Keď som o niekoľko minút neskôr sedela za jedálenským stolom v spoločnosti jediného chlapca, po ktorom som kedy v živote túžila, mala som pocit, že sa zastavil čas.

V myšlienkach sa preniesla o tri šialené mesiace dozadu, keď som prvý septembrový deň prechádzala uháňajúcim Rokfortským expresom hľadajúc Parvati a Lavender a natrafila na Draca Malfoya.

Vtedy sa pri nás ako na zavolanie zjavil Harry Potter a robil to, čo najlepšie vedel.

Zachraňoval.

Presne si pamätám ako ma pozval do kupé v ktorom sa nachádzali Neville, Ginny a Luna.

A odvtedy sa začala cesta, kapitola môjho života, o ktorej sa mi nesnívalo ani v tých najbláznivejších snoch.

Ak by mi niekto pred tromi mesiacmi povedal, že sa budem nachádzať v horách na neznámom mieste, v hlavnom stane odboja proti Voldemortovi a do konca života zviazaná s chalanom, do ktorého som bola zamilovaná už niekoľko rokov, poslala by som ho na psychiatriu.

Ale teraz to bola realita.

"Megan?"

Zavrtela som hlavou a vrátila sa do prítomnosti.

Harry Potter ma so záujmom pozoroval, hlboké zelené oči sa vpíjali do tých mojich a nútili ma zrýchlene dýchať.

"Len som sa zamyslela..." rozpačito som zamrmlala a uhla pohľadom.

Vďaka spomienkam som si vôbec nevšimla, kedy sa na stole zjavila večera.

Chlapec naďalej v tichosti zízal a mne sa na tvári od hanblivosti zjavilo jemné začervenanie.

"Vždy som si myslel, že si zvláštne dievča, Megan." zrazu sa ozval a ja som prekvapene odložila vidličku s cestovinami na tanier.

Pohľad mi padol na bielu ružu.

"Motala si sa po škole s Lavender a Parvati, ale hlavu mala vysoko v oblakoch a málokedy sa zapájala do ich trápnych debát o vzťahoch a handrách."

Musela som nadvihnúť obočie.

Párkrát síce už naznačil, že vedel o mojej existencii aj pred zväzkom, ale aj tak mi tá myšlienka prišla nereálna a šialená.

Prečo by si ma mal všimnúť práve Harry Potter?

"Rozmýšľala som... je to snáď trestné...?" pretočila som očami a on sa na mojej reakcii uškrnul.

"Takmer vždy si mala školskú tašku ťažšiu, lebo si zo sebou vláčila muklovské romány a potajomky ich čítala pod lavicou." pokojne pokračoval ďalej s iskrou v očiach.

Musela som sa zamračiť.

Odkiaľ to dočerta vedel?

"Toľko krát si si z knižnice požičal Metlobal v priebehu vekov až sa zväzok rozpadol." vrátila som mu to.

Chlapcovi sa v očiach mihlo prekvapenie, ale potom vyhlásil "Vždy si si do čaju dávala viac mlieka ako vody."

"Keď nemôžeš v noci spať, potuluješ sa po hrade so svojím neviditeľným plášťom a zdrapom pergamenu."

Potter nadvihol obočie a potom s úsmevom zavrtel hlavou "Ako vieš o plášti?"

"Vlastne som to donedávna netušila." na tvári sa mi zjavila červeň "Keď sme boli na Grimmaudovom námestí, šla som do kúpeľne a nechtiac si vypočula tvoj rozhovor s Remusom. Pýtal sa na nočné potulky Rokfortom... spomenul plášť tvojho otca."

Teraz vybuchne. Určite som tou vetou pokazila celý večer...

Ale chlapec nevyzeral rozzúrene.

Naopak, venoval mi malý úsmev vďaka ktorému mi vyschlo v krku. "Ten zdrap papiera je mapa školy... ukazuje každého, kde sa nachádza a čo robí. Je to veľmi užitočné."

"Takže po nociach sleduješ ľudí?" musela som ho podpichnúť.

"Len pár vyvolených." drzo žmurkol a mne sa vďaka tomu gestu zadrhol dych.

Miestnosť na malú chvíľu pohltilo ticho, keď sme na seba bez slova hľadeli a napätie vo vzduchu, magickom i duševnom zväzku, bolo takmer hmatateľné.

Zrazu sa postavil a venoval mi ruku.

Bez váhania som vložila dlaň do tej jeho a on ma viedol preč z našich súkromných priestorov, cez Merlinov obraz, dlhými spletitými chodbami západného krídla Venue.

"Nemali by sme sa sami potulovať po zámku." šepla som roztraseným hlasom ako si vychutnávala jeho dotyk a naše prepletené prsty.

"Nemali by sme robiť toľko vecí, Megan..." zelené oči pohltila príťažlivá temnota "Nemal by som bojovať s túžbou, oprieť ťa o najbližšiu stenu a stratiť nad sebou kontrolu..."

Z úst sa mi vydral neidentifikovateľný zvuk a vďaka jeho slovám ma poliala horúčava.

Nemohla som uveriť, že to otvorene povedal.

