo ma doma prekvapenie. Hneď, ako som otvoril dvere, obklopila ma príjemná melódia a hudba. Niekto aj spieval.

„Now I hear the music, close my eyes, I am rhythm

 In a flash it takes hold of my heart." Nie, neverím, Grangerová spieva?! Šiel som za tým zvukom až do kuchyne.

     Chrbtom ku mne stála Grangerová, v rukách držala neidentifikovateľný predmet, poskakovala a hádzala hlavou. Vedľa nej sedel na linke Teddy, malý chlapec sa išiel zadusiť od smiechu.

„What a feeling, bein's believin'

 I can't have it all, now I'm dancin' for my life

 Take your passion, and make it happen

 Pictures come alive, you can dance right through your life." Zrejme som sa v práci unudil k smrti a teraz som v nejakej atrape raja. Toto sa predsa nemôže skutočne diať. 

     Grangerka spravila otočku, v ruke držala drevenú varechu a vtedy ma zbadala. Zastala v pohybe a úplne stratila reč.

„Čo, pre drahého Merlina, si to pila, Grangerová?" ozval som sa. Krpec sa ešte viac rozosmial, ak to vôbec bolo možné. Ešte chvíľu a skydne sa z tej linky. Grangerka sa naňho s úsmevom otočila.

„Takže tebe je to vtipné, Teddy?!" nadhodila. „A čo keby sme do toho zapojili ešte aj Malfoya?"

„Čože?! N-" Nestihol som ani dopovedať, schmatla ma za ruku a začala znova poskakovať.

„No tak, Malfoy, odviaž sa trochu!" pobádala ma. „So svojou bývalkou tancuješ, ale svojej žene takú radosť nedopraješ?!"

    Vzdychol som si a prudko ju zatočil. Celý čas, čo sme tancovali sa smiala, ale musím uznať, že to bola naozaj zábava. Na úplný koniec nášho čísla som si ju k sebe pritiahol a naklonil ju. Zrýchlene dýchala, ja takisto, bola celá červená a rozstrapatená, ale poviem vám, že nikdy nebola krajšia.

„Čo ten pohľad?" spýtala sa zadýchane. To len, že by som ťa práve teraz veľmi rád pobozkal, pomyslel som si. A už nikdy neprestal. Nie, určite nedovolím tomu poondiatemu Reedovi, aby ju dostal. Na to je až príliš...no, moja.

„Musím cikať!" zakričal ten prekliaty krpec a Grangerová sa mi hneď hrabala preč z náručia. Toto mu ešte zrátam, špuntovi jednému prefíkanému. Vypol som rádio, ktoré určite ešte včera nebolo súčasťou mojej domácnosti, a odišiel sa osprchovať.  

Hermiona

    Tak toto som nečakala, že Malfoy sa odviaže tak ľahko a bez veľkého nátlaku. Tancoval vážne dobre, čo by som doňho tiež nepovedala, ale čo ma úplne odrovnalo, bol ten jeho pohľad. Díval sa na mňa akoby to bolo prvý raz, čo ma vidí, akoby ma chcel. Teda, tú druhú noc na Manore sa vážne priznal, že ma chce, ale teraz to bolo iné. Nebol to ten pohľad typu „chcem ťa dostať do postele", ale skôr „chcem ťa mať pri sebe." Och Merlin, som patetická! Ako môže niekto niečo také povedať pohľadom? Som sprostá. Iba som si to namýšľala, určite áno.

    Keď sme sa s Teddym vrátili do kuchyne Malfoy tam už nebol a hudba nehrala. V tom tichu bolo počuť len kvapkanie vody z hlavnej kúpeľne. A o pár sekúnd na to mi začal vyzváňať mobil. Pretočila som očami, stavím sa, že je to Ginny. Odkedy odišli, volala mi každý večer, aby sa uistila či to zvládam.

„Teddy, neurob tu zlotu, kým budem telefonovať, dobre?" Zaškeril sa na mňa a prikývol. Čakaj, moja milá.

