Trónila som na sedacom vaku v obývačke pred kozubom a absolútne znudená hľadela do ohňa až ma pomaly ale isto začínali štípať oči.

Jediná vec ktorá ma držala bdelú bola veľká porcia čokoládovej zmrzliny, ktorá ležala na mojom brušku a ktorú som si bola uchmatnúť zo špajzu pred pár minútami aby som si pomocou sladkého aspoň trochu zlepšila náladu.

Hlava ma ešte stále trochu pobolievala od toho ako mi Snape napádal myseľ a uprostred toho chaosu som dokázala rozlíšiť i magické jadro, ktoré tiež nebolo úplne v poriadku.

Okrem toho mi neuastále pred očami plával článok na titulnej strane bulváru Čarodejnica, kde na fotke Potter zvieral v náručí Čcho.

Nemala by som byť taká rozrušená a nahnevaná, nemal by ma hlboko vo vnútri pichať tŕň žiarlivosti a von koncom by som nemala pri pohľade na tú fotografiu slzieť.

Ale aj cez to všetko čo chlapec povedal a urobil, i cez to všetko moje city zostali rovnaké aj keď som sa snažila nemilovať...

Bola som hlupaňa?

Určite.

A teraz som tu beznádejne a deprimovane zízala do ohňa.

Potrebovala som sa niekomu vyrozprávať.

Potrebovala som objatie a slová útechy.

Potrebovala som niekoho aby mi celkom nepreskočilo.

Ak by sa mi nejako podarilo skontaktovať s Fredom...

Ale Fredovi si tiež klamala... Myslí si že chodíš s Potterom... Netuší že to všetko je len hra...

Unavene som tvár ponorila do dlaní.

Samozrejme pravdu o všetkom čo sa dialo vedeli len dospelí a ja s Harrym Potterom.

Fred rovnako i Lavender, Parvati, Neville, Luna, Ginny či Hermiona alebo Ron.... nikto z nich nevedel, kde vlastne sme a čo robíme.

A ak by mama zistila... ak by som jej vysvetlila čo všetko je vo veci... Ani si neviem predstaviť jej reakciu.

Z dumania ma vyrušil dupot tenisiek na schodoch.

Naoko pokojne som si do úst vložila lyžičku zmrzliny a privrela oči, keď som pocítila lahodnú chuť.

Vedela som že chlapec postáva za gaučom a jeho zelené oči sa tvrdo vpíjajú do môjho chrbta ale neotočila som sa.

Po pár minútach, keď ticho začínalo byť čoraz viac nepríjemné a napätie sa dalo krájať, keď som sa stále odmietala pozrieť na chrabromilčana a ruka s lyžičkou sa mi triasla, konečne prehovoril.

"Idem von."

Nechápavo som sa zamračila.

Prečo mi hovorí, že ide na záhradu? Nech si robí čo chce, je mi to jedno.

Mlčala som a stále sa neotočila smerom k nemu.

"A ty pôjdeš so mnou."

Jeho hlas bol chladný a bez emócii. Zvyčajne takto rozprával Severus Snape či Draco Malfoy.

"Strč sa."

Kontrolovala som svoj hlas ako som odvetila tie dve jednoduché slová.

Dokázala som cítiť ako Potter zaťal sánku a ako magické jadro podliehalo ešte väčšiemu napätiu ako doteraz.

Začínala som sa báť, že nakoniec vybuchne.

"Nebudem sa opakovať." zlovestne zašepkal.

Po chrbte mi prebehli zimomriavky ako sa mi srdce rozbúšilo šialenou rýchlosťou.

"A čo urobíš?" konečne som sa otočila čelom k zeleným očiam "Donútiš ma?"

Potterova tvár bola bez výrazu a tvrdá ako kameň.

"Neprovokuj ma, Megan."

Aj keď som nechcela, začínala som sa báť... Dokázal by mi ublížiť? Chcel niečo urobiť?

"Máme zakázané opustiť pozemok." namietala som.

Zbláznil sa.

Dumbleodre ho zabije.

Už teraz je určite nahnevaný za to, že je hladina magického jadra v nerovnováhe.

"Ak tu dlhšie zostanem..." zasyčal "...prepne mi."

Aspoň sme to cítili rovnako. No narozdiel od neho, ja som nič neurobila preto aby sme tu trčali v takej strašnej atmosfére.

Prvý krát po pár dňoch som vyhľadala jeho oči, no on okamžite uhol pohľadom.

"Máš päť minút." oznámil mi ako som hľadela na čierne skinny džínsy, potrhané na kolenách a tmavomodrú mikinu.

Vlasy mal vyčesané dohora, ani stopa po tom zvyčajnom chaose.

Vyzeral dobre.

"Choď si sám." opäť som sa otočila čelom k ohňu tváriac sa nad vecou aj keď som cítila presný opak.

Ani zďaleka som nebola taká odvážna.

Robilo mi problém pozerať na neho či sa s ním rozprávať. Žilami mi koloval hnev i bolesť a niekedy prevážilo jedno inokedy druhé.