Naše pohľady sa stretli a on zavrčal.

"Pravidlá sú na to, aby sa porušovali, nie?" zajachtala som.

Preboha, Meg!

Od šoku nad vlastnými slovami som si takmer prehryzla spodnú peru.

Potterove oči celkom stmavli ako splnil, čo povedal a ja som sa ocitla pritlačená na stene za sebou.

"Neprovokuj." zašepkal a jeho pery sa obtreli o môj ušný lalôčik.

Potlačila som vzdych, ktorý mi spôsobovala jeho blízkosť a vôňa.

Hruď sa mi dvíhala v šialenom tempe, keď sa čo najrýchlejšie odtiahol a frustrovane prehrabol vlasy.

Snažila som sa pozbierať a odviesť pozornosť iným smerom. "Kde vlastne ideme?"

Prečo vždy zatlačí na hranice, ale nikdy ich neporuší... neprekročí?

"Soviareň." odvetil a v jeho hlase zaznel potlačený hnev.

Nejako som však vytušila, že nie je smerovaný na mňa, ale na seba.

Pohli sme sa ďalej, dlhočižnú chodbu lemovali drahé obrazy, zlato a vzácne kamene a mňa oblievala nervozita a zmätok.

Prečo sa vždy odtiahne? Prečo pochybuje?

Vedela som, že nás stále čakal rozhovor, ale touto neistotou a napätím ma privádzal do šialenstva.

Ocitli sme sa na konci jednej z chodieb pri úzkom zatočenom schodisku, ktoré sa tiahlo do neuveriteľnej výšky. Pravdepodobne sme sa nachádzali v jednej z troch hlavných veží zámku.

"Dámy majú prednosť." chlapec mi venoval nečitateľný pohľad a ja som sa bez slova prvá vydala po schodoch.

Nenávidela som výšky a podobná úzkosť ma posledný krát pohltila, keď sme s Harrym lietali na metlobalovom ihrisku, keď som ho pevne držala okolo pása, keď sa prinútila čeliť svojmu strachu... a bol to jeden z najkrajších momentov v mojom živote.

Pomaly sme vystupovali hore po schodoch, k telu som si tesnejšie pritiahla mikinu a na chrbte mohla cítiť pohľad Vyvoleného.

Po pár minútach ticha, ktoré prerušoval len náš zrýchlený dych, sme sa konečne ocitli v kruhovej miestnosti.

Soviareň Venue bola vernou kópiou tej rokfortskej, nahádzalo sa tu však menej sov.

Desiatky nás zvedavo pozorovali veľkými kukadlami, húkali a odlietavali na nočný lov.

"Heilly?" váhavo som sa rozhliadla.

Tak šialene mi chýbala.

Nevidela som ju odvtedy ako sme museli uniknúť z Grimmauldovho námestia...

Zrazu sa ozval trepot krídel a miestnosťou preletela krásna sova snežná. Dosadla na nastavenú ruku svojho majiteľa a nadšene húkala.

"Ako sa máš, Hedviga?" usmial sa Potter a jemne ju pohladil. "Páči sa ti Venue?"

Ja som zatiaľ nervózne pohľadom blúdila po sovách všetkých druhov a veľkostí, ktoré na mňa nedôverčivo zízali späť, ale svoju plamienku driemavú som nikde nevidela.

"Určite bude na love." ozval sa Potter, keď videl, ako ma pohlcuje strach. "Počkáme."

Len som prikývla a vrátila sa o pár krokov späť k nemu. Pri pohľade na Hedvigu som sa musela pousmiať.

Chvíľu sme tam len tak stáli, zo všetkých smerov sa ozývalo húkanie a trepot krídel, no my dvaja sme neprehovorili.

To ticho ma pomaly, ale isto, privádzalo do šialenstva.

Hmatateľné napätie vo zväzku nás prenasledovalo na každom kroku, preto som sa odvážila zahodiť všetok strach a nervozitu za hlavu a zašepkala "Prečo?"

Potter zamrzol a Hedviga musela cítiť ako sa naplo chlapcovo telo a odletela. Vyvolený si prehrabol vlasy a otočil sa ku mne chrbtom.

Zízal cez vysoké otvorené okno, ktoré sa tiahlo od zeme až nahor, do temnej noci.

"Keď to všetko začalo..." zamrmlal, stratený hlboko v myšlienkach "...nikdy by ma nenapadlo, že tiché dievča, ktoré som z času na čas pozoroval v škole, sa mi zaryje tak hlboko pod kožu až pri nej začnem strácať zdravý rozum..."

Jeho slová mi v podbrušku prebudili vzrušené motýliky.

"Vystrašilo ma to... nikdy som nič tak silné necítil a po čase pochopil, že to nebolo správne... bola si tak nevinná, stále si... a ja som ťa chcel chrániť. Neviem, či pred sebou samým alebo pred Voldemortom a preto sa začal správať ako idiot... Tú noc, keď sme sa pohádali v KingSmuir a ja som ti ublížil, nenávidel som sa. Tak šialene som sa nenávidel, keď som videl tvoje slzy a strach v očiach... no vedel som, že robím správnu vec, keď sa budem držať ďalej. Až neskôr mi došlo, že to nedokážem. Bojoval som sám so sebou, túžba mi naďalej zahmlievala rozum a neustále ti ubližoval, ale nikdy to pre mňa nebola len hra..."