     Bola to Ginny, tak ako som tipovala.

„Pre Merlina, Gin, to sa tam tak nudíš, že mi musíš volať každý večer?" nedalo mi nespýtať sa.

„Len chcem vedieť či ešte žiješ."

Zagúľala som očami. „Ginny, Teddy je malé dieťa, nie atómová bomba!"

„No, úrovňou zničenia sa jej hravo vyrovná," odpovedala. Tomu sa teda hovorí láska k vlastnému dieťaťu.

    Rozhovor s Ginny trval takmer desať minút. Poinformovala ma o tom, čo celý deň s Harrym robili- aj o tom, čo som vedieť nepotrebovala- aj o svojich vyčerpávajúcich skúsenostiach s Teddym. Musela som ju stopnúť a ísť skontrolovať Teddyho, bol nejako podozrivo ticho. Našla som ho v obývačke, stál na pohovke a šermoval okolo seba Malfoyovím prútikom, z ktorého vyletúvali farebné pásy svetla. Dobrotivý Merlin!

„Teddy, polož to!" okríkla som ho, úplná smrť v očiach. „S tým sa nemôžeš-" Zmĺkla som, keď ma jedno náhodné kúzlo zasiahlo rovno do hrude. Zarazene som zostala stáť na mieste, onemená od prekvapenia. Aj Teddy zostal v šoku a rýchlo pustil Malfoyov prútik. Malfoy. Musím nájsť Malfoya, netuším prečo, ale musím. Na to jediné som teraz dokázala myslieť.

„Zostaň," prikázala som Teddymu tichým hlasom a zvrtla sa. Mierila som do kúpeľne. Za Malfoyom.

    V kúpeľni vládlo strašné teplo, akoby som bola niekde v trópoch, všade sa vznášala para a aróma Malfoyovho sprchového gélu. Voňal tak neskutočne sexy! Malfoy akurát vyliezol zo sprchy a okolo bokov si omotával uterák. Pohľad na jeho mokré, vypracované telo ma celú rozpálil. Pristúpila som k nemu bližšie a zatvorila dvere. Pozrel sa na mňa.

„Grangerová, čo-" Nedohovoril, pretože som k nemu podišla a priložila mu prst na pery.

„Psst. Už. Nič. Nehovor." Rukami som mu prešla hore dolu po obnaženej hrudi, mapujúc mne doteraz neznáme územie. Zdvihla som pohľad späť k jeho tvári a zistila, že ma so záujmom pozoruje. Bohovia, tak hrozne som ho chcela!

     Zostal v šoku, keď som sa naňho vrhla a prisala svoje pery na jeho. Ach, toto som potrebovala! Potrebovala som jeho pery, jeho telo, proste jeho celého. Pritisla som sa k nemu, tak tesne akoby som s ním chcela splynúť, uvedomujúc si každý kúsok jeho tela a zúrivo ho bozkávala. Asi mi načisto preskočilo.

„Grangerová, o čo ti ide?" opýtal sa, keď som prepustila jeho pery a začala sa venovať jeho krku.  

„Ty to nevieš?"

    Zatlačila som ho späť do sprchy a pokračovala vo vášnivej predohre. Kvapkala na mňa teplá voda, ktorá len zvyšovala moje vzrušenie. Bolo mi také ohromné teplo! Jeho vôňa a dotyk jeho tela ma celkom opantali, úplne som zabudla racionálne uvažovať, a vlastne som ani uvažovať nechcela. Túžila som si len vychutnať každý jeden milimeter jeho tela.

    Vtom som však dostala ľadovú sprchu, doslova. Malfoyovi sa nejako podarilo zmocniť hlavice a pustil na mňa prúd studenej vody. Začala som jačať a cúvať od neho.

