Ráno som sa zobudila v posteli Harryho Pottera.

Opäť sme spolu zaspali, on ma držal v objatí a ja som si vychutnávala jeho vôňu, teplo a pocit bezpečia, aké mi vedel dať len on.

Po týchto nociach už nikdy nebudem chcieť spať sama.

Pretočila som sa na brucho a načiahla za prútikom, ktorý ležal na nočnom stolíku. „Tempus!"

Vo vzduchu sa zjavil čas, ktorý ukazoval osem hodín ráno.

Povzdychla som si a tvár na malú chvíľu zaborila do vankúša, ktorý niesol vôňu Vyvoleného.

Kde vlastne zmizol?!

Nastražila som uši, ale z kúpeľne nebolo počuť zvuk sprchy.

Po piatich minútach (pokojne to mohlo byť viac) som sa konečne vymotala z prikrývok a len v nočnej košeli vošla do spoločnej komnaty.

Bola prázdna.

Na jedálnom stole síce ležali raňajky a z hrnčeka s mliekom sa ešte parilo, ale po Potterovi ani stopy.

Klesla som teda na stoličku a začala si natierať lupačku džemom, keď mi do očí udrelo čerstvé vydanie Denného Proroka.

Zahryzla som si do spodnej pery ako na mňa zízala tvár Chlapca, ktorý prežil. Nad jeho fotografiou, ktorá zaberala polovicu strany, svietil titulok Potter sa vracia na Rokfort!

Pohľadom som rýchlo prebehla cez článok, kde ma samozrejme taktiež spomenuli a potom noviny odsunula preč.

„Dobré ráno." zrazu sa ozval hlas a ja som zdvihla hlavu.

Harry prichádzal k jedálenskému stolu, no v tej chvíli mi vyschlo v ústach a nebola som schopná nič iné vnímať ako jeho polonahé telo, vypracovanú hruď, ramená i brucho.

Mal na sebe len svoje rozťahané šedé tepláky a tenisky.

Mávol prútikom, do nastavenej ruky mu priletel z kúpeľne uterák a utrel si spotené čelo.

Až v tej chvíli mi docvaklo, že na neho zízam.

Sklopila som pohľad a snažila sa sústrediť na raňajky. „Dobré ráno."

„Niečo nové?" ukázal bradou na noviny a keď si všimol svoju tvár, zamračil sa.

„Dookola to isté." pokrčila som ramenami a uprene hľadela do hrnčeka s mliekom. „Hviezdny pár sa znovu ukáže vo škole a blah blah blah..."

„Čo iné..." pretočil očami chlapec, odhodil uterák na gauč a vrhol sa na pečivo.

Kde dočerta bol takto oblečený?!

Možno sa vyparil už v noci...

Bože.

Žiarlivosť sa vo mne zdúvala ako balón a keď som konečne zdvihla pohľad, prežúval a pri tom na mňa uprene hľadel.

„Čo?" podráždene som vyhŕkla.

„Niečo nie je v poriadku." skúmal ma pohľadom „Si nervózna kvôli tomu plesu?"

„Trochu." uznala som lebo to bola z časti pravda „Hm... kde si sa ráno túlal?"

Preskočilo ti?!

V duchu som si musela vynadať.

Potterovi okamžite na tvári vyskočil drzý úškrn „Takže odtiaľ fúka vietor, Meg? Si nepokojná lebo sa tvoja drahá polovica vyparila z postele a netušíš, kde bola?"

Ako ma dokázal tak ľahko prečítať?!

Prebodla som ho pohľadom „Samozrejme, že nie. Môžeš si robiť, čo chceš a s kým chceš. Je mi to jedno."

Chlapec sa neprestával škľabiť, na znak, že mi vôbec neverí, no potom pretočil očami „Bol som na tréningu. S Charliem sme sa včera dohodli, že sa tu ráno zastaví a ukáže mi nejaké chmaty..."

„Chmaty?" prekvapene som zopakovala.

„Celkom dobre ovláda Aikido. To je muklovské bojové umenie pôvodom z Japonska. Prezradil mi, že ho v Rumunsku zmlátil jeden z jeho kamošov, keď si dali súboj bez prútikov a to ho naštartovalo. Dal mi zabrať." pokojne odvetil Harry a prehrabol si vlasy.

Wau.

Snažila som sa kvôli svojmu duševnému zdraviu nepredstavovať Potterove napínajúce sa svaly a radšej sa znovu venovala raňajkám.

Po chvíľke som odložila prázdny hrnček „Prepáč, ale odskočím si do sprchy."

„To malo byť pozvanie?" nadvihol jedno obočie.

Ako môže byť niekto až tak atraktívny?

Snažila som sa nedať najavo ako veľmi na mňa pôsobil.

„Samozrejme, že nie." našťastie sa mi nezadrhol dych a ani netriasol hlas, keďže naozaj veľký problém pre mňa predstavovalo jeho nahé telo.

„Vážne?" zahryzol si do pery.

Pretočila som očami a chcela odísť, keď ma chytil za ruku. Palcom jemne pohladil svoje iniciálky vyryté na mojej koži a potom sa drzo uškrnul. „Mimochodom, si rozkošná, keď žiarliš."

„Nežiarlim!" okamžite som odsekla.

Keď som vchádzala do svojej izby, za chrbtom som mohla počuť jeho pobavený smiech.

*

O hodinu neskôr sa v komnatách zastavila Krystal so svojím kozmetickým kufríkom a nadšene štebotala o plese.

Harry znovu zmizol, keďže si ho Sirius zavolal a ja som teraz ležala na gauči. Čerstvo umyté vlasy mala v drdole, na sebe hodené len dlhé tričko a nohavičky a z veľkej misky na stole vyjedala kotlíkové koláčiky.

Cítila som ako vo mne začína čoraz viac hlodať nervozita a stres.

Tak veľmi som sa tešila na Rokfort, ale tak veľmi nechcela byť na plese.

„Mohla by si sa láskavo prestať vrtieť, Meg?"

„Prepáč." zamrmlala som a snažila sa zostať nehybná.

Krystal mala na stehnách vyložené moje chodidlá a robila mi pedikúru. Snažila som sa vytrhnúť z panikárenia a počúvať jej vykladanie o tom čašníkovi zo včerajška, ale veľmi sa mi to nedarilo.

„Keď s tebou skončím, všetci padnú na zadok." vyhlásila s úsmevom a použila sušiace zaklínadlo. Potom prišli na rad ruky a ja som sa zo svojej polohy ležmo presunula na sedenie.

„Ako to vlastne bude vyzerať?" zamyslene som sa načiahla voľnou rukou za koláčikom.„Medzi hosťami, ľuďmi z ministerstva a študentami budú nasadení členovia rádu?"

Čarodejnica neprestala pilníkovať nehty a prikývla „Prioritou je bezpečnosť. Na rovnakom mieste a v rovnakom čase budú najvýznamnejší ľudia sveta a to bude chcieť za každú cenu využiť Veď-Vieš-Kto. Potrebuje obsadiť ministerstvo a zvrhnúť Fudgea a aj keď nechce prezradiť svoje krytie o tom, že je nažive, môže sa pokúsiť o útok..."

„To by bola katastrofa." cítila som ako sa mi od strachu rozbúšilo srdce šialenou rýchlosťou„Na plese budú stovky nevinných ľudí."

„Nemusíš sa báť. Dumbledore sa o to postaral." vyhlásila Krystal ako pokračovala vo svojej práci „Porady sa vo Venue kvôli plesu konali mesiac vopred. Všetko je dokonalo naplánované..."

„Dúfam." zahryzla som si do pery.

Ak by sa Fredovi, Parvati, Lavender, Ronovi, Hermione, Nevillovi, Lune, Ginny a všetkým ostatným niečo stalo, nikdy by som si to neodpustila. Krystal môže tvrdiť, že Voldemort ide po ministroch či Fudgeovi, ale jeho najväčšou hrozbou je Harry. A ak sa smrťožrútom zatiaľ nepodarilo zbaviť sa ho počas bojoch, určite v blízkom čase bude chcieť zasiahnuť osobne.

Zatiaľ netušil, že má Vyvolený nejakú spriaznenú dušu... netušil, že sme s Harrym najsilnejší čarodejníci na svete...

Dumbledore chce to tajomstvo udržať, čo najdlhšie, ale v ráde je zradca a je len otázkou času, kedy Voldemort zistí, že priateľka Harryho Pottera nie je len jeho najzraniteľnejšia časť, ale aj nástroj mágie a sily.

Pohľad mi klesol na znamenie zväzku, na elegantné atramentové písmená HJP.

„Druhá ruka." ozvala sa Krystal a ja som jej ju podala.

