"Nevyspelé detiská s rozbúrenými hormónmi! Úplne potratili rozum!" prskal Severus Snape "Stihli do seba skočiť dvakrát, dvakrát za jedno popoludnie!"

"Ako si povedal, Severus, prežívajú rovnaké obdobie ako ich rovesníci... je to čas veľkých zmien, sedliacky povedané puberta, nemôžeme sa na nich dlho hnevať." vyhlásil Albus Dumbledore ako sa ešte ten istý deň v noci stretli v riaditeľni.

"To myslíte vážne?! Podpálili strom!" zasyčal profesor a podobal sa na na netopiera viac než zvyčajne.

"Aj keď sú výnimoční čarodejníci, prežívajú obyčajné ľudské emócie... montuje sa im do toho mágia, to je ten problém. Zabudol si Severus? Ty si v ich veku riešil presne to isté... Neučarovala ťa krásna dievčina so zelenými očami?"

"Ja a Lily sme boli úplne niečo iné, Albus!" zaškrípal zubami čiernovlasý muž.

"To sa mýliš." Dumbledore sa usmial popod nos. Dnes mal príliš dobrú náladu aby si ju skazil nejakým zúrivým profesorom. "Harry a Megan bojujú s niečím väčším ako je čierna mágia či záchrana sveta."

"Ak myslíte tú vašu lásku..." opovrhujúco pretočil očami Snape.

"Samozrejme." spokojne prikývol "Nič nie je silnejšie ako tento úprimný hlboký cit. Mal by si to po všetkých tých rokoch vedieť, Severus."

Muž si len bez slova odfrkol.

"Je úplne pochopiteľné, čo sa práve deje. Očakával som to."

"Čo? Že vyhodia strom do povetria?!" ironicky nadvihol ľavé obočie.

Dumbledore s tichým chichotom pokrútil hlavou. "Stačí ak chvíľu počkáme a potom sa uvidí... Dúfam, že momentálne obaja odpočívajú."

"Odvtedy sa ešte nezobudili. Bol som naozaj prekvapený keď ich nezmohla únava..."

"Myslel som si, že sa to pomaly bude meniť... pravdepodobne sa predĺži časová rezerva medzi dvomi únavami..."

"Minerva im doniesla zbalené kufre. Ak sa ráno zobudia, okamžite môžu odísť."

"Výborne, Severus... Nechcem aby sa tu dlhšie zdržiavali."

"Potter včera novinárom povedal, že sa pôjdu liečiť..."

"Harry to vyriešil dobre." ocenil riaditeľ.

"Umbridgeová si po našom kúzle na stratu pamäte vôbec na ten incident nespomína. Dnes učila a bola nepríjemná ako zvyčajne." pokračoval Snape.

"I to je dobre... Obával som sa, že to bude mať horšie následky. Nepotrebujem si Korneliusa pohnevať ešte viac."

Obaja muži strávili ďalšie ubiehajúce minúty v tichosti.

"Mal by si si odpočinúť, Severus." navrhol s úsmevom Dumbledore "Citrónový drops?"

Profesor znechutene ohrnul pery nad ponúkanou muklovskou sladkosťou a vystrelil k dverám "Dobrú noc, Albus."

*

Do očí mi okamžite udreli ostré slnečné lúče ako som pomaly, opatrne zaklipkala viečkami. Ako prvé čo som si uvedomila bolo to, že ma od hladu pobolieva prázdny žalúdok a že neležím vo svojej vlastnej posteli v dievčenskej izbe v Chrabromile, ale ani v tej chlapčenskej. Tento matrac bol dokonalo mäkučký a periny hrubé, ťažké a úžasne teplé.

Obávala som sa otočiť a viac rozhliadnuť, kde sa nachádzam... v hlave sa mi totiž vybavili udalosti včerajška.

Vylúčili nás?

Nie... to už predsa urobili dávno. Musíme odísť z Rokfortu do KingSmuir.

Zavreli do liečebne?

Nie... s určitosťou viem, že podobné postele sa nenachádzajú v nemocničnom krídle.

Kde to potom sakra som?

