Hermiona

     Na môj krik Malfoy bleskovo vystrelil z postele. Rozospatý a zmätený pozrel na mňa. Oči sa mu rozšírili, keď si uvedomil, že som to ja a že sedím v jeho posteli. Na to sa rozkričal aj on. Odhadujem, že sme tým prebudili polovicu susedov. Vymotala som sa z postele a postavila sa oproti nemu.

„Č- čo...?" vykoktal, keď konečne prestal jačať. „My...my sme..."

„Jasné, cez oblečenie, Einstein!" prevrátila som očami. „Ak by sme...veď vieš, už by si bol dávno mŕtvy, to sa stav!" Dôkladne sa prezrel a ohmatal, vyzeral, že sa mu trochu uľavilo.

„Vidíš, ani na mol opitý by som sa ťa nedotkol, Grangerová." Vzdychla som. Tak toto, presne toto, bol Malfoy, ktorého poznám z Rokfortu, taký milý, že by som ho najradšej premenila na slimáka, a potom naňho dupla.

„Ale máme iné problémy," spražila som ho a ukázala mu ľavú ruku, kde sa blišťal prsteň. Malfoy neveriacky vyvalil oči.

„No, do riti!" zanadával. „To je rodinný prsteň, nosili ho všetky Malfoyovské ženy."

     Znechutene som pokrčila nos. Fuj, tak tento prsteň by som si na prsť nedala ani dobrovoľne. Chcela som, že si ho strhnem z prsta, hodím mu ho do ksichtu a odídem tváriac sa, že sa to nikdy nestalo. Ale ten prekliaty prsteň nechcel zliezť!  

„Nenamáhaj sa," vzdychol. Sadol si na kraj postele, chrbtom ku mne, a rukami si prehrabol plavé vlasy.

„Ako to myslíš, že „nenamáhaj sa"?!" skríkla som. „Ak si myslíš, že ho budem hrdo nosiť, tak si na veľkom omyle!" Nereagoval, len tam tak sedel s hlavou v dlaniach a mlčal.

      Blčiac od hnevu som obišla posteľ, postavila sa pred neho a prekrížila si ruky na prsiach. 

„Malfoy, ak mi hneď nevyklopíš vysvetlenie, tak tu budem stáť dokým niečo nepovieš!" Pomaly zdvihol hlavu, v očiach zúfalý výraz.

„Myslíš, že mňa teší fakt, že som sa oženil s tebou?" povedal. „Lenže ten prsteň, rovnako ako všetky rodinné klenoty je začarovaný. Budeš si ho môcť dať dole až po desiatich rokoch manželstva."   Zostala som stáť ako obarená. Vážne práve povedal po desiatich rokoch?! To zaňho akože mám byť vydatá desať rokov? Za Malfoya?! To si ten prst radšej odhryznem!

„Žartuješ, však?!"  Blbá otázka, Malfoy nedokáže žartovať, na to si pripadá priveľmi dôležitý. Pokrútil hlavou a znova si skryl tvár do dlaní.

      Klesla som na stoličku pri posteli. Toto nie je pravda, toto sa nemôže skutočne diať! Nemohla som radšej v opitosti prebehnúť nahá cez celé Vegas alebo zatancovať na bare?! Nie, ja sa musím vydať za chlapa, ktorého neznášam už od svojich jedenástich! A mám byť jeho žena desať rokov?! Veď nedokážeme existovať v rovnakej miestnosti ani päť minút bez toho, aby sme sa nepokúsili jeden druhého zabiť. No vlastne, teraz je to už viac ako päť minút a nepokúsili sme sa prekliať. Lenže nemôžem sa spoliehať, že budeme zakaždým natoľko vyvedení z mieri, že spoločná blízkosť bude ten najmenší problém.

    Vzdychla som si, zavrela oči a začala si masírovať spánky. Táto situácia musí mať aj nejaké iné východisko. Musí byť aj iný spôsob, ako sa toho prsteňa zbaviť skôr ako za desať rokov. Vtom mi svitlo- zrušiť kliatbu! Aké proste, prečo mi to hneď nenapadlo?!

„Vstávaj, ty kôpka nešťastia, zájdeme na Ministerstvo."

