Nová kapitola, snáď sa bude páčiť ;)

Hermiona

      Vyvalila som naňho oči. Bohovia, ja som to nestihla! Odvar zaúčinkoval a z Malfoya je rarášok! Oprela som sa o rám dverí, aby som sa nezrútila na zem a pomaly vstrebávala tento fakt. Z Malfoya je rarášok. Z Malfoya. Je. Rarášok. Chvíľu mi trvalo než mi to plne docvaklo. Keď sa tak stalo, rozrehotala som sa.  

„Som rád, že sa na mne bavíš, ale mohla by si ma vpustiť dovnútra skôr ako ma niekto takto uvidí a ponížim sa ešte viac?!" Skoro som sa strepala na zadok, čo som sa tak veľmi smiala. Hlas mal piskľavý a na každom druhom slove vyskakoval. Merlin, asi sa pocikám od smiechu.

      Malfoy to už nevydržal odstrčil ma bokom a vošiel do bytu. Nejako sa mi podarilo pozbierať sa a nasledovať ho. Rarášok- Malfoy žuchol na sedačku pri čom mu krátke nohy zostali visieť vo vzduchu. Potlačila som ďalší výbuch smiechu. Nemôžem uveriť, že pred dvoma minútami som sa tu pre to zožierala a chytala sa to zastaviť a teraz mám pocit, že je to tá najvtipnejšia vec, akú som kedy videla. Dokonca vtipnejšia ako vidieť Rona jačať ako ženskú kvôli drobulinkému pavúčikovi, ktoré ho nie je dobre vidieť hádam ani pod mikroskopom. A to bola teda riadna sranda, to vám poviem.

„Nemôžem uveriť tomu, čo si mi urobila," zavrtel hlavou Malfoy. „A to som si myslel, že to ja som ten podlý."

„Hej, sám si si o to koledoval!" ohradila som sa. „Nemal si ma tak hnusne ohovárať!"

Zvraštil čelo; vyzeralo to vážne komicky. „Kedy som ťa-"

„Počula som, čo si povedal Blaisovi." Odkašľala som si a čo najvierohodnejšie napodobnila jeho preafektovaný hlas. „Bola príšerná! Kiežby som ju bol odmietol, ušetril by som si tak najhoršie skúsenosť vo svojom živote. Ver mi, nechceš s ňou skončiť v posteli. Nikdy." Samu ma trochu prekvapilo, že si to tak dobre pamätám. Možno ma to nakoniec zasiahlo viac, ako som si myslela.

„A ako ťa, pre Merlina, napadlo, že hovorím o tebe?!" vypliešťal na mňa oči.

„Možno preto, čo sa stalo v noci?!"

     Zarazil sa. Hodnú chvíľu ani jeden z nás nič nehovoril, a potom Malfoyovi došlo na čo narážam.

„Pre Merlina, ty- ty si si myslela, že sme...že my..." habkal.

„Prepáč, ale zobudila som sa v tvojej posteli, v tvojej košeli a bez vrchnej časti spodného prádla po tom, čo som to v noci prehnala s alkoholom. Čo by si si na mojom mieste myslel ty?!"  

„Bohovia, ty si taká strašne sprostá," povzdychol si Malfoy. No tak to pŕ, ja som sprostá?! Asi zabudol na fakt, že to nie ja tu sedím v podobe raráška!

„Áno, a objasníš mi aj prečo, ty mudrc?" zazrela som naňho.

„Pretože je to tak! Nemohla si proste povedať, že si nás počula?! Bol by som ti povedal ako to bolo!" rozkričal sa na mňa. „Lenže ty nie, radšej budeš konať unáhlene a pokazíš mi reputáciu! Ďakujem ti veľmi pekne, Grangerová!"

      Stratila som reč. Čo to povedal? Bol by som ti povedal ako to bolo. Je- je možné, že sa možno nič nestalo? Ale o čom to potom hovoril?