V tej chvíli sa odkryl obraz Merlina a do miestnosti vpadol Sirius a Harry, obaja v dobrej nálade.

„...a potom som povedal Jamesovi, že ak s tým neprestane, tak nás vyhodia..."

Chlapec sa ešte viac rozosmial a zavrtel hlavou.

„Módny salón?" prerušil rozhovor Sirius a žmurkol na mňa.

„Prípravy v plnom prúde." uškrnula som sa.

„Aká bola posledná porada?" vyzvedala Krystal ako jej dlhé ľadovo biele vlasy padali do tváre, keď sa nakláňala nad mojou rukou.

Musela som nadvihnúť obočie.

Konalo sa stretnutie členov Fénixovho rádu?

„O nič si neprišla." pokojne odvetil Sirius, klesol na stoličku a vyložil si nohy na jedálny stôl."Riešili sa len posledné detaily okolo plesu. Škoda, že sa tam nemôžem ukázať. Určite to bude sranda."

„Dumbledore hovoril, že máš strážiť pri Zakázanom lese, nie?" nadvihol obočie Harry ako sa usadil vedľa neho.

Takže Vyvolený sa tiež zúčastnil porady?!

Naozaj som nenávidela, keď ma nechávali tápať v temnote.

Prečo ma tiež nezavolali?!

„Asi budem hľadať potkany." Tichošľap sa štekavo zasmial „Aby som zabil čas."

„Hotovo." usmiala sa Krystal a začala odkladať laky a pilníky.

Zvedavo som sa zahľadela na nehty. Čierne, dlhšie, s malými lesklými kamienkami.

„Ďakujem. Sú krásne."

„Po obede sa vrhneme na vlasy a make-up. Potom ešte len uvidíš." spokojne sa uškrnula čarodejnica.

Po pravde aj som sa celkom tešila.

*

Hermiona žiarila šťastím.

Ponáhľala sa z knižnice rovno do chrabromilskej veže, aby mala dostatok času. Na svoje vlasy bude musieť opäť použiť celý kotlík vyhladzovacieho elixíru, ale Parvati jej včera sľúbila, že ju nalíči, takže sa nebude musieť až tak plašiť.

Ples predstavoval príjemný večer, ktorý síce mohla stráviť nad učebnicou Transfigurácie, ale konečne po dlhých týždňoch bude môcť znovu vidieť Harryho.

Nemohla sa dočkať.

Samozrejme, že sa trochu obávala.

Potter a Fosterová boli hlavnou témou číslo jedna, všade kam sa pohla. Všetci študenti, od piateho ročníka vyššie, ktorí sa mali zúčastniť plesu, nepreberali nič iné.

Dúfala, že ten tlak zvládnu.

Vianoce boli síce až o tri týždne, ale Rokfort už teraz pôsobil so všetkou tou výzdobou, imelom, snehom, cencúľami a sladkosťami, ako vystrihnutý z pohľadnice.

Škola vyzerala oproti minulému roku ešte lepšie, ak to vôbec bolo možné.

Profesori boli narozdiel od študentov viac nervózny a posledné dni dokonca odpúšťali úlohy. McGonagallová a Snape často chýbali a ich hodiny odpadávali.

Ples vyvolal radosť, ale i stres, ktorý neustále vládol na hrade.

„Kde si bola tak dlho?!" zajačala na ňu Lavender, keď vkĺzla do dievčenskej izby pre piaty ročník.

„V knižnici." odvetila čarodejnica a hodila preplnený batoh k posteli.

Jej spolubývajúce už na sebe mali šaty a vyzerali jedna krajšia ako druhá.

„Musím ťa okamžite nalíčiť!" panikárila Parvati aj keď do plesu bolo ešte dosť času.„Chceš sa predsa Ronovi páčiť, alebo nie?"

Hermiona s malým úsmevom prikývla.

Weasley ju pred týždňom pozval na ples a ona nemohla uveriť vlastným ušiam.

Minulý rok sa šialene pohádali, ale teraz dúfala, že sa bude cítiť ako princezná a Ron bude jej vysneným princom.

Snáď sa nič nepokazí.

*

Za oknami zámku mäkko padali snehové vločky ako som sa dívala do vysokého zrkadla vo svojej izbe.

Za dverami, ktoré viedli do spoločných komnát, sa ozval smiech, no ja som ho nevnímala.

Uprene som pozorovala dievčinu, ktorá na mňa udivene hľadela späť.

Krystal sa naozaj prekonala.

Vlasy mi upravila do mäkkých jemných vlniek, malú časť zopla a väčšiu nechala rozpustenú.

Nezabudla ani na pár prameňov, ktoré nechala len tak voľne padať.

Neskutočne sa mi ten účes páčil.

Líčenie trvalo trošku dlhšie, keďže sa rozhodla, že namiesto zvyčajného jemného make-up-u na mňa použije niečo výraznejšie.

A keď  sa k tomu všetkému pridali aj tie najkrajšie šaty, aké som kedy videla, výsledný efekt bol viac ako úžasný.

Zrazu sa dvere pohli a do miestnosti vkĺzol Kade.

Keď ma zbadal, prekvapene zastavil a potom sa usmial. „Krása. Potterovi vyrazíš dych."

Otočila som sa a opätovala mu nervózny úsmev. „Ďakujem. Koľko máme času?"

Kade mrkol na svoje muklovské digitálne hodinky, ktoré mal na ľavom zápästí.

Musel si ich vziať z domu, keď sa bol pred pár dňami rozlúčiť s mamou. Aj biele tričko s krákym rukávom a potlačou Rolling Stones som pred tým ešte nevidela.

„O desať minút dorazí Dumbledore a rozdá Vám posledné pokyny."

V miestnosti sa rozľahlo ticho ako sme na seba len hľadeli.

Neodolala som myšlienkam na to aké by to bolo, keby sme sa stretli inak, keby som bola obyčajným dievčaťom, keby sme existovali v inom živote, v inom svete...

Milovala by som Kada tak veľmi ako milujem Harryho?

Chlapec ma s malým úsmevom a dlaňami zaborenými vo vreckách nohavíc zamyslene pozoroval.

„Ako..." zhlboka som sa nadýchla „Ako to zvládaš?"

„Čo konkrétne..?" trpko sa zasmial a zavrtel hlavou „Vlkolaka? Teba? Aidena? Smrť priateľov? Nový život?"

Od pocitu viny mi zovrelo žalúdok.

Kade musel vidieť ako ma jeho slová vzali a preto sa priblížil až ku mne a jemne palcom zdvihol bradu. Naše pohľady sa znovu stretli.

„Už som ti to povedal asi sto krát. Za nič nemôžeš, Megan. Bol som jednoducho v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Teraz sa pomaly dostávam do normálu a zvykám si."

Len som sa smutne pousmiala.

„Vlkolak mi dával zabrať, ale naozaj sa to každým dňom zlepšuje. Ak by som sa ťa v minulosti takto dotýkal, nedokázal by som sa kontrolovať. Teraz takmer nič necítim."

Spýtavo som nadvihla obočie a on sa zasmial. „Stále ťa mám rád, Meg, nemusíš sa báť."

„Aj ja teba, Kade." zamrmlala som mu do hrude, keď si ma k sebe pritiahol do objatia.

V tom sa rozrazili dvere a do izby vtrhol Aiden.

Obaja sme od seba bleskovo odskočili.

Mulat mal stmavnuté čierne zreničky, stvrdnuté rysy tváre a zaťatú sánku.

Pri pohľade na vlkolaka vedľa mňa podráždene zavrčal.

Od strachu sa mi rozbúšilo srdce.

Nemohli sme si dovoliť rozzúreného žiarlivého druha pár minút pred plesom.

Dumbledore nás zabije.

„Aiden..." neisto som začala, no Kade mi venoval pohľad, aby som radšej stíchla.

Okamžite som ho počúvla.

Chlapec sa rozhodným krokom priblížil k mulatovi, ktorý ho uprene sledoval. Prekvapene som sledovala ako ho jemne chytil za ruku, naklonil sa a pošepkal niečo do ucha.

Druh ma ešte raz prepichol očami ako dvomi dýkami a potom Kada odtiahol preč z izby.

Úľavne som vydýchla zadržaný vzduch v pľúcach.

„Megan..." vo dverách sa pre zmenu zjavil Maison, ktorý bol celý čas v hlavných komnatách a radšej sa medzi záležitosti s druhami nemiešal. „Harry i Albus ťa už čakajú v hlavnej hale Venue."

„Idem..." venovala som zrkadlu posledný pohľad a vzala si z postele dlhý čierny plášť a prútik.