Draco

     Toto je určite len zlý sen! Nie je šanca, že sa toto skutočne deje. Včera večer som sa neoženil s Grangerovou a ráno sa nezobudil s ňou v posteli. Keď som ju uvidel sedieť v mojej posteli, prisahám, že mi na moment prestalo byť srdce. Ale potom som si všimol, že je oblečená a ja tiež. Merlin, ako sa mi uľavilo! A potom mi ukázala ten prsteň, mamin prsteň!, a bol som hotový. Musel som si sadnúť. Bohovia, na čo som len myslel? No, asi to bude tým, že som vôbec nemyslel. A potom všetkom, čo som včera noci vypil sa ani nečudujem. Musel som byť naliaty ako delo! Vôbec netuším, čo sa stalo, aj spomienky na stretnutie s Grangerovou sú akési rozmazané. Vážne by som mal obmedziť alkohol.

     Skryl som si tvár do dlaní. Čo budem robiť? Čo len teraz budem robiť?! Ten prekliaty prsteň je začarovaný a tá kliatba sa dá zrušiť len jedným špeciálnym kúzlom. Nanešťastie, ho pozná len moja mama a tá mi ho rozhodne nepovie, pretože, ako hovorí, „to je ženská záležitosť." Desať rokov! Byť s Grangerovou desať rokov?! Neprežil by som ani desať minút. V duchu som si nadával do idiotov za to, že som taký sprostý a stále ho nosím vo vrecku saka. Dal som si ho tam pred dvoma rokmi, chcel som požiadať Scarlett o ruku, ale potom som sa dozvedel pravdu a my sme sa rozišli. No ja som ten prsteň stále nosil so sebou.  

       Strácal som nádej a pomaly si v mysli plánoval svoju pomalú a útrpnú smrť akou určite bude manželstvo s Grangerovou. Ak je ešte stála taká hrdá, knihami posadnutá vševedka, a stavím sa, že áno, tak radšej skočím z mosta!

„Vstávaj, ty kôpka nešťastia, zájdeme na Ministerstvo," ozvala sa a prerušila tak plánovanie mojej samovraždy. Na Ministerstvo?! Na čo, pre Merlina, pôjdeme na Ministerstvo? To to chce oficiálne oznámiť celému svetu alebo čo?! Merlin, Draco, ty si ale kretén, prečo by to robila? Pre ňu by to bolo horšie ako pre mňa, ona je hrdinka, vzor, miláčik médií... Tak potom prečo...? Trvalo mi len dve minúty, kým mi to došlo, chce zrušiť kúzlo! Jasné! Asi mám mozog ešte stále zahmlený z toho alkoholu. Tu a teraz prisahám, že už v živote nevypijem ani kvapku bourbonu!

Hermiona

    Odišla som do svojej izby, rýchlo naškriabala na pergamen odkaz pre Ginny a Harryho a šuchla som im ho popod dvere. Bolo ešte len osem, tak som ich nechcela zobudiť. Malfoy, oblečený rovnako ako včera večer ma netrpezlivo vyčkával pred vstupom do kasína. Nepríjemne mi skrútilo žalúdok, keď som si spomenula, že som tam včera videla Rona.

„To trvalo," posťažoval sa Malfoy.

Zazrela som naňho. „Tak sa pohnime, nech to máme čím skôr za sebou." Dvoma prstami som ho chytila za rukáv saka a oboch nás premiestnila na Ministerstvo mágie.

     Átrium, v ktorom sme pristáli, bolo ľudoprázdne. Nečudovala som sa, bola sobota, čo znamenalo, že väčšina pracovníkov sa ešte váľa v posteliach a užíva si víkendové voľno. Výťahom sme sa odviezli na tretie podlažie, dúfala som, že nám Oddiel nápravy náhodných kúziel nejako pomôže. Pracoval tam aj jeden môj starý kamarát, Anthony Goldstein, takže som mohla očakávať diskrétnosť. Ak by sa rozkríklo, že som sa vydala za Malfoya, nastala by hotová apokalypsa!

     Vošla som rovno do jeho kancelárie; našťastie mal dnes službu. Sedel v útlej kancelárii za stolom, ktorý zaberal v podstate celú miestnosť a čítal nejaké papiere. Zaťukala som na rám dverí, aby som dala najavo našu prítomnosť. Zdvihol hlavu, dlhšie ryšavé vlasy mu pritom nedbalo padli do tváre, a usmial sa.

„Hermiona!" zvolal a odsunul sa od stola. Podišla som bližšie a objali sme sa. „Čo ťa ku mne privádza?!"

„No, vieš, Anthony, potrebovala by som láskavosť," začala som.

„Pre teba všetko, Hermiona."

      Podala som mu ruku a ukázala mu prsteň. „Potrebujem si ho dať dolu, ale nanešťastie je začarovaný tak, aby som si mohla dať dole až po desiatich rokoch manželstva." Anthony uchopil moju ruku do svojej a skúmal prsteň. Pripadalo mi, že si ho obzerá skôr zo zvedavosti, ako z pracovného hľadiska.