Zahryzla som si do pery, nevediac, čo povedať.

"Prerástlo to v hádky a tie jediné pre mňa znamenali stopku, ale teraz už ani tie nestačia... a potom si povedala, že nechceš aby som sa držal ďalej..." chlapec sa ku mne otočil a v jeho zelených očiach sa mihlo niečo, čo som nevedela rozoznať a on nahnevane zaťal sánku "Ale si moja magická i duševná polovica... kurva, nechcem aby som ti ešte viac ublížil, rozumieš?!"

Snažila som sa dýchať.

"Ak... ak by som stratil kontrolu už by sa to nikdy nedalo vrátiť späť... zväzok hovorí, že sa môžeme buď milovať alebo nenávidieť..." rukou si frustrovane prešiel cez tvár až k vlasom, ktoré mu odstávali do všetkých svetových strán. "...ale ja neviem či to vôbec dokážem... neviem či ti dokážem dať to, čo potrebuješ, Megan."

Konečne sme sa dostali k téme o ktorej sme sa mali rozprávať už celé týždne, mesiace...

Nemohla som však uveriť tomu, čo hovoril. Nedokázala som prijať slová, ktoré rozprával.

"Neviem, čo je láska. Nikdy v živote som ju necítil, nezažil. Rodičia boli mŕtvi skôr ako som si niečo uvedomoval a ľudia, ktorí ma vychovali... no povedzme, že sa u nás rodinné väzby veľmi neprejavili... Ron, Hermiona, Hagrid a Sirius boli prví ľudia ktorí pre mňa znamenajú všetko... no pri nich sú city ľahké, lebo ma nepriťahujú a nešaliem, keď ich vidím..."

Srdce mi bilo ako o život a v hrdle sa zjavila guča, keď mi hľadel uprene do očí.

"Nikdy som nikoho nemiloval, Megan." zahryzol si do spodnej pery.

V miestnosti nastalo ticho, ktoré prerušovalo len húkanie desiatok sov.

"A čo Čcho? Ginny?" konečne som našla stratený hlas.

"Z Čcho to bola len zábava, to predsa vieš. Navzájom sme sa utešovali... a Ginny... padla mi do oka, to nemôžem poprieť, ale nikdy by som si s ňou nezačal kvôli Ronovi. Ak by som zlomil srdce jeho malej sestričke, stratil by som najlepšieho priateľa."

Nádych. Výdych.

Prečo som mala pocit, že moje telo nechce spolupracovať a odmieta plniť základné životné funkcie?

"A čo tie ďalšie? Potterove verné obdivovateľky?"

"O nič nešlo... bolo to len flirtovanie, krátenie dlhých chvíľ. Žiadnu som si nikdy nepustil k srdcu."

Pri predstave jeho a nejakej dlhovlasej blondíny ma bodali zákerné dýky žiarlivosti.

"Takže sa nedokážeš zamilovať?" zašepkala som do ticha.

Potter sa odlepil od svojho miesta pri okne a priblížil sa bližšie. Jemne chytil moju ruku a palcom ju pohladil. Zdvihol zelené oči a ja som z jeho tváre dokázala vyčítať len úprimnosť.

Nemohla som uveriť, že potom všetkom som konečne dostala to o čo som žiadala.

Pravdu.

"Niečo k tebe cítim, Megan a nie je to len fyzická príťažlivosť, ale nestačí to... A ty si typ dievčaťa, ktoré berie všetko alebo nič. Ktoré sa potrebuje viazať, ktoré potrebuje kvety..."

"Prečo si mi ich potom dával?!" vytrhla som sa mu zo zovretia "Povedal si, že to pre teba nebola hra, ale aj tak si mi motal hlavu i srdce a teraz hovoríš, že že..." nahnevane som si z tváre odhrnula vlasy "Že mi dokážeš ponúknuť len... čo? Sex?!"

"Megan..."

"Panebože, tebe naozaj od začiatku o nič iné nešlo..." hystericky som sa zasmiala a ignorovala slzy, ktoré ma začali štípať v očiach "Sme vo zväzku, sme pre seba stvorení, budeme spolu do konca života a ty vo mne vidíš len sexuálny objekt?!"

Potter sa zamračil a potom mi venoval tvrdý pohľad "Si oveľa viac... vlastne si pre mňa všetkým."

"Ako môžeš povedať toto a vzápätí tvrdiť presný opak?!" založila som si ruky na hrudi a ignorovala zákerné slzy, ktoré som cítila na svojich lícach "Vieš, čo si myslím?!"

Vyvolený sa uškrnul "To by som si rád vypočul."

Nedala som sa jeho správaním odradiť "Podľa mňa sa bojíš zamilovať, preto si sa držal ďalej. Nebolo to kvôli tomu, že si sa nedokázal kontrolovať...nie, ty si myslíš, že ťa láska oslabuje... že je tvojou slabinou, ktorú si nemôžeš dovoliť... že ťa brzdí vo vojne i v boji s Voldemortom."