Maison ma viedol z izby cez komnatu, kde sa k nám pripojili Aiden s Kadom.

„Prepáč, Meg." mulat si previnilo zahryzol do pery „Ten vlkolak je čisté šialenstvo. V jednej chvíli som v normále a potom mi preskočí a neviem čo robím."

„Nemôžeš za to." povzbudzujúco som sa usmiala, keď sme prechádzali dlhými chodbami zámku. „Nič sa nestalo."

„A aby som nezabudol, si naozaj okúzľujúca." opätoval mi úsmev.

„Ďakujem." určite som bola červená až na zadku.

Cítila som narastajúcu nervozitu a strach ako sme sa blížili k hale.

Dúfala som, že sa šaty budú Harrymu i Dumbledorovi páčiť.

Našou úlohou bolo predsa zažiariť.

Ukázať našu silu a moc.

„Držíme palce." stisol mi ruku Kade a obaja sa s Aidenom odpojili.

Venue bolo takmer prázdne keďže všetci členovia rádu a aurory boli nasadení na Rokforte.

„Maj sa." venoval mi úsmev Maison a potom sa hrnul smerom k východu.

Pravdepodobne mal tiež nejakú úlohu.

Začala som schádzať po schodoch dole a hľadela na dvoch čarodejníkoch, ktorí sa uprostred haly potichu rozprávali. V tom sa Albus Dumbledore otočil a venoval mi široký úsmev „Rád ťa znovu vidím Megan."

Ja som však dokázala venovať pozornosť len chlapcovi s jazvou na čele. Na slová riaditeľa sa tiež otočil a pri pohľade na mňa zahryzol do spodnej pery.

Uprene sledoval každý môj pohyb ako som zišla po schodoch a zastavila až pri nich.

V čiernom obleku a bielej košeli vyzeral dokonalo.

Vlasy nemal vo svojej zvyčajnej neskrotnej podobe, keďže mu Krystal neposedné pramene vyčesala na jednej strane a nechala ofinu aby nedbalo padala do očí.

Vďaka tomu bol ešte viac sexi.

Nedokázala som z neho spustiť oči.

Jemne sa uklonil a pritisol pery na chrbát mojej ruky zahalenej v elegantnej čiernej rukavici, ktorá siahala až nad lakeť.

Pri tom geste som v podbrušku mohla cítiť zamilované motýliky.

„Si nádherná, Megan." pošepkal tak aby to nepočul ani Dumbledore.

Nervózne som sa pousmiala, keď sa mi zadrhol dych. „Ďa-ďakujem."

„Nerád vyrušujem, ale musíme ešte prebrať posledné informácie ohľadom plesu..." ozval sa Albus, ktorému žiarili oči ako dve svetielka.

Okamžite som očervenela a ošila sa. Harry naopak vyzeral celkom pokojne a neprestával do mňa zavrtávať uprený pohľad.

„V okolí Rokfortu sú rozostavené hliadky a na plese nasadení členovia rádu v utajení ako hostia. Ak sa čokoľvek zvrtne, okamžite bude o vás postarané, ale pre istotu..." riaditeľ sa odmlčal, mávol prútikom a vo vzduchu sa zjavili dve dýky.

Boli dlhšie, čierne, s kovovou rukoväťou a ostrou lesklou čepeľou.

„Môj vlastný vynález." vysvetlil Dumbledore ako sme každý svoju zvedavo skúmali „Sú začarované. Ak niekoho zasiahnu, čo i len do prsta, tak..."

Nemohla som uveriť vlastným ušiam.

Albus Dumbeldore, dobrý a čestný muž plný lásky a najväčší stúpenec pacifizmu, svojim zverencom predával smrtiacu zbraň.

„Voldemort pritvrdzuje a jeho moc naberá na sile..." muž si vyčerpane povzdychol „Prepuknutie vojny do otvoreného boja je len otázkou času a vy dvaja musíte byť pripravení. Ste jediná nádej celého sveta a preto vás nemôžeme stratiť..."

„Zvládneme to..." vyhlásil Harry ako si fascinovane prezeral dýku. „Nemusíte sa báť. Ples dopadne presne podľa vašich predstáv..."

Albus zamyslene prikývol „O to dôležitejšie je, že ma dýka v sebe zabudované aj premiestňovanie. Stačí ak pevne zovriete rukoväť, zavriete oči a niekoľko sekúnd uprene myslíte na miesto, kde chcete ísť... skrátka som ich premenil na prenášadlá, ktoré však fungujú univerzálne a dlhodobo..."

„Je to legálne, pane?" Potterovi sa na tvári objavil šibalský úsmev a Dumbledore mu ho na moje prekvapenie opätoval. „Prekukol si ma, Harry. Je pravda, že ak by sa o dýkach dozvedelo ministerstvo, zaistím si jednosmernú vstupenku do Azkabanu. Ale to platí i o činnosti Fénixovho rádu, nie?"

Riaditeľ to konštatoval celkom pokojne a nezaujate akoby sme sa rozprávali o tom, čo bude na večeru.

„Počas plesu sa nemôžete príliš ukazovať v mojej prítomnosti. Fudge so svojimi kumpánmi bude uprene sledovať každý jeden krok Vyvoleného a jeho partnerky. Rád si namýšľa, že chystám vzburu a chcem ho pripraviť o miesto." Dumbeldore tentokrát rozprával celkom vážne až mi po chrbte prebehli zimomriavky. „Ministerstvo si stále nechce uvedomiť, čo sa deje a bude sa nás snažiť zdiskreditovať. Mňa i teba Harry."

Potter sa zamračil a zaťal sánku. „Ako môžu byť až takí hlupáci?!"

Dumbledore si len povzdychol a skontroloval svoje hodinky s dvanástimi ručičkami. „Už je čas. Do Rokfortu vás premiestnim. Zjavíte sa v Hagridovej chalupe. Ten vás odvedie do školy."

„Počkajte...." Harrymu sa na tvári objavil široký úsmev „...Hagrid sa vrátil?!" 

„Predvčerom. Má veľkú radosť."

Chrabromilčan žiaril šťastím.

Musela som sa tiež usmiať.

Naposledy takto vyzeral v Rokforte.

Bezstarostný teenager.

Dumbeldore k nám načiahol ruku a ja som okamžite pochopila, že sa dokáže premiestňovať aj cez ochranné bariéry Venue. Sám ich vytvoril a tak mu to mágia dovolila.

„Vraciame sa domov." zašepkal Potter, keď sa nám päty odlepili od kamennej vyleštenej dlážky zámku.

Mohla som len súhlasiť.

*

Premiestňovať sa v šatách a na vysokých opätkoch nie je žiadna výhra.

Keď sme nohami dopadli na pletený koberec, chlapec ma musel zachytiť, aby som nestratila rovnováhu.

Dumbledore bleskovo zmizol. Pravdepodobne bol už teraz na plese.

„Harry!" ozval sa nadšený hlas a Vyvolený sa ocitol v tuhom zovretí hájnika.

„Nevidel som ťa celú večnosť, Hagrid!" čarodejník mu venoval úsmev, keď sa veľký muž s očami pripomínajúcimi chrobáčiky, odtiahol od študenta. „Panebože, čo sa ti stalo?!"

Zhrozene sme obaja zízali na poloobra. Vyzeral akoby mal za sebou tvrdý boj, ktorý prehral. Tvár i telo mu pokrývali modriny všetkých odtieňov a sečné rany.

„To ništ nie je..." ľahostajne mávol rukou a potom sa na mňa zvedavo zahľadel.

S Hagridom som nikdy nemala osobnejší vzťah ako profesor a študenkta. Vedela som, že ho Harry, Ron i Hermiona často navštevujú, no my sme zotrvali len na vzájomnom rešpekte. Jeho hodiny boli dobré, niektoré vynikajúce a on moju prácu tiež hodnotil najlepšími známkami a to bolo všetko.

„Taže to ty si nášmu Harrymu počarovala srdce?" nadvihol obočie a ja som si len dokázala nervózne zahryznúť do pery.

„Megan je moja magická i duševná polovica." pokojne odvetil Vyvolený a prehrabol si vlasy.

„Viem, viem, Dumbledore mi všecko vysvetlil." opäť mávol rukou a potom sa na mňa usmial„Nemohol si si vybrať lepšie. Krásne dievča."

Chlapec sa na mňa tiež zamyslene zahľadel. Pod jeho pohľadom som sa cítila taká zraniteľná.

Ticho v chalupe i narastajúce napätie prerušil Hagrid, keď vykĺzol von z dverí „Uš sa to začalo... musím vás odprevadiť."

„Minútku." požiadala som a vyhrnula si šaty až po stehno pravej nohy.