"Megan." jeho ostrý hlas preťal vzduch ako mi na chrbte nabehli zimomriavky. "Dumbledore by ma zabil ak by si tu zostala."

"Dumbledore ťa zabije aj tak." zavrčala som.

Potter si podráždene vzdychol. Asi strácal nervy. "Buď sa oblečieš sama alebo to urobím ja a ver mi že budeš ľutovať ak si vyberieš druhú možnosť."

Nahnevane som sa zdvihla a kráčala priamo k nemu. V tele mi bublala zlosť.

"Nebudeš mi rozkazovať čo mám alebo nemám robiť! Nemáš na to právo, rozumieš?!" kričala som ako ma s prižmúrenými očami sledoval. "Nemáš právo na mňa ani len prehovoriť! Čo si o sebe myslíš?!"

Udrela som ho do hrude ale s ním to rovnako ako pred pár dňami ani len nehlo.

"Ako sa opovažuješ!" ďalej som vrieskala a to sa mi už slzy tisli do očí "Ty idiot! Ty sviniar!"

Potter mi bez problémov schmatol zápästia ako som ho udierala a potom ma schytil pod zadkom. Okamžite som začala pišťať ako o život, keď si ma prehodil cez rameno ako keby som bola pierko.

Naďalej som pišťala a päsťami udierala jeho chrbát.

Bez slova sa otočil a vystupoval hore po schodoch.

To ako bol blízko, ako som mohla cítiť jeho vôňu, ako sa ma dotýkal na stehnách tesne pod zadkom, keď ma držal... to všetko mi vôbec nepomáhalo v tom aby som zachovala pokoj.

"Okamžite ma daj dolu!" kričala som "Nedotýkaj sa ma, rozumieš?!"
Potter ma hodil na posteľ v mojej izbe a potom otvoril šatník.

Okamžite som na neho začala gániť.

Ako si dovoľuje po tom všetkom čo povedal a ako mi ublížil...? Ako môže byť stále taký arogantný blbec?

Chlapec sa prehrabával v mojom šatníku, habity, košele a plášte ignoroval a skúmal muklovské oblečenie.

Nakoniec s víťazoslávnym úškrnom vytiahol čiernu krátku sukňu s áčkovým strihom a hodil ju po mne.

Nahnevane som ju zachytila a zamračila sa na neho.

"Obleč sa."

"Choď do riti." odvrkla som mu keď za sebou zavieral dvere na izbe.

Potom mi pohľad klesol na látku v ruke.

Najprv som chcela razantne odmietnuť a obliecť si džínsy ale potom som sa rozhodla že ho naschvál naseriem.

Na jednu stranu som nemala žiadnu chuť s ním niekam liezť a dýchať ten istý vzduch ale na druhú stranu som dlhšie nedokázala trčať na tom istom mieste z ktorého mi začínalo šibať.

Už ma nebavilo sedieť v kúte ako nejaký dobrý psík a čakať na svoj osud, na to ako zahyniem vo vojne rukou Voldemorta.

Potrebovala som na chvíľu vypadnúť a vyvetrať si hlavu.

Vyskočila som z postele a sukňu si na skúšku prirovnala k telu pred vysokým zrkadlom.

Potom sa začala prehrabávať v skrini až konečne našla obyčajné biele tielko na ramienka, ktoré mi však pekne vykreslilo postavu.

Bleskovo som sa prezliekla, na vrch som zvolila krátku džínsovú bundičku a na nohy čierne nadkolienky.

Chvíľu som sa obzerala v zrkadle, vyzeralo to celkom dobre a potom si rozpustila vlasy. Čo najrýchlejšie zakryla nedokonalosti na tvári a oči si zväčšila linkou.

Prekvapene som sa pozrela na svoj odraz.

Už dlho som nebola nalíčená, naposledy cez letné prázdniny, keď sme boli s mamou na večeri v jednej londýnskej reštaurácii a odvtedy som používala len korektor.

Pery pretrela len jemným leskom a potom sa vybrala dolu. Na nohách mi s nadkolienkami ladili rovnako čierne topánky na hrubej podrážke.

V chodbe sa prechádzal Potter s rukami vo vreckách džínsov a vyzeral nahnevane.

Otočil sa a jeho pohľad padol na moje telo, zelenými očami ktoré takmer okamžite stmavli si ma premeral od hlavy až po päty.

Premohla ma moja hanblivá stránka... na jednu stranu som sa chcela skryť aby na mňa tak nepozeral ale na druhú, vďaka tomu ako sa prekvapene a vykoľajene díval, mi to prinášalo pocit satisfakcie.

"Pôjdeme, nie?" nadvihla som obočie ako na mňa stále len pozeral, jazykom prebehujúc cez pery.

Zavrtel hlavou a potom sa otočil tak aby ma nevidel. Bez slova, len poklopkaním prútika po kľučke vchodových dverí odstránil bezpečnostné zaklínadlá a potom vykročil von.

Šla som hneď za ním, po kamennej cestičke až na kraj prašnej cesty kde končila hranica tzv polbubliny.