„Teda, ty si sa vydala," prehodil. „Kto je ten šťastný?"

„Čo už je len na tom šťastie byť ženatý s Grangerovou?" odfrkol si Malfoy. Zaškaredila som sa naňho a musela som potláčať nutkanie niečo mu pričarovať. Anthony sa tiež pozrel jeho smerom a zostal ohromený.

„Draco Malfoy?! Ty si si vzala Draca Malfoya?!" zvolal. Len tak ďalej Anthony, v Oddelení záhad, ťa ešte asi nepočuli! „Nevedel som, že vy dvaja ste pár."

„Nie sme pár!" vyprskla som. „Je to jedno veľké, hlúpe nedorozumenie, na ktoré by som rada čo najrýchlejšie zabudla, takže, prosím, zbav ma toho prsteňa!"

     Anthony sa zatváril trochu preľaknuto, nedivila som sa mu, len zriedkakedy stratím kontrolu nad svojím hnevom. Sadol si späť za stôl, ja som si sadla oproti a podala mu ruku. Namieril na prsteň svoj prútik a niečo nezrozumiteľné si mrmlal.

„Pokús sa ho nezničiť, rád by som ho ešte niekedy použil," ozval sa Malfoy. 

„Nebodaj sa chceš oženiť," zatiahla som pochybovačne. Nemyslela som si, že niekde na tomto svete existovala nejaká žena, ktorá spĺňala jeho predstavy a ešte k tomu aj predstavy jeho krvou posadnutých rodičov. Možno až na Pansy Parkinsonovú a Scarlett Zabiniovú, s ktorými istý čas chodil.

„Čo teba do toho, Grangerová?!"  

„Nič, len by som tej chudinke rada popriala svoju ľútosť, keď sa tak stane," odvetila som. Anthonymu myklo kútikom úst.  

„Aj keď v prípade Parkinsonovej by som ľutovala skôr jej tvár." 

„Vieš, Grangerová, ja aspoň niekoho mám. Ty si sama, lebo ťa nikto nechce, dokonca ani ten natvrdlý Weasley," povedal protivne. „Toto je najbližšie ako sa k manželstvu kedy dostaneš."

     Vytrhla som si ruku z Anthonyho, vytiahla prútik a namierila ho na Malfoya.

„Rona do toho neťahaj!" zavrčala som. Malfoy sa chladne zasmial, fakt, že mu mierim prútikom do tváre ho zrejme nerozrušoval.

„Ale, že by som zasiahol citlivé miesto?" Pevnejšie som zovrela prútik a zaškrípala zubami. Nehovorila som, nedokážeme spolu byť v jednej miestnosti bez toho, aby sme sa nechceli zabiť.

„Čo sa medzi vami vlastne stalo? Konečne si uvedomil, aká si nudná a prehnaná vševedka a okašľal ťa pri prvej príležitosti, ktorá sa mu naskytla?" nadhodil. Vytočila som sa, ani nie tak preto, čo povedal, ale preto, že trafil do čierneho. Neznášala som, keď mal pravdu.

„Varujem ťa, Malfoy," pretisla som cez zaťaté zuby a urobila krok k nemu, „ešte slovo a prekľajem ťa."

„Ty to neurobíš, Grangerová, nemáš na to guráž," prehodil. „Aj preto ťa asi Weasley odkopol."

     Skôr, ako som si stihla rozmyslieť, čo robím, som švihla prútikom a vyslovila prvú kliatbu, ktorá mi prišla na jazyk. Malfoy sa v momente prestal protivne uškŕňať, zohol sa v poslednej chvíli a kliatba namiesto neho trafila stenu oproti. Objavila sa tam obrovská, hlboká diera.

„Hermiona!" neveriacky zvolal Anthony. Otvorila som ústa, spoly šokovaná tým, že som to vážne urobila a spoly, že som nezasiahla svoj cieľ. Malfoy sa krčil bokom a vyjavene zízal na stenu.

„Bohovia, beriem späť, Grangerová, naozaj máš gule!" zatiahol so smiechom. Zavrčala som a pristúpila k nemu, že mu pohrozím.

    Vtom sa však chodbou začali rozliehať kroky a k nám sa náhlila skupinka aurorov. Zatvorila som oči a zhlboka dýchala, aby som dostala svoju zlosť znova pod kontrolu.

„Čo sa to tu stalo?" spýtal sa nás jeden z nováčikov, ktorého meno som si nevedela vybaviť.