Rozhodla som sa to nepredlžovať, posadila som sa a pretrela zaspaté oči.

Ocitla som sa v neznámej komnate. Bola takmer prázdna, nikde sa nenachádzali nejaké osobné veci, ktoré by prezradili, kto tu vlastne býva.

Na jeden šialený okamih mi hlavou prelietlo či sa už náhodou nenachádzam v tom domčeku v KingSmuir, ale hneď som tu myšlienku zavrhla. Určite by nás Dumbledore len tak nepremiestnil desiatky kilometrov bez našeho vedomia.

Aj keď... pri riaditeľovi si človek nikdy nie je celkom istý.

"Už si hore." ozvalo sa vedľa mňa a ja som musela párkrát zažmurkať na chalana postávajúceho vedľa postele odetého len v čiernych džínsoch.

Vlasy mal mokré a odstávajúce do všetkých smerov; neposlušné kvapky mu padali na nahú hruď a svaly nad ktorými som zakaždým musela slintať.

Prekvapene som ho pozorovala keď ma niečo napadlo.

"Počítal som našu vzdialenosť... vyzerá to tak že vplyv magického jadra postupne slabne. Včera sme vydržali bez únavy o tri hodiny dlhšie a teraz som dokázal od teba byť až na päť metrov." vysvetľoval no bolo to chladné a bez očného kontaktu.

Cítila som medzi nami neviditeľnú bariéru a vedela som, že tá včerajšia hádka sa líšila od tých predošlých.

No aj ja som bola stále dosť nahnevaná.

Nenávidela som lásku k Harrymu.

Raz som bola hore a raz dole. Bolo to ako na šialenej horskej dráhe.

Milovala som lásku k Harrymu.

Jeho letmé dotyky, objatia či úsmevy. Vtedy sa naopak človek cítil ako v nebi, akoby sníval ten najsladší sen.

Ten nekonečný kolotoč zmätku a emócií. Každý ho musí dôverne poznať, keď bol aspoň raz naozaj zamilovaný...

"Konečne." zamrmlala som na jeho slová a on podráždene zavrčal. "Nevedel som, že ti až tak prekáža náš zväzok..."

"A ja som nevedela že ťa baví správať sa ako idiot..."

V tom okamihu sa moje telo prilepilo k posteli ako sa ocitol nado mnou a zápästia prišpendlil nad hlavou.

Preglgla som, keď sa vo mne miesil strach a zlosť.

"To odvoláš!" nahnevane zasyčal a pevnejšie zovrel moje ruky.

"Vážne?!" zasmiala som sa len aby som ho ešte viac vytočila "To si nemyslím."

"Megan." varoval ma, no ja som len ľahostajne nadvihla obočie.

"A ako ma prinútiš ó Veľký Potter?"

"Máš poslednú šancu..." prízvukoval.

"A ty sa s ňou môžeš vypchať." odvetila som naoko pokojne ale vo vnútri mňa to vrelo.

Čo chce urobiť?!

"Fajn, koledovala si si to."

V tej chvíli uvoľnil zovretie, ale to som sa už nachádzala na jeho pleci, ako si ma cez neho prehodil, jednou rukou podopierajúc za stehná a ja som jednoducho musela pišťať a pridržiavať si neposlušnú nočnú košeľu.

"Okamžite ma daj dolu!" tvrdo som ho udierala päsťami do chrbta ale on sa len pobavene smial.

"Si slabá ako mucha."

Vošiel do dverí, ktoré sa nachádzali v komnate a my sme sa tak ocitli v skromnej kúpeľni. Všade sa nachádzali čierne kachličky a namiesto vani rozľahlý sprchovací kút.

"Pusti ma!" kričala som ako šialená, keď jednou rukou zapol sprchu a z hadice začala striekať voda.

Už som si vedela dokonalo predstaviť čo má v pláne a vôbec sa mi to nepáčilo.

"Ako si želáš." uškrnul sa a aby som mu neunikla, spoločne so mnou na pleci vkročil do sprchovacieho kúta, stále v čiernych skinny džínsoch.