Potter sa nezastavil a pokračoval v ceste ale ja som váhavo zastavila a rozmýšľala či mi to stojí za to.

Porušenie pravidiel a bezpečia len za trochu vzrušenia a voľnosti?

Domčeku som venovala ešte jeden pohľad a potom som s hlbokým nádychom prekročila pomyselnú hranicu.

Všade navôkol sa rozprestierala hlboká tma, dokonca i hviezdy a mesiac boli skrytí za hustými mračnami.

V tráve bolo počuť cvrčkov a niekde v diaľke zahúkala sova.

Automaticky som si pomyslela na Heilly.

Potter neprehovoril, vyzeral že je ponorený hlboko v myšlienkach ale ani magické jadro mi nepomohlo rozlúštiť či je nahnevaný alebo nie.

Bolo mi to jedno.

Ako zafúkal októbrový vietor, lístie zašušťalo a mne nabehli zimomriavky.

Možno to nebol až taký dobrý nápad.

Prašná cesta sa skrútila doľava a o chvíľu sme sa nachádzali v škótskej dedine KingSmuir. Namiesto prašnej cesty sa dedinou tiahla asfaltová, len v niektorých oknách sa stále svietilo a pred domami mali muklovia zaparkované autá rôznych značiek.

Predzáhradky boli upravené, lístie pohrabané a cez cestu prebehla len zatúlaná mačka.

Na malú chvíľu som sa zasnívala a predstavila si aké by to bolo byť obyčajným muklom žijúcim si svoj obyčajný život.

Bývala by som v niečom podobnom, doobedu trávila v škole a poobede von s kamarátkami, na nákupoch, v cukrárni...

Ale to sa ani zďaleka nepodobalo realite tak by som mala prestať snívať.

Dedinka patrila medzi tie malé takže sme sa o pár minút dostali takmer na koniec cesty. Prekvapene som zastavila, keď ku mne doľahla hudba, hlasná a rýchla.

Potter sa zamračil s rukou na prútiku, keď sme zašli za posledný nízky domček a pred nami sa črtalo len pole a lúky.

Až o pár krokov neskôr od asfaltovej cesty viedla menšia úzka cestička na ktorú sa však v pohode dokázalo zmestiť i auto.

Hudba bola čoraz hlasnejšia a pripojili sa k nej smiech a nadšený krik ľudí, keď sme sa konečne ocitli na malom parkovisku zapratanom autami a budove, ktorá žiarila farebnými svetlami a laserami.

Všade postávali skupinky baviacich sa mladých s červenými plastovými pohárikmi v rukách a pred dverami budovi bol prísne tváriaci sa bodyguard celý v čiernom.

Obaja sme na to zízali s ústami dokorán.

Až potom som si všimla nadpis na budove Ministry of Sound.

"To musí byť nejaký muklovský nočný klub." zaškrípal zubami Potter.

"Tu? V KingSmuir?" naozaj som nečakala že by sa vedľa malej tichej dedinky niekde v Škótsku nachádzal klub.

"Tri kilometre ďalej leží mesto Forfar a potom i pár ďalších miest takže o zákazníkov určite nemajú núdzu." zahundral chlapec ako som sledovala nové prichádzajúce auto.

Vystúpili z neho piati ľudia, dve ženy a traja muži.

Šokovane som pootvorila ústa keď mi došlo, že všetci sú viac-menej v našom veku, teenageri. Dievčatá sa chichotali ako sa všetci postavili pred bodyguarda, on im skontroloval ID karty a potom ich pustil dnu.

Potter sa uškrnul "Poďme sa zabaviť."

"Čože?" takmer som zapišťala "Nemôžeme!"

On na mňa ani len nečakal, vyrazil rovno k budove cez parkovisko.

Bleskovo som vystrelila za ním. Nechcela som byť sama.

"Dobrý večer. Vaše ID." bodyguard sa zamračil na Pottera ale ten sebavedomo nadvihol obočie.

"Už ste ma prekontrolovali."

"Čože?" zamračil sa muž. "Potrebujem vidieť ID."
"Videli ste." trval na tom chlapec, keď som si konečne všimla ako ma prútik schovaný v rukáve a nenápadne čaruje.

Hneď som dokázala rozpoznať kúzlo pomätenia.

Muž sa začal tváriť nechápavo.

Zmätok sa mu objavil v očiach ako ustúpil a Potter spokojne prešiel okolo.

Vyplašene som cupkala za ním.

Nemohla som uveriť, že len tak použil kúzlo na mukla.

Hneď ako som prešla dverami ma takmer ohlušila hudba a hlasné basy, ktoré zneli z každej strany.

Na jednej strane sa tiahol bar s drinkami, uprostred bol tanečný parket plný sporo odetých tiel lepiacich sa na seba a nad hlavami nám prebleskovali lasery.

Prekvapene som si všetko obzerala, ešte nikdy som totiž nebola v naozajstnom klube. Snažila som sa kráčať rovno za Potterom, síce som stále bola šialene nahnevaná a najradšej by som sa zvrtla na opätku a vrátila sa do domčeka, no sama som sa až príliš bála.