„Ako si to myslel?" opýtala som sa. „Vysvetli mi to!"

Malfoy si vzdychol. „Vtedy v noci sa nič nestalo, moju košeľu si mala preto, lebo v tom bistre, kde sme boli si sa rozhodla odhaliť a ja ako správny gentleman som ti dal moju košeľu." Zostala som ako omráčená. Rozhodla som sa odhaliť?! No do pekla!

„A- ako veľmi som sa odhalila?"

„Iba si odhodila košeľu, ďalej si sa nestihla dostať," objasnil. „Vďaka mne a pozri sa na mňa! Za dobrotu na žobrotu."

„Kam teda zmizla moja podprsenka?"

„Čo ja viem?! To že som ti dal moju košeľu je posledné, čo si z toho večera pamätám. Ale som si istý, že ja som sa jej ani nedotkol."

Zložila som si ruky na hrudi. Želala som si, aby to bola pravda, ale potrebovala som si každý detail logicky vysvetliť, aby som tomu uverila.

„Tak o kom si to potom hovoril s Blaisom?"

„Ak to už musíš vedieť, tak o mojej náhradnej asistentke Stacey, ktorá ide po Blaiseovi a je totálne úchylná."

      Pomaly som spustila ruky a môj hnev aj dobrá nálada vyprchali. Do riti, znelo to logicky a Malfoy nemal žiadny dôvod mi klamať. Možno som sa nakoniec predsa len unáhlila. Nie, určite som sa unáhlila a prehnala to. Na rozdiel od Malfoya si to dokážem priznať. 

„M- mrzí ma t- to," vykoktala som. „Mal si pravdu, unáhlila som sa a je mi to ľúto." Malfoy sa na mňa uprene zahľadel. Viem, že to nebol on kto sa na mňa díval, no aj tak ma striaslo. Malfoy ma nikdy nepočastoval pohľadom dlhším ako minútu.

„Myslela som si, že rozprávaš o mne, no, a urazila som sa. Veď vieš, že som vždy bola príliš hrdá..." Bohovia, vážne som to práve priznala? Ešte k tomu pred Malfoyom? Do šľaka, Hermiona, čo sa to s tebou deje?!

„Ja by som sa ti tiež mal ospravedlniť," ozval sa a tým ma úplne odrovnal. Musela som si sadnúť do kresla, aby som od prekvapenie neomdlela. Nikdy som si nemyslela, že začujem nejaké ospravedlnenie z úst Draca Malfoya. Už vôbec nie, že bude patriť mne.

„Tiež som to prehnal. S tou knihou, chvostom a nakoniec aj s tou sukňou. Správal som sa ako sprosté decko," povedal. „Ale veď ma poznáš."

„Nie, nepoznám," vydralo sa zo mňa a Malfoy na mňa prekvapene pozrel. „Myslela som, že áno, ale už nie si ten odporný, slizký had, čo si bol na Rokforte. Zmenil si sa."

„Mám pocit, že po všetkých tých veciach, čo sme zažili sme sa zmenili všetci."  

     Zvyčajne trvá hodinu, kým sa človek, ktorý vypil odvar všehodžúsu vráti do svojej pôvodnej podoby, ale keďže teraz nešlo o človeka trvalo to trochu dlhšie. Malfoy už začínal panikáriť, ale ja som ho upokojovala. Poznám sa s Anthonym a on mi už párkrát rozprával o prípadoch, keď sa ľudia premenili na zviera alebo magického tvora. A koniec koncov, ja som si to tiež vyskúšala na vlastnej koži, keď som sa v druhom ročníku premenila na mačku.

    Po uplynutí hodiny a niečo vyše tridsať minút sa Malfoy konečne vrátil do svojej ľudskej podoby. Vyzeral oťapený a unavený. Priniesla som mu pohár čistej vody, a potom mu pomohla do izby, kde sa zrútil do svojej postele a chvíľu na to tvrdo zaspal. Odpratala som sa do obývačky, sadla si na pohovku a civela do prázdna. Premýšľala som nad naším rozhovorom. Bol to prvý normálny rozhovor, aký som s Malfoyom kedy mala. Navyše aj úprimný. Mala som pravdu, že sa zmenil a po tomto som si istá, že k dobrému. Možno by sme časom mohli zabudnúť na tú zášť z minulosti a začať od znova ako noví ľudia, ako priatelia.