„NIE!" kričala som a snažila sa kryť si tvár. „Prestaň!" Neprestal dokým sa zo mňa všetka tá horúčosť neodplavila a nezačala som sa klepať zimou. Keď konečne vypol vodu, otočila som sa naňho, drkotajúc zubami.

„Už si sa upokojila?" opýtal sa.

„Č- čo sa s- stalo?" chcela som vedieť. Prečo som v kúpeľni? S polonahým Malfoyom? A prečo vyzerá akoby sa z neho niekto pokúšal vybozkávať dušu? Och, Merlin, snáď som to nebola ja?!

„To mi radšej povedz ty!" vrátil mi. „Vtrhla si sem a vrhla si sa na mňa akoby si si to so mnou chcela rozdať rovno tu, v tejto sprche!"

„Bohovia!" hlesla som. To muselo byť tým kúzlom, ktorým ma trafil Teddy. Aspoň dúfam, do riti!

„P- prepáč," zašepkala som a pratala sa zo sprchy. „Teddy sa hral s tvojím prútikom a, no, schytala som to."

„Ten prekliaty krpec má môj prútik?!"

„Nemaj obavy," upokojovala som ho, „zabavila som mu ho." Alebo nie? Odkedy ma trafilo to kúzlo, všetko je rozmazané a nejasné.

     Vypálila som z kúpeľne zanechávajúc za sebou kvapky vody a hnala sa do obývačky, kde som naposledy videla Teddyho. Sedel tam, na gauči, a v rukách stále držal prútik. Priskočila som k nemu a pohotovo mu ho vytrhla z ruky.

„Povedala som ti, aby si sa s tým nehral!" pokarhala som ho. „Ak ma nebudeš poslúchať, už ťa nikdy nezoberiem na zmrzlinu."

„Ale, teta-" pokúsil sa protestovať, ale nedala som mu šancu.

„Žiadne, ale, Teddy! Budeš robiť, čo som povedala a prútika sa už nedotkneš, je to jasné?!" Hodil na mňa pohľad typu psie oči, no za tie roky som sa stala voči nemu odolná. Zložila som si ruky na hrudi a zopakovala: „Je ti to jasné?" Smutne zvesil plecia aj hlavu, až mi ho prišlo trochu ľúto, ale vedela som, že potrebuje nejakú disciplínu inak bude rozmaznaný.

„Áno," zamrmlal zronene.

    „Pre Merlina, Grangerová, čo si tomu krpcovi urobila?" neveriacky sa spýtal Malfoy, ktorý práve vošiel do obývačky. Zazrela som naňho.

„Zobrala som mu tvoj prútik." Podala som mu ho a on si ho zastrčil za opasok teplákov. To bolo asi prvýkrát, čo som ho videla oblečeného v niečom domácom.

„Nechcela by si sa ísť prezliecť?" nadhodil a rukou zagestikuloval na moje oblečenie. „Tvorí sa pod tebou na podlahe pekná mláka ako po zmoknutom psovi."

„Keď už si to teda začal, tak to aj dokončím. Idem do sprchy," oznámila som. „Daj naňho zatiaľ pozor a myslím to smrteľne vážne, Malfoy!"

Draco

      Grangerka odkvapkala do kúpeľne a mňa tam nechala trčať s povädnutým krpcom. Chvíľu som tam len tak v úplnom tichu stál ako soľný stĺp, nevedel som, čo robiť. Deti neboli práve niečo pre mňa, vždy som ich neznášal a ony neznášali mňa. Krpec zasmrkal. Do riti, že by plakal?! Urobil som váhavý krok k nemu.

„Pre Merlina, ty plačeš?!" vyhŕkol som. „Čo nevieš, že len baby nariekajú?!" Pomaly na mňa pozrel, veľkými, prosebnými očami, v ktorých sa leskli slzy.

„Môžem sa pohrať s tvojím prútikom?" poprosil ma. Presne pre toto mi decká vždy liezli na nervy, myslia si, že ak na nás hodia psie oči alebo spustia krokodílie slzy, my, dospelí, sa aj pretrhneme len aby sme im splnili želanie. Lenže svet takto nefunguje.

