„Sim!“
Rozrazenie dverí. Beh chodbou. Vrhnutie okolo krku.
„Mám dvojku! Mám dvojku! Toto je najšťastnejší deň môjho života!“
„Hm...super. Už ma môžeš pustiť.“
Červeň v tvári.
„Oh. Iste. Prepáč. Zabudla som.“
„Na čo?“
„Že nie sme kamaráti.“
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro