V tom okamihu som zažívala najhoršie chvíle strachu v mojom doterajšom živote. Srdce mi bilo o preteky a prsty triasli na rukách.

Uháňali sme po chodbách, Harry ma ťahal za sebou a ja som si pridržiavala jeho obmotané tričko na poranenej ruke.

"O-o-o chvíľu začne ú-únava." zafunela som, keď sme zabočili za najbližší roh.

"Viem." vydýchol, keďže mu pravdepodobne nerobilo problém rozprávať tak ako mne."Musíme sa ponáhľať. Ak sa Umbridgeová preberie a spomenie si čo sa stalo..."

Konečne sa začal aj on obávať a tak som nebola jediná spanikárená ustrašená duša.

Vbehli sme do chodby, kde sídlila aj riaditeľňa, keď sa nám zrazu zjavil v ceste netopier. Teda Severus Snape, ale to je takmer to isté, nie?

"Čo vy tu dvaja hľadáte?!" zamračil sa.

Okamžite nám bolo jasné, že nemá dobrú náladu. Ale kedy ju Snape mal? Možno v minulom živote.

Obaja sme zarazene mlčali.

"Odrezali vám jazyky?!" zasyčal podráždene "Nemáte byť náhodou po škole u Dolores Umbridgeovej?"

Nemala som v pláne povedať profesorovi pravdu. Neverila som mu.

Potter sa tiež zamračil. "Musíme sa stretnúť s Albusom Dumbledorom. Je to súrne."

"Vážne? A čo mu také výnimočné potrebujete povedať?" zatiahol Snape a neveriacky nadvihol obočie.

Vedela som, že s ním ani nepohneme. Harry zaťal sánku.

"Nehnevajte sa, ale už minulý rok ste ma zdržali na ceste k Dumbledorovi a kvôli tomu zmizol Barty Crouch, ktorého stihol jeho syn za ten čas zavraždiť... Preto by ste nám mohli uhnúť z cesty, nie? Nechceme aby sa tá istá chyba opakovala. Myslím, že je to dosť dobrý dôvod..."

Šokovane som pootvorila ústa nad chlapcovou drzosťou.

Síce som presne nevedela o akom incidente hovoril, ale minulý večer mi vysvetlil kto bol Bartemius Crouch Junior i to, že sa zbavil svojho otca.

Profesor skamenel, celkom ochromený Potterovými slovami, keď ma zrazu z ničoho nič premohla obrovská vlna únavy a ja som sa viac nedokázala udržať na nohách. Zasiahlo ma to tak nečakane až mi vyrazilo dych.

Na moje šťastie som zacítila teplú náruč, ktorá ma zachránila pred pádom na zem a potom upadla do čiernočiernej temnoty.

*

Niekde za oknom zahúkala sova a Severus podráždene zaškrípal zubami.

Takto si svoj večer rozhodne nepredstavoval.

Potom ako absolvoval ďalší dlhý a únavný rozhovor s Albusom mal v pláne zaliezť do svojich osobných komnát a relaxovať pri novej knihe o najnebezpečnejších elixíroch sveta.

Plány mu však, samozrejme ako vždy, musel prekaziť ten nepodarený chlapčisko Potter a najnovšie aj jeho magická polovica, Fosterová.

Tí dvaja sa teda naozaj našli.

Priemerný študenti s ešte priemernejšími známkami a s nulovými schopnosťami pripraviť jednoduchý elixír na vyrážky.

Keď mu však Dumbledore tu nečakanú novinu oznámil nebol prekvapený tak, ako čakal, že bude. Dlhé noci premýšľal nad synom jeho milovanej Lily a tým muklovským dievčaťom.

Ich mágia bola teraz kompatibilná, doplňovala sa. Magické jadrá sa zjednotili a vzájomne podporovali.

Rozmýšľal, či im Albus povedal úplne všetko.

Samozrejme, určite vedeli to, že spojené magické jadrá na seba veľmi silne reagujú...

Mohli by sa pokojne porovnať so siamskými dvojčatami s jedným srdcom.

Aj keď človek urobí čokoľvek, aby ich oddelil, jedno z nich vždy zomrie.

Poznali všetky riziká? Rozmýšľali nad budúcnosťou?

Severusa to naozaj veľmi zaujalo, preto sa snažil vyhľadať čo najviac užitočných informácii aj keď to bolo dosť ťažké a materiálu bolo žalostne málo.

Nikdy nikomu sa nepodarilo stať magickými polovicami a tak historici predpokladali, že je to nemožné. Prečo by to mali zbytočne písať do kníh?

Premýšľal, ako celá táto situácia ovplyvní vojnu. Netušil čo má v pláne Albus... vždy mu povedal len to, čo pokladal za najnutnejšie.

Opäť zaškrípal zubami, keď sa potriasol hlavou aby odohnal myšlienky a pozrel na dievča v jeho rukách.

Fosterová upadla do únavy a len tak tak ju zachytil. Potter jej príklad nasledoval o pár sekúnd neskôr, no vďaka Severusovemu pohotovému čarovaniu, teraz bezpečne levitoval vo vzduchu.

Snape si okamžite všimol tričkom obviazanú ruku chrabromilčanky, no jeho hlavnou prioritou bolo dostať všetkých do pracovne Dumbledora a tak neuvažoval, čo sa stalo.

Fosterová bola naozaj ľahká ako pierko, čo mu dosť uľahčilo prácu. Ak by mal vliecť Millicent Bulstrodovú, študentku z jeho fakulty, to by bol už ťažší oriešok.

O pár minút neskôr, bez zaklopania, nakráčal do riaditeľne kde našiel Albusa v rovnakej polohe ako keď odišiel.

Sediaceho za stolom, s polmesiačikovými okuliarmi na krivom nose a množstvom husto popísaných pergamenov.

"Severus?" prekvapene vstal, keď zbadal Pottera vznášajúceho sa vo vzduchu stále v režime spánku a Fosterovú na jeho rukách.

Dumbledore okamžite vyčaroval jednoduchú mäkkú posteľ s bielym povlečením uprostred jeho pracovne, kde Snape opatrne položil dievča a nechal na ňu dopadnúť i Pottera.

"Čo sa stalo, Severus? Pokiaľ viem, obaja si mali odpykávať trest u Dolores."

"Stretol som ich na chodbe. Vyzerali naozaj rozrušene a Potter si neodpustil tie svoje chytrácke poznámky a bol drzý ako vždy..."

"K veci, Severus." riaditeľ zdvihol ruku, aby ho prerušil.

Snape sa zamračil. "Dopadla na nich únava. Nič viac neviem."

Starší z mužov sa naklonil nad spiace telo Fosterovej a jemne odbalil tričko presiaknuté krvou, preč z ruky.

"Merlin..." zastonal Severus ako zazrel krvavé ryhy vyrezané do kože dievčaťa.

"Rešpektujem Ministerstvo Mágie." zašepkal Albus a skúmavo zľahka prešiel prstami po vytvárajúcich sa jazvách. "To musí byť práca Dolores."

Snapeova ďalšia reakcia pozostávala z kamennej nepreniknuteľnej masky.

"Ale niečo tu nesedí." zamrmlal popod nos bielovlasý muž. "Ako poznám Dolores, určite ich v takom stave nepustila... je opatrná. Muselo sa niečo stať."

"Myslíš, že sa bránili?" prekvapene nadvihol obočie Snape. "Ani by som sa nečudoval..."

"Nie." povzdychol si unavene riaditeľ "Harry pozná riziká... na vine bude ich magický zväzok."

Obaja sa zahľadeli na dvoch spiacich študentov.

"Vyhľadaj Minervu a skontrolujte Dolores. Urobte príslušné... opatrenia."

Severus len bez slova prikývol a zvrtol sa na päte.

Aj keď nechcel, dúfal, že Umbridgeová žije. Vďaka knihám vedel akou veľkou magickou mocou môžu oplývať tí dvaja. Plus, práve teraz sú najsilnejší čarodejníci na svete...

Mohli ju pokojne zabiť...

*

Prebrala som sa na to, ako ma niekto jemne hladil po vlasoch. Chvíľu trvalo, kým sa moje chvejúce viečka celkom otvorili a do očí mi zasiahlo tlmené svetlo.

Ako prvé čo som zbadala, bol Harry, ktorý sedel na rovnakej posteli, na ktorej som ležala aj ja a hral sa s mojim rozstrapateným vrkočom.

Rozplietal pramene a potom ich zase zaplietal alebo si ich nakrúcal na ukazovák.

Opatrne som sa usadila a on sa na mňa usmial. "Prebral som sa pred pár minútami."