Cítila som na sebe pohľady ako som obchádzala tanečný parket, všade množstvo ľudí, pripitých či triezvych.

Zrazu do mňa niekto narazil až som takmer zletela na zem, ale na poslednú chvíľu som predsa len dokázala udržať rovnováhu.

Okamžite som v rukáve nahmatala prútik so zaklínadlom na jazyku, keď ma silné paže otočili sebe.

Dívala som sa do uhrančivých bledomodrých očí.

"Dúfam, že si v poriadku. Prepáč..." chlapec ktorému oči patrili sa jemne usmial "...za Brandona, vždy sa chová ako totálny magor keď sa ožerie."

Až teraz som si všimla blondína za ním ktorý vrieskal, pri skupinke ľudí, na všetky strany s fľašou vodky v ruke ale cez ten hluk ho nikto nepočul.

"T-to je... fajn, vážne." odtiahla som sa a nenápadne prútik strčila čo najhlbšie do rukáva.

"Čo povieš na to, keď ťa pozvem na drink? Ako ospravednenie za toho idiota." chlapec mi venoval ďalší zo svojich neuveriteľne sexi úsmevov, ktorými balil baby a ktorému určite neodolala žiadna z nich.

"Ja... neviem. Nie, radšej nie..." rozhliadala som sa navôkol ale v tom chaose a mase tancujúcich ľudí som nemala šancu nájsť Pottera.

"Si tu sama?" zvedavo ma pozoroval chlapec "Vidím ako na teba zízajú..." mávol rukou smerom k mužskému osadenstvu pri bare. "...si pre nich ľahká obeť."

"Len nech niečo skúsia." zaškrípala som zubami a spomenula som si na drzých odporných muklov na čerpacej stanici.

Teraz som však mala prútik a dosť hnevu na to aby som sa vedela ubrániť.

Chlapec sa pobavene zasmial až odhalil rovné biele zuby "Takže patríš medzi drsné baby. To sa mi páči."

Len som na neho nechápavo hľadela.

Prečo so mnou flirtuje?

Patril medzi tých frajerikov po ktorých letelo každé dievča. Ktorý lámali srdcia a užívali si každú noc v spoločnosti inej.

Prečo teda flirtuje so mnou?

Nenápadne som na neho uprela oči. Tmavé vlasy mal podobne ako Potter vyčesané dohora, v ušnom lalôčiku mu svietila náušnica, piercing mal i na obočí a na sebe čiernu koženú budnu.

Vyzeral viac než dobre a uvedomoval si to.

"Musím ísť." bez ďalšieho pohľadu som sa začala predierať davom ľudí a hľadať čiernu šticu vlasov.

Nebolo to vôbec ľahké, cítila som na sebe ruky a pohľady ako som sa zbesilo rozhliadala na kraji parketa a začala som panikáriť.

Kde len môže byť?

"Poď si zatancovať bábika." niekto ma schmatol za pás a ťahal medzi vlniace telá.

Bol to veľký muž, potetovaný od hlavy až päty, jeho dych smrdel za alkoholom a cigaretami až sa mi dvíhal žalúdok ako jeho ruky putovali po mojom tele.

Okamžite som sa mu snažila vytrhnúť zo zovretia, pred očami sa mi zjavila scéna z benzínky...

"Vypadni!" niekto do muža strčil až sa zapotácal a ťahal ma za ruku čo najďalej.

Konečne.

Ale keď som sa otočila smerom dozadu neboli to zelené oči, ktoré ma zachránili ale bledomodré.

"Takže drink?" vystúhal úškrn."Za záchranu? Dlžíš mi to."

"Ty si nedáš pokoj?" povzdychla som si, ale v jeho prítomnosti som sa cítila oveľa lepšie. Bezpečnejšie.

"Vidím, že niekoho hľadáš. Poď si sadnúť a potom ti pomôžem."

"Prečo sa zaujímaš?" nechápavo som sa chlapcovi zahľadela do očí. "Choď si užiť noc..."

"Užívam si. V prítomnosti krásneho dievčaťa..."

"Ale prosím ťa..." pretočila som očami "Máš tu na výber baby od výmyslu sveta."

Chlapec sa opäť len usmial a potom vystrel ruku "Kade, teší ma."

Zavrtela som hlavou ale opätovala mú stisk ruky "Megan."

Potom ma viedol až na druhú stranu preplnenej miestnosti k baru, kde sme si sadli na vysoké barové stoličky a pozorovali barmana ako mieša drinky.

"Želáte si?" otočil sa k nám a vystrúhal zdvorilý úsmev.

Kade sa na mňa pozrel.

"Len minerálku, prosím."

"Minerálku? To nemyslíš vážne!" zasmial sa, no objednal ju spoločne s Martini pre seba.

"Niekto tu musí zostať triezvy." zamrmlala som ako som nenápadne skontrolovala prútik v rukáve džínsovej budničky.