Potter nadvihol obočie a nezabudol sa frajersky uškrnúť „Myslím, že na to budeme mať dosť času po plese, Meg."

Pretočila som očami „Dokážeš myslieť aj na niečo iné?"

„Pri tebe nie." zašepkal mi do ucha, keď sa ku mne priblížil a potom si čupol.„Chceš si dýku pripevniť na stehno?"

Len som prikývla.

„Fajn." jeho studené prsty sa dotkli mojej kože až sa mi zasekol dych.

Ešte sa ma nikto nikdy nedotýkal na takom mieste. Zahryzla som si do pery ako ma poliala horúčava.

Harry Potter predo mnou čupel v celej svojej kráse v čiernom obleku ako som si držala šaty a ja som sa len modlila aby si Hagrid nevybral túto chvíľu a nevrátil sa späť. Opatrne mi založil dýku za podväzok a podržal ju, kým po ňom nepoklopkal prútikom. Gumička sa stiahla aby dýka nevykĺzla, keď sa budem pohybovať a tancovať.

„Ďakujem." zahanbene som zamrmlala ako sa znovu postavil a ja som si upravila šaty.

„Bolo mi potešením." uškrnul sa a jazykom si prebehol po spodnej pere.

„Pôjdeme decká?" v chalupe sa zjavila Hagridova strapatá hlava „Vzduch je čistý."

Harry ma nechal ísť prvú a tak som cez vchod vykĺzla von.

Na čerstvom studenom vzduchu sa mi zatočila hlava. Všade navôkol bol sneh, obloha, ktorá sa každou minútou farbila do tmava a vysvietený hrad s množstvom vežičiek.

„Tesák! K nohe Tesák!" kričal hájnik, keď sa zo záhonu za chalupou ozval štekot.

Rýchlo som cez seba prehodila dlhý čierny plášť aby sa ochránila pred zimou. Medzi tým sa k nám prihnali dve psy, jeden chlpatý a väčší ako ten druhý.

„Sirius." uškrnul sa Potter a poškrabkal ho za ušami.

„Má tu službu." oznámil Hagrid aj keď sme to už vedeli.

Tesák sa medzi tým pokúšal dostať ku mne a oblizať mi uši, no muž ho pevne držal za obojok, keďže šaty by podobný útok určite neprežili.

„Maj sa Sirius." usmiala som sa na psa, keď ma Harry chytil za pás a viedol za Hagridom a Tesákom smerom ku hradu.

Našťastie si študenti v snehu vyšľapali cestičku, keď sa zo školy presúvali ku chalupe na hodinu Starostlivosti o čarovné zvery a tak moje topánky neutrpeli takmer žiadnu ujmu. Vyvolený mal celý čas druhú ruku vo vrecku saka a mne bolo jasné, že v nej zviera prútik. Na pozemku Rokfortu, keď sú okolo školy rozmiestnené hliadky členov rádu by sa nemalo nič stať, ale to nič neznamenalo.

Voldemort dokáže prekonať všetky prekážky.

Pred vysokými dubovými dverami stáli koče zapriahnuté s okrídlenými koňmi.

Beauxbatons.

Okrem iného, hrad i jeho okolie rozkvitalo pod tou krásnou výzdobou, ktorá rozhodne prekonala minulý rok.

„Užite si ples." žmurkol na nás Hagrid ako zdvihol vyššie lampáš a mäkké svetlo mu osvietilo doudieranú tvár. „Ja mám ešte prácičku pre Dumbledora."

Hájnik sa spoločne so psom odšuchtal naspäť po vyšliapanej cestičke. Potter ma zrazu chytil za ruku ja som mu venovala prekvapený pohľad.

„Chodíme spolu, pamätáš?" pretočil očami „Keď vkročíme dnu, vrhnú sa na nás ako supy."

Rozbúchalo sa mi srdce vďaka jeho dotyku i nahromadenému adrenalínu. Teplo dlane som dokázala cítiť i cez saténové rukavice.

Stále som nemohla uveriť, že sme späť v Rokforte.

„Tak ako vždy." zašepkal a zahľadel sa mi do očí „Spolu?"

„Spolu." musela som sa pousmiať.

Prežili sme už tak veľa.

Zavrela som oči a náhodne si predstavila náš súboj na chodbe pred obrazom Tučnej pani. Vtedy som Pottera nenávidela rovnako intenzívne ako milovala.

Vtedy náš magický zväzok vybuchoval na každom rohu.

Zrazu sme sa nestihli ani spamätať a dvere sa prudko roztvorili.

Albus Dumbledore sa jemne usmieval, ale v očiach mal ostražitý výraz.„Vitajte späť v Rokforte."

Ustúpil od dverí a v tom nás ožiarili desiatky bleskov z fotoaparátov. Zo všadial sa ozýval krik a Harry ma naslepo viedol cez novinárov po dlhom červenom koberci do Vstupnej haly.

„Už ste sa celkom vyliečili, pán Potter?!"

„Vraciate sa do školy?!"

„Ste stále zamilovaný do Fosterovej, Vyvolený?!"

Paparazzi sa prekrikovali z každej strany, no o chvíľu sa pri nich zjavila profesorka McGonagallová a Severus Snape. „To už by stačilo!"

Na moje prekvapenie vo Vstupnej hale takmer nikto nebol. Výzdoba, svetielka, sneh, to všetko mi na malú chvíľu vyrazilo dych.

Študenti i hostia museli byť vo Veľkej Sieni, keďže spoza dverí vychádzala jemná hudba valčíka.

Ples sa už musel začať.

Hodila som očkom po riaditeľovi, ktorý nám nenápadne naznačil aby sme čakali. Obaja sme teda zastavili a pozorovali ako novinári šomrajúc popod nos odchádzajú preč. Dumbedore sa zatiaľ ticho rozprával s ministrom mágie Korneliusom Fudgeom vedľa ktorého stála Dolores Umbridgeová a ďalší traja čarodejníci z ministerstva.

Nízky muž krútiaci klobúkom citrónovej farby nás prepichoval vražedným pohľadom a Potter mu rovnaký oplácal, kým nás k sebe nezavolali.

Nenápadne sme sa na seba pozreli.

Do čerta!

Dumbledore nás nepripravil na žiadny rozhovor s Fudgeom.

„Dobrý večer." Potter naoko slušne pozdravil, keď sme sa už nachádzali v tesnej blízkosti s pracovníkmi ministerstva.

Ja som zatiaľ vystrašene zízala na Umbridgeovú. Naposledy som ju videla, keď sme s Harrym boli po škole.

Keď mi do chrbta ruky vyryla slová Rešpektujem Ministerstvo Mágie.

Keď ju Vyvolený od hnevu odhodil do steny.

Dumbledore však tvrdil, že sa o to postaral a že sa nikdy nikto nedozvie, že sme napadli námestníčku ministra.

Určite jej museli vymazať pamäť.

„Dobrý večer, pán Potter." kývol hlavou Fudge, na tvári zkrivený zdvorilostný úsmev, ktorý som mu vôbec neverila. „A toto musí byť vaša preslávená partnerka, slečna Fosterová."

Nepáčil sa mi tón, akým to povedal.

Slizký a opovrhujúci.

Chlapec si ma k sebe pritiahol za pás ešte bližšie a len tvrdo prikývol.

„Takže ako ma Albus pravidelne informoval o vašom zdravotnom stave, teraz by ste mali byť úplne v poriadku."

Pre verejnosť a ministra sme mali byť celé dva mesiace na liečení, takže i teraz sme museli v tom klamstve pokračovať.

„Áno, máme sa oveľa lepšie, ďakujem." Harry vyčaroval malý úsmev, ktorý sa mu však neodrazil v očiach.

„To znamená, že budete pokračovať vo vašom štúdiu na Rokforte, nemýlime sa?" prvýkrat sa ozvala Umbridgeová, tá zakerná ružová žaba.

Fudge okamžite prikývol aby ju povzbudil.

Prekvapene som si zahryzla do pery.

Pokiaľ viem, Dumbledore nám nikdy nič nepovedal o škole. Hovoril len o ďalšom tréningu a misiách pre Fénixov rád.

Potter otvoril ústa, pravdepodobne aby niečo odsekol, ale riaditeľ mu skočil do reči.

„Je to veľmi nepravdepodobné, Kornelius, aspoň v najbližšej dobe. Harry i Megan zameškali dva mesiace a keďže sú v piatom ročníku, znamená to, že na konci roka skladajú skúšky VČÚ. Je nemožné, aby sa im po takom dlhom liečení, podarilo dohnať všetky predmety."