Uvedomila som si, že by som rozhodne nebola proti.

     Začal mi vyzváňať telefón, tak som sa rýchlo ponáhľala do izby, aby to nezobudilo Malfoya. Po tomto by bol schopný zdrať ma z kože nezávisle od toho ako veľmi sa zmenil. Prijala som hovor a zdvihla si mobil k uchu.

„Prosím?"

„Hermiona, zlatko, tu mama," zašvitorila mi do ucha mama. Aj som si myslela, že to bude ona. Volá každú nedeľu, aby sa spýtala ako sa mám a čo nové. Vždy jej odpovedám len „dobre" a „nič zvláštne", ale teraz som, rovnako ako u Weasleyovcov, stála pred rozhodnutím či klamať alebo povedať pravdu, že som sa vydala. Mama by pravdepodobne dostala infarkt keby zistila, že som sa vydala za niekoho o kom nikdy nepočula a že som jej o svadbe povedala až o týždeň po. Nechcem si ani len predstaviť ako by reagoval otec. Vzdychla som si, tak sa zdá, že lži sa pomaly stávajú mojím najlepším priateľom. Ani trochu ma to netešilo.

„Ahoj, mami. Ako sa s otcom máte?"

„Ale čo tam po nás, všetko po starom. Ale ty sa pochváľ, máš nejaké novinky?"

„Hmm," zahmkala som uvažujúc ako by som sa efektne vyhla odpovedi. „Hm, mami, ste cez víkend doma?" Ako som dúfala, odpútalo to jej pozornosť od noviniek.

„Samozrejme, zlatko, prečo?"

„Možno by som vás prišla pozrieť." A pripravila vám jedno šokujúce prekvapenie.   

     S mamou som drkotala ešte asi hodinu, teda rozprávala skôr ona, ja som sa obmedzila iba na „áno", „och!" a „naozaj?". Potom som si už len tak zo zvyku sadla na gauč a pozorovala tmavú obrazovku televízie. Hm, vážne veľká sranda! Budúci týždeň už musím vážne zavolať niekoho, kto mi to zapojí inak sa zbláznim. Oprela som si hlavu a opierku, že si možno trochu pospím, veď nočné mory vás nemôžu mučiť aj keď nie je noc, či áno? Sú to predsa nočné mory. Nestihla som však otestovať svoju teóriu, pretože do obývačky vstúpil Malfoy. Vyzeral o niečo lepšie ako pred dva a pol hodinami, no stále mi pripadal sklesnuto. Dúfala som, že to nemám na svedomí ja.

„Ako sa cítiš?" opýtala som sa. „Nemáš žiadnu nezvyčajnú potrebu vyvolávať chaos a vyvádzať zlomyseľnosti? Ako napríklad uškrtiť ma za to, čo som ti urobila?" Malfoy sa na mňa zahľadel a raráškovským hlasom povedal. „Nemám niečo s hlasom?"

     V sekunde som bola na nohách a stála pri ňom.

„Pre Merlina, hlas sa ti nezmenil!" zvolala som zhrozene. „Bohovia, mali by sme zájsť k Svätému Mungovi-" Jeho hlasný smiech ma prerušil uprostred vety. 

    Civela som naňho, nechápavo. Buď som hlúpa alebo zaostalá, ale vážne neviem, čo je na tom smiešne. Keby som to bola ja, kto by mal mať do konca života raráškovský hlas, tak pádlujem k Sv. Mungovi a urobím tam poriadne haló. Och, tak to zrejme preto pracujú raráškovia v Gringottbanke, kde chodia čarodejníci len málo! S takým hlasom chodiť na verejnosť...