Bleskovo ma položil na zem a namieril na mňa dávku studenej vody. V tej cvhíli som si prisahla, že ho zabijem.

"Ty nie si normálny!"

Harry sa len rehotal ako kôň, ale ani on sa nevyhol mojej sprche a la pomsta a o chvíľu sme sa už obaja máčali vo vode ako kačky.

Bola som celá mokrá, nočná košeľa dokonalo obkreslila moje telo a krivky, no práve teraz som sa nestarala, čo všetko môže vidieť...

Spoločná sprcha v oblečení nám obom len prospela. Smiali sme sa a šplechali vodou, skákali po sebe a bavili sa.

Tieto okamihy som jednoducho milovala.

A keď ma prirazil k stene, telo na telo, vzrušenie obklopilo moje zmysli, stekajúce kvapky po rozpálenej koži zatemnili rozum a jeho vlhké ústa pri mojom uchu šepkajúc tri slová.

"Tak nádherná, Meg."

*

"Už ste prichystaní?" prepichovala nás očami profesorka McGonagallová o pol hodiny neskôr ako sme obaja poslušne stáli oblečení v muklovských handrách pred našimi zbalenými kuframi a klietkami so sovami.

Mala som pocit, že šťastím odpadnem, keď mi profesorka doniesla živú a zdravú Heilly. Harry mal ako vždy pravdu, minule bola pravdepodobne na nočnom love...

V komnate nás stihol navštíviť už aj Snape a poriadne nám vynadať do neschopných drzých faganoch a podrobne vykresliť ako za nás musel zachraňovať situáciu.

Fajn, uhasil jeden strom...

Dozvedeli sme sa, že prázdne komnaty ako je napríklad aj tá v ktorej sme spali sa nachádzajú v zadnej vyľudnenej časti hradu. V minulosti slúžili ako hosťovské izby pre zahraničných študentov.

"V riaditeľni sa stretnete s profesorom Dumbledorom. Pred odchodom vás chce oboch vidieť..."

"Ech... mohli by sme sa aspoň rozlúčiť, pani profesorka?" zrazu jej skočil do reči Potter.

Stál vedľa mňa, vo fľaškovozelenej kockovanej košeli, ktorá mu dokonale pristala k očiam. Mokré vlasy po svojej dnes druhej sprche si vyčesal dohora rovnako ako mu to včera urobila Krystal. Svoje džínsy, ktoré si taktiež užili sprchu, vysušil jednoduchým sušiacim kúzlom.

"Obavám sa, že to nebude možné, Potter... Vo Veľkej Sieni sú práve raňajky a my chceme aby ste zmizli čo najnenápadnejšie."

"Prosím, pani profesorka..." pridala som sa, keďže som aj ja túžila posledný krát na veľmi dlhú dobu vidieť Freda a dievčatá.

"Ak nebude mať profesor Dumbledore nič proti, privediem ich do riaditeľne. Ale len na päť minút."

"To by bolo naozaj úžasné." Harry vykúzlil svoj neodolateľný úsmev. "Ďakujeme."

McGonagallová sa jemne pousmiala a to bolo vôbec prvýkrát čo som ju tak videla. "Ešte mi neďakujte, Potter... Toto bolo v dnešných novinách. Mali by ste to vidieť."

Podala mu zloženého Denného Proroka na ktorého titulnej strane sme sa vynímali práve my dvaja. Bola tam jedna z fotografií zo včerajška; tá po ktorej zachytení sme sa šialene pohádali.

Ak by som nevedela pravdu, myslela by som, že je to skutočné. Vyzerali sme ako šťastný zamilovaný pár.

Zahryzla som si do spodnej pery a zízala na jeho ruky držiace ma v objatí, myslela na to ako príjemne som sa cítila v jeho náručí.

Ako sa ku mne choval v sprche, ako sa na mňa usmieval, ako sa nám stretli oči, ako sme sa spolu váľali na lúke, ako ma vždy pred tým idiotom Malfoyom bránil, ako ma držal za ruku... všetky tie maličkosti, ktoré mi prišli tak nepodstatné...