„Prepáčte, my-"

„Grangerová sa ma snažila prekliať, ale ako vidíte, našťastie netrafila," prerušil ma Malfoy. V tej chvíli som mala vážnu chuť zlepiť mu čeľusti dokopy, aby už konečne držal jazyk za zubami. Všetci na mňa upreli spýtavé pohľady.

„To je pravda, ale-" Zase som bola prerušená, tento raz nejakým starším aurorom s krivými okuliarmi a orlím nosom.

„Zájdeme za Ministrom, on už bude vedieť, čo ďalej." Zostala som naňho užasnuto civieť.

„Za Kingsleym?! Na čo, pre Merlina, veď to bola iba stena!"

„Slečna Grangerová, prosím, nerobte problémy a poďte s nami." Zvesila som hlavu. Nie je dosť, čo som sa pred ani nie hodinou zobudila vydatá za Draca Malfoya, teraz zo mňa chcú urobiť ešte aj kriminálničku. Tento deň už ani nemôže byť horší! 

     Aurori nás odviedli na najnižšie podlažie, kde bola jeho kancelária. Poriadne sme sa nevideli od skončenia vojny, naše opätovné stretnutie som si nepredstavovala takto. Jeho kancelária bola obrovská, takmer taká veľká ako súdna sieň na desiatom podlaží, s tým rozdielom, že to tu nebolo také tmavé. Oranžovo hnedé steny pôsobili takmer priateľsky. Za nalešteným, dubovým stolom sedel v honosnom kresle, podobnému tomu riaditeľskému na Rokforte, Kingsley Shacklebolt, Minister mágie.

     Keď sa za nami dvere s buchotom zavreli zdvihol hlavu v turbane, zatváril sa prekvapene.

„Hermiona?!"

„Zdravím, Kingsley," nervózne som sa usmiala. Môžeme byť priatelia, ale to neznamená, že ma aj tak nepotrestá za útok na iného zamestnanca Ministerstva a za tú dieru, čo zostala na treťom podlaží. Preniesol pohľad na Malfoya.

„Draco," pozdravil ho.

„Pán Minister." Nepovedal to s ktovieakým rešpektom, skôr otrávene. Aj tak vyzeral.

„Pane, tuto slečna Grangerová spôsobila vážne škody na Oddelení magických nehôd a katastrof, keď sa neúspešne pokúsila prekliať pána Malfoya," poddal hlásenie ten starší auror.

„Bola to len stena," bránila som sa. „Veľmi sa za to ospravedlňujem, ale dnes mám vážne zlé ráno. Nechala som sa trochu uniesť."

    Kingsley sa odlepil od stola a prikročil k nám.

„Ak sa smiem spýtať, čo si robila na Oddelení magických nehôd a katastrof?"

Vzdychla som si, ale Ministrovi mágie nemožno klamať. Možno nám nakoniec pomôže.

„Hm, ja... iba som sa chcela zbaviť tohto prsteňa," ukázala som mu ruku. Rozšírili sa mu oči.

„No nie, takže ste sa ty a Ron konečne vzali?!" opýtal sa. Zaškrípala som zubami.

„Nevydala som sa za Rona." Strelil po mne pohľadom, a potom sa pomaly pozrel smerom na Malfoya. Nadvihol obočie v nevyslovenej otázke a ja som pomaly prikývla.  

„Všetko je to nedorozumenie. Chcem len, aby mi Grangerová vrátila prsteň a zabudnúť, že sa to niekedy stalo," prehovoril Malfoy.

„Problém je, že ten prsteň je začarovaný tak, aby som si ho mohla dať dole až po desiatich rokoch manželstva. Šli sme na to oddelenie dúfajúc, že nám pomôžu to kúzlo zrušiť."

„Možno by ste nám mohli pomôcť vy," ozval sa znova Malfoy a pokročil bližšie.  Prikývla som a nádejne sa zahľadela na Kingsleyho.

„Poznám jedno kúzlo," povedal pomaly a mne od radosti až poskočil žalúdok. „No myslím, že si obaja zaslúžite lekciu. Prospeje vám to." Čo? O čom to, do pekla, hovorí? Akú lekciu, čo nám prospeje? Dúfam, že nemyslí to, čo myslím.

„Kingsley...?" oslovila som ho chabo. Toto predsa nemôže myslieť vážne.

„Prepáč, Hermiona, ber to ako trest za tú stenu," povedal, ale neznelo to ospravedlňujúco. „Odsudzujem vás na šesť mesiacov spoločného manželstva a spolužitia pod jednou strechou."