Obaja sme sa prepichovali pohľadmi, no ja som bola rada, že som to zo seba dostala.

Zrazu sa ozval hlasný trepot krídel a na ramene mi pristála známa plamienka driemavá.

"Heilly." prekvapene som vydýchla.

V zobáku zvierala mŕtvu myš, ktorú však pustila na zem a láskavo ma zobla do ucha."Ahoj, zlatíčko. Tak veľmi si mi chýbala."

Cítila som na sebe Potterov pohľad ako sa k nemu otočila chrbtom a do rukáva mikini utrela mokré líca.

Neustále sa mi v hlave opakovali jeho slová, ktoré ma privádzali do šialenstva.

V srdci som mala zmätok a bolesť a netušila, čo si o tom všetkom myslieť, ale jedno som vedela na sto percent.

Milovala som ho.

Milovala som chlapca, ktorý ma nikdy nemohol milovať naspäť.

*

Keď sme sa vracali so soviarne, napätie vo zväzku bolo ešte intenzívnejšie ako predtým.

Zízala som do zeme a snažila sa ignorovať Harryho Pottera, ktorý kráčal vedľa mňa a prepaľoval ma pohľadom.

Nedokázala som si predstaviť ako bude náš vzťah, náš zväzok, fungovať ďalej.

Mal pravdu.

Potrebovala som od neho niečo, čo mi nemohol dať.

Bolo to však obojstranné.

Túžim po tebe.

Ja som potrebovala city, on naopak telo.

Povedal to jasne.

Mali sme spolu stráviť čas až do konca života, no ten koniec mohol prísť zajtra, o týždeň či o rok.

Malo zmysel odolávať?

Malo zmysel bojovať?

Možno by sa potom situácia zlepšila a napätie zo zväzku zmizlo...

Stali by sme sa kamarátmi s výhodami?

Ale problém bol v tom, že my sme neboli len "kamaráti".

Boli sme partnermi vo vojne, ale hlavne vo zväzku, ktorí nás staval do rovnakej role ako manželov.

Zúfalo som si prehrabla vlasy.

"Megan." na ruke som zacítila dotyk.

"Harry." vyčerpane zatvorila oči "Nechaj ma prosím ťa na pokoji."

"Máme posledných pár hodín, kým odídem... nechcem ich stráviť takto..."

"Ospravedlňujem sa pán Vyvolený, Záchranca sveta alebo čokoľvek čo si, že nie vždy skáčem ako ty pískaš..." ironicky som zatiahla a snažila sa obísť ho, keďže mi stál v ceste, ale on ma pevnejšie chytil.

"Preto som sa o tom nechcel rozprávať, rozumieš? Vedel som, že to takto dopadne..."prepichoval ma pohľadom.

"Ako?!" nahnevane som rozhodila rukami "V KingSmuir si mi povedal, že som trápne naivná, keď som si myslela, že ma môže mať niekto rád! Preboha vraj som ti ukradnutá a môžeš mať každú jednu na ktorú si ukážeš prstom a potom všetkom čím sme si prešli, potom ako si mi teraz naznačil, že mám pre teba hodnotu štetky, čakáš, že čo?! Čo vlastne teraz odo mňa chceš?!"

Bola som zničená.

Celé mesiace mi plietol hlavu aj keď vedel, že mi city nebude opätovať. V tú malú chvíľu som ho nenávidela viac než milovala.

"Kurva Megan, znamenáš pre mňa celý svet..." chlapec sa zúfalo ťahal za vlasy "Neviem si bez teba predstaviť nasledujúcu minútu... Tak šialene ťa pri sebe potrebujem... bez teba by nič nemalo zmysel... bez teba to nezvládnem... prosím neopúšťaj ma... prosím." Harry Potter ma pevne držal za zápästie ako sa zosunul na zem k mojim nohám.

Šokovane som hľadela na chlapca, ktorý vyzeral na pokraji zrútenia; zúfalstvo a strach boli cítiť v každej jednej jeho slabike.

"Prosím... zostaň so mnou... prosím..."

Ešte nikdy som ho nevidela v takom stave ako bol teraz. Vždy bol veľkým hrdinom či rebelom a pohľad na neho ma ničil.

"Nikde neodchádzam... sme vo zväzku, pamätáš? Máme pred sebou celý život." čupla som si na jeho úroveň až sa nám stretli oči.

Tie jeho boli červené a lesklé, ale až keď mu po líci skĺzla jedna jediná osamelá slza, došlo mi, že plakal.

Nemohla som tomu uveriť. Prvýkrát v živote predo mnou ukázal slabosť. Trhalo mi to srdce.

"Som najväčší chuj na svete." zlomene šepkal "Zaslúžiš si niekoho lepšieho... zaslúžiš si niečo lepšie ako je tento skurvený zväzok..."

Aj mne sa v očiach zjavili slzy ako som mu jemne položila dlaň na líce a on sa oprel do dotyku ako ranené zviera. "Nič iné nepotrebujem. Nikoho iného nechcem..." odmlčala som sa a potom zašepkala "Vždy si to bol len ty, Harry."