Fudge prižmúril oči. „Čo potom navrhujete, Dumbledore?!"

„Navrhujem, aby opakovali ročník. Od septembra, so súčastnými štvrtákmi." pokojne odvetil čarodejník s polmesiačikovými okuliarmi.

Potter sa jemne mykol. Obaja sme museli myslieť na to isté.

Pravdepodobnosť, že bude svet fungovať o trištvrte roka v rovnakej podobe ako teraz, sa každým dňom zmenšovala.

Nebolo jasné, či si vôbec niekedy dokončíme školu.

Nebolo jasné, či vôbec prežijeme.

„Ale teraz nie je prvý čas, aby sme sa zaoberali podobnými malichernosťami. Čaká nás reprezentatívny ples." vyhlásil Dumbledore a Fudge sa na malú chvíľu nafúkol ako balón pripravený vybuchnúť, no potom radšej spľasol.

„Máte pravdu. Hostia čakajú." minister pokynul Umbridgeovej i ďalším dvom čarodejníkom z ministerstva a potom odklusal k dverám. „Pán Potter?"

Chytila som Harryho za lakeť tak ako to bolo určené a chlapec ma viedol za Fudgeom. Dumbledore uzatváral náš malý sprievod a keď som sa otočila, venoval mi žmurknutie.

Dvere do Veľkej Sieni sa otvorili a niekto kúzlom zosileným hlasom vyhlásil „Prichádza minister mágie!"

Hudba ustala, všetci ustúpili a vytvorili tak voľnú cestu.

Potter mi venoval posledný upokojujúci pohľad ako sme vykročili za Fudgeom a uprel sa na nás zrak celej školy, významných hostí i členov Rádu.

Nádych. Výdych.

*

Pansy Parkinsonová už hodnú chvíľu prevrtávala očami Grangerovú, ktorú držal za ruku Weasley a na jej vkus sa tváril až príliš spokojne.

Ples slávnostne otvoril pred pár minútami Albus Dumbledore a potom odišiel zo sály. A ako veľmi mohla naťahovať krk, aj tak nikde nevidela Vyvoleného.

Články vo všetkých novinách posledných pár dní nepísali o ničom inom len o Potterovi a Fosterovej a ich návrate na Rokfort.

Pansy to neskutočne otravovalo.

Najradšej by tu humusáčku nevidela ako je rok dlhý.

Ale parket bol už plný párov mihajúcich sa do hudby valčíka, ktorú hral živý orchester na vyčarovanom balkóne a oni sa stále neobjavili, takže tu možno bola šanca, že nakoniec neprídu.

A aj keď to nechcela uznať, Veľká Sieň vyzerala naozaj nádherne. Vlastne bola najkrajším miestom aké kedy v živote videla a to rátala i kaštiel jej tety vo Francúzsku.

Odlepila pohľad od Potterových otrasných priateľov a otočila sa na stoličke smerom k stolu na ktorom boli strieborné riady  a začarované kvetiny so svetielkami. Theodore Nott, Zabini Blaise, Milicent Bulstrodeová a Daphne Greengrassová sa niekde vyparili a mladý Malfoy, ktorý ju sprevádzal na plese, si unudene podopieral tvár rukou a po chvíli sa natiahol za svojou čašou.

Pansy vedela, že v nej nemá len obyčajné ďatelinové pivo, no nechápala ako sa Blaisovi podarilo prepašovať alkohol rovno pod nosami profesorov.

„Draco, miláčik..." zaštebotala a on spýtavo nadvihol obočie „...nepôjdeme si zatancovať?"

„Teraz to len začalo." ľahostajne pretočil očami „Do rána budeme tancovať až až."

Čarodejnica si sklamane odpila z čaše.

Škriatkovské víno.

„Čakal si, že Potter príde." skonštatovala a kútikom oka zbadala Notta, ktorý sa zabával v spoločnosti dievčiny z Beuxbatons.

„Je mi jedno..." pokrčil ramenami, na tvári zvyčajná kamenná maska „...či sa on a tá humusáčka ukážu. Ten starý hlupák ich pravdepodobne drží posledné dva mesiace zavretých vo vlastnej spálni len aby Pottera ochránil..."

Pansy v jeho hlase dokázala rozoznať len trpkosť.

„Ale tvoj otec..."

„Luciusa o tom informujem, nemusíš sa báť!" podráždene odsekol „Viem aká je moja úloha, jasné?!"

Dievčina zaváhala, no potom zašepkala „Temný pán nebude spokojný."

Malfoy ju prebodol očami ako dvomi dýkami. „Mlč!"

Obaja stíchli ako kolo ich stola prekĺzla rozosmiata Changová so svojimi dvomi priateľkami.

„Dohodli sme sa, že na verejnosti budeme držať huby, takže na to láskavo nezabúdaj." zavrčal, no skôr ako stihla Pansy zareagovať, otvorili sa hlavné dubové dvere do Veľkej Siene a niekto ohlásil príchod Fudgea.

„Chuj." zamrmlal si popod nos chlapec a odpil si z čaše.

Zrazu v sále utíchla hudba a začali sa obrovskou miestnosťou niesť stovky vzrušených hlasov.„To je Potter! Harry Potter sa vrátil!"

Pansy vyskočila zo stoličky a rovnako ako ostatní, ktorí nevideli, čo sa deje, nahrnula sa ku nahromadeným študentom a postavila na špičky.

Naozaj to bola pravda.

Práve po uličke vytvorenej hosťami prechádzal chlapec s havraními vlasmi, okuliarmi a jazvou na čele. Sprevádzala ho neznáma dievčina.

Až keď sa otočila a šťastne usmiala na niekoho v dave, spoznala v nej tú odpornú humusáčku Fosterovú.

Znechutene vykrivila pery a zvrtla sa na päte. Chystala sa novinu oznámiť Dracovi, no ten už stál za ňou a sám uprene sledoval vzďaľujúce sa chrbty hviezdneho páru.

Na tvári mu zasvietil úškrn ako zdvihol čašu k perám „Hra začína."

Pansy sa zákerne rozosmiala a vychutnávala si Malfoyov dotyk, keď ju za pás viedol späť k ich stolu.

*

Nemohla som uveriť, že sme sa nachádzali vo Veľkej Sieni. Miestnosť bola totiž začarovaná na nepoznanie.

Nekonečný strop bol posiaty bielymi stuhami či vznášajúcimi sa lampiónmi a svetielkami. Celá sála bola zladená do jemnej fialkastej farby, všade bolo veľa kvetov a desiatky okrúhlych stolov s bielymi obrusmi obkolesovalo obrovský nablýskaný parket.

Tému prichádzajúcich Vianoc tu pripomínal len jemný sneh ktorý ako prášok miestami padal z tmavej, takmer čiernej, oblohy a imelo, ktoré náhodne viselo zo stropu.

Ak sa človek vrátil do Vstupnej haly, narazil tam na výzdobu v štýle vianočných stromčekov vo veľkej Rokfortskej paráde, ale tu z každej strany vystupovala elegancia.

Veľká Sieň bola samozrejme zväčšená kúzlom aby sa stovky čarodejníkov, študenti i hostia z cudziny pokojne zabavili bez obáv z tiesnených priestorov.

„Megan." zrazu sa ozval Harryho hlas a ja som sa opäť vrátila do reality.

Hneď ako sme sa dostali cez celú sieň v sprievode nekonečných zvedavých očí, Fudge nás priviedol k dlhému stolu ozdobenému ešte krajšie ako boli tie ostatné.

Sedeli pri ňom dospelí čarodejníci, ženy i muži, okolo ktorých sa niesla aura vážnosti a rešpektu.

Okamžite mi bolo jasné, že to budú najvýznamnejší hostia zo všetkých kútov sveta. A práve na tých sme mali s Harrym zapôsobiť.

Pohľadom som prebehla všetky tváre a spoznala Kingsleyho a ďalších dvoch aurorov z Fénixovho rádu, ktorých mená som nevedela.

Boli tu nasadení kvôli bezpečnosti, aby ples prebehol tak ako prebehnúť má a ja som vôbec nepochybovala, že medzi stovkami čarodejníkov natrafím na ďalších členov rádu.

Kingsley na nás hľadel so zdvorilým záujmom.

Musela som sa v duchu usmiať.

Svoju úlohu hral dokonalo.

„Harry, Megan, mohli by ste sa tu posadiť na večeru? Pán minister by vás mal rád na očiach." ozval sa za našimi chrbtami Dumbledore, v jeho hlase jemné, takmer neexistujúce, pohŕdanie.

Keď sme sa otočili, ukazoval na najbližší okrúhly stôl. Významní čarodejníci nás tak mohli pokojne pozorovať a mne okamžite došlo, že to riaditeľ navrhol len kvôli nim.