"Aby ťa zase tí chlapi neobťažovali, chápem." uškrnul sa Kade "Hovoril som ti, že po tebe šalejú..."

Opäť som pretočila očami.

"Takže Megan, povieš mi niečo o sebe?" odpil si malý dúšok z koktejlu ako sme pred seba dostali našu objednávku.

"Nemám čo." odvetila som stroho, keďže vysvetľovať muklovi o Rokforte a čarodejníckom svete sa mi absolútne nechcelo.

"Vždy si taká záhadná?" nadvihol obočie a vylovil zo svojho pohára olivu.

"Ja? Nie, to nie." zasmiala som sa "Zvyčajne som ako otvorená kniha."

"Tak čo ti v tom bráni?"

To, že si mukel, to že ja som čarodejnica, že som sa spoločne s mojou magickou polovicou vykradla z domčeka v ktorom nás uväznil riaditeľ čarodejníckej školy aby sme mohli trénovať keďže je celý svet vo vojne s iným temným čarodejníkom Voldemortom.

Inak nič.

"Patrím medzi hanblivé dievčatá." vykoktala som prvú somarinu čo ma napadla.

Gratulujem Megan.

Ale dokonca to bola ja pravda.

Kade ma so záujmom pozoroval až som sa nepokojne ošila.

"Pred týždňom som mal sedemnásť, chodím do školy tu vo Forfare a chystám sa na univerzitu v Londýne."

"Čo chceš študovať?" bolo celkom príjemné rozprávať sa s muklom o normálych veciach a neriešiť problémy v našom svete.

"Fotografický dizajn."

"Takže ty rád fotíš?" usmiala som sa.

Uškrnul sa "Milujem fotenie."

No v tom k nám vtrhli piati ľudia, až som nadskočila.

"Čo chcete?" hodil po nich pohľad Kade a ja som spoznala toho ožrana Brandona, čo do mňa sotil.

"Už si si ulovil novú čajočku?" zaškeril sa nejaký chalan so zeleným melírom na čiernych vlasoch.

"Sklapni." zasyčal modrooký chlapec a ospravedlňujúco sa na mňa usmial.

"Ideš na jednu?" zatriaslo malým vrecúškom dievča, ktoré malo na sebe mini sukňu a krátky top. To všetko doplnil vyzývavý červený rúž.

Ako si všimla môj pohľad, okamžite balíček opäť strčila do kabelky.

"Nie. Len bežte." mávol rukou Kade a oni po pár viet dohadovania zmizli.

Ešte predtým niekto z chalanov stihol uznanlivo zapískať.

"To bola moja partia zo školy." vysvetlil spoločne s pretočením očí chlapec. "Sú to všetci tak trochu blázni."

"Hm... t-ty fajčíš trávu?" musela som sa spýtať.

"Vyzeráš ako slušné dievča." odvetil, keď jeho oči putovali po mojej tvári "Ak poviem, že si sem-tam jednu zapálim, odplaším ťa?"

Ak poviem, že sa učím zabíjať čarami, odplaším ja teba?

Nestihla som reagovať, keď si ma zrazu niekto pritiahol zozadu k sebe a ja som okamžite podľa príťažlivej vône a magického zväzku spoznala Harryho Pottera.

"Tak ja ťa všade hľadám a ty tu flirtuješ...?" zasyčal mi do ucha, jeho pery sa obtreli o môj lalôčik a tak mi do celého tela úspešne vyslal zimomriavky.

"S nikým neflirtujem..."odtiahla som sa od neho.

Čo sa stará?

Je len moja vec čo robím a čo nie.

Nie je to môj otec.

"Kurva, Megan, musíme sa vrátiť kým to Dumbledore nezistí..." mrmlal mi do ucha zatiaľ čo pohľadom vraždil Kada.

"Vážne? Keď som sa ja chcela vrátiť... ty si ma nepočúval a veselo sa vybral dnu." odvetila som a pokojne sa napila z minerálky.

Vedela som, že tým ho ešte viac vytáčam a nebude dlho trvať kým mu rupnú nervy.

"Megan." varovne zavrčal ako jeho ruky zablúdili na môj pás a pevne si ma za boky pritiahol dozadu k sebe. "Neprovokuj ma."

"Dal by si jej láskavo pokoj?!" Kade zaťal päste na čo Potter nechápavo nadvihol obočie."Vypadni!"

Chrabromilčan prižmúril oči, napätý ako struna, sánka pevne zaťatá.

O môj bože.

Ak teraz vybuchne naše magické jadro tak si dôsledky ani nedokážem predstaviť. A ak Potter dostane záchvat zlosti, Kade nebude mať žiadnu šancu dožiť sa východu slnka.

Okej.

Na rad prichádza improvizácia.

"Harry, zlato, všade som ťa hľadala..." usmiala som sa hore na Pottera a ten na mňa prekvapene pozrel. "Kde si bol tak dlho? Ak by nebolo Kada tak som ešte stále na parkete v paprčiach opitého idiota."

Výraz chlapca vedľa mňa sa celkom zmenil.

