V spoločnosti Harryho som sa vybrala zadným vchodom do záhrady.

Bola som naozaj veľmi zvedavá, ako to tam vyzerá.

Pred nami sa rozprestieral mäkký zelený trávnik, na konci ktorého boli tri jablone. Okrem iného jeho obdĺžnikový obvod tvorili vysadené nízke kríky neznámeho druhu.

Záhrada pôsobila jednoducho, bez záhonov či zeleniny, ale aj tak sa mi svojim zvláštnym spôsobom páčila.

Všetko je lepšie ako byť zamknutý na zámok v klietke bez možnosti nadýchnuť sa čerstvého vzduchu.

Potter sa pohol od dverí a kráčal do stredu zelenej plochy aby si pozemok poriadne prezrel a ja som zamierila po jeho obvode.

Neznáme kríky som si prezrela z blízka a dotkla sa ich malých lístkov, no ani tak som ich nespoznala.

"To sú kríky ríbezle." zvolal za mojim chrbtom Harryho hlas. "Počas letných mesiacov sa na nich zjavia malé bobuľky červenej alebo čiernej farby. A dokonca som už videl aj biele!"

Prekvapene som sa otočila a spýtavo zdvihla jedno obočie.

"Odkiaľ ich poznáš?"

"Pred pár rokmi ich mala za domom teta. Ale vraj sa nehodili k jej okrasným kvetom a tak ich nakoniec vyhodila." mávol rukou chlapec.

Skôr než som sa stihla ozvať, pokračoval "Vždy keď som bol hladný, vykradol som sa von a nazbieral si do trička veľkú kopu. Sú naozaj veľmi dobré."

Jemne som sa usmiala pri predstave Harryho ako malého chlapca ako tajne vyjedá ríbezle.

Presunula som sa do stredu trávnika vedľa chlapca a zatočila sa okolo svojej osy.

Slnko síce spoza bielej oblohy nevykuklo, ale aspoň nepršalo.

Vlastne bolo na prvý októbrový deň celkom teplo.

A v tom ma niečo napadlo.

"Čo by si povedal na to, ak by sme si namiesto obeda urobili piknik."

"Piknik?" Harry sa opýtal tónom akoby pochyboval o mojom zdravom rozume.

Len som pretočila očami. "Nezabúdaj že sme stále v Británii. To znamená, že nasledujúce jesenné mesiace bude len a len pršať. Teda, viac než zvyčajne."

"A...?" predstieral, že nevie na čo narážam.

"A tak musíme využiť možnosť kedy neleje ako z krhly a byť čo najviac von..."

"A...?" uškrnul sa akoby ho to bavilo naťahovať ma.

"A to znamená že budeme obedovať tu na záhrade."

"Výborný plán." ironicky nadvihol obočie až som dostala chuť tresnúť ho.

"Ak ťa napadá niečo lepšie, tak nech sa páči... Nemôžem sa dočkať tvojich návrhov." založila som si ruky v bok.

"Vieš o tom že si v poslednej dobe čoraz viac drzá, Meg? Čo sa stalo s naším malým hanblivým slušným dievčatkom?"

Prepichla som ho očami. "Ak nechceš spoznať hnev toho slušného dievčatka, tak zavri ústa a pohni kostrou... Zabudol si? Treba pripraviť obed, pán osobný domový kuchár."

Harry na mňa len prekvapene hľadel.

Sama som nevedela odkiaľ sa to vo mne berie.

"A ty nezabúdaj v koho posteli budeš v noci spať, Megan Fosterová." zašepkal mi do ucha ako popri mne prešiel a ďalej kráčal rovno k zadnému vchodu do domčeka.

Po tele mi prebehli zimomriavky.

*

Za Harrym som sa do kuchyne odvážila až po dobrej polhodine. Dúfala som, že to všetko je stále vo forme detského doberania a nie je naozaj nahnevaný, lebo to bola tá najposlednejšia vec, ktorú som chcela.

Dnešný deň začal dobre a rovnako dobre pokračoval a takto som si to želala aj naďalej.

Nebojovali sme medzi sebou celú noc a ďalšiu polovicu dňa a to bol veľký úspech.

Po špičkách som docupitala do obývačky spojenej s kuchyňou a našla Harryho za "barovým" pultom ako na neho ukladá horúci plech.

"Už som sa začínal báť že ťa uniesli smrťožrúti priamo zo záhrady..." uškrnul sa ako zdvihol pohľad.

"To nie je vtipné." zamračila som sa pri čerstvej spomienke zo včerajška, kedy som dostala prvý krát možnosť postaviť sa tvárou v tvár Bellatrix Lastrengovej.