„Samozrejme." okamžite odvetil Potter a Albus sa nenápadne usmial.

Chlapec ma viedol k stolu, kde mi ako pravý gentleman odtiahol stoličku a potom si sadol hneď vedľa mňa.

Ešte som stále na sebe mohla cítiť blesky fotoaparátov a pohľady študentov ako sme prechádzali sálou.

Medzi tou zmesou tvár som stihla na malú chvíľu zazrieť Lunu a musela jej od radosti, že ju vidím, venovať úsmev.

Bolo mi jasné, že zajtra ráno nájdem na stole výtlačok Denného Proroka, kde sa na titulnej strane bude nachádzať naša fotografia. A to nerátam týždenník Čarodejnica a ostatné bulvárne plátky...

Ples pokračoval, ani som si nevšimla kedy začala znovu hrať hudba a parket sa opäť naplnil.

Potter ma uprene pozoroval, jeho zelené oči sa zavrtávali do mojich modrých a potom sa pobavene uškrnul. „Kto čakal, že keď zbadajú Vyvoleného, urobia taký cirkus?"

S úsmevom som pretočila očami. „Čo ak sa ti celkom zbytočne zdvihlo ego?"

Zasmial sa a pokrútil hlavou. „Všetci hľadeli len na teba. Nikto totiž nemá tak krásnu partnerku ako mám ja..."

Moju tvár poliala červeň.

Harry mi venoval žmurknutie a potom pristavil okoloidúceho čašníka.

Až teraz som si uvedomila, že sa okolo hostí motali chalani v čiernom a táckami v ruke.

„Dve ďatelinové pivá, prosím."

Počkala som kým odišiel a potom som nadvihla obočie. „Ako si vedel, čo chcem?"

„Sme manželia, Meg." zaškeril sa.

Dnes mal naozaj dobrú náladu. Dúfala som, že mu vydrží až do rána.

„Nie, nie sme."

„Fajn, tak soulmates ak si potrpíš na detaily." pretočil očami a ja som na neho nemohla prestať hľadieť.

Bol tak atraktívny, ofina mu drzo padala do očí a on vždy ledabolo mykol hlavou aby ju odstránil nabok.

Zrazu sa pri nás objavil náš čašník. Pred Pottera položil ďatelinové pivo a predo mňa veľký sklenený pohár s nejakým miešaným drinkom tyrkysovej farby, jahodami a slamkou.

„Toto sme si neobjednali." chlapec sa jemne zamračil zatiaľ čo som si prekvapene obzerala pohár.

„Viem, ale poslal to ten ryšavý chalan." odvetil čašník a ukázal na druhú stranu sály, na kraj parketu, kde tancoval Fred s Angelinou.

Nemohla som uveriť vlastným očiam.

Od šťastia som sa okamžite usmiala tak ako už celú večnosť nie.

Weasley si všimol môjho pohľadu, niečo zašepkal černoške do ucha, ktorá prikývla a potom sa začal predierať študentami v slávnostných róbach smerom k nášmu stolu.

Vyskočila som zo stoličky a ponáhľala sa mu oproti.

„Megan." zasmial sa keď som mu skočila do náruče. „Tak veľmi si mi chýbala."

Opatrne som sa od neho odtiahla, keďže som takmer zabudla na make-up a upravené vlasy a venovala Fredovi obrovský úsmev „Aj ty si mi neskutočne chýbal."

Mala som pocit, že za tie dva mesiace čo sme sa nevideli opäť podrástol pár centimetrov.

Chytil ma za ruky a potom si ma prezrel od hlavy po päty „Si ešte krajšia ako keď si odchádzala, Meg."

Hanblivo som sa ošila „Ďakujem."

„Takže Harry ti len prospieva." skonštatoval, keď sme spolu kráčali k nášmu stolu a ja som na sebe cítila množstvo pohľadov „Má šťastie lebo inak by som mu rozbil hubu."

V jeho hlase nebola ani stopa humoru.

Celkovo pôsobil vážnejšie a mne bolo hneď jasné, že sa niečo deje. 

„Si v poriadku, Fred?" chytila som ho za ruku a tým zastavila.

Potter nás uprene pozoroval od stola.

„Bolo mučenie prežívať každý deň a nevedieť či si ešte nažive." stíšil hlas ako mi hľadel do očí „Všade sa píše o tom ako ľudia miznú a ako Veď-Vieš-Koho sila rastie. Mamka a tatko nám odmietajú prezradiť čokoľvek o svojej práci vo Fénixovom ráde, ale ja už jednoducho nedokážem sedieť v škole a učiť sa na MLOK-a, keď tam vonku zúri vojna. S Georgom a Leem sme sa o tom dlho rozprávali a po Vianociach sa už nevrátime na Rokfort."

Prekvapene som si zahryzla do pery, nevediac čo povedať.

„Pridáme sa do rádu a začneme podnikať s Weasleyovskými výmyslami. Je len na mamke či sa s tým zmieri alebo nie."

„Och, Fred." zamrmlala som a opäť ho objala.

„Chcem ti byť na blízku a pomáhať, Meg." zašepkal mi do ucha a potom sa konečne zasmial„Harry ma práve vraždí pohľadom. To je vždy taký žiarlivý?"

„Väčšinou." pokrčila som ramenami, keďže Potter bol naozaj majetnícky, ale ako on sám povedal, nedokázal ma milovať takže jeho žiarlivosť vychádzala len z túžby a nie z lásky.

Okamžite som sa snažila tú depresívnu myšlienku odtlačiť preč.

Keď sme sa konečne dostali k stolu, Fred i Harry sa privítali a starší chlapec si k nám prisadol.

„Nepôjdeme pohľadať ostatných?" navrhol, keď som si na skúšku opatrne odpila z drinku a na jazyku zacítila curacao.

„Až po večery..." odvetil Vyvolený a otrávene si povzdychol „Dumbledorov príkaz."

„Takže ste tu neprišli len tak..." zvedavo začal Fred.

„Máme tu úlohu." prikývla som a opäť si odpila z pohára.

Bolo to vynikajúce.

Chvíľu sa medzi nami rozprestrelo príjemné ticho, ktoré vypĺňala hudba kapely, rozhovory a smiech študentov.

„Je niečo nové?" spýtal sa Potter, keď okolo nás prefrčala madame Maxime a sadla si na miesto pri dlhom stole, kde sa už rozprával Fudge s Dumbledorom a Kingsleym.

„Umbridgeová sa trochu spamätala, ale máme silné podozrenie, že za tým bude riaditeľ." v očiach sa Fredovi zjavili šibalské iskričky „Okrem iného, mám pocit, že Ron ide po Hermione. Na ples prišli spolu."

„Minulý rok vyvolával žiarlivostné hádky, keď Hermiona chodila s Krumom, takže to bolo len otázkou času." s úsmevom zavrtel hlavou Vyvolený.

„Vlastne je celkom pokoj. Keď tu nie ste vy dvaja, nemá kto vyvolávať rozruch." podpichol nás Weasley a Potter len pretočil očami. „Takže preto dosť často vybuchujú gobelíny či zvracajú celé triedy študentov..."

„To vážne?" nadvihla som obočie a Fred na mňa len drzo žmurkol. „Ako je možné, že Vás ešte nevyrazili?"

„Sila šarmu." zasmial sa a potom kývol niekam za nás. „Hádajte, kto sa tu objavil?"
Otočili sme sa na stoličkách a zbadali Hermionu, Rona, Ginny a Nevilla. Všetkým na tvárach svietil nadšený úsmev.

Harry vyskočil na nohy hneď ako sa na neho vrhla kamarátka a zovrel ju v objatí. Ron ho potľapkal po ramene.

„Ako sa máte? Nevideli sme Vás celú večnosť!" vydýchla Grangerová, keď si posadali.

„Nádherné šaty, Meg." pochválila ma Ginny a ja som sa usmiala.

Konečne som mala pocit, že som doma.

Samozrejme mi tu chýbali Parvati a Lavender, ale tie som zahliadla na parkete s dvomi chalanmi z Durmstrangu a nechcela som ich rušiť.

Len na pol ucha počúvala rozhovor pri stole a zamyslene sa obzerala po sále. Dievčatá sa tu premávali v najkrajších habitoch, aké som kedy videla. Jedine ja som sa ukázala v muklovských šatách... a možno aj to bol jeden z dôvodov prečo na mňa tak Fudge zazeral.

Inak tu bolo naozaj veľa cudzích hostí, keďže takmer polovicu ľudí som nikdy ani nevidela.

Zrazu som v tom dave zazrela Billa, ktorý sa usmial a zakýval mi.

