Stála som pred riaditeľnou spoločne s Harrym po svojom ľavom boku a čakala na McGonagallovú. Mala nás odviesť do klubovne.

Bolo to šialené.

Cítila som sa ako pes, na ktorého treba dávať pozor či po ceste neuhryzne bezbranné dieťa.

Pred dvomi hodinami nás pustili z nemocničného krídla...

Smiešne.

Dokázali sme sa od neho držať len pár úbohých hodín.

Prebrala som sa z únavy, vypočula si kázeň od Pomfreyovej, dostala elixír na pľúca, keďže ma stále napínalo na kašľanie, osprchovala sa v nemocničnej kúpeľni a prezliekla do čistého habitu.

Potom absolvovala rozhovor s McGonagallovou, navečerala sa spoločne s Harrym v liečitelkinej kancelárii, keďže do nemocničného krídla doviedli ďalších priotrávených študentoch od dymu a nás od nich chceli udržať, čo najďalej.

Ako keby sme boli nakazení nejakou nevyliečiteľnou infekciou.

Chorí.

Nebezpeční.

Šialení.

Bolo mi z toho všetkého zle. Z celej tejto poondiatej skurvenej situácie!

Možno som bola slabá. Možno. Ale bolo mi to jedno. Stačil deň, aby som pochopila, že takto sa ďalej už nedá fungovať...

Toto má byť život?

Úbohé prežívanie doch vyvrheľov spoločnosti.

Po Dumbleodorových slovách som ostala zahanbená. Ale my naozaj nemôžeme za to, že tou hnusnou odpornou mágiou ubližujeme....

Harry mlčal. Od toho incidentu, od vtedy ako sme sa prebrali v nemocničnom krídle... odvtedy neprehovoril ani slovo.

Nič.

Bol ticho pri Pomfreyovej, McGonagallovej i Dumbledorovi.

Všetko si vypočul zo sklonenou hlavou a očami na zemi.

Otočila som sa čelom k nemu a aj teraz som ho našla s pohľadom sklopeným dolu, ako si nervózne hryzie spodnú peru, ako má dlane v päste a nechty tvrdo zabára do kože.

Tak veľmi sa trápil.

Trpel každou sekundou, neľutoval seba, ale ostatných... On každého zachraňoval, neubližoval.

Vedel, že kvôli jeho vine mohli zomrieť študenti...

A mučil sa. Mučil sa myšlienkami... mučil sa lebo vedel, že za to všetko mohol on...

Musela som mu pomôcť a niečo urobiť. Nechcela som, aby ešte viac padal do tej priepasti viny a hnevu.

"Harry." oslovila som ho mäkkým hlasom.

Nereagoval.

"Harry." vyskúšala som to opäť.

Nič.

Hlasno som preglgla, dodala si odvahu a oboma dlaňami chytila jeho tvár. Chrabromilčan razom uprel svoje smaragdy smerom na mňa.

Hľadeli sme si do očí, ja som ho stále držala a palcami dlaní jemne hladila lícne kosti.

On pootvoril pery, vystrčil jazyk a navlhčil si tie mäkké vankúšiky.

Mala som pocit, že sa okolo nás všetko zastavilo.

Že čas i priestor zmizli a my sme zostali osamotení vo vzduchoprázdne.

V ušiach som počula šum vlastnej krvi a srdce mi bilo šialenou rýchlosťou. Oblievala ma horúčava, ako sme naďalej bez pohnutia stáli na mieste a opätovali si pohľady.

A v tej chvíľke sa v diaľke pustila hudba. Jemná, pomalá, zmyselná...

Prekvapene som sa rozhliadla vôkol seba, no žiaden zdroj som nenašla... Obaja sme natŕčali uši, aby sme počuli, čo najviac...

Bolo to ako droga... opojný pocit sa vlieval do našich žíl... pomotával hlavy... ošalieval zmysli...

Ak takto účinkujú omamné látky potom na nich chcem zostať závislá až do konca života.