„V pohode, Grangerová," upokojoval ma už svojím ľudským hlasom. „To som len hral. Celý čas som ten hlas fingoval."

Neveriacky som naňho zazrela. „Tak ty si si celý ten čas zo mňa robil dobrý deň?!"

„Čo nevieš, že odvar všehodžúsu ti hlas nezmení, iba výzor?" nadhodil. Keď som nič nepovedala, chytil sa za srdce. „Som v šoku, naša vševedka si nepamätá účinky všehodžúsu! Keby to počula McGonagallová asi by dostala porážku."

„Hej!" hlesla som a udrela ho do pleca. Zasmial sa a ja tiež, potom sme upadli do trápneho ticha. Som to len ja alebo aj vám prišlo, že sme sa k sebe pred chvíľou správali celkom priateľsky? Ešte nie som šibnutá, všakže?  

      Malfoy sa rozhodol, že sa vráti do práce aj napriek mojim protestom. Chvíľu som si naozaj pripadala ako jeho žena. Ale ty si jeho žena! Ale veď vieš ako som to myslela. Sám si pripravil novú dávku kávy, keďže mne v tomto veľmi nedôveroval. Snažila som sa tváriť urazene, ale vedela som, že naozaj má dôvod byť podozrievavý. Vyprevadila som ho až k dverám do bytovky.

„Si si istý, že sa tam chceš vrátiť?" spýtala som sa už po stý raz. Nie že by mi nejako veľmi záležalo na Malfoyovi- bude musieť ešte tvrdo zamakať, aby si u mňa vyžehlil všetky tie krivdy z minulosti- ale nechcela som, aby sa mu niečo kvôli mne stalo. Tie výčitky by mi vážne nestáli za to.

„Bohovia, Grangerová, už som ti povedal, že áno. Nič mi nie je," odvetil otrávene. Zrejme som mu už parádne liezla na nervy.

„Tak prepáč, ale kto bude žiť s tou vinou, keď sa znova premeníš na raráška a zostaneš tak už navždy?!" nadhodila som. „Ja teda určite nie."

„Na to si mala myslieť predtým než si ten diabolský plán zosnovala."

„Ó, takže diabolský?!" uškrnula som sa. „To keď povie Slizolinčan, tak je to vlastne poklona." Malfoy zavrtel hlavou.

„Grangerová, ty vážne nie si čistá," vzdychol, ale všimla som si na jeho perách náznak úsmevu. „Priznaj to, na čom fičíš?"

„Na prášku z prasacích chvostíkov," zasmiala som sa. Malfoy sa na mňa lenivo uškrnul. 

    Uf, len pred niekoľkými hodinami som mala chuť ho riadne vytrestať a ponížiť za to, čo povedal a teraz tu s ním žartujem a smejem sa. Je to čudné, no istým spôsobom príjemné. Po vojne a následnom rozchode s Ronom som mala pocit, že už nikdy nebudem šťastná. Smiala som sa len z povinnosti; bolo len málo ľudí, ktorí ma dokázali úprimne rozosmiať. Bolo pre mňa prekvapením zistiť, že jedným z týchto ľudí je aj Draco Malfoy.

     Otvoril dvere, dnu sa nahrnul vánok voňajúci po daždi. Zaujímavé, ani som si nevšimla, že prší. Teda, pršalo. Chodník bol mokrý, z listov kvapkala voda a obloha bola zamračená, ale dážď nikde.

„Ale seriózne, nerozmyslíš si to? Čo ak sa ti niečo stane?"

Pokrčil plecami. „Tak budeš mať na krku namiesto mňa raráška. Ale priprav sa na to, že budem nevrlý a veľmi, veľmi zlomyseľný."

„Viem si predstaviť," prehodila som. Mimovoľne som zrakom blúdila po okolí a tam, za stromom som zbadala ukrytého reportéra. Merlin, to nám nemôžu dať pokoj aspoň na chvíľu?!