Tiež tu bol na stráži za Fénixov rád.

„A ako Vám to spolu klape?" vyzvedal Ron ako si odpil z ďatelinového piva „Noviny popísali celé strany. Mám pocit, že si o chvíľu vyhradia aj špeciálnu rubriku na tému Merry."

„Merry?" prekvapene som mu venovala pohľad.

„To je vaše spoločné meno." zasmiala sa Ginny.

Vyzerala, že sa cez náš „vzťah" už celkom preniesla. A to isté platilo aj o jej najmladšom bratovi. Veľmi dobre si pamätám ako sa ku mne správal Ronald ešte predtým ako sme odišli do KingSmuir.

Mohla som byť len a len rada.

„Aké meno?" Harry vyzeral rovnako mimo ako som bola ja.

„Vaše spoločné meno, chápeš? Me akože Megan a rry z Harryho takže spolu Merry." uškŕňal sa Fred „O chvíľu budú vaše tváre aj na kartičkách z čokoládových žabiek."

„Len to nie." pretočila som očami, keď všetci vybuchli do smiechu.

Znovu sa okolo nášho stolu mihol čašník a Fred objednal ďalšie ďatelinové pivá.

Pohľadom som zablúdila smerom k Dumbledorovi. Stretli sa nám oči ako nenápadne prikývol.

O chvíľu bude večera, počas ktorej budeme ešte viac všetkým na očiach.

Potom nás bude čakať tanec a nakoniec sa musíme nenápadne zamiešať medzi hostí a získať ich na stranu Fénixovho rádu.

Samozrejme, mali sme sa aj baviť, ale pochybovala som, že sa počas toho všetkého dokážem odviazať.

Kapela na balkóne začala hrať zvláštnu pomalú koledu a tanečný parket zaplnili študenti Ilvermorny.

So záujmom som pozorovala Američanov a myšlienky sa mi zatúlali smerom k Aidenovi, ktorý sám istý čas žil v USA. Dúfala som, že boli s Kadom v poriadku.

„Harry? Čo to máš na zápästí?" zrazu sa ku mne dostal Ronov hlas.

Odtrhla som zrak z parketu a zahľadela sa na Pottera.

Ten si vyzliekol čierne sako, odopol motýlika a teraz bol len v bielej košeli. Vrchné gombíky mal zvodne rozopnuté takže odhaľoval snedú kožu a po lakte vyhrnuté rukávy.

Chlapec prekvapene zamrzol s pohárom v ruke.

Na zápästí mu svietili vyryté atramentové písmená MECF.

Rýchlo si stiahol rukáv košele a zamrmlal „To nič nie je."

Stretli sa nám oči, ako som podvedome chytila svoju ruku na rovnakom mieste. Našťastie moje znamenie zväzku bolo bezpečne ukryté pod čiernymi saténovými rukavicami.

„Ty si sa nechal potetovať?" ďalej žasol Ron.

„Počkaj, čarodejníci poznajú tetovanie?" prekvapene som nadvihla obočie a snažila sa odviesť tému.

„Samozrejme!" vyhŕkol Weasley „Bill si chcel jedno dať, ale mamka mu nedovolila a Charlieho kamaráti v Rumunsku majú na ramene ohnivé draky!"

„Ako sa odlišuje muklovské tetovanie od toho čarodejníckeho?" vložila sa do debaty Hermiona, no zazrela som jej pohľad, ktorý venovala Harrymu.

Máš šťastie, že ťa kryjem.

Dumbledore nám nepovedal, čo všetko môžeme a nemôžeme povedať priateľom. A ak som dobre poznala Grangerovú, tá to nenechá len tak.

„Samozrejme, že sa hýbe a draky chrlia oheň. Vraj to môžeš dokonca aj trochu cítiť a potom máš na koži červené fľaky." nadchýňal sa Weasley.

„Podáva sa predjedlo!" zrazu sa ozval kúzlom zosilnený hlas rovnako ako keď oznámili príchod Fudgea a hudba utíchla.

Kapela začala hrať jemnú komornú melódiu, keď sa hostia presúvali k množstvom okrúhlych stolov roztrúsených po sále.

Veľká Sieň teraz vyzerala ešte skvostnejšie. Osvetlenie jemne ztmavlo, vo vzduchu začali poletovať svetielka podobne ako svetlušky počas letnej noci.

Neville a Ginny sa vyparili k svojmu stolu a Fred sa ospravedlnil a vybral sa za Angelinou.

Cítila som na sebe Fudgeov pohľad, keď som sa postavila a upravila si šaty. Na malú chvíľu zavrela oči ako sa mi zatočilo v hlave.

„Megan." Potter ma chytil za ruku. „Si v poriadku?"

„Len si musím odskočiť." zhlboka som sa nadýchla a otvorila oči.

Vyvolený na mňa hľadel, v očiach sa mu odrážala starosť a mňa zahrialo pri srdci.

„O chvíľu sa vrátim." zamrmlala som mu do ucha a pre lepší efekt na líce venovala jemný bozk.

Zahryzol si do pery ako som sa odtiahla, no nechal ma ísť.

Po veľkej sále práve pobehovali desiatky čašníkov a roznášali predjedlá. Snažila som sa dostať čo narýchlejšie k východu, keďže mala pocit akoby na mňa svietili svetlá reflektorov.

Kútikom oka videla všetky tie pohľady, to ako si ma premeriavali od hlavy až po päty a nemohla uveriť, že ešte pred tromi mesiacami som bola prakticky neviditeľná.

Vykĺzla z vysokých dubových dverí a ocitla sa vo Vstupnej hale.

Bola takmer prázdna, keďže sa všetci nachádzali na večery. Pri veľkolepom vianočnom stromčeku stál Snape s dvomi mužmi, ktorých som zazrela vo Venue a ticho sa rozprávali.

Keď ma zbadal, okamžite sa ku mne prihnal a zamračil „Máte byť na plese, Fosterová!"

„Potrebujem ísť na toaletu, pane." odolala som pretočiť očami, keďže Snape to naozaj trochu preháňal.

Odmerane prikývol, no keď som sa otočila a kráčala hore schodami pridržujúc si šaty, mohla som na sebe cítiť jeho pohľad zavrtávajúci sa do môjho chrbta.

Na kamennej chodbe na prvom poschodí nebolo ani stopy po živej či mŕtvej duši. Aj tu zo stropu viselo imelo a vianočné ozdoby.

S malým úsmevom prechádzala okolo obrazov s driemajúcimi obyvateľmi a vychutnávala si pocit, že som späť v Rokforte.

Možno keď na pár sekúnd zatvorím oči, dokážem si predstaviť aké to je žiť normálny život.

Na prvé záchody som natrafila až po dvoch minútach. Venovala som letný pohľad zrkadlu a potom sa zatvorila do prvej kabínky.

Zrazu sa ozval smiech ako do miestnosti vtrhli nejaké baby.

„Ten chalan z Durmstrangu je neskutočne zlatý..." rozplýval sa dievčenský hlas ako sa ozvali kroky vysokých opätkov.

„Celý čas sa na teba pozeral." pripustil neochotne druhý, ktorý mi prišiel povedome.

Niekto pustil kohútik s vodou.

„Myslíš, že by som sa mala ozvať prvá?"

„Nebuď hlupaňa, Daphne!" zahriakol ju ďalší hlas a mne bolo hneď jasné, kto to je. „Nech sa chlapec činí. Prečo by si mu to mala uľahčovať?"

Pansy Parkinsonová.

„Ty to Dracovi tiež uľahčuješ." dotknuto odvetila Daphne ako sa ozval sa zvuk zipsu.

„Koľkokrát som ti povedala, že môj a Dracov vzťah nebudeme rozoberať?" zavrčala Parkinsonová. „A ak ťa to zaujíma, sme len kamaráti s výhodami, takže mu to môžem uľahčovať ako chcem."

Na malú chvíľu sa rozprestrelo ticho, v duchu som si predstavila ako si čarodejnice nanášajú vrstvu rúžu či upravujú vlasy.

„Ak sme už pri chalanoch, nikdy som nemyslela, že to poviem, ale Potter vyzerá naozaj sexi."

Snažila som sa rozoznať hlas, ale naozaj netušila, kto to môže byť.

Pravdepodobne ďalšia slizolinčanka.

Ozval sa pobavený smiech.

Millicent Bulstrodová.

„Potter ma vôbec nezaujíma." vyhlásila Pansy ako sa jej kamarátka upokojila. „Hraje sa na hrdinu presne ako mu to Dumbledore káže."

„A čo Fosterová?" opäť sa ozvala Daphne. „Mohli sme čakať, že sa zjaví v muklovských šatách."

