Ospravedlňujem sa za to čakanie, bola som celý víkend bez internetu :D Dúfam, že vám to nová kapitola vynahradí. Enjoy! :)

Hermiona    

     Už ste niekedy mali pocit, že ste sa ocitli vo svojej nočnej more? Tak presne tak som sa teraz cítila. Celé roky sa mi snívalo o tomto dome, o tom dni, keď nás sem privliekli lapači a Bellatrix ma mučila. Striaslo ma. Najhoršie na tom všetkom bolo, že sa tu odvtedy nič nezmenilo. Ako tu mám vydržať celý deň, keď už len týchto pár minút mi naháňa neuveriteľný strach a mám chuť utiecť s krikom?! Veru, keby tu teraz bol triediaci klobúk, určite by si dvakrát rozmyslel do akej fakulty ma zaradiť.

      Malfoy, ktorý si očividne nevšimol moje psychické rozpoloženie zamieril dlhou chodbou do nejakej mne neznámej miestnosti. Len nie salón, prosím, len nech to nie je salón! Bol to salón, ale nie ten kde sa to odohralo. Vydýchla som si. V čalúnenom kresle, ktoré vyzeralo ako ukradnuté z prehliadky nejakého starodávneho zámku, sedela Malfoyova mama a pila čaj. Oproti nej, v druhom kresle, sedela mužská postava s tvárou skrytou za novinami. Nepochybne Malfoyov otec.

„Mama, otec," oslovil ich Malfoy, „sme tu." Narcissa odložila šálku na konfernčný stolík a postavila sa. Na tvári sa jej rozlial nie veľmi nadšený úsmev.

„Draco," oslovila syna a ponáhľala sa k nemu, aby ho objala. Malfoy  z toho nevyzeral byť príliš nadšený.

     Očami som zablúdila k Luciusovi. Sedel v kresle, noviny držal zložené v rukách a zízal na mňa. Na mňa! Po dlhom čase sa mu tu ukáže jediný syn a jediné na čo civie som ja! Ale čo som čakala, to nie kvôli Malfoyovmu najlepšiemu priateľovi skončil v Azkabane.

„Viem, že sa už poznáte, ale asi by bolo slušné osobne vás zoznámiť," ozval sa Malfoy a omotal mi ruku okolo pása čím ma prinútil odtrhnúť zrak od chladných očí jeho otca. Môj prvý inštinkt bol jednu mu vpáliť, ale potom som si uvedomila, že sa nachádzam na nepriateľskom území. Ak by som ho udrela, došlo by im, že niečo nie je v poriadku a to by bol asi koniec môjho pokojného života.

„Zoznámte sa s Gran- Hermionou, mojou manželkou."

     Dúfala som, že si nikto nevšimol jeho malé zakoktanie na mojom mene ani to, ako som sa tomu takmer zasmiala. Narcissa na mňa uprela svoj skúmavý pohľad a ja som sa na ňu usmiala ako keby som bola rada, že ju spoznávam.  

„Teší ma, rada vás konečne spoznávam," prehovorila som. Všetkým nám bolo určite jasné, že to nie je pravda. Oni neodpustili mne, že som dostala Luciusa do väzenia a ja zase im, že sa mňa a mojich priateľov pokúsil zabiť. No tvárili sme sa, že to tak nie je.

„Vitaj, Hermiona," ozval sa Lucius a konečne vstal z kresla. Z jeho hlasu mi naskakovala husia koža. „Dovoľ, aby sme ťa privítali v našej rodine."

„Ďakujem."

     Tým sa rozhovor našťastie skončil. Malfoyovci zavolali domáceho škriatka, aby nás odviedol do izby a oznámili nám, že obed bude presne o dvanástej. Vyšliapali sme na druhé poschodie, kde sa nachádzala ďalšia tmavá chodba s kopou dverí. Trochu mi to pripomínalo Siriusov rodičovský dom na Grimmauldovom námestí, kde sme sa počas vojny nejaký čas skrývali.

„Nech sa páči, vaša izba," zapišťal škriatok a zastal pred dverami na konci chodby.