"To je tvoj chalan?" kývol hlavou na Pottera.

Na moje šťastie ten začal spolupracovať.

"Babe..." zamrmlal a potom hodil pohlad po chlapcovi. "Vďaka že si sa mi o ňu postaral."

"V pohode, bolo mi potešením." Kade na mňa pozeral s nečitateľným výrazom.

Venovala som mu ospravedlňujúci pohľad.

"Mali by sme ísť, láska." naklonil sa ku mne chrabromilčan a jeho pery zablúdili až na moje líce kde zanechali jemný bozk.

V podbrušku som zacítila kotrmelec ako mi šialene búšilo srdce.

On ma pobozkal!

Potom si ma majetnícky pritiahol bližšie k sebe ako som skĺzla z barovej stoličky.

"Maj sa Kade." jemne som sa usmiala.

Bol to naozaj milý chlapec.

"Rád som ťa spoznal, Megan." oplatil mi úsmev a potom sa otočil k Potterovi.

"Radím ti aby si si na ňu dával pozor... Asi si ani neuvedomuješ čo vlastne máš, keď ju dokážeš nechať na takom mieste úplne samu... možno si nevieš predstaviť koľkí by sa radi videli po jej boku."

Vďaka jeho slovám moju tvár zaliala červeň.

"Ty tiež ako vidím." uškrnul sa Potter.

Kade viac nereagoval, len zakrútil hlavou a zmizol v dave.

Chrabromilčan ma bez slova ťahal preč z klubu, ku východu a podľa bolestivého stisku môjho zápästia bolo vidieť ako strašne nasratý je.

"Si normálny?!" vyštekla som hneď ako sme sa dostali na chladný čerstvý vzduch.

Vytrhla som sa mu zo zovretia a obzerala si červené zápästie, kde na koži zostali odtlačky prstov.

"Kurva Megan ty si ho zvádzala!"nahnevane vykríkol a rukou si zbesilo prešiel cez teraz už rozstrapatené pramene vlasov.

"Čože?! Nikoho som nezvádzala! Zbláznil si sa?!" šokovane som na neho zízala.

Potter vyzeral akoby stratil aj posledné zvyšky kontroly.

"Videla si ako sa na teba ten buzerant pozeral?!" nasrane kopol do steny "Ja ho zabijem! Zabijem ho!"

Zhrozene som na chlapca pozerala.

"Ten chuj ťa chcel pretiahnuť!" päsťou udrel do tvrdého muriva "Chcel sa ťa dotknúť, chcel ťa pošpiniť tými zasranými paprčami!"

"Kade sa chcel len rozprávať." snažila som sa hovoriť pokojne aj keď sa mi triasol hlas "O nič nešlo."

"Tebe možno nie." uškrnul sa "Ale muži rozmýšľajú inak. Chcel si zapichať."

Cítila som sa taká maličká. Vo vnútri som mala veľkú napätú guču nervov ako sa mi do očí začali hrnúť neposlušné slzy.

Mágia vibrovala a zvonila ale ja som ju už nevládala potlačovať rovnako aj svoje emócie.

"Ublížil by ti. Zlomil by ťa." zavrčal Potter ako sa zelené oči plné hnevu stretli s tými mojimi modrými.

"Nepodarilo by sa mu to." vyhlásila som ako mi slzy kĺzali po lícach. "Už si to urobil za neho."

Chlapec na mňa len bez pohnutia hľadel, tmavé nečitateľné tunely v očiach.

"Kade mi do duše vlial malý záblesk života, ktorý som necítila už niekoľko dní. Stačilo pár viet a mala som pocit, že po dlhej dobe žijem a nie prežívam."

Otvoril ústa.

Netuším či chcel niečo povedať, či ma utešiť alebo uraziť.

Ale nakoniec vykríkol "Megan!" Okamžite som sa zvrtla keď šokovane hľadel za mňa.

Na tmavej oblohe sa dala rozoznať mágia a smrťožrúti prichádzajúci vo svojom rúšku temnoty.

Telom sa mi rozlial šialený strach a na chrbte naskočili zimomriavky.

"Bež!" schmatol ma za ruku ako sme sa rozbehli smerom preč od klubu, preč od nevinných muklov, ktorí budú opäť zomierať len a len kvôli nám.

V ceste sa však objavili tri postavy v čiernych plášťoch, ktorým nebolo vidieť do tváre. Nemali sme ako zmiznúť, premiestňovať sme sa ešte nenaučili a jediné miesto, ktoré vyzeralo ako potenciálny úkryt bol nočný klub plný ľudí.

Prudko som sa otočila a bežala ako o život preč od netvorov. Cítila som ako mi ich zaklínadlá oblizujú päty ako ma vždy minú o milimetre keď som sa hnala cez parkovisko späť k budove.

"Megan! Zmizni dnu a strať sa! Ja sa ich pokúsim zdržať!" vrieskal Potter keď sa prehnal okolo mňa s prútikom mieriac za seba a zaklínadlom na perách.