Eufória.

Vzrušenie.

Adrenalín...

A potom všetko z ničoho nič ustalo. Hudba zmizla, bublina okolo nás sa vyparila...

Do sklenených tabúľ okien opäť búšil vietor, niekde za gobelínom ujúkal Zloduch a ozvalo sa staré známe mňaučanie Filchovej mačky, pani Norrisovej.

Odskočili sme od seba, ako keby sme sa popálili a keď som sa otočila ku dvom príšerám, ktoré strážili Dumbledorovú pracovňu, na tom mieste stála McGonagallová s úžasom v očiach.

"Čo to malo znamenať?" vydýchla a upierala na nás svoj prísny pohľad.

Hanblivo som skenovala zem, no Harry sa ozval "Účinky spojenej mágie našich jadier. Nestávajú sa len pri zlých emóciách, ale aj pri tých dobrých. Toto bola tá druhá možnosť."

"To je neskutočné." žmurkala, no potom opäť nadobudla svoj za-každú-cenu-racionálne-chovanie postoj. "Takže pôjdeme."

Nasledovali sme jej chrbát a ukradomky po sebe pokukovali. Stále som predýchavala to, čo sa pred pár sekundami odohralo.

Ak by sme sa k sebe bližšie naklonili...

*

McGonagallová počkala až kým sa pred nami neotvoril portrét s Tučnou pani. Naozaj mi to prišlo trošku pritiahnuté za vlasy.

Sme nebezpeční len keď nás pohltí hnev. Nenapadneme náhodného študenta alebo po niekom nezačneme len tak pre nič za nič vrhať kliatby.To oni z nás robia netvorov, prírodné javy...

"Dávajte si pozor."

"Dobrú noc." zamrmlala som naspäť a nechala Harryho, aby otvorom v stene prešiel ako prvý.

Okamžite, ako som nohu položila na jasnočervený koberec v klubovni, sa zovšadiaľ ozval hlasný krik a jačanie.

Prekvapene som zamrzla na mieste, keď študenti vyšších ročníkov stáli, vrieskali a tlieskali.

Nám.

"Tu je náš hviezdny pár!" ozval sa z megafónu veselý hlas Leeho Jordana, ktorý stál na kresle, takže vytŕčal.

Nato všetci začali oslavovať alebo-čo-to-vlastne-stvárali ešte viac.

Stihla som si všimnúť stoly plné rôznych maškŕt a jedla, takže niekto musel vybrakovať kuchyňu. Plus, každý v ruke zvieral ďatelinové pivo či tekvicový džús.

Harry ma k sebe ochranitelsky pritiahol bližšie, keď sa na nás vrhol nadšený dav. Cítila som sa ako nejaká hollywoodska hviezda.

Takéto privítanie som určite nečakala...

Bolo to šialené ako sa na nás lepili študenti, objímali či zúfalo chceli dotknúť. Prekrikovali sa, ťahali ma, strkali a ja som sa cítila ako kus mäsa o ktoré sa bijú vyhladované šelmy.

Prišlo mi zle, zatočilo v hlave a mala som pocit, že ak nevypadnem z toho hluku, dusna, tepla a mora tiel, omdliem.

Našťastie si to niekto všimol, razil si cestu cez ľudí, schmatol ma za ruku a pritisol tesne k sebe.

Podarilo sa mu vyvliecť ma z centra diania v ktorom chudák Harry zostal sám.

"Sadni si." vtlačil ma do kresla v najvzdialenejšom rohu klubovne a o pár sekúnd do rúk vtisol pohár "Napi sa. Vyzeráš bledo."

"Ďakujem Fred." zdvihla som pohľad od čaju a unavene sa na neho usmiala. "Za všetko."

"To nič nie je." ledabolo mávol rukou ako klesol na ošúchanú taburetku oproti mne. "Pamätáš, ako som ti ako prváčke sľúbil, že na teba budem dávať pozor?"

Len som prikývla.