„Nie, teta ti jasne povedala, že nesmieš," zatrhol som.

„Ale prečo nie?! Som už veľký!"

„Pretože je to nebezpečné. Si príliš malý na to, aby si chápal aká veľká zodpovednosť to je mať prútik," vysvetlil som mu. „Sám vidíš, čo sa stalo, keď si sa s ním hral, mohol si svojej tete vážne ublížiť." Sklonil hlavu. Povzdychol som si a prišuchol sa ešte o ďalší krok bližšie.

„Pozri, už máš štyri, ani sa nenazdáš, budeš mať jedenásť a dostaneš svoj vlastný prútik," utešoval som ho sám netuším prečo. Čo ma po ňom? Nie je predsa môj. Teda, technicky vzaté, patrí skôr do mojej rodiny ako do Potterovej keďže Tonksová bola moja sesternica.

„To musím čakať tak dlho?!" Bohovia, to to ten krpec nikdy nepustí z hlavy?!

„Buď rád, to, že dostaneš prútik tiež znamená, že sa ti končí sloboda. Budeš musieť začať chodiť do školy," odvetil som. Striaslo ho od hnusu.

„Fuj, to je tá inštitúcia, kde musíš čítať hrubé knihy, písať dlhé litánie a poslúchať starých ľudí?!" Inštitúcia, litánie, to bude určite Grangerkin vplyv! Veď ktoré iné decko má v štyroch takýto slovník?!

     Krpec zmĺkol a vrátil sa k ľútostivému zízaniu na svoje mini nohy. Čo teraz? dumal som. S deťmi mi to nikdy veľmi nešlo a vlastne som sa nikdy nezamýšľal nad tým, čo s nimi robiť. Samozrejme, niekedy v budúcnosti som plánoval mať deti, ale neviem...hádam by sa prejavili otcovské inštinkty. Dostal som však jeden nápad ako ho dostať späť do nálady.

„Hej, krpec, chceš niečo vidieť?"

     Odviedol som ho do kuchyne a ukázal mu jeden trik, ktorý na mňa vždy používal starý otec, keď som bol smutný. Je to jednoduché,  na panvicu nalejete obyčajné cesto na palacinky a potom ich už len vyformujete do želaného tvaru. Zakaždým ma to tak fascinovalo, že som hneď prestal plakať a zabudol na smútok. Špunt bol na tom rovnako. Keď palacinkový pandrláci začali dostávať tvar a hýbať sa, nevychádzal z úžasu. Vážne som sa začínal báť, že mu vypadnú oči. Šupol som ich na tanier a postavil ho pred neho. Bez váhania sa do toho pustil.

„Takže, budeš ešte fňukať ako nejaká blbá ženská?" nadhodil som.

„Mnie," zamumlal s plnými ústami. Pri pohľade naňho som sa zasmial, ktovie či som bol tiež taký.

     Začul som kroky a chvíľu na to sa v kuchyni objavila Grangerka. Vlhké vlasy jej v kučerách odstávali na všetky strany a líca mala sfarbené doružova od horúcej vody v sprche. Pozrela sa na mňa a vyvalila oči.

„Ešte, ešte!" zapišťal krpec a otŕčal mi do čista vylízaný tanier.

„J- j- ja...tuším to kúzlo ešte stále pôsobí," vydralo sa z Grangerovej. „Toto sa predsa nemôže skutočne diať!"

„Pre Merlina, Grangerová, robíš ako keby som bol neviem aký tyran!" prevrátil som očami. „Nie som môj otec." Otvárala ústa, že mi niečo odpovie, no pri mojej poslednej poznámke sa zarazila. No čo, je to kruté, ale je to pravda. Treba sa s tým zmieriť.

    Otočil som sa späť na krpca, vzal si od neho tanier a začal pracovať na ďalších figúrkach s palaciniek.