      Malfoy sa už púšťal dole chodníkom, keď som naňho zavolala. „Drahý, niečo si zabudol." Otočil sa na mňa s nechápavo zvrašteným čelom. Veľavýznamne som sa naňho zahľadela a snažila sa nejako mu telepaticky naznačiť, že nás pozorujú takže sa musíme správať ako zaľúbenci. Po pár sekundách vyhladil čelo a podišiel bližšie. Odľahlo mi, pochopil to.

„Uvidíme sa neskôr, zlatko," zatiahol sladko a mierne sa sklonil. Postavila som sa na špičky a naše pery sa spojili v letmom bozku. 

Draco

     Keď som sa vrátil do práce, Stacey bola preč. Potom, čo som sa premenil vstúpila do kancelárie a keď ma uvidela, s krikom utiekla. Asi sa tak skoro nevráti, ani kvôli Blaiseovi nie. Uch, možno by som mal nakoniec Grangerovej poďakovať. A keď už sme pri nej, tá jej prehnaná starostlivosť a ubezpečovanie sa či som v poriadku mi už liezli na city, ale uznávam, že by som si na to dokázal zvyknúť. Do pekla, nakoniec sa na tú Grangerovú ešte aj namotám!

     Vošiel som do svojej kancelárie a prvé, čo som urobil bolo, že som vyhodil termosku so všehodžúsom do koša. Mohol by som si ho samozrejme nechať a neskôr to Grangerovej vrátiť, ale rozhodol som sa tentoraz odstaviť svoju pomstychtivosť bokom. Ospravedlnila sa mi a ja som na nej videl koľko sebazaprenia ju to stojí. Ja som si teda tiež nazrel do svedomia a rozhodol som sa túto nezmyselnú vojnu ukončiť raz a navždy.  

     Ozvalo sa zaklopanie a dnu vstúpil Shannon, môj vedúci. Ja som vo vedení druhý, hneď po ňom.

„Zdravím, Draco," pozdravil a vošiel dnu. Nemôžem povedať, že by sme sa mali nejako extra v láske, ale dokážeme potlačiť naše osobné nesympatie a správať sa profesionálne.

„Shannon," odzdravil som.

„Iba sa chcem uistiť, že si nezabudol pripraviť zmluvu pre tureckého Ministra mágie." 

    Mal som pocit akoby mi niekto vyťal zaucho. Pre Merlinove gate, veď ja som na to zabudol! Zabudol som na zmluvu, na Turecko, na celú služobnú cestu! Do pekla, do pekla, do pekla! Hlavne, že si hovorím profesionál.

„V- vlastne som sa na to práve chystal," vypadlo zo mňa. Shannon sa na mňa zamračil.

„Tak ti dobre radím, aby si si na tom dal záležať. Závisí od toho veľa," pokarhal ma. „Nepokašli to, Malfoy." A sme pri tom. Oslovil ma priezviskom, čo je jasný znak nepriateľstva a toho, že ho štvem. Ale čo si budeme hovoriť, som na tom, voči jeho osobe, rovnako.

„Nie som malé decko, Reed, dobre viem, čo mám robiť."

„Tým si nie som taký istý," zamrmlal. „Varujem ťa, ak to zbabreš, letíš."

Zaťal som päste, tento chlap mi dokáže zvýšiť tlak ako nikto iný. „Vyhrážaš sa mi?!"

„Nie, iba ťa motivujem." Na to sa zvrtol a vypochodoval z kancelárie.

     Naštvane som buchol päsťou do stola. Je až neuveriteľné ako ma tento imbecil dokáže naštvať. Nesadli sme si hneď prvý deň, neviem prečo, asi preto, že mi tak pripomína Weasleyho. Tvári sa akoby bol kráľ, akoby mu to tu všetko patrilo a že stačí zapískať a všetci sa aj pretrhnú len aby splnili jeho prianie. Ja som mu zase nesympatický asi preto, že som vo vojne stál na zlej strane. Lenže na rozdiel od neho som aspoň vo vojne bol, bojoval a nie sa skrýval za mamine sukne v jej sídle. On si urobil svojský obraz o mne a ja zase o ňom. Sme si kvit.