Sedeli sme tam ďalšiu hodinu. Chrbtami opretí o stenu; hlavu som mala položenú na jeho ramene a on ma pri sebe pevne držal.

Občas som mohla vo vlasoch cítiť jeho pery ako mi venoval malý bozk vďaka ktorému mi naskočili zimomriavky.

Mlčali sme, každý stratený vo vlastných myšlienkach.

"Mám strach, že sa nevrátiš." zašepkala som do ticha a jeho telo po mojich slovách stuhlo.

"Vrátim sa." odhrnul mi vlasy z čela "Čaká ma ples s najdokonalejším dievčaťom a nedovolím, aby som o to prišiel..."

Musela som sa začervenať a sklopiť oči.

"Chcel by som ti niečo ukázať, Meg." zamrmlal mi do ucha.

Premkla ma zvedavosť a v podbrušku roztancovali vzrušené motýliky.

Bola som rada, že už bol v poriadku, ale vedela som, že pohľad na zničeného Harryho Pottera so slzami v očiach, ma bude prenasledovať do konca života.

Nechala som ho, aby ma vytiahol na nohy a potom za ruku viedol chodbami.

Neustále sa mi však v hlave premietal celý večer. Dokázali sme prejsť z jedného extrému do druhého. Od príjemnej večere, cez to ako ma pritlačil k stene, až po hádku v soviarni a nakoniec Harryho zrútenie.

Stále som nemohla uveriť, že to všetko bola realita.

Naďalej sme sa zakrádali tichými chodbami. Obyvatelia všetkých obrazoch už spali.

Určite muselo byť po polnoci.

Vôbec som však necítila vyčerpanosť. Adrenalín a rozrušené emócie či magické jadro ma prebrali dostatočne na to, aby som pri vedomí vydržala ešte niekoľko ďalších hodín.

Po pár minútach sme zastavili pri zlatých vyzdobených dverách a ja som potriasla hlavou a vytrhla sa zo zamyslenia.

Aspoň jeden príkaz sme dodržali a našťastie sa stále nachádzali v západnom krídle Venue.

Chlapec na mňa úkosom pozrel, akoby kontroloval či chcem alebo nechcem zdupkať, ale keď som len spýtavo nadvihla obočie, jemne sa usmial. "Si pre mňa najväčšia záhada na svete, Megan."

"Myslela som, že som priehľadná ako sklo?" narážala som na všetko čo mi povedal, na naše rozhovory počas ktorých vo mne dokázal čítať ako v otvorenej knihe.

Jediná vec však zostala ukrytá.

Netušil, ako veľmi som do neho bola zamilovaná...

"Nie nie si." pomocou jednoduchého kúzla Alohomora otvoril dvere a potom ustúpil aby ma nechal vojsť prvú "Nič ťa pri mne nedrží. Potom čo... čo som ti povedal si sa mohla pokojne otočiť na päte a vypariť sa do našich izieb, ale ty si tu zostala so mnou..."

Nervózne som si prehrabla vlasy a radšej neodpovedala.

Môj pohľad priťahovali úlomky svetla, ktoré sa odrážali z vnútra neznámej miestnosti. Zvedavo som vkĺzla dnu a zalapala po dychu.

Neveriacky zízala na tú krásu a počula ako za nami Potter zatvoril dvere.

Nenachádzali sme sa v žiadnej izbe, ale v sklenenej kupole s mramorovými stĺpmi. Namiesto podlahy sa všade nachádzala voda.

Tento bazén prekonal aj veľkolepú knižnicu či skleník.

Venue bolo jedno z najkrajších miest na svete.

"Čo na to hovoríš?" nemusela som sa otáčať aby som videla jeho úškrn.

"Neskutočné."

Opatrne som urobila pár krokov k okraju obrovského mramorového bazénu a čupla si. V odraze vody som zachytila svoju tvár.

"Tak na čo čakáš?" zasmial sa a ja som sa prekvapene otočila a zízala na to, ako si cez hlavu prevlieka tričko.

"Čo-čo to robíš?" pri pohľade na jeho snedé vyšportované telo mi vyschlo v krku.

"Je tu bazén, takže si idem zaplávať..." odkopol tenisky, stiahol zo seba čierne skinny džínsy a ja som hanblivo odvrátila tvár. "A ty sa pridáš."

"Zbláznil si sa?" narýchlo som vyčarovala Tempus a vo vzduchu sa zjavili čísla. "Je pol druhej ráno."

Je oveľa neskôr ako som si myslela.

"Nikdy si nezažila nočnú kúpeľ?" zaškeril sa a ja som sa stále neodvážila pozrieť jeho smerom, ale uprene hľadela na jemné vlnky na hladine.

"Ty snáď áno?" zamrmlala som, ale nedokázala v hlase potlačiť zvedavosť.

A potom som si to uvedomila. Určite si kúpanie doprial s Čcho či s hocijakou inou, ktorá sa s ním po nociach zabávala.

Teplota sa po mojich slovách akoby o desať stupňov ochladila a vo zväzku zdvihlo napätie.