Smrťožrúti sa blížili za nami, už ich bolo takmer desať a len vďaka šťastiu sme ešte stáli na nohách.

V tom sa z vchodových dverí klubu začali valiť ľudia, nastala veľká tlačenica, každý utekal iným smerom, niektorí kričali a ja som dokázala v tom chaose rozpoznať šialený smiech.

Smiech vďaka ktorému som už pár nocí mala nočné mory.

Bellatrix Lestrengová.

Zbesilo som sa začala rozhliadať ale v tom dave Potter zmizol. Zatiaľ čo na parkovisku smrťožrúti vraždili muklov, ktorí vôbec netušili čo sa deje.

Netušila som čo mám robiť.

V klube bola Bellatrix a mučila každého kto jej prišiel do cesty... na parkovisku jej kolegovia rozhliadajúc sa po nás dvoch a všade navôkol nevinní muklovia.

"Ha.." v zúfalstve som chcela kričať jeho meno, ale to by určite počuli aj smrťožrúti a našli by ma tak som radšej stíchla.

Krčila som sa, plecia čo najnižšie aby ma nebolo vidieť v hlúčiku mladých ľudí a so slzami v očiach hľadala Pottera, ktorý mi dnes už druhý krát zmizol.

Cítila som ako mi srdce búši šialenou rýchlosťou keď mi krv šumela v ušiach, ako ma zaplavuje nekonečná panika a trasie sa mi ruka s prútikom.

"Megan?" zrazu ma niekto potiahol k sebe až som od strachu vyskočila a okamžite dotyčnému mierila medzi oči.

"Čo sa to, sakra, deje?! Prečo sa všetci správajú ako psychopati?!" nechápavo na mňa s nadvihnutým obočím hľadel Kade.

O môj bože.

"Kade..." zamrnčala som takmer prosebným tónom.

Potrebovala som aby odtiaľ vypadol najrýchlejšie ako sa dalo a zachránil si život.

V tom som si uvedomila že chlapec na mňa zíza ako na cvoka vďaka kúsku dreva, ktorým mu ešte stále mierim do tváre.

Okamžite som sklonila prútik ale odložiť som ho kvôli nebezpečenstvu nemohla.

"O čo tu ide?!"

"Počúvaj ma! Musíš zmiznúť, chápeš?! Kašli na všetko a bež čo najďalej ako sa len dá! Potom okamžite zavolaj..."

V tom som sa zarazila.

Koho má zavolať? Kto pomôže?

"... políciu."

"Ale..."

Nestihol dopovedať keď v tom vybuchlo nejaké auto na parkovisku, ozval sa strašidelný výkrik plný bolesti a ja som ho v tej rýchlosti zatiahla za najbližší roh budovy klubu.

Aj tu zbesilo utekali ľudia.

"To je teroristický útok?!"

"Viac-menej." zamrmlala som nervózne krútiac prútikom medzi prstami.

"Prečo máš to drievko?" nechápavo prevrtával pohľadom magický predmet v mojich rukách.

Nevedela som či sa mám smiať alebo plakať.

Plus... práve som porušila zákon ministerstva Mágie. Mukel videl môj prútik.

To bola však moja najmenšia starosť.

Len som zavrtela hlavou "Zmizni, Kade."

"Tak poďme!" chytil ma za ruku a ťahal smerom k lúke, ale ja som sa okamžite vyvliekla z jeho zovretia.

"Nemôžem! Harry je niekde tam medzi smrťo..." zahryzla som si do jazyka.

Opäť sa ozval výbuch až mi na chrbte nadskočili zimomriavky.

"Smrť...? Čo?! To je jedno, idem s tebou! Pomôžem ti ho nájsť!"

"Nie! To nemôžeš!" vykríkla som "Kade, počúvaj, najviac mi pomôžeš keď utečieš, jasné?!"

"Megan..."

"Panebože!" takmer som si od paniky začala trhať vlasy "Tí ľudia ťa umučia na smrť!"

"Ty ich poznáš?!"

"Megan!"

A vtedy sa ozval výkrik môjho mena z úst Harryho Pottera.

Okamžite som sa bez rozmýšľana vrhla za roh keď sa mi pred očami zjavil otrasný výjav.

Na zemi ležali telá muklov kalužiach krvi.

Zdvihol sa mi žalúdok, no v tom má niekto zdrapil za ruku.

"Kurva, Megan..." vydýchol Potter, keď si ma na malú sekundu pritiahol do náruče "Žiješ..."

"Harry!" zvrieskla som ako sa za jeho chrbtom zjavil smrťožrút, chlapec ma okamžite odsotil a vyčaroval pred nás ochranný štít.

"Okamžite sa musíme vrátiť do domčeka! Len tam si v bezpečí!" zavrčal a otočil sa.

"Ani hnúť!" vykríkol no smrťožrút ho zablokoval.

"Avada Kedavra!"

Obaja sme sa úspešne vyhli.

"Conjuctivitus!"

Úspešne som muža zasiahla a on si okamžite s bolestivým výkrikom ponoril tvár do dlaní. Kúzlo totiž vytváralo slepotu.