„Mal si zlého ocka?" opýtal sa ma krpec. Neprítomne som prikývol, nechcel som to ďalej rozvíjať, ešte by som ho vydesil. V tichosti som pracoval a špunt s Grangerkou ma mlčky pozorovali, keď vtom niekto zaklopal. S Grengerovou sme si vymenili spýtavé pohľady, kto sa to sem dobýja teraz večer?

      Grangerová odišla otvoriť a ja som sa úporne modlil, aby to nebola moja mama alebo jej mama či otec. Na moje šťastie to bol len Blaise, kráčal za ňou do kuchyne a podľa toho priblblého úsmevu a miernemu rumencu mi bolo jasné, že Blaise neplytval svojimi očarujúcimi rečami. Už by s tým vážne mohol prestať.

„Čauko, kamoš," kývol mi na pozdrav. „Vidím, že idem v hod, vonia to skvele." Potom mu pohľad padol na krpca a on prekvapene zažmurkal očami.

„Teda, ľudia, to ste kedy stihli?" Grangerka sa zasmiala.

„Blaise, to je Teddy Lupin, starám sa oňho kým sú Harry a Ginny v kúpeľoch," vysvetlila.

„Ahój, kamarát tetinho manžela," pozdravil špunt s úsmevom od ucha k uchu.

„Lupin?!" zvraštil čelo Blaise. „Počkaj, ten Teddy Lupin?!"

„Poznáš aj iného, ty génius?" zamiešal som sa do toho.

„Upokoj sa, kamoš, iba som sa uisťoval," zdvihol ruky v obrannom geste.

      Naložil som krpcovi ďalšiu porciu palaciniek a skoro sa udusil ako rýchlo ich jedol.

„Teddy, prosím ťa, nehádž to do seba akoby si pol roka nejedol," upozornila ho Grangerová. „Bude ti zle." Odložil som panvicu do drezu a všetkým nám nalial za pohár tekvicového džúsu.

Blaise sa na mňa smutne pozrel. „A pre mňa žiadne palacinky?"

„Nech sa páči, urob si, nie si predsa digitálny," odvetil som.

      Blaise si u nás nejakú chvíľu posedel. Keďže býva sám zrejme sa nudil a prišiel nás pozrieť, aby sa odreagoval. V čase, keď som sťahoval s Manoru mi ponúkol či nechcem bývať s ním, tak, ako sme plánovali, keď sme boli malí. Odmietol som, pretože som chcel neskôr bývať so Scarlett, lenže všetci vieme, ako to dopadlo. Celkom dobre sme sa bavili, Grangerka sa smiala na Blaisových vtipoch a zážitkov z detstva, naozaj to bol fajn večer. Chvíľu trvalo, kým nám došlo, že krpec zaspal na stoličke. Grangerová ho odniesla do postele, čo sme vzali ako signál, že je načase to zabaliť.

     Vyprevadil som Blaisa a a následne sa tiež odobral do svojej izby. Po ceste som sa pristavil pri odchýlených dverách do Grangerkinej izby. Sedela vedľa špunta na posteli, hladkala ho po vlasoch a hmkala mu nejakú uspávanku.

„Dobrú noc, teta Miona," zašepkal krpec. Hrejivo sa usmiala.

„Dobrú, zlatko." Pobozkala ho na vrch hlavy a zdvihla sa, aby sa mohla prezliecť do pyžama. Do svojej spálne som sa vracal ako omráčený. Kto dokáže prejaviť toľko lásky dieťaťu, ktoré s ním nie je nijako späté, ktoré nie je jeho? Grangerová. Stará sa oňho akoby bola jeho vlastná mama. Tá musí mať nervy zo železa.