Zjavne sme obaja mysleli na to isté.

Snažila som sa ignorovať tupú bolesť, ktorá sa usadila na mojej hrudi.

"Vlastne hej." niečo v jeho hlase ma prinútilo otočiť sa k nemu čelom. "Minulý rok som sa prepašoval do prefektskej kúpeľni a uprostred noci kúpal so zlatým vajcom, ale myslím, že tvoja spoločnosť bude oveľa lepšia."

Na tvári mal pobavený, no úprimný výraz a mňa to dokázalo upokojiť.

"Ak si myslíš, že s tebou vleziem do bazéna o pol druhej v noci, tak sa mýliš, Potter."prekrížila som si ruky na hrudi a pre istotu cúvla k stene, aby som medzi sebou a vodou udržala čo najväčšiu aj keď len metrovú vzdialenosť.

"Mám to brať ako výzvu, Fosterová?" drzo nadvihol jedno obočie a tým gestom mi do tela vyslal zimomriavky.

Nahý, len v čiernych boxerkách, vyzeral neskutočne atraktívne.

Mala som so sebou čo robiť aby sa dokázala kontrolovať a nedať najavo ako veľmi ma priťahoval.

"Nech ti to ani nenapadne." varovne som dvihla prst, no v tom bol jedným krokom pri mne a prehodil si ma cez rameno.

"Čo si hovorila, Meg? Nejako som ťa prepočul." uškŕňal sa, keď som jačala a vrtela sa.

"Okamžite ma daj dole! Myslím, to vážne!" udierala som ho päsťami do chrbta, ale musela som byť slabá ako mucha.

"Fajn, ale vyzlečieš sa a zaplávame si."

"Nie! Daj ma dole!"

"Nie?"

Vedela som, čo príde. V tú chvíľu som ho mala chuť na mieste zabiť.

"Harry..." nestihla som dopovedať, keď ma hodil do bazéna.

Našťastie som stihla zadržať dych a potom sa prudko vynorila.

Potter skočil vedľa mňa.

"Si mŕtvy!" vraždila som ho pohľadom, keď sa dostal nad hladinu a potriasol hlavou aby sa zbavil vody v ušiach.

Bol bez okuliarov a zvyčajné hniezdo na hlave zmizlo.

Vyzeral ešte viac sexi.

"Aspoň zomriem šťastný." zazubil sa.

"Som stále oblečená." zdesene som zízala na svoje telo pod vodou.

"Varoval som ťa. Mala si počúvať." naďalej sa škeril a potom ma podpichol "Nie som žiaden odborník, ale v mikine musí byť plávanie náročné."

Chvíľu som ho bezúspešne naháňala po veľkolepom bazéne, ktorého rozmery boli neskutočné, pomedzi mramorové stĺpy a v miestach, kde malo dno až niekoľko metrov.

Potter mal však pravdu.

V oblečení plávanie vôbec nebolo pohodlné.

Rozmýšľala som, či mám odísť, ale voda bola príjemne osviežujúca a pomáhala relaxovať môjmu stuhnutému telu a takmer nahý Harry Potter na mňa z druhého konca vyzývavo žmurkal.

Stále som bola na neho nahnevaná a jeho slová ma zranili. Nemohla som si dovoliť byť s tým chlapcom vo vode len v spodnej bielizni...

On ma nedokázal milovať... ale dokázala som mu dať ja to, po čom túžil?

Bez lásky z jeho strany... len tak?

Nemala by som sa radšej držať ďalej a liečiť si boľavé srdce?

Ale aký to malo zmysel?

Ako sa mám odmilovať, keď s tým človekom budem do konca života?

Harry mi ukradol srdce už ako jedenásťročný a pochybujem, že by mi ho teraz vrátil.

Vedela som, že moja láska k nemu bola nekonečná.

Vykĺzla som z bazéna a otočila sa mu chrbtom.

Rýchlo si cez hlavu pretiahla mikinu aj s tričkom a na malú sekundu sa zastavila.

Naozaj to robím?!

Hanblivá utiahnutá Megan, ktorou som bola ešte pred tromi mesiacmi, by vystrašene utiekla...

Tak čo to tu teraz stváram?!

Možno ma už nebaví byť tou starou Megan...

Možno mi zväzok a úplne iný život pomohol vyliezť z ulity...

Inokedy by som sa v prítomnosti Chlapca, ktorý prežil, triasla ako osika a teraz sa vyzliekam...?

Preboha, to znelo hrozne.

Zavrtela som hlavou nad svojim roztržitými myšlienkami a rýchlo zo seba stiahla mokré džínsy.

Potom sa pomaly otočila k bazénu.

Vyvolený ma uprene pozoroval opretý chrbtom o jeden z mramorových stĺpov s nečitateľným výrazom na tvári.

Nervózne som prebehla jazykom po spodnej pere, keď som si sadla na okraj bazéna a vložila nohy do príjemne vlažnej vody.

Neustále som na sebe mohla cítiť jeho zelené oči ako blúdili po mojom tele odetom len v čiernom spodnom prádle.

Vkĺzla som do vody, ponorila sa, vynorila a zaplávala prsia.