"Tak vidíš. Nechcem počuť žiadne námietky!" uškrnul sa a potom zvážnel "Mám ťa rád Meg."

Hľadela som na jeho weasleyovské ryšavé vlasy, tvár posiatu pehami a široký úsmev.

"Aj ja ťa mám veľmi rada, Fred."

Len sa ďalej usmieval a naklonil bližšie, aby mi z tváre odhrnul neposlušný pramienok a založil ho za ucho.

"Musíš byť v strese. Z toho všetkého, čo sa okolo teba teraz deje." smutne konštatoval, keď pozoroval večierok v plnom prúde a kde Lee predstieral, že je ja a chcel unikajucému Harrymu vlepiť bozk na líce.

Samozrejme ho v jeho divadielku podporovali nadšené ovácie.

"Dáš si niečo?" ponúkol ma ako sa po pár minútach postavil a ukázal na stôl prehýbajúci sa pod kopou sladkých dobrôt a drinkov.

"Zatiaľ nie, ďakujem."

Fred na mňa posledný krát mrkol a namieril si to cez dav a hlasnú hudbu na druhú stranu klubovne.

Unavene som si položila hlavu na opierku kresla a zatvorila oči.

Z prvého dňa späť som bola vyčerpaná a mala strach ako to bude pokračovať ďalej...

"Ahoj." vedľa mňa vyčerpane dosadol na Fredovo miesto Harry a keď som otvorila oči, mohla som vidieť ako si zložil okuliare a prehrabol spotené vlasy prilepené o čelo.

"Utiekol si Leemu?" zasmiala som sa pri pohľade na zmoreného chlapca pred sebou.

"Podstrkuje šiestakom vracačky." opätoval mi úsmev. "Je to šialené, nie? Cítim sa ako v prváku, keď všetci prvýkrát zbadali Harryho Pottera či v minulom roku, keď som sa stal šampiónom a získal to zlaté vajce."

Obaja sme sledovali študentov, ako sa smejú, popíjajú, tancujú či len tak debatujú v kútoch miestnosti.

"Ja som už na pozornosť viac-menej zvyknutý, ale pre teba to musí byť ťažké." naklonil sa bližšie, takže keď prehovoril, cítila som jeho príjemný horúci dych s jemným závanom pepermintu. "Som na teba naozaj pyšný, Megan."

Sčervenela som ako rajča a radšej si bleskovo odpila z čaju, aby som unikla rozpakom, ktoré ma po jeho pochvale zaliali.

Nestihla som, našťastie, zareagovať. Vtrhli k nám Hermiona s Ronom.

"Bavíte sa?" uškŕňal sa ryšavec, v jednej ruke ďatelinové pivo, v druhej nedojedený melasový koláčik.

"Ron!" zamračila sa na neho Grangerová. "Ten požiar..." stíšila hlas "...ste v poriadku?"

Zahryzla som si do pery. Hermiona určite niečo tušila. Tušila, že dnešný incident má niečo spoločné s nami...

"Máme sa fajn. Nemusíš sa báť." podráždene zavrčal Harry.

"Tak prepáč! Predstierate, že ste vo vzťahu, miznete po dvoch hodinách, aby ste mohli odpadnúť, pri vašej prítomnosti sa dejú šialené veci a rastie množstvo i sila mágie vo vzduchu. Cítim ju! Aj na hodine Obrany sa dala vycítiť. Bola nenormálne silná!" šepkala a hrudník sa jej nadvihoval rýchlosťou blesku.

"Viem, že sa niečo deje a vy z nás len robíte bláznov! Takto to ďalej nemôže ísť, Harry." dodala.

Bolo mi jej ľúto. Najradšej by som sa jej sama zdôverila.

"Myslíš, že ma to baví?! Myslíš, že som si to sám vybral?! Lebo nevybral, Hermiona." zúrivo odšepkal, dávajúc si pozor, aby ho žiaden študent nepočul.