Rozhliadla som sa okolo seba a pochopila, že sme v riaditeľni.

"Ako sme sa tu dostali?"

"Netuším." pokrčil plecami a ďalej sa hral s mojimi vlasmi.

Bolo to príjemné.

Až teraz som si všimla, že je stále polonahý. Okamžite som sa pozrela na svoju ruku, ale Harryho tričko zmizlo. Namiesto toho som tam mala čistý biely obväz, ktorý celkom zakrýval poranený chrbát ruky.

"Dumbledore..."

"Nie je tu." pokojne odvetil. "Pravdepodobne nás sem Snape dovliekol, keď sme odpadli."

"Aha." vydýchla som a nesústredene sa zahľadela na jeho lákavú opálenú zlatavú kožu, črtajúce sa svaly i jemné tmavé chĺpky na hrudi. Moju pozornosť najmä upútala takmer neviditeľná cestička chĺpkov, ktorá začínala pri pupku a končila za čiernou džínsovinou, ktorá zákerne zakrývala výhľad a nedovolila vidieť koniec tej cesty.

Okamžite som vystrelila pohľadom hore, aby nevidel moje rozpaky a to, kde som vlastne zízala.

Našťastie Harry nič nezaregistroval a jemne ma vzal za poranenú ruku.

"Bolí to?" váhavo prešiel prstami po obväze a ja som zakrútila hlavou. "Takmer vôbec nie. Dumbledore to musel dobre ošetriť."

Potter prikývol a zahľadel sa na svoje vlastné jazvy vyryté do kože. Pod sebou sa hrdo týčili dve vety. Nesmiem klamať a Rešpektujem Ministerstvo Mágie.

Jedna bola ešte červená a podráždená, druhá takmer celkom zahojená.

V tej chvíli som sa cítila tak sama a opustená a nejako som tušila, že sa rovnako cíti i on. Dodávala som si odvahy a váhala do posledného okamihu. Mám? Nemám?

"Megan." ozval sa Harryho úžasný smiech a potom som okolo seba zacítila pevné paže a tvrdú nahú hruď, keď ma k sebe pritiahol.

Pokožka okolo mňa bola horúca a príťažlivo mužská ako ma celú pohltila jeho vôňa a náruč, takže som sa tu mohla pokojne schovávať pred celým svetom.

Cítila som jeho divoko búšiace srdce vedľa toho svojho a jeho tvár zaborenú v mojich vlasoch.

Roztrasene som sa nadýchla a vypustila vzduch, takže ho pošteklil na ramene a on sa jemne usmial.

"Ak budeš potrebovať, vždy som tu pre teba. Môžeš ma objať kedykoľvek len budeš chcieť." zašepkal mi do ucha.

Ako vedel, že som rozmýšľala práve nad tým? Ako vedel, čo chcem spraviť?

"Rád som ti tak... blízko." zamrmlal a jeho hlas bol tlmený vďaka mojim vlasom.

Prehltla som tu nahromadenú guču slín v ústach ako mi v podbrušku poletoval celý raj zamilovaných motýlikov.

Opatrne som ho objala okolo krku a prstami zablúdila na končeky jeho havraních vlasov.

V hlave sa mi bili šialené myšlienky s nadšenými ováciami a ja som len rozrušene uvažovala aké je to úžasné objímať a byť objímaný Harrym Potterom.

Ani sama neviem ako dlho sme zostali v rovnakej polohe. On, s dlaňami na mojom páse a ja, nalepená telom k nemu, moja hruď schovaná pod kockovanou košeľou a jeho nahá a pálivá.

Vyrušil nás až príchod dvoch mužov a jednej ženy, zatiaľ čo moje viečka unavene klesali ako som čelom ospanlivo odpočívala na chlapcovom ramene.

"Naozaj vás nerád rušíme, Harry, Megan, ale je tu pár záležitostí, ktoré musíme prediskutovať a bez vás to, pre žiaľ Merlina, nejde." vysvetľoval Dumbledore ako sa usadil do kresla, prsty spojené do vežičky a spokojný zhovievavý úsmev na tvári.

Snape nám venoval hlboké zamračenie a McGonagallová svoje obočie naopak od údivu nadvihla.

Okamžite sme sa od seba odtiahli ako ma zrazu zalial nepríjemný pocit chladu a prázdna, keď som viac neodpočívala v Potterovej lákavej náruči.