"Vedel som, že si to užiješ." usmial sa Harry, keď som na malú chvíľu odpočívala.

Uškrnula som sa a o ošpliechala ho vodou.

Niekoľko ďalších desiatok minút sme vyvádzali ako dve malé deti, naháňali sa, naťahovali a skákali do bazéna.

V tej chvíli som zabudla na realitu, na všetky starosti, na to, ako ma o pár hodín opúšťa, na to, že vonku za stenami zámku zúri vojna...

V tej chvíli som tu bola len ja a on.

Harry, chlapec, ktorý sa stal stredom môjho vesmíru, ktorý mi zamotal hlavu a ktorý sa so mnou zahrával a lámal mi srdce, ale zároveň dodával silu a myšlienku, že na to všetko nie som sama, že bude po mojom boku, že práve s ním strávim celý život, sa smial na plné hrdlo, keď ma chytil okolo pása a hodil nás do vody.

O pár sekúnd som sa našla pritlačená o mramorový stĺp a delilo nás od seba len pár centimetrov.

Obaja sme sa na seba usmievali, žiadne polovičné úškrny, ale naozajstné šťastné úsmevy a mne v podbrušku vzrušene poletovali motýliky.

"Nechcem aby dnešná noc skončila." zašepkala som, keď mi Potter odhrnul mokré vlasy z tváre a založil za ucho.

"Je mi to ľúto." zamrmlal a zahryzol si do pery "Prepáč, že som sa celý čas choval ako najväčší idot pod slnkom. Od začiatku som k tebe mal byť úprimný."

"Nehovor to..." zavrtela som hlavou ako sa mi do tela zakrádal strach "Znovu sa lúčiš."

"Už som raz povedal..." usmial sa "...ples by som si nikdy nenechal ujsť, Megan."

Nechcela som, aby našu poslednú noc pokazil môj smútok.

To, že som ho videla so slzami v očiach, stačilo.

Už len pri tej myšlienke ma bolelo srdce.

Odvážne som ho objala okolo krku a pritiahla k sebe bližšie.

"Meg..." varovne vydýchol, keď som čelo položila na jeho rameno. "...to nie je dobrý nápad."

"Viem, čo si povedal..." zamrmlala som mu do horúcej mokrej kože. "...ale potrebujem ťa, Harry."

"Raz ma zabiješ, Fosterová." zavrčal, ale cítila som ako ma pod vodou objal okolo pása a pritiahol tesnejšie na svoju hrudi.

Jeho náruč bola mojim najobľúbenejším miestom na svete.

Chvíľu som váhala, ale potom som sa ešte viac odvážila a obmotala mu nohy okolo pása.

"Kriste, Meg..."

Zdvihla som hlavu a v jeho očiach mohla vidieť hlad a túžbu.

"Je to pomsta?" zahryzol si do pery "Chceš mi všetko vrátiť a hrať sa so mnou? Chceš ma priviesť na pokraj šialenstva?"

Nemohla som odolať a nad prúdom jeho myšlienok sa uškrnula.

"Chcem ťa mať tak blízko ako to pôjde." zašepkala som a dlaňami skĺzla z jeho vypracovaných ramien na hruď.

Vo svojom vnútri som mohla cítiť lásku, strach a vzrušenie.

Bola to opojná kombinácia.

Chlapec nad mojim dotykom zavrel oči a znovu si zahryzol do pery, akoby sa snažil z posledných síl kontrolovať.

Vyčerpane som zaklonila hlavu a cez sklo sa zahľadela na jasnú oblohu posiatu hviezdami.

Potter ma napodobnil, obaja sme v tichosti v objatí pozorovali hviezdy a ja som potlačovala myšlienky na ráno, ktoré sa neúprosne blížilo.

Zrazu padla hviezda, Vyvolený odlepil pohľad z oblohy a zašepkal mi do ucha "Musíme si niečo zaželať."

Zavrela som oči.

Okamžite mi na myseľ vyskočilo jeho meno, ale takmer hneď mi docvaklo, po čom túžim najviac.

Aby sa vojna skončila.

Aby už nikdy žiadna ďalšia nebola.

Aby nezomierali nevinní ľudia.

"Mali by sme ísť." zamrmlal, ale obaja sme sa ďalších pár minút nedokázali pohnúť.

Už mi vo vode začínala byť zima, no nočná obloha a jeho objatie bolo príliš krásne aby som to prerušila.

Nakoniec sme obaja odplávali k mramorovanému okraju bazéna, použili rýchle sušiace zaklínadlo, natiahli na seba oblečenie a vykĺzli z čarovnej miestnosti preč.

Merlin sa nevypytoval, kde sme boli uprostred noci, s úsmevom nás pustil dnu a my sme rozpačito zastavili uprostred našej komnaty.

"Potrebujem ťa, Megan." chytil ma za ruku a uprene hľadel do očí "Tak blízko ako to pôjde."

Zopakoval moje slová.

Len som prikývla.

Musela som si vychutnať každú sekundu, kým odíde.

Vykašľali sme sa na pyžamo a klesli do jeho postele tak ako sme boli.