Naozaj to všetko bola len úbohá pretvárka?

"Aká je reakcia ľudí?" pokojne sa spýtal chlapec a zdvihol zrak od článku hneď pod titulkou.

"Funguje to. Presunuli ste všetkú nežiadúcu pozornosť na seba a tak máme voľnú ruku. Určite tú príležitosť využijeme."

Harry spokojne prikývol.

Ja som však až taká šťastná nebola. Vďaka tomu cirkusu s predstieraním páru sme sa nielen milión krát pohádali ale aj stratili priateľov.

"Ak máte všetko, môžeme ísť." zvrtla sa opätku a vyrazila k dverám.

*

Snažila som sa pozorne počúvať, keď nám Albus Dumbledore vysvetľoval ako bude vyzerať preprava do KingSmuir, ale bolo to viac než ťažké, keď mi myšlienky neustále odbehovali kilometre ďaleko.

Stačilo aby som si v mysli vybavila polonahého Pottera v sprche a už som bola v prdeli.

A práve keď som rozjímala nad Harryho sexy sánkou a to ako ju vždy zatne keď je nahnevaný, do riaditeľne vtrhlo osem ľudí ako stádo šialených kráv a ja som od šoku až podskočila.

Obaja sme sa prekvapene otočili a našli pred sebou Hermionu, Rona, Parvati, Lavender, Freda, Nevilla, Ginny a prekvapivo aj Lunu.

"Dobrý deň." usmial sa na nich Dumbledore.

"Hm... prepáčte." ošil sa Ron a dievčatám na tvárach od hanby nabehla červeň. "Báli sme sa že to nestihneme."

V tej chvíli sa miestnosť ponorila do ticha a jasne hmatateľného napätia. Každý človek až na Lunu, ktorá zaujato pozorovala chapíka v jednom z obrazov, čo sa hrabal v nose, očami nervózne tikal z Pottera na Weasleyho a naopak.

"Hm... predtým ako zmizneš a budeš zachraňovať svet som... som ťa chcel vidieť a ospravedlniť sa hm... za to čo som povedal... Choval som sa ako idiot, ktorý žiarlil na Megan, že mu ukradla najlepšieho kamaráta."

Toto som vôbec nečakala a myslím, že aj Harry nie, keďže prekvapene nadvihol obočie.

"Vždy ste boli spolu a ja viem, že ste museli, ale chýbal si mi a mal som pocit, že sa pre teba stáva dôležitejšou ako som ja či Hermiona." mumlal Ron a ako hovoril, neustále zízal do zeme.

"Ty si taký hlupák." pretočil očami Potter a Weasley zdráhavo prikývol na súhlas. "Ako si si mohol myslieť že dokážem nahradiť svojho najlepšieho kamaráta? Ja a Meg sme úplne niečo iné."

Počkaj... Čo? Ako to myslel?

Aha už si spomínam, včera mi predsa do očí jasne objasnil, že my dvaja sme nikdy neboli a nikdy nebudeme kamaráti. Takže sme len náhodní ľudia ktorí sa spolu zaplietli do ešte náhodnejšieho magického zväzku.

Ako som len mohla zabudnúť?

"Je mi ľúto, Megan, čo som o tebe povedal. Viem že si dobré a slušné dievča. Prepáč." obrátil sa Ron ku mne a ja som v jeho modrých očiach videla len a len úprimnosť.

"Odpúšťam ti." jemne som sa usmiala.

Stále ma boleli jeho slová, ale chcela som, aby mal Harry svojho priateľa späť. Viem, ako veľmi mu chýbal a potreboval ho.

"Pozrite, ak ešte raz o Meg budem počuť niečo, čo sa mi vôbec nebude páčiť, je mi jedno od koho z vás, nebudem sa viac ovládať. Automaticky sme spolu skončili, jasné? Toto je také malé kamarátske varovanie." chrabromilčan si dal záležať na tom aby každému osobitne pozrel do očí a keď Ron vydesene prikyvoval, stiahol ho do objatia.

Mohla som vidieť ryšavcovo úľavné vydýchnutie a Hermionin úsmev.