„Ďakujeme," poďakovala som. Drobné stvorenie na mňa prekvapene pozrelo a potom sa mi hlboko uklonilo. „Ak by ste niečo potrebovali, stačí len lusknúť prstami." Ozvalo sa hlasné PUK a s Malfoyom sme na chodbe osameli.

„Fajn, takže, kde budem spať ja?" otočila som sa naňho. Malfoy ma počastoval kompletne nechápavým výrazom. Vzdychla som si, niekedy zabúdam akí si muži strašne spomalení.

„Ak si myslíš, že s tebou budem spať v jednej miestnosti alebo nebodaj v jednej posteli, tak si na veľkom omyle!" zasyčala som pošepky. „Nebudem riskovať, že sa o niečo pokúsiš."

Zvraštil čelo. „Radšej by som sa dal pobozkať dementorom ako by som sa mal pri tebe o niečo pokúsiť." Hm, neviem či by ma to malo potešiť alebo uraziť.

     Keď som nič ďalšie nehovorila Malfoy otvoril dvere na chodbe a vniesol naše tašky dnu. Opatrne som vošla za ním. Prekvapilo ma, že izba nevyzerala tak smutne a temne ako zvyšok domu, farby neboli síce veselé, ale aspoň som nemala pocit akoby som sa nachádzala v nejakej hororovej psychiatrickej liečebni. Uprostred stála obrovská baldachýnová posteľ a naokolo drevený nábytok akoby z minulého storočia. Bolo to krásne, skoro ako by to ani nebola súčasť Manoru.

„Wow, povedz toto je reálna súčasť domu alebo si na mňa použil kúzlo pomätenia kým som sa nedívala?" opýtala som sa. Nebolo možné, aby sa v tomto ústave nachádzala taká pekná spálňa. Toto bolo v rozpore so všetkým čomu som verila.

Malfoy sa uchechtol. „Vitaj v mojej starej izbe, Grangerová!" Vyvalila som naňho oči. Jeho stará izba?! Okej, beriem späť, už sa mi nepáči.

     Zložila som si veci na posteľ a kým sa Malfoy vybaľoval, poobzerala som sa po izbe. Nechcelo sa mi veriť, že tu kedysi býval ten odporný, arogantný Draco Malfoy, ktorého som mala to nešťastie poznať. Keď vstúpite do izby nejakého cvoka, akým Malfoy kedysi bol, cítite to, všetko to tam ním kričí, ale tu nie. Nepôsobilo to ani len veľmi chlapčensky. Nemalo by tu byť všetko čierne, zabednené okná, na stenách groteskné plagáty o tom, ako vraždia humusákov a na skrini škatuľka s ustrihnutými vlasmi všetkých bývalých priateliek?

Aha, počkať, bavíme sa tu o teenegerovi nie o sériovom vrahovi. Tak by tu nemal mať plagáty obľúbených modeliek a speváčok a pod posteľou krabicu plnú Playboyov?!

„Čo si ty bol, do hája, za teenagera?!" nevydržala som to. „Žiadne plagáty obľúbených skupín, šialené fotky s priateľmi a krabica porna pod posteľou?!" Zvraštil čelo.

„Čo je to porno?" Zostala som naňho civieť. To si robí srandu, nie?! No, očividne nie. Čo za chlapa v dnešnej dobe netuší, čo je to porno?

      Začala som sa smiať až som sa prehla v páse. Malfoy si zo mňa určite len robí srandu. No, vychádza mu to dokonale!

„Vieš čo, Grangerová, vypadni!" oboril sa na mňa a doslova ma vyhodil z izby. Zostala som stáť predo dvermi a smiala sa ako totálny šialenec.