Vedela som, že odteraz to je moje najobľúbenejšie miesto na svete.

Zakryla som zívanie a cítiac sa zmätene som sa postavila na zem, rovnako ako chlapec, ktorý mi odhrnul zatúlané pramene vlasov z tváre.

Jedným švihom prútika čarodejnice sa posteľ zmenila na dve jednoduché stoličky z tmavého dreva.

Zosunula som sa na jednu, podobne aj Potter a zavrtela sa, keďže mi nebolo príjemné ako Snape postával za mnou a dýchal mi na krk.

"Ako sa máš, Megan? Tvoja ruka...?" skúmavo sa na mňa pozrel riaditeľ.

Sklopila som pohľad. Ešte pred týždňom som bola slečna Fosterová, teraz som už Megan. Časy sa menia.

"D-dobre. Bolesť už vôbec necítim."

Dumbledore spokojne prikývol. "Madam Pomfreyová vám pripravila špeciálnu zmes z nakladaných výrastkov murtlapa. Ak si budete pravidelne liečiť jazvy, každé ráno a večer, malo by to čo najviac vyblednúť."

"Už mi to urobila Hermiona, ale veta nikdy nezmizla ani nevybledla." pokrčil plecami Harry.

"Ukáž." Dumbledore sa natiahol po Potterovu ruku a pozoroval ju spoza polmesiačikových okuliaroch. Snape sa naklonil aby lepšie videl ohavné vyrezané vety do kože.

"Dolores pravdepodobne použila nejaké silné zaklínadlo, aby sa jazvy nikdy celkom nezacelili." zamrmlal si popod nos a profesor Elixírov prikývol.

Harry bez slova odtiahol ruku a položil si ju do lona vedľa druhej.

"Je mi to ľúto, ale s týmto vám už nevieme pomôcť... existujú kúzla ktoré sa nedajú zvrátiť." vysvetlil riaditeľ so smutným výrazom.

"Nič nie je horšia ako táto." chlapec si odhrnul ofinu z čela a ukázal slávny blesk. "Prežijeme to..."

Prikývla som ako nás Dumbledore prepichol žiarivo modrými očami.

"Hlavný problém je v tom, že dnes večer ste sa zachovali naozaj veľmi nezodpovedne a urobili to najhoršie, čo ste mohli."

Previnilo som zízala na svoje stehná.

"Takmer by som zabudol, Minerva..." povzdychol si a ukázal na Harryho nahú hruď. "Daj mu nejaké veci, nech neprechladne."

McGonagallová zaťala pery do rovnej čiarky a mávla prútikom. Vo vzduchu sa zjavilo jednoduché čierne mužské tričko s dlhým rukávom.

Potter si ho prevliekol cez hlavu a potom sme poslušne čakali na ďalšie slová.

"Ublížili ste človeku. Viem, že neúmyselne a že ste sa bránili, ale aj tak máte zakázané používať vašu spoločnú mágiu. Je to nebezpečné. Mohli ste ju zabiť. Nikdy neviete, čo nakoniec jadro urobí a aká bude mágia silná."

Cítila som ako sa od strachu a nervozity triasla.

"Hovoril som vám, aby ste sa ovládali." riaditeľ sa rozrušene postavil a začal pochodovať po svojej pracovni. Snape i McGonagallová ho pozorne počúvali.

"Nemôžeme dovoliť, aby sa to znova opakovalo.... Preto... preto nastanú určité zmeny a bezpečnostné opatrenia." venoval nám vážny pohľad.

V hlave sa mi zjavili všetky tie varovné slová a vety...

Zamknú nás ako vtáky do klietok a vezmú slobodu?

Nebudeme sa už viac môcť slobodne nadýchnuť?

Skončíme v kazajke aby sme nemohli ubližovať ľuďom?

"Potrebujeme vás dostať preč... Potrebujeme vám dať čas, aby ste sa naučili zachovať chladnú myseľ a kontrolovať zväzok... Inak to nepôjde. V sobotu ráno odídete z Rokfortu."

Neverila som vlastným ušiam.

Počula som dobre?

Chce aby sme odišli?

Kam?

S Harrym sme si vymenili zmätené a zároveň aj vystrašené pohľady.

"Ak narážate na Siriusa..."

"Nie, to rozhodne nie. Potrebujeme vás dostať z očí a v sídle Fénixovho radu sa motá dosť čarodejníkov. Mohlo by to len uškodiť." vysvetľoval Dumbledore.