Harry sa mi upokojujúco pozrel do očí akoby vedel nad čím rozmýšľam a potom potriasol hlavou.

"Čokoládové muffiny. Viem, že ich máš rada."

Nemohla som uveriť, že ich upiekol kvôli mne.

Nedočkavo som sa natiahla s úmyslom si jednu zobrať akoby som úplne zabudla na to, že boli len pred pár sekundami vybrané z pece.

"Au!" zvýskla som bolesťou ako som sa veľmi šikovne popálila, muffin dopadol na zem a Potter ma rýchlo zdrapil za ruku a potiahol ku kuchynskému umývadlu.

"Si normálna?!" nahnevane na mňa prskal ako mi okamžite popálené prsty strčil pod prúd ľadovej vody.

Cítila som sa ako malé dieťa a on mal byť moja mama.

"Vôbec som si to neuvedomila, prepáč." zahanbene som zamumlala s hlavou dolu a užívala si studenú vodu, ktorá mojim prstom úžasne pomáhala.

"Prepáč?" neveselo sa zasmial. "Ty si si ublížila."

Len som so sklopeným pohľadom poslušne stála pri umývadle ako Harry niekam odišiel.

Bola som sama na seba nahnevaná.

Ako je možné že vôbec neviem dávať pozor?

Chlapec sa o minútku vrátil aj so svojim prútikom. "Pamätáš na to jednoduché kúzlo na ľahké popáleniny z tretieho ročníka?"

Snažila som sa pohrabať v mysli, ale žiadne som si nedokázala vybaviť.

"Také niečo sme brali?" nakoniec zo mňa prekvapene vypadlo.

Harry sa zasmial "Ak by ťa počul Flitwick či Hermiona, neboli by nadšení."

"Tak som vtedy pravdepodobne chýbala."

"Nechýbala. Chichotala si sa s Parvati v zadnej lavici nad posledným výtlačkom týždenníka Čarodejnica."

Prekvapene som na neho vygúlila oči "Ako si to môžeš pamätať?"

"Neviem." neisto pokrčil ramenami "Pravdepodobne som ťa asi až príliš pozoroval."

Tak toto bola pre mňa novinka.

Odkedy mi Harry Potter venoval svoju pozornosť, samozrejme ak nerátam udalosti piateho ročníka?

Odkedy vedel o mojej prítomnosti?

Odkedy si začal uvedomovať že aj ja existujem?

"Vytiahni prsty z vody."

Počúvla som ho a on niečo zamrmlal s prútikom namiereným na červené škvrny znázorňujúce nepekné popáleniny.

Okamžite zmizli.

Potter zamračene bruškom palca hladil zahojené jazvy Rešpektujem Ministerstvo Mágie na chrbte mojej ruky spôsobené Umbridgeovou.

"Naozaj by ma zaujímalo, čo jej mohli nakecať..."

"Plus celej škole..." vzdychla som si.

"Je mi to v podstate jedno, no zatiaľ mi Malfoy či Snape vôbec nechýbajú, takže som celkom spokojný..." uškrnul sa.

"Ale Snape nás bude chodiť trénovať, spomínaš?"

"Ako som len mohol na toho slizkého hada zabudnúť?" prehodil s výsmešným tónom.

"To ma musíš naučiť." naďalej som s obdivom hľadela na zdravú kožu a narážala na jeho kúzlo"Ďakujem."

"Nemáš zač, je to len triviálne kúzlo... Takže čo bude s tým piknikom?" Harry vystrúhal grimasu a potom sa načiahol za veľkým piknikovým košíkom.

Nemám ani poňatia, kedy všetko prichystané jedlo stihol zabaliť a odkiaľ vyhrabal ten kôš, ale radšej som sa nepýtala.

Kým ja som tu umierala kvôli popáleným prstom on stihol tri veci naraz.

Bože, musím mu konečne aj ja ukázať, že nie som žiadna bábovka.

Nasledovala som ho zadným vchodom von a po ceste z koženého gauča v obývačke stiahla príjemnú chlpatú deku.

V strede zeleného trávnika som ju za pomoci Harryho rozprestrela a potom sme si spokojne sadli.

Obaja do tureckého sedu.

"Takže, mám nápad..." vyhlásil Potter ako si ma neprestával premeriavať tými hriešnymi zelenými očami pred ktorými som sa nemala kde schovať "Keďže vôbec netušíš, čo som pre nás pripravil zahráme si malú hru."

"Hru?" nervózne som preglgla ako sa chlapcovi v očiach objavili iskry.

"Zaviažem ti oči šatkou a ty budeš hádať čo sa ti ocitne na jazyku..."

"A?" tušila som, že to nebude jednoduché klišé a určite sa v tom nájde nejaký háčik.