"Mňa mrzí, že som nedokázala prijať fakt, že sú isté veci o ktorých máte zakázané hovoriť. Nemyslela som to v zlom, len som sa o vás bála..."

"V poriadku, Hermiona, už sa toľko netráp." Potter si aj ju pritiahol k sebe a tak sa všetci traja objímali.

Musela som sa usmiať.

Bola som šťastná, že je on šťastný.

"Už dosť toho sentimentu..." ozval sa Fred s úškrnom a ja som takmer zabudla, že sú tu aj ďalší ľudia."...lebo vážne hrozí, že hodím šabľu."

Zasmiali sme sa a potom začalo riadne hromadné lúčenie. Mala som pocit akoby sme odchádzali navždy...

Neville mi podal ruku a celý červený pošepkal, že si ma aj za tých pár dní, čo som s chalanmi žila v ich spálni stihol obľúbiť, Hermiona ma objímala pár dlhých sekúnd a neustále prízvukovala, aby som si na seba dávala pozor, Ginny ma len krátko objala no nezabudla pripomenúť ako mám dávať pozor na Pottera aby sa nedostal do žiadneho maléru, (čo je u Harryho nemožné uskutočniť), Ron sa mi ešte stihol dvakrát ospravedlniť, Luna mi podarovala jeden zo svojich bláznivých náhrdelníkoch, ktorý mal slúžiť ako ochranný amulet a Parvati s Lavendermi takmer plakali na ramene za to že sme sa v poslednej dobe odcudzili a dusili ma vo svojom spoločnom objatí.

A nakoniec sa pri mne zjavil aj Fred, pritiahol si ma do náruče a ja som vdychovala jeho príjemnú weasleyovskú vôňu s nosom zaboreným v jeho hrudi.

"Mám ťa rád Meg... Sľúb, že sa mi vrátiš živá a zdravá." prstami mi prečesával dlhé vlasy.

"Vrátim sa Fred, nemusíš sa báť... Tak veľmi mi budeš chýbať..." musela som párkrát zamrkať aby som odohnala slzy.

"Ak ti Harry čo i len skríži vlas na hlave alebo zlomí srdce, tak ja zlomím jeho..." zavrčal mi do ucha a ja som sa musela zasmiať.

"Už som mu to stihol pripomenúť, takže malo by to byť fajn." pokrčil plecami a ja som ho objala ešte pevnejšie.

Zacítila som jemný bozk na čele.

"Maj sa, Meggie."

"Zatiaľ ahoj, Freddie." opätovala som mu prezývku.

A potom všetci museli odísť. Videla som na Harrym, že ani jemu to nie je jedno.

Dumbledore sa na nás dobrosrdečne usmieval.

"Môžem pokojne vyhlásiť, že ak všetko pôjde ako po masle, rozlúčenie bude trvať naozaj krátko."

Mlčali sme, obaja stratení vo svojich vlastných myšlienkach.

"Takže ako som už spomínal, budete cestovať muklovským spôsobom. Premiestňovať sa ešte nemôžete a aj tak za sebou zanechávate stopu, hop-šup prášková sieť je sledovaná a na metly je to ďaleko."

"Pôjdeme autom?" prekvapene vypadlo z Pottera.

Riaditeľ prikývol. "Je to naozaj najlepší spôsob. Pridelili sme vám ochranu, takže by to malo byť v poriadku."

"S kým pôjdeme?" zvedavo som sa pýtala.

"Ach, Tonksnová a istý chlpáč sa mi vyhrážali, že ma napadnú v spánku ak nevyberiem ich." zasmial sa Dumbledore a Harrymu padla sánka.

"Pôjdeme so Siriusom?"

"Už to tak bude, no musel mi sľúbiť, že zostane vo svojej zvieracej podobe."

"Áno, samozrejme, čokoľvek." natešene habkal chlapec, div takmer nepodskakoval od šťastia.

Choval sa ako malé dieťa.

Chápala som ho. Jeho krstný otec bola jediná naozajstná rodina, ktorú mal a nevidel ho mesiac. Ak by som mala možnosť vidieť svoju mamu bolo by to neskutočné.