„Je to predsa humusáčka..." zasmiala sa neznáma slizolinčaka a ja som zovrela ruky v päsť„..ktorá sa snaží za každú cenu zaujať."

Nádych. Výdych.

Nemohla som predsa dopustiť aby teraz vybuchlo magické jadro.

„Dúfam, že sa vráti späť odkiaľ prišla." zavrčala Pansy ako sa vypol kohútik a potom dievčatá klopkajúc opätkami odišli preč.

Nahnevane som si zahryzla do pery a vykĺzla z kabínky.

Parkinsonová a jej banda mi teda rozhodne nechýbali.

Dopotácala som sa k umývadlu a zahľadela sa na seba v odraze.

Po tom všetkom čo sme s Harrym za tie dva mesiace prežili mi prišlo ohováranie slizolínčankami ako trápna detská hlúposť.

Pre istotu som ešte skontrolovala dýku, ktorá bezpečne zostala na svojom mieste a rovnako i prútik, ktorý som tiež upevnila za gumičku podväzku.

Každú chvíľu ma bude Potter hľadať.

Určite sa už podávala hlavná večera a odnášalo predjedlo a ja som vďaka Parkinsonovej stále trčala na záchodoch.

Vybrala som sa teda k dverám a kráčala po prázdnej chodbe späť. Aj teraz sa od stien odrážala ozvena mojich krokov.

Zrazu sa niekto vynoril na druhom konci chodby pri schodoch a ja som okamžite v mužskej postave spoznala Draca Malfoya.

O môj bože.

Človek je späť na Rokforte päť minút a už sa musí zapliesť s najväčšími idiotami na škole?!

Nádych. Výdych.

Sklonila som hlavu a snažila sa byť čo najviac neviditeľná ako sme šli oproti.

Možno si Malfoy tiež potrebuje len odskočiť a nechá ma na pokoji...

Samozrejme, že som bola zbytočne naivná, keďže ma čarodejník, ako sme sa míňali, schmatol za zápästie.

„Zdravím Fosterová, dlho sme sa nevideli." na tvári sa mu zjavil úškrn.

„Škoda, že to nevydržalo." sladko som sa usmiala.

Premeral si ma od hlavy po päty a potom sa mi znovu zahľadel do očí. Tváril sa rovnako ako vždy, cez jeho masku neprenikli žiadne nežiadúce emócie.

„Myslíš, že si nedotknuteľná..." zašepkal mi do ucha, jeho hlas chladný a tvrdý „...ale ubezpečujem ťa, že na každého raz príde. Skôr či neskôr."

Zahryzla som si do pery.

Čo všetko Malfoy vedel?!

Jeho otec bol smrťožrútom a možno sa ním stal už i on.

Ale Voldemort predsa nemal tušenia o magickom zväzku, nie?!

Šiel po mne len vďaka tomu, že som bola Potterova milovaná...

„Mám to brať ako vyhrážku?"

„Ber si to ako chceš." tvár skrútil do grimasy „Ale ak by som bol Potterom, nenechával by som ťa ani sekundu o samote."

„Viem sa o seba postarať, ďakujem." snažila som sa mu vykrútiť, ale držal ma naozaj pevne.

„Takže už naďalej nie si to vystrašené dievčatko, ktoré sa triaslo keď som ju zahnal do kúta...?"Malfoy vyzeral, že si našu situáciu viac než užíval ako prstami zľahka prešiel po mojej rukavici, cez rameno až k perám. „Chýbalo mi..."

„Presne tak." zavrčala som, vytrhla sa mu a namierila na neho prútik.

Chlapec však nezaostával a behom sekundy sme sa prepichovali vražednými pohľadmi a mierili prútikmi na hrude.

„Viem, že nie si len Potterova kurva." precedil „Viem, že v tom je oveľa viac. A prídem na to..."

Cítila som ako sa vo mne zdvíha obrovská vlna hnevu a strachu.

„Vybrala si si zlú stranu, Fosterová." zakrútil hlavou.

Zrazu sa za jeho chrbtom zjavil muž v čiernom plášti.

Severus Snape.

Ako nás zbadal, prekvapene nadvihol obočie no v očiach sa mu zjavil blesk.

„Čo to tu máme..." naklonil hlavu ako som sklonila roztrasenú ruku s prútikom. „Pán Malfoy ak si chcete zháňať spoločnosť na noc, nemali by ste to robiť násilím. Určite existuje aj povoľnejšia cesta. Napríklad elixír lásky, nemyslíte?"

Chlapec sklonil prútik, strčil si ho do vrecka spoločenského habitu a venoval profesorovi krivý úsmev „Samozrejme, pane."

„Výborne, ale ako som si stihol všimnúť, slečna Fosterová je na plese v spoločnosti pána Pottera, takže najskôr by ste sa mali zbaviť toho chlapca, aby ste neskôr neriskovali vlastné zdravie."

„Budem na to myslieť." zamrmlal, venoval mi posledný chladný pohľad a odkráčal dole po schodoch.

„A vy..." vyprskol až som od strachu nadskočila „...Albus Vám dosť jasne vysvetlil, aká je vaša úloha na plese, tak prečo Vás nájdem na opustenej chodbe v súboji s Malfoyom?!"

„Ja...on..." habkala som a snažila zo seba dostať rozumné slovo.

„Ani netušíte aké to je nebezpečné, hlupaňa!" zavrčal „Nemôžete nikomu veriť a synovi Luciusa už vôbec nie!"

„Ja mu neverím..." dostala som zo seba.

„Teraz schováte ten prútik, vrátite sa na ples a budete pokračovať podľa plánu. A ak Vás nachytám niekde kde ste nemali byť, budete sa zodpovedať mne osobne!" zúrivo šepkal a ja som okamžite prikývla.

Zvrtol sa na päte a odišiel dolu po schodoch zatiaľ čo som si odkladala prútik a snažila sa upokojiť.

V tú sekundu som netušila, či viac nenávidím Malfoya alebo Snapea.

Ale jedno som vedela isto.

Ten prvý bol na druhej strane.

Ten prvý pracoval pre Voldemorta.

A/N:) Zdravím baby! ♥ Najdlhšia najočakávanejšia (po 100 rokoch) časť v dejinách Wattpadu, nie?! :D Len bez poznámky autora mala 7900 slov! Wau! A to som originálnu nedopísanú kapitolu rozdelila na dve polovice. Takže toto je jedna a ešte vás čaká pokračovanie plesu v druhej.

Čo na to hovoríte? :) Naozaj som veľmi veľmi zvedavá na Vaše názory ♥ a teraz k novinke...

NEUVERÍTE, ALE O 3 HODINY ODCHÁDZAM DO LONDÝNA! VŠETKO JE NA POSLEDNÚ CHVÍĽU, KEĎŽE MI TO RODIČIA DODATOČNE DAROVALI K 18. NARODENINÁM, KTORÉ SOM MALA ZAČIATKOM JÚLA! 

Londýn bol môj najväčší sen celé roky a nemôžem sa dočkať ako sa ocitnem na Tower Bridge a budem zízať na Big Ben a objímať všetky telefónne búdky, ktoré nájdem ♥ 

A dokonca *hlboký nádych a výdych* pôjdem do ŠTÚDIÍ HARRYHO POTTERA! Normálne som sa takmer rozplakala od šťastia! Nedúfala som, že sa tam niekedy vôbec dostanem a teraz uvidím na vlastné oči Veľkú Sieň, Šikmú uličku, Rokfort, prístenok pod schodami, skrátka všetky kostými, prútiky, elixíry, priestory kde sa filmy natáčali... skrátka všetko ♥ (a ak stihneme tak pôjdeme i na King Cross Nástupište 9 a 3/4

Naozaj som momentálne najšťastnejší človek na svete ♥ a preto som Vám chcela pred odchodom venovať takúto dlhú kapitolu, keďže ste dlho čakali a nechcela som aby ste čakali ešte o týždeň dlhšie. 

Vaše ohlasy pri minulej poznámke i kapitolách boli neuveriteľné! ♥ Naozaj veľmi pekne ďakujem za neskutočnú podporu! ♥

Samozrejme všetko budem fotiť a viem, že nemá každý možnosť dostať sa do štúdií takže ak by bol záujem, mohla by som vám pridať časť v ktorej bude všetko o návšteve štúdií  a hlavne fotky ♥

Napíšte mi prosím v komentároch vaše názory na kapitolu, na Londýn, na štúdia HP, na čokoľvek ♥ Nebudete tam niekto na budúci týždeň? Pokojne by sme sa mohli stretnúť ! ♥

I love you all! ♥