"To je všetko... Nič za tým nemusíš hľadať, Meg."

"Naozaj?" nedôverčivo som mu hľadela do očí. "A kde je to tvoje niečo za niečo?"

"Nie je." pokojne vyhlásil aj keď som mu stále neverila ani slovo.

"Ak na mňa niečo skúšaš, Potter, tak ťa zabijem!" založila som si ruky na hrudi a venovala mu jeden zo svojich výhražných pohľadov.

"Jasné, jasné." zasmial sa a mne po chrbte vďaka tomu príjemnému zvuku prebehli zimomriavky.

Vytiahol prútik z vrecka svojich teplákov a namieril ho na mňa. Skôr než som sa stihla spamätať, už som mala na cez oči zaviazanú čiernu hodvábnu šatku.

"V poriadku?" v jeho hlase som rozoznala skryté obavy.

Musela som sa jemne usmiať. "Fajn."

Rozľahlo sa ticho a ja som nemala ani predstavu čo môže robiť.

Snažila som sa niečo započuť, čokoľvek, ale on si dával sakramentský pozor, aby som netušila čo sa bude diať v nasledujúcich chvíľach.

Oddala som sa mu.

Do jeho rúk som sa vložila úplne celá, nechala som mu vládu nad mojou mysľou i telom.

Práve teraz si so mnou mohol robiť čokoľvek čo sa mu zachcelo a ja som bola úplne bezmocná.

Dokonca som nikde vo svojej blízkosti necítila ani svoj prútik.

Už som si nebola taká istá, či to bol dobrý nápad.

"Megan." zrazu mi hlas zašepkal do ucha až som od strachu nadskočila "Celá sa trasieš... nemusíš sa báť, neublížim ti... musíme si navzájom veriť, pamätáš?"

Srdce som mala až v krku.

Bol to naozaj zvláštny pocit stratiť jeden zo zmyslov.

Cítila som sa tak bezmocne.

Harry mi rozpustil vlasy a o chvíľu ma pramene šteklili na chrbte.

Potom som ho opäť prestala registrovať.

Musel sa pohybovať ako nejaká šelma pri love. Nebolo možné aby bol až taký tichý.

Pravdu povediac, cítila som sa ako korisť.

Cítila som jeho dotyk na mojej sánke, ako mi jemne otvára ústa.

"Ochutnaj." zašepkal mi do ucha a na mňa to začínalo byť príliš.

Bol priveľmi blízko, bolo to svojim spôsobom až príliš intímne a mne sa z toho točilo v hlave.

Odhryzla som si z nejakého ovocia a okamžite mi bolo jasné, že je to jahoda.

Moje chuťové poháriky šaleli blahom keďže jahody som naozaj milovala.

Aj keď netuším kde zmizla druhá polovica, ale Harry mi ju dojesť nedal...

Jazykom som si prešla po perách a zmyla tak sladkú chuť, ktorá po ovocí zostala.

Dokázala som vycítiť ako ma chlapec pozoruje.

"Nerob to." precedil cez zuby ako som spoznala že sa opäť priblížil bližšie.

"Nemám jesť?" nechápavo som nadvihla obočie aj keď so šatkou na očiach to bolo ťažšie a otáčala sa za jeho hlasom.

Potter neodpovedal len podráždene zavrčal.

Pohladil ma po líci a tým mi naznačil aby som opäť pootvorila ústa.

Tentokrát som spoznala bobuľu hrozna.

"Je to iné, však?" ozval sa po chvíli ticha ako som mala na jazyku i banán. "Viac sa sústredíš na chuť... tvoje zmysli ožívajú..."

Len som prikývla.

"Ochutnaj."

Tentokrát to bolo niečo exotické a trvalo pár sekúnd, kým som prišla na to, čo mám vlastne v ústach.

"Ananás."

Harry ma spokojne pohladil po tvári. Nemohla som si pomôcť a oprela sa do jeho dotyku.

"Čo povieš na výzvu?"

Mykla som plecami.

"Skús uhádnuť..."

Na jazyku som zacítila exotickú chuť, ale netrvalo dlho... "Melón."

"Si dobrá." zasmial sa Harry a ja som sa potešene usmiala.

"Ale toto neuhádneš..."

Mal pravdu.

Podobnú chuť som ešte nezažila. Určite som mala to "niečo" v ústach prvý krát.

"Vzdávam sa."

"Papaya." vyhlásil.

"O tom som už počula." zamyslene som prežúvala kúsok exotického ovocia. Nevedela som sa rozhodnúť či mi chutí alebo nie.

"Je osviežujúce a šťavnaté. Ideálne na horúce letné dni..."