      Prezliekol som sa a zalahol do postele, no zaspať som nedokázal. Proste ma to ohromilo. Nikdy som si nemyslel, že človek môže milovať niekoho, kto nie je jeho rodina. A teraz tu mám Grangerovú ako dôkaz! Mňa by už dávno porazilo, keby so špuntom trávim 24 hodín každý deň, ale ju nie, pristupuje k nemu s trpezlivosťou a láskou, tak ako by dobrý rodič mal. Bez debaty by z nej bola skvelá mama. Keby Weasleymu nebolo preskočilo, možno by teraz aj matkou bola. Ten chlap ani len netuší o čo všetko prišiel.

Hermiona 

     Druhý deň som vstávala už pred šiestou ráno, budík vo forme Teddyho Lupina nesklamal. Vymotala som sa s postele, prezliekla seba aj jeho a potom ho posadila pred raňajšie rozprávky. Kým bez dychu sledoval ako Tom neúspešne naháňa Jerryho, uvarila som si kávu, aby som mala energiu udržať s ním krok. Keď začínala nová epizóda Amazing Spidermana do kuchyne vstúpil Malfoy.

„Čo nespíte vy dvaja?" opýtal sa nás.

„Straší ti vo veži, veď dáva Spiderman?!" zareagoval na to Teddy bez toho, aby čo i len odtrhol zrak od obrazovky. Merlin, za chvíľu bude závislý! Alebo začne loziť po stenách a vrhať imaginárne siete ako jeho seriálový hrdina.

     Krátko pred obedom som vzala Teddyho na prechádzku, pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu mu prospeje. Lenže, samozrejme, že sme nakoniec skončili pri stánku so zmrzlinou. Ešte sme sa zastavili pri stánku s novinami, kde som si kúpila nový výtlačok Čarodejky. Vážne netuším prečo, aj tak sa tam zrejme bude písať väčšinou o mne a Malfoyovi. Natrafila som tam na Pansy.

„Pansy?!" zvolala som prekvapene. „Netušila som, že chodíš do tejto časti mesta."

„Zdravím, Hermiona," odzdravila. „Majú tu najlacnejšie noviny, takže."

„Mačka!" vykríkol Teddy, keď sa okolo nás prehnalo čierno- biele stvorenie. Už- už sa za ňou chcel rozbehnúť.

„Teddy, neopováž sa! Zostaň pekne tu vedľa mňa." Netuším prečo je taký posadnutý mačkami, zakaždým ich musí naháňať ako nejaký pes.

„To je malý Lupin?" opýtala sa Pansy.

Prikývla som. „Mám ho na starosti, kým sú Harry a Ginny preč." Pansy nespúšťala pohľad z chlapca.

„Aký je už veľký," povedala. „Tuším v ňom vidím profesora Lupina."

„Až na tie modré vlasy," zareagovala som čomu sme sa zasmiali.

„Celý čas som si vyčítala, že som bola na škole taká potvora a bola k nemu hnusná. Želám si, aby som mohla ísť späť v čase a napraviť to," priznala. Prekvapilo ma ako úprimne to znelo. A fakt, že si priznala svoje grobianske správanie...

Smutne som sa usmiala. „To by sme chceli všetci." Potriasla hlavou, asi aby odohnala nepríjemné myšlienky a súhlasne sa na mňa usmiala.

„Mimochodom, čo ty a Draco? Ako sa vám darí?"

„Zatiaľ som ho nezabila, takže môžeš byť pokojná," odvetila som. Zasmiala sa.

„Tak som rozmýšľala, že by sme mohli niekedy zaskočiť na večeru. Ty s Dracom a ja s Theom," navrhla. „Veď vieš, začať odznova."

„To by bolo fajn," usmiala som sa a myslela som to naozaj vážne. „Ale tento týždeň to asi nepôjde, pretože sa starám o Teddyho, ale niekedy potom by to šlo." Mimovoľne som sa obzrela na Teddyho a srdce mi od strachu zastalo, keď som zistila, že malý chlapec je preč.

Aký máte názor na novú kapitolu? :) Čo sa podľa vás stalo Teddymu? Teším sa na vaše názory :)