      Makal som na zmluve pre tureckého Ministra, tuším, že sa volá Ibrahim, keď do kancelárie vtrhol Blaise. Tváril sa zmätene.

„Kde je Stacey?" Položil som pero a pomasíroval si spánky. Skvelé, ešte aj môj najlepší priateľ za mnou príde len aby stretol moju asistentku. Pekne som to dopadol.

„Odišla a pravdepodobne sa už nevráti," odvetil som. Blaise sklamane zvesil plecia a žuchol naproti mne.

„Prečo?" Zamračil sa na mňa. „Čo si jej povedal?!"

„Hej, ja som nič neurobil!" ohradil som sa. „To Grangerová ma premenila na raráška a keď ma Stacey uvidela, s krikom utiekla." Nemienil som mu vešať na nos, že ma to ani trochu netrápi.

„Hermiona ťa premenila na raráška?!" zopakoval neveriacky. „Do pekla, tá ženská má teda gule! Uvedomuješ si aká musí byť divoká v pos-"

„Wou, zadrž!" stopol som ho. „Nechcem rozmýšľať o tom, aká je Grangerová v posteli."

„Prečo nie?! Určite je to riadna dračica, keď ti vystrája takéto veci."

„Blaise!" zahriakol som ho. „Len pred chvíľou si sa mi tu skoro rozplakal, pretože Stacey odišla a teraz si tu predstavuješ, aké by to bolo v posteli s Grangerovou!" 

    Nepáčilo sa mi to, nepáčilo sa mi, že o nej Blaise takto rozpráva a uvažuje a už vôbec sa mi nepáčilo, že sa mi to nepáči. Malo by mi to byť ukradnuté, nie je to predsa tak, že by som k nej niečo cítil. A predsa, keď o nej Blaise takto hovoril, mal som chuť zabiť ho, pekne pomaly a bolestivo.

Blaise sa mňa udivene pozrel. „Teba to štve?"

„Nie," odvrkol som. Bolo mi jasné, že z tónu môjho hlasu je jasné, že ma to štve. Radšej som sa mu nepozrel do očí.

„Teda, hovor si, čo chceš, kamoško, ale si voči nej prehnane majetnícky." Neochotne som musel uznať, že má pravdu.

Hermiona 

      Nudila som sa, tak veľmi som sa nudila. Tuším začínam neznášať nedele. Chodila som hore dolu po byte a márne dúfala, že narazím na niečo čím sa budem vedieť rozptýliť. Nič. Celý  byt som vyupratovala ešte v piatok, keď som si prečítala ten hlúpy článok. No čo, keď som nervózna, tak upratujem!

     Nakoniec som to už viac v tom tichu nevydržala, schytila kabelku a vypadla von. Dažďový vzduch bol osviežujúci, hneď som sa cítila lepšie. Prechádzala som sa po susedstve a potom som sa neviem ako dostala do svojej obľúbenej lekárne. Využila som to a kúpila si nové prášky na spanie. Minulú noc som zase vôbec nespala a vážne mi to neprospieva.

„Slečna Grangerová," oslovil ma predavač prekvapene. Nečudovala som sa mu, chodím sem síce často, ale nie v priebehu pár dní.

„Dobrý, potrebovala by som nové balenie práškov na spanie."

Predavač sa tváril zaskočene. „To ste ich minuli tak rýchlo?!"

„Nie." Pri spomienke, čo sa s nimi naozaj stalo som sa trochu začervenala. „Ja- ja, niekde som ich stratila."

„Och, tak to sa stáva často!" prehodil. „Mne v kuse miznú ponožky, ale iba tie pravé. Nedokážem si to vysvetliť. Asi mi ich kradnú domáci škriatkovia." Pousmiala som sa. Keby len vedel...