Založila si ruky na prsiach, vyskočila z kresla s rozkazom "Ideme Ron!" a ťahala ho preč.

Ten so zúfalým výrazom venoval pohľad Harrymu, ktorý naznačoval "Čo narobíš? Ženy." a nechal sa odvliecť.

Potter si založil tvár do dlaní.

Rozpačito som sa zavrtela na svojom mieste. Čo som mu na to tak asi mala povedať?

Namiesto toho som sledovala Parvati s Lavender, ako sa obe chichotajú a ako na Parvati letmo pokukuje Seamus.

Cítila som sa úplne mimo diania.

Nechýbalo mi vedieť, kto s kým chodí a kto sa s kým rozišiel. Bolelo ma, že nie som medzi dievčatami.

Z tej hlasnej hudby mi po dvadsiatich minútach dunelo v hlave, výkriky zlievali do jedného a ak nás spoločne s Harrym vytiahli tancovať valčík, rezignovala som úplne.

Miestnosť sa už trochu vyprázdnila. Predsa, zajtra je ešte len utorok a ide sa školy.

"Pôjdeme?" spýtavo nadvihol obočie Potter a ja som len prikývla.

Dopila som džús, odložila pohár, popriala pár najbližším študentom dobrú noc, aj keď nás všetci volali naspäť a nechceli pustiť na schodisko smerom do spální.

Spoločne sme prešli dverami, chlapčenskými, dostali sa dlhou chodbou až pred komnatu piatakov.

Harry otvoril dvere a pustil ma dnu prvú.

Zo záujmom som sa obzerala dookola. Izba vyzerala rovnako ako tá dievčenská, len s menším bordelom o veľkosti výbuchu atómovej bomby. Postele s baldachýnom, vysoké okná...

Chrabromilčan ma viedol úplne dozadu k svojej posteli, ktorá vyzerala najčistejšie. Vedľa nej bola tesne vtisnutá ďalšia, moja.

"Tu spí Ron." ukázal na tú oproti svojej. "A tam Seamus, Dean... Neville je pri dverách."

Momentálne boli všetci chalani ešte dole na "párty" takže sme mali ako-také súkromie.

Našla som pri posteli aj svoj kufor s vecami, dokonca aj vyhradené miesto pre moje oblečenie.

"Dumbledore sa stará." uštipačne prehodil Harry, ako sa začal vyzliekať.

Bez ostychu. Priamo predo mnou.

Stiahol si dolu kravatu, rozopol gombíky na snehobielej košeli a tú odhodil na zem. Mohla som tak opäť vidieť jeho dokonalé telo. Snedú kožu, jazvou lemovanú kľúčnu kosť, svaly po metlobale...

Rýchlo som odvrátila pohľad, aby nezistil, že na neho zízam.

"No, hm, a za ten neporiadok sa ospravedlňujem. Viem, že vy baby si potrpíte na čistotu." ozval sa, keď som stála otočená chrbtom k nemu a čelom k oknu, aby sa mohol prezliecť do pyžamových nohavíc.

"Nemôžeš za to." uškrnula som sa. "A vy chalani ste v tomto otrasní."

Začula som za sebou pobavené uchechnutie. Zacítila som jeho osobu priamo za sebou preto mi ušlo prudké vydýchnutie.

"Nebudem sa pozerať." poznamenal s grimasou na tvári ako som prešla okolo.

Hodila som do neho sukňu.

"To má byť nejaký návrh?" zasmial sa, keď ju zo záujmom otáčal v rukách a prstami hladil látku.

"Blbec." uľavila som si, presvedčila sa, že je stále otočený k oknu a rýchlo odopla podprsenku.

Rýchlosťou blesku na seba navliekla nočnú košeľu. Uniformu i spodnú bielizeň naskladala na kôpku (to druhé som schovala na spodok) a vyhlásila "Môžeš."

Harry sa otočil s iskierkami v očiach, úsmev sa mu stále pohrával na perách.