Hlavu som si položila na jeho hruď a vdychovala príťažlivú vôňu, ktorá mi motala zmysli.

On ma pevne držal akoby sa bál, že utečiem a mne po líci skĺzla slza.

Možno ma nedokázal milovať, ale aj tak bol pre mňa všetkých, po čom som kedy túžila a čo potrebovala.

"Dobrú noc, Meg." zamrmlal mi do vlasov a vtisol malý bozk.

"Aj tebe, Harry."

Zaspala som takmer okamžite.

*

O pár hodín neskôr mi do očí udreli slabé novembrové slnečné lúče.

Otočila som sa a hlavu zaborila do vankúša, ktorý mal rovnakú vôňu ako Harry Potter.

Až o pár sekúnd mi docvaklo, kde som a aký je dnes deň a prudko sa posadila.

V posteli som bola sama a Vyvoleného okuliare i prútik z nočného stolíka zmizli.

Vyskočila som z postele a vybehla z izby.

Komnata bola rovnako prázdna a hodiny na stene ukazovali pol jedenástej dopoludnia.

Musela som sa oprieť o stenu ako sa mi zatočila hlava.

Odišiel.

Harry Potter sa vydal na misiu spoločne s Kadom, Billom a Lupinom a ja som tu mala len poslušne sedieť a čakať.

Vrátila som sa späť do jeho izby a v myšlienkach sa mi prehrávala celá včerajšia noc.

Patrila medzi najdokonalejšie okamihy môjho života ale aj najhoršie, keď som chlapca videla plakať alebo keď mi povedal, že ma nemiluje.

Zničene som klesla na posteľ a niekoľko pár minút civela do stropu, no potom sa načiahla po svoj prútik, ktorý ležal na nočnom stolíku a prekvapene si všimla preložený pergamen.

Rozprestrela som ho a okamžite spoznala Potterovo písmo. Bolo jasné, že to písal narýchlo.

Dobré ráno, Meg!

Práve po mňa prišiel Remus a našiel nás spolu v jednej posteli. Už sa to stalo druhý krát (prvý na Grimmauldovom námestí, ak by si nevedela), no našťastie to nekomentoval. Ale lepšie on ako Kade, nie? To by asi nedopadlo najlepšie...

Musím ísť, ale chcem aby si vedela, že sa vrátim... včerajšia noc pre mňa znamenala veľa a to, že som ťa mohol držať v náručí a zaspávať s tebou, bolo neuveriteľné...

Remus mi povedal, že ťa dnes o tretej poobede čaká hodina oklumencie so Snapom, takže držím palce a pevnú vôľu, aby si sa nezbláznila. Úprimne, ak by som si mal vybrať medzi smrťožrútmi a výcvikom so Snapom, hádaj, čo by som si vybral...

Budem na teba myslieť každú minútu, Megan.

Harry x

Pohľadom som ešte raz prebehla po jeho odkaze a usmiala sa.

Panebože, ale výcvik s netopierom?!

Čo som komu urobila?!

"Megan!" z hlavnej miestnosti sa ozval výkrik Krystal. "Kde trčíš?!"

Odkaz som si rýchlo strčila do vrecka mikini a vybrala sa za hlasom.

Čakali ma minúty, hodiny a dni bez Harryho Pottera.

A/N:) HI BABY! ♥ Tak som neuveriteľne šťastná, že sa mi konečne podarilo pridať novú kapitolu! Viem, že to čakanie muselo byť strašné, ale momentálne žijem len v učebniciach a nestíham nič  iné... Aj teraz ma na stole čakajú poznámky z dejepisu semináru a ďalšie päťhodinové šprtanie :(

Vážne, od začiatku druhého polroka všetkých profesorom preskočilo a ja nerobím nič iné, len sa učím. Plus som mala trochu ťažšie obdobie plné depresie a nedokázala som nič napísať aj keby som chcela.

To, že pridávam novú kapitolu beriem za osobné víťazstvo. Našťastie som nasledujúci týždeň doma lebo sa mi tak trochu zrútil organizmus a opäť som chorá (od toho stresu čo každý deň prežívam sa vôbec nečudujem) takže určite budem písať.

Čo si myslíte o kapitole? Celá bola len o Harrym a Megan ♥ Konečne k sebe boli úprimní, ale nelámte prosím nad Potterom palicu... on sa spamätá... (teda dúfam) :D

Neskutočne si vážim vašu podporu ♥ Keď som bola na dne, otvorila som si všetky dokonalé komentáre a hneď mi to pomohlo... tento príbeh, ktorému sa venujem tak dlho, tvorí časť mňa a môjho života a práve on ma vždy vytiahne znovu na nohy. Svet Harryho a Megan mi pomáha zabudnúť na vlastné starosti a keď píšem, mám pocit, že som niekde úplne inde...

A keď mi niekto napíše, že mu môj príbeh zlepšil náladu, alebo si kapitolu prečítal už tretí krát, vždy mám z roho zimomriavky ♥

Fajn, opäť som sa rozcitlivela :D 

Budem sa tešiť na všetky vaše názory, komentáre i votes ♥

I love you! ♥