"Poďme!" zahučal chrabromilčan, keď z rohu na môj výkrik vybehol Kade.

"Si v poriadku, Megan?!"

"Musíme ísť!" za jedno zápästie som chňapla Kada za druhé Pottera ako sme sa spoločne rozbehli cez parkovisko, horiaci klub za nami, telá na zemi a na čiernej oblohe Temné znamenie.

"Čo to kurva je?!" kričal Kade, absolútne zmätený s pohľadom prilepeným hore.

Konečne sme sa dostali z parkoviska, topánky na hrubej podrážke som mala šmykľavé od krvi a vďaka vysokým opätkom bola ešte pomalšia.

Preto som sa počas behu bleskovo vyzula a topánky zvierala v ruke.

"Snáď si si nemyslel, Potter, že ťa necháme len tak ľahko uprchnúť!" pred nami sa zjavila Bellatrix s úškrnom na perách.

Okamžite som si od starchu prehrýzla spodnú peru.

Chrabromilčan ju prepichol očami ako dvomi dýkami. "Dlho sme sa nevideli Bellatrix." z jeho hlasu sršala irónia. "Čo povedal váš pán, keď sme vám prekazili plány? Veľmi sa hneval?"

Dokonca aj smrťožrútka nad jeho drzosťou prekvapene nadvihla obočie.

Jej pohľad šialených očí prešiel na mňa ako sa mi od strachu potili dlane a prevracal žalúdok.

"Ahoj zlatíčko? Pobavíme sa? Minule nám to nevyšlo."

Len som zízala do zeme a mlčala.

"A máte aj nového mukovského kamaráta?!" zaškerila sa nadšene "Krása."

Kade na ňu nechápavo hľadel.

Len som sa modlila aby nebol taký hlúpy a neprehovoril.

"Ak nás ospravedlníte...!" vyštekol Potter a okamžite vrhol zaklínadlo, ktoré ona zablokovala rovnako ako moje.

Kade na nás hľadel so šokom v očiach.

To nám však dalo pár sekúnd keď sme sa opäť rozbehli a ona jačala ako šialená a vystreľovala po nás smrtiace kliatby.

"Greyback!" Bellatrix bolo počuť aj keď sme sa konečne ocitli na asfaltovej ceste a mierili do dediny.

Cítila som ako som krivo stúpila a vyvrtol sa mi členok a krv na mojej nohe rozhodne nepatrila len mŕtvym muklom.

V očiach som mala slzy bolesti a strachu, srdce mi šlo vybuchnúť a nemohla som dýchať ale aj tak sme všetci traja uháňali stále dopredu.

A v tom sa odniekiaľ prihnalo obrovské zviera, príšera a skočilo po chlapcovi po mojom ľavoboku.

Kade!

"Petrificus Totalus!"

Na zviera, vlkolaka to vôbec neplatilo.

"Megan!" vykríkol Potter ako som v panike vrhala zaklínadlá ale nič nepomáhalo. "Spolu!"

Naše slová i zaklínadlá splynuli do jedného.

Magické jadro sa prebudilo v plnej sile a vlkolaka odhodilo pätnásť metrov preč. Na ceste ležal bez pohybu.

Okamžite som klesla na kolená a položila si chlapcovu hlavu do lona. Na hrudi mal veľkú otvorenú ranu, kde ho vlkolak pohrýzol a všade sa šírila krv.

Skontrolovala som mu pulz.

Žije.

Teda len omdlel.

Guča strachu v mojom hrdle sa trošku zmenšila.

"Vypadnime odtiaľ!" sklonil sa Potter, chlapca si prehodil cez rameno a potom sme sa čo najrýchlejšie rozbehli do KingSmuir.

Neustále som sa musela otáčať... Prosím nech je koniec. Prosím.

Dnešná noc patrila medzi najhoršie v mojom živote. 

Určite však nebola posledná.

(Naozaj ocením každý jeden komentár, je to pre mňa dôležité a potrebujem odozvu.)  

A/N: Nazdár! ♥ Ženy moje konečne sme sa dožili a sú PRÁZDNINY! Ja stále nemôžem uveriť že po desiatich mesiacoch je konečne zaslúžené voľno plné slnka, oddychu a vody :) (Dúfam, že vysvedčenie dopadlo aspoň ako-tak dobre, o mojom rozprávať nebudeme (nebolo to až také zlé) :D)

Preto som túto kapitolu písala týždeň v jednom kuse a pred pár minútami ju dokončila a som nadšená! Dúfam, že rovnako budete aj vy :) Chcela som Vás na koniec školského roka potešiť :)

Budem naozaj veľmi (veľmi veľmi) šťastná ak sa vyjadríte v komentároch lebo som si dala naozaj záležať a som zvedavá čo hovoríte na novú postavu čo pribudla a na celú kapitolu keďže to má naozaj ďaleko od pohodky :D

Prajem krásne prázdniny, veľa zážitkov a zábavy ♥ 

I love you all! ♥