Draco

      Prekliata vševedka! No a čo, tak neviem, čo je to to bolno, porno či ako! Ja som nevyrastal tak ako ona, obklopený muklovskými hlúposťami! Bol som vychovávaný ako niekto vážený a dôležitý, akoby som patril do kráľovskej rodiny. Celé detstvo som bol vedený k tomu, aby som ako jediný Malfoyovský dedič robil môjmu menu tú najlepšiu reputáciu. Musel som mať dobré známky, kamarátov z vplyvných rodín a robiť všetko preto, aby som sa zavďačil svojim náročným rodičom, nemal som čas fotiť sa s priateľmi, ktorí ma väčšinou mali radi len kvôli peniazom, nemohol som si na stenu lepiť plagáty skupín ani spevákov, pretože by ma otec zmlátil až by som bol modrý a už vôbec som nemal čas strácať čas nejakým pornom, čo ani netuším čo je.

      Z chodby som počul jej smiech. Bohovia, znela ako sfetovaná veverička! Moje znalosti muklovského sveta sú jej na smiech, veď tá ešte uvidí! Na svoje šťastie som však počul ako sa jej smiech a kroky pomaly vzďaľujú, takže som jej nemohol vyraziť zuby. No tak, upokoj sa, dole sú tvoji rodičia, ak by si jej teraz rozbil ciferník, pochopili by, že je to fraška. Nesmú to zistiť. Správaj sa slušne, ovládaj svoj hnev. Prekvapivo, takéto prehovorenie si do duše zabralo. Ešteže tak, inak by som vážne mal začať zvažovať kurz sebaovládania.

       Aby som sa rýchlejšie upokojil vliezol som do sprchy. Lenže horúca voda mala na mňa skôr opačný účinok. V sprche vždy priveľa rozmýšľam, hlavne o veciach, o ktorých by som ani nechcel. Spomenul som si na včerajšok, na to ako som vo svojom byte našiel Shannona. To ako na mňa žmurkol, keď odchádzal... Začínam mať pocit, že to mal naplánované, že si s Grangerovou začal len aby ma nasral. A sakra, darí sa mu to! Stále nemôžem uveriť, že sa s ním Grangerová ťahá, ona má predsa naviac! Už si nemyslím, že s ním spí, ale určite spolu len nechodili po vonku a nerozprávali sa o počasí. To ma na tom asi štvalo najviac. Prečo ma to musí tak hnevať? Prečo som sa aj ja nemohol s niekým spustiť kým som bol v Turecku?!

      Minister Ibrahim má dcéru približne v mojom veku a celý čas na mňa poškuľovala. A ani zďaleka nebola jediná. Raz pri večeri ma jedno dievča, ktoré nám prinášalo jedlo, chytilo za stehno veľmi blízko môjho citlivého miesta. To určite nemohla byť náhoda. Škoda len, že mala taký veľký nos a čierne vlasy. Keby bola trochu nižšia, s bledšími vlasmi a kučeravá asi by som si dal povedať.

     Zalapal som po dychu. Pre Merlina, veď potom by vyzerala úplne ako Grangerová! Prečo myslím na ňu? A vážne som si práve pomyslel, že by som si s ňou dal povedať? Pre Merlina, Draco, čo sa to s tebou deje? Nemysli na Grangerovú, pre Merlina, prestaň myslieť na Grangerovú! Lenže čím dlhšie som si to opakoval tým viac som na ňu myslel. A aj na to, aké by to bolo, keby za mnou prišla oblečená v jednom z tých tradičných tureckých oblečkoch, v ktorých majú ženy odhalené pupky a zatancovala by mi jeden súkromný tanec. Wow, kde sa to všetko berie?!

     Začalo mi byť z tej predstavy riadne teplo. Whou, tak to teda nie. Rýchlo som na seba pustil studenú vodu a následne vytrielil zo sprchy. Nepotrebujem sa zase nachladiť. Rozhliadol som sa po mramorovej kúpeľni, ale žiadny uterák som naokolo nevidel. Sakra! A ja idiot som si nezobral ani čisté veci. Opatrne, tak, aby som sa nešmykol a nerozbil hlavu, som vyšiel z kúpeľne do izby. Hrabal som sa vo svojej taške hľadajúc niečo na oblečenie, keď sa zrazu otvorili dvere a dovnútra vpadla Grangerová.