       Naspäť som sa vracala o niečo vyše hodinu neskôr. Pochodila som snáď polovicu Londýna, od Malfoyovej ulice po Piccadilly Circus, odtiaľ do Hyde Parku, kde som si chvíľu posedela na lavičke, a potom okľukou späť na našu ulicu. Keď som prechádzala okolo bistra, všimla som si na dverách plagát s oznamom. Stálo tam, že v pondelok sa tam bude konať literárne čítanie. Na literárnom čítaní som nikdy nebola, ale vždy som to chcela skúsiť. Možno by som tam zaskočila aj napriek svojmu predsavzatiu, že tam už nikdy nevkročím.

       Zaspala som, čo nebol dobrý nápad. Snívalo sa mi, že som s Ronom a Harrym späť v lese a naháňajú nás lapači. Tento raz som však na Harryho neuvalila kúzlo, aby nevyzeral ako on a lapači ho spoznali. Nás všetkých. Privolali Voldemorta a ten potom Harryho pred mojimi očami zabil, a potom Rona. Kričala som, prosila, snažila sa oslobodiť a pomôcť im, ale zvierali ma prisilno. Potom sa Voldemort otočil na mňa a v červených očiach sa mu víťazoslávne zalesklo. Dvihol prútik.

      Prebudila som sa na buchot prichádzajúci z obývačky. Prudko som sa posadila na posteli a utrela si spotené čelo. Srdce mi bilo tak mocne až som sa bála, že mi prerazí rebrá. Bohovia, kedy to konečne zmizne?! Kedy sa budem môcť vyspať bez toho, aby som videla umierať niekoho, na kom mi záleží? Skončí to vôbec niekedy...?

     Pomaly som sa vyhrabala z postele, dala sa trochu dokopy a odišla sa pozrieť, čo to bolo za zvuk. V obývačke som našla Malfoya ako stavia dva čierne kufre ku dverám. Prekvapene som zažmurkala.

„Niekam odchádzaš?"  Zdvihol hlavu a pozrel na mňa.

„Hej, zajtra odchádzam na tri dni do Turecka," odvrkol. Bol vážne nevrlý, nie ako keď som ho vyprevádzala.

„To si mi nepovedal."

„Zabudol som, jasné?!"

Rozhodila som ruky v obrannom geste. „Dobre, neštekaj na mňa."

„Tak sa ma nepýtaj také stupídne otázky!" Kufor, ktorý už stál pri dverách treskol na zem a Malfoy doňho naštvane kopol.

„Zasratý kufor!"

„Merlin, ty si vážne hnusný, keď si hladný," okomentovala som to. Takto reagujú len ľudia, ktorí dobre dlho už nič nejedli. Sama taká niekedy bývam.

      Odišla som do kuchyne, uvarila kávu a dala zovrieť vodu na cestoviny. Minule mu makaróny chutili, tak to možno zaberie aj teraz a prestane týrať svoju úbohú batožinu. Malfoy sa ku mne pripojil chvíľu potom. Sadol si za pult a mračil sa.

„Čo sa ti, pre Merlina, stalo?" opýtala som sa len tak, aby reč nestála. „Tváriš sa akoby ti niekto prešiel obľúbenú mačku kosačkou."

„Tak za prvé, netuším, čo je to kosačka. Za druhé, mačky neznášam. A za tretie, nič sa nestalo, iba neznášam svojho nadriadeného," odvetil. 

     Zamyslela som sa, jeho vedúceho som nikdy nevidela. Viem len, že sa volá Reed a aj to len preto, že Hayley randí z jeho bratom Jonathanom a zmienila sa mi o tom. Tiež mi nezabudla povedať, že je to veľký fešák. Očividne by to však Malfoyovi na nálade nepridalo, tak som sa chytila niečo iného.

„Fakt nevieš, čo je to kosačka?!"