"Varujem ťa, že ak prídu chalani, zbuntošia celé okolie." prehovoril, keď hľadel, ako som unavená klesla do nadýchaných voňavých perín.

"To je jedno. Za pár minút aj tak odkviceneme ako zhnité hrušky." zamrmlala som, zahrabaná v prikrývke až po uši.

Harry zostal ticho, bolo počuť ako si ľahol do svojej postele a sfúkol sviečku, takže miestnosť sa ponorila do tmy.

Chvíľku som sa prevracala, hľadajúc vhodnú polohu na spánok, keď ma niečo napadlo. "Dúfam, že nečakajú, že spolu budeme spať v jednej posteli, že nie?"

Potter sa ku mne prekvapene otočil "Vieš, že ma to vôbec nenapadlo?"

"Ide o to..." začala som "...že sme "spolu" len pár dní, takže..."

"Hm, jasné." úškrn v jeho hlase bol očividný "Ale po dnešnom zmiznutí pred obedom z hodiny Elixírov si aj tak všetci myslia..."

"Ja viem, čo si myslia, jasné?" zapišťala som, červená až na zadku.

V tme to našťastie nebolo vidieť.

Harry sa na mojej reakcii len zasmial.

A potom, po pár minútach ticha, keď si asi myslel, že už spím a nemôžem ho počuť, dodal "Nie je to až taká zlá predstava."

*

V hlave sa mi odohrával báznivý sen o tom ako jazdím na gaštanovohnedom poníkovi, ktorý sa vlastne viac podobal na Hagridovho psa Tesáka a naháňa ma Umbridgeová spoločne s Leem a obaja kričia, aby som ochutnala novú edíciu zamdlievačiek...

Zrazu sa však ozval strašný tresk, ja som vrátila do reality a prudko posadila na posteli.

Musela som prižmúriť oči pred svetlom zo štyroch prútikov a spamätať sa z toho, že už viac nesním.

Vedľa mňa sedel rozospatý Harry, vrabčie hniezdo a bez okuliarov.

"Ste normálni?" zahučal do izby na štyroch chlanov, rehotajúcich sa ako kone.

"Naši milenci sú hore!" zajačal nadšene, tuším, to bol Dean.

"Bohužiaľ." odvetil so zívnutím Potter "Koľko je hodín?"

"Bude tri."

"Tri? To ste boli doteraz v klubovni?" ozvala som sa a pretierala si oči.

"Hej. Okolo jednej sa to roztočilo a mali ste vidieť, čo stvárali siedmaci so šľahačkou a pudingovým krémom." škeril sa Seamus, ako sa prezliekal do pyžamy.

Ron už takmer spal na nohách, Harrymu len kývol na dobrú noc a hneď zaliezol do svojej postele.

"Radšej to nechcem vedieť." opäť zívol Potter a načiahol sa za prútikom na nočnom stolíku. "Accio!"

Do nastavenej dlane mu prilevitoval džbán s vodou, ktorý zvyčajne obýval parapet.

"Inak by ma ani vo sne nenapadlo, že vy dvaja po sebe idete." ďalej hovoril Seamus, keď si tiež prišiel po dúšok vody.

"Tebe sa Harry nečudujem, aj keď už dlhšie pálim za Parvati, Megan nie je zlý úlovok." pokračoval, na čo sa zmieňovaný skoro zadusil a začal prskať kvapky všade navôkol.

Ja som pre istotu mlčala a robila sa, že už opäť spím.

"Eŕŕŕm..."

"Ernie nebol nadšený, keď to zistil."

"E-ernie?" vykoktal Potter, keď sa postupne upokojil.

"Hej, Macmillan, bol s Meg minulý rok na Vianočnom plese, nevšimol si si? Mala na sebe také dlhé modré šaty a vyzerala dobre. Čudujem sa, že šla práve s bifľomorčanom."

"Nie, nevšimol..." trpko prehodil Harry.

"No a jemu sa páči." dodal s úškrnom a odobral sa do postele.