"Nechcem vás zaťažovať o tom čo všetko sa bude diať v KingSmuir... Moja priorita je udržať vás v bezpečí. Hneď ako dorazíte, odpočiňte si. Máte zakázané posielať sovy či opúšťať vyhradený pozemok, ktorý patrí k domčeku. Všade navôkol sa budú nachádzať ochranné kúzla, rovnaké aké sú uvalené na Rokfort. Neustále vás bude niekto z Rádu strážiť..."

Fajn. Konečne som pochopila pojem "byť zavretý ako v klietke."

"Chcem aby ste sa zabývali a zvykli si. Navštívim vás sa o pár dní neskôr..."

Harry skleslo prikývol. Rovnako som sa cítila i ja.

"Pán profesor, všimli sme si že sa magický zväzok pomaly ustaľuje. Už nemusíme byť tak blízko pri sebe a odpadneme až po troch hodinách. Je to normálne?"

"Výraz normálne by som v súvislosti s vami nepoužil, Megan, ale áno, je to očakávané. Zväzok získava svoju stabilnejšiu polohu a silu, čo je len a len dobre."

Dumbledore skontroloval hodinky.

"Každú chvíľu by tu mali byť."

A naozaj. Roztvorili sa dvere a do miestnosti vbehlo natešené čierne psisko, ktoré, ako som správne pochopila, bolo Sirius.

Za ním sa zjavila mladá žena s dlhými modrými vlasmi.

A zatiaľ čo pes vyskočil na Harryho až ho zvalil na zem a olizoval ho z každej strany za doprovodu chlapcovho smiechu, žena sa na mňa usmiala.

"Veľmi rada ťa spoznávam, Megan. Tak veľa som o tebe počula..."

"Dobrý deň." zdvorilo som jej podala ruku.

"Nymphadora Tonksnová, ale svoje krstné meno nenávidím takže budem rada ak na to okamžite zabudneš." zachichotala sa.

"Samozrejme." venovala som jej malý úsmev.

"Sirius." pretočila očami nad psom, ktorý sa k nám presunul a začal skákať s cieľom oblízať celú tvár.

"Môžeš sa premeniť, Sirius. Je to v poriadku." vyhlásil Dumbledore a kývol si na pozdrav s Tonksnovou, ktorá pomáhala Harrymu dvihnúť sa zo zeme.

A v tom predo mnou už nestálo obrovské čierne psisko, ale vysoký štíhly muž s upravenými jemne vlnitými vlasmi až po plecia. Len pri pohľade na jeho zmyselné črty tváre, vyžarujúcu charizmu a nezbednú iskru v očiach bolo jasné, že sa radil medzi, rovnako ako jeho krstný syn, mužov ktorí nemali núdzu o obdivovateľky.

Vedela som si ho predstaviť ako mladého teenagera bez vrások, ako lámača ženských sŕdc, ako najväčšieho frajera na škole.

Spoločne s Harryho otcom museli byť nezabudnuteľným duom.

Najprv ešte raz objal chrabromilčana, teraz už vo svojej ľudskej podobe a potom prešiel ku mne.

Cítila som ako mi od nervozity búši srdce a potia dlane. Vedela som, že ak sa Siriusovi nebudem páčiť, u Pottera stratím aj tu poslednú malinkú šancu.

Musela som s jeho rodinou vychádzať. Bola som Harryho magická polovica; bola som dôležitou figúrkou v jeho živote i vo vojne.

"Ty musíš byť Megan." žmurkol na mňa a gentlemansky priložil pery na chrbát mojej ruky. "Sirius Black."

"M-megan Fosterová." koktala som ako šialená.

"Nemusíš sa ma báť, nehryziem... No aspoň vtedy keď som človek." zasmial sa a tak sa mu okolo očí vytvorili vejáriky vrások.

Začervenala som sa až za ušami.

"Sirius." pretočil očami Harry a pritiahol si ma za pás k sebe.