„Zabúdaš, že ja som vyrastal v čarodejníckej rodine, ktorá neakceptovala nič z muklovského sveta?!"

„Ale aj tak, ako môžeš žiť na tomto svete a nevedieť, čo je to kosačka?!" nešlo mi do hlavy. Či už vyrastal ako mukel alebo nie, mal predsa tri roky na to, aby zistil, čo to je. Alebo aspoň nejakú vidieť. Jeho nevedomosť ma prekvapovala.

       Kým som dovarila, vysvetlila som Malfoyovi, čo to je kosačka. Civel na mňa akoby som spadla z kozmu. Nerozumel ako je možné, že ten stroj pracuje aj bez mágie. Našťastie som už bola hotová s varením, pretože som vážne nemala chuť vysvetľovať mu, ako funguje elektrina. Na to by som potrebovala viac energie.

      Najedli sme sa, v tichosti, a potom sa Malfoy ponúkol umyť riad. Bola to maličkosť, no mňa tým aj tak prekvapil. Malfoy sa dobrovoľne ponúkol robiť domáce práce? Tak to bola novinka. Potom sme sa už obaja venovali naším vlastným záležitostiam. Malfoy zostal v obývačke, aby dokončil balenie a posledné veci a ja som sa vrátila k papierom, na ktorých som pracovala predtým než som zaspala. Pracovala som ešte asi hodinu, keď sa mi viečka začali samy od seba zatvárať. Nechala som to teda tak, umyla sa, prezliekla a išla spať. Nočné mory ma tento raz nechali pokojne spať.

      Keď svitlo ráno, zobudila som sa čerstvá a vyspatá ako už dlho nie. A to som si ani nevzala prášky. Wow, možno ešte existuje nádej, že sa naučím spávať aj bez nich. Z kuchyne sa ozývali zvuky tak som zamierila tam. Stál tam Malfoy a robil nám kávu. Už bol oblečený a pripravený vyraziť na letisko. Ani jeden z nás nič nepovedal, na to bol náš vzťah ešte priveľmi čerstvý. Myslím, že sme v štádiu zvykania si na seba. Bez slova mi podal kávu a ja som si ju s tichým ďakujem vzala. Nepotrebovala som kofeín, ale už som bola zvyknutá.

„Tak, hm, kedy sa vrátiš?" prerušila som ticho.

„Niekedy v stredu večer," odpovedal nezaujato. „Teda, ak všetko pôjde tak ako má." Viac nepovedal a ja som sa ďalej nevypytovala.

      Odišla som sa upraviť a prezliecť. Kým som prišla, Malfoy už bol obutý, bral si kufre a chystal sa vyraziť z dverí. Bol to zvláštny pocit vidieť ho odchádzať. Nedokážem si to celkom vysvetliť, ale nikdy ma nikto neopustil, nie v takom zmysle, že vyšiel z dverí a už sa nevrátil. Vždy som to bola ja. Bolo to divné, naozaj som mala pocit akoby ma opúšťal. Bohovia, asi mi už začína šibať!

„Vidíme sa teda v stredu, Grangerová," lúčil sa Malfoy. „Pokús sa tu nič nezničiť."

Usmiala som sa. „Pokúsim sa. Zbohom, Malfoy."

      Odišiel a ja som ešte dve minúty mlčky civela na dvere. Potom som si vzdychla a vrátila sa po kabelku do izby. Na stole ma už čakali noviny. Keď som zbadala titulku vyprskla som smiechom. Boli tam dve fotky, ja ako stojím pred dverami bytu s raráškom a druhá, kde sa bozkávam s Malfoyom pred vchodom do bytovky. Nadpis hlásal: NAJPRV S MILENCOM, POTOM S MANŽELOM, HERMIONA GRANGEROVÁ, TEDA VÁŽNE NEZAHÁĽA! Bohovia, ešte v piatok som bola nadržaná novomanželka a teraz som zoofilka?! A to som si myslela, že ma čarodejníci už ničím neprekvapia.