Dean a Neville všetko načúvali, z Ronovej strany sa už ozývalo chrápanie.

To s Erniem pre mňa nebolo žiadnou novinkou. Už od rozhovoru vo vlaku s Lunou, kde mi veľmi ochotne prezradila (vybafla na mňa), že ma Ernie už viac neberie len ako kamarátku. Ja som sa však na iného chalana nedokázala ani len pozrieť.

Moje srdce si pre seba ukradol len Harry aj keď to vôbec netušil.

"Meg som si nikdy veľmi nevšímal." začal Dean, no predtým sa uistil, či spím (Ha! Smola!).

Práve som sa ocitla na skupinovom ohováraní mojej osoby alebo..?

"Bola to sivá myš... jedine vďaka Parvati a Levander som vedel, že je v našom ročníku, ale príde mi celkom fajn." pokrčil plecami.

"Hej a raz si mal o nej aj mokrý sen." rozrehotal sa Seamus.

Takmer ma porazilo a od šoku som zabudla, že mám predstierať spánok. Zákerná červeň sa rozliala po celej tvári a rozpaky posiali telo.

Vedela som, že sú chalani v puberte nadržaní ako králiky a hodnotia/snívajú/uhm... uspokojujú sa nad takmer každou babou na škole, ale ja?

O môj bože...

"Tak to ti gratulujem, spomenúť to pred jej chalanom." uštipačne zasyčal Dean a prebodol Seamusa vražedným pohľadom. "Ak ma Harry teraz zabije..."

"Nezabije." pobavene zavrtel hlavou Potter "Ale!..." odmlčal sa "...neželám si, aby sa to opakovalo, jasné?" v jeho hlase bolo počuť majetnícky podtón.

Bol až taký dobrý herec?

Dean okamžite prikývol, Seamus pre istotu tiež, len Neville zapípal "Je naozaj milá, Harry. Vybral si si správne."

Potter klesol do vankúšov, cítila som na sebe jeho pohľad ako odvetil "Ja viem, Neville, ja viem."

A/N: Hi! Dnes mám toho dosť na srdci, takže dúfam, že nebude vadiť ak sa poznámka trošku pretiahne.

V prvom rade sa vám musím ospravedlniť, že ako vždy meškám s pridávaním, ale našťastie pre mňa, mám na to dôvod. Posledné dva týždne som bola odcestovaná vo Francúzsku, presnejšie v Monte Carlu (Monaku) ktoré vrelo odporúčam. Jednoducho nádhera, úžasne teplo a keď som počítala koľko okolo mňa prešlo Ferrari za minútu boli to naozaj vysoké čísla. Luxus, jachty, kasína, pláže, bohatstvo... taký život si viem predstaviť :D

Teraz som však späť v realite a keďže zajtra idem prvý krát do školy, už teraz mi lepí. :/ Dozvedela som sa, že máme nové profky (vraj otrasné) takže hurá :(

Veľmi ma potešilo keď som sa konečne pripojila na wifinu a zavalili ma upozornenia z wattpadu. Väčšina to boli votes i vaše úžasné komentáre.

No najviac som zostala príjemne prekvapená a šťastná, keď som zistila, že niektorí z vás ma nominovali na #Wattys2015 jeseň v kategórii Fantasy a Najlepší spisovateľ. Ani si neviete predstaviť, čo to pre mňa znamená. Len ten pocit, že si na mňa i na moju story spomenul je krásny. Veľmi pekne ďakujem ♥ 

Aj vďaka tomu som si vstúpila do svedomia a sľúbila si, že sa jednoducho musím polepšiť a pridávať častejšie. Už len kvôli vám a kvôli tomu, že aj mne samej Magical Love prirástlo k srdcu ♥

Samozrejme, čím viac ma podporíte komentármi ale aj skritizujete, nakopne ma to k písaniu a new part tu bude čo nevidieť. 

Ešte raz ďakujem za reakcie k minulej kapitole. I love you! ♥