"Posledné..." zamrmlal a potom som si odhryzla z... prekvapivo opäť jahody ale tentokrát moje chuťové poháriky pocítili slasť v podobe horkej čokolády.

Stiahla som si šatku dolu, automaticky si jazykom prešla po spodnej pere a so zatajeným dychom sledovala Harryho ako si môj zvyšok jahody ponorenej v čokoláde hádže do úst.

Takže už viem, kam zmizla aj tá predošlá.

"Vynikajúce." venoval mi drzý úškrn až som sa pod jeho pohľadom musela zavrtieť.

"Bolo to zaujímavé." zamyslene som hľadela na deku na ktorej boli porozkladané sklenené misky s ovocím a čokoládou.

Okrem iného aj moje obľúbené muffiny, ktoré ma dnes už stihli popáliť...

Nasledujúce hodiny sa dali prirovnať k zázraku.

Dokázali sme spolu pokojne obedovať, navzájom sme si hádzali do úst ovocie (aj keď Potterovi to šlo oveľa lepšie ako mne a dokázal chytiť takmer všetko) a smiali sa.

Podpichovali sme sa, vylihovali na deke, hrali karty...

Bolo to úžasné a často som sa musela presvedčiť že nesnívam, ale je to naozaj skutočnosť.

Chovali sme sa ako pár, akoby sme boli mladí a zamilovaní...

Bolo pre mňa čoraz ťažšie inak rozmýšľať a neustále si zakazovať dúfať.

Moja nádej a láska rozkvitala k chlapcovi so zelenými očami a jazvou na čele čoraz viac...

Bola som hlúpa?

Naivná?

Možno.

Ale hlavne zamilovaná a Harry mi v tom vôbec nepomáhal.

Ležali sme vedľa seba a bláznivo sa smiali.

Kto koho ušteklí najviac?

Potter sa zrazu pretočil a jeho prsty blúdili po mojom tele so zámerom uštekliť ma na smrť a tak skončil nado mnou, pridržiaval sa však rukami aby ma nepriľahol a v tú chvíľu nás smiech pomaly prešiel.

Prečo sa tak na mňa pozeral?

Sekundy sa vliekli ako sme obaja skameneli a hľadeli do očí.

Cítila som, že sa niečo deje.

Nebolo to rovnaké ako mnoho ráz pred tým.

Nebolo to len detské hašterenie.

V krvi mi bublal adrenalín a vzrušenie, v podbrušku strach a motýle.

Čo sa to deje?!

A vtedy Potterov pohľad klesol z mojich modrých očí na pery.

Zadrhol sa mi dych, mala som pocit, že sa topím.

Bola to len predstava alebo sa ku mne Harry naozaj priblížil?

Medzera sa zúžila, delilo nás od seba pár úbohých centimetrov, keď sa mi chlapec opäť pozrel do očí.

Netuším, čo v nich mohol vidieť, ale to bolo pravdepodobne dôvodom prečo sa nakoniec úplne odtiahol...

V ústach som mala sucho, srdce mi stále bilo ako o život ale to všetko bolo nepodstatné, keď sa Harry bleskovo postavil a bez slova či pohľadu odkráčal k domčeku.

Len na jeho napätom tele a ruke, ktorou si nervózne a nahnevane prehrabával vlasy bolo vidieť že niečo nie je v poriadku.

Zmätene som sa posadila a tvár ponorila do dlaní.

Snažila som sa upokojiť.

Megan, nebuď trápna, nič sa nestalo...

Ale mohlo...

Tentoraz som vedela, že si to len nenamýšľam...

Chcel ma pobozkať.

A/N:) Hi! Baby, prisahám, že som to prepisovala asi tisíc krát a naozaj mi je ľúto že to nie je oveľa lepšie. Pokojne ma skritizujte, uduste vankúšom, vyhoďte von oknom, viem že táto časť nedosahuje zvyčajnú kvalitu a vôbec sa mi to nepodarilo ale som zúfalá a sama so sebou nespokojná a naozaj vážne uvažujem, že to nakoniec zmažem :/

Uvidím ako sa na to vyspím, keďže je presne polnoc :D 

Kapitola je sama o sebe presne taká akú som ju chcela ale v hlave to všetko vyznelo lepšie, takže... Dúfam, že sa vám to aj napriek tomu všetkému páčilo ♥

Som šialene rada, že je konečne teplo a hlavne už len 2 mesiace do prázdnin :) Síce toho teraz budem mať naozaj veľa vo škole, ale potom je na konci školského roka úplne leháro takže sa budem snažiť pridávať častejšie :)

Opäť si rada prečítam vaše reakcie na Meg, Harryho a hlavne na tú poslednú časť, hah :D A ďakujem za všetky úžasné komentáre a votes k minulej časti :)

I love you all! ♥