Robil to automaticky. Akoby zabudol, že tu už nemá pred kým predstierať... Určite Dumbledore celému Fénixovmu rádu objasnil, že náš "vzťah" slúži na odvádzanie pozornosti a utajenie magického zväzku.

"Megan je naozaj príťažlivá mladá dáma." vystrúhal úškrn "Samozrejme aj na fotkách v novinách bola, ale v skutočnosti... Máš šťastie Harry, že si magické jadro vie dobre vybrať."

Tak teraz som už musela vyzerať ako paradajka.

"A ja neverím, že flirtuješ s päťnásťročným dievčaťom!" zaškeril sa Potter, no stisk na mojom boku upevnil.

V tom som si vybavila, že som na neho stále nahnevaná. Ak si chlapec myslí, že som na to jednou sprchou zabudla, tak to sa mýli.

Presne kvôli tomu som zmätená.

Prečo sa raz správa, že mu na mne záleží, dotýka sa ma a predstiera že sme viac než kamaráti a potom mi do tváre vykričí, že nie sme ani to?!

Vymámila som sa z jeho zovretia a venovala mu zamračenie. Nechápavo nadvihol obočie.

"Takže pred tým ako vyrazíte, mám pre vás krátku inštruktáž. Tonksnová, Sirius, viem, že ste na všetko pripravení, ale istota je istota..." začal Dumbledore a zaprel sa rukami o svoj naleštený dubový stôl zaprataný pergamenmi.

Počúvala som jeho slová, rovnako ako ostatní, no čo chvíľa som na sebe cítila Harryho zelené oči prevrtávajúce ma až do morku kostí... 

Som naozaj zvedavá ako bude prebiehať cesta...

A/N: Hi! :) Som naozaj rada, že to šialené obdobie skúšania sa skončilo a teraz už len treba plakať nad vysvedčením :D Za tie dva týždne som si našla naozaj minimum času na písanie, ale Woalá, nová časť je na svete :) 

Chcem poďakovať všetkým, ktorí mi zachránili život, keď som vystresovaná a na pokraji zúfalstva pridala poznámku o tom, že sa mi pravdepodobne vymazala táto poviedka. Ďakujem za podporu a za to že ste ma uistili že je stále tam ♥ Ste zlatíčka.

Určite vás ako aj mňa zasiahla správa že zomrel Alan Rickman (ten čo vdýchol Severusovi Snapeovi život) takže som si aj poplakala... Bolo dojímavé čítať čo o ňom povedal Daniel Radcliffe a J.K.Rowling.

Čo hovoríte na kapitolu? Ja osobne sa teším na novú časť :D Už mám v hlave celkom premyslené ako bude vyzerať ich cestovanie :) V minulých komentároch ste ma takmer udupali kvôli ich hádke. Aj ja nie som nadšená, keď sa hádajú ale všetko má svoj dôvod... Veľa dievčat si myslí, že ak sa raz (možno) naozaj dajú dohromady poviedka skončí. Môžem vás ubezpečiť že tým ani zďaleka nie je koniec. Ak by ste mi videli do hlavy, čudovali by ste kde to všetko čo mám pripravené vôbec chcem napchať :D Naozaj, tento príbeh neskončí ani o desať častí, ani o dvadsať ani o tridsať :D Dúfam, že som vás teraz neodplašila :D

Dnes sa stretávame pri 40 kapitole a ja neverím, že je ich už toľko :O Naozaj som ani ja sama nečakala, kam až tento príbeh povedie. Ďakujem za každý jeden hlas a komentár ♥ Naozaj to pre mňa veľa znamená.

Jedna baba mi práve poslala TAG (ktorý napísala že MUSÍM :D) urobiť, keďže ja také veci nemám rada a aj keď mi niekto niečo pošle, nerobím to. Ale keďže bola naozaj veľmi zlatá, urobím to ♥ Sú tam väčšinou osobnejšie otázky, takže ak sa chcete niečo dozvedieť o autorke tohto príbehu, budem vás otravovať :O Preto sa nezľaknite keď tak skoro príde nová časť lebo nepríde :D

Teším sa na vaše názory. I love you all! ♥