Mlčali sme. Nevedela som, čo si o tom myslieť.

Odísť z Rokfortu?

Prečo som mala pocit, že to všetko... že vojna, už začala?

"Ak mám byť úprimný, vedel som, že nakoniec sa aj tie posledné bariéry magického zväzku prelomia. Mám však už od začiatku pripravený bočný plán. " hovoril a jeho modré oči preskakovali zo mňa na Harryho a späť.

Prsty som zaťala do dlane druhej ruky a zahryzla si do spodnej pery. Môj život i osud spočíval len v mužových rukách a jeho nasledujúcich slovách.

"Malá dedinka KingSmuir v Škótsku sa hodí presne pre vás dvoch."

Prekvapene som pootvorila ústa. V živote som nepočula o nejakom podobnom zapadákove na vidieku.

"Nachádza sa tam rozkošný domček, ktorý dlhé stáročia len chátral. Samozrejme, Rád sa o všetko postaral a teraz je vhodný na obydlie. Stane sa vašim domovom, kým sa situácia neupokojí..."

"Počkajte!" vyskočil na nohy Harry a zamračil sa na Dumbledora "Len tak nám pokojne oznamujete, že nás vysťahujete do diery uprostred škótskej vysočiny?!"

"Harry." zdvihol ruku riaditeľ "Prosím, upokoj sa."

"Kurva, nehovorte mi že sa mám upokojiť!" kričal z plných pľúc "Behom sekundy mi opäť meníte život a ja som z toho už unavený! Chcem byť aspoň raz normálnym ako všetci moji rovesníci, chodiť do školy a baviť sa s kamarátmi, ale nie, Harry, pobaľ si veci a spakuj sa a nezabudni veľa trénovať a čarovať a potom zabiť Voldemorta a ak sa ti to nepodarí opäť unikni ako už milión krát predtým, veď to je tvoja parketa nie?! Chráň čarodejnícky svet a zachraňuj nevinných, ale čo z toho?! Hermiona a Ron ma nenávidia, ministerstvo zo mňa robí klamára a idiota pred celým svetom a som zviazaný s cudzím dievčaťom vďaka ktorému celé noci nespím a trasiem sa strachom či ju svojou osobou neohrozím a nezničím jej život..." vyčerpane sa zvalil na stoličku a tvár ponoril do dlaní. "Ja už skrátka nevládzem."

V miestnosti sa rozliehalo ticho, Snape i McGonagallová omráčene postávali za mnou a Dumbledore bez žmurknutia smutným pohľadom pozoroval zničeného chrabromilčana.

"Ani nemáš poňatia ako mi je to všetko veľmi ľúto, Harry." jemne začal "Si naozaj obdivuhodný chlapec a viem, že nik iný by sa s tým všetkým nepopasoval tak ako ty."

Snažila som sa čo najviac zneviditeľniť... Mala som pocit, že tu prekážam.

Toto bolo len medzi nimi dvomi.

Nastalo krátke ticho.

"Ak by som si myslel, že to nezvládneš, možno by bolo nakoniec všetko inak, ale viem, že si silný. Od začiatku som to vedel."

Harry neveriacky nadvihol obočie a pohľad mu padol na prútik v jeho pravej ruke.

Riaditeľ záporne zakrútil hlavou "Nemyslím magickú silu... Narážam na silu odvahy, ducha a lásky. A ty všetko máš. V obdivuhodnom množstve."

Chlapec nedôverčivo pozoroval starého muža a po pár minútach, keď medzi nimi prebehla nehovorená dohoda sa obaja celkom upokojili.

Aj keď som v tom všetkom snažila nájsť zmysel, bohužiaľ, neúspešne.

"Prečo máme odísť z Rokfortu práve v sobotu?" odvážila som sa konečne ozvať aj ja.

"V piatok vás čaká interview s novinármi." pousmial sa na mňa Dumbledore. "Viem, že z toho nie ste nadšení a preto sa vám ospravedlňujem."

Harry len kývol hlavou "Fajn."

"Viac informácií o vašom novom domove sa dozviete neskôr... Nebudete síce chodiť do školy, ale budú vás učiť členovia Rádu. Severus elixíry, oklumenciu a legilimenciu, Minerva transfiguráciu, Remus Lupin obranné zaklínadlá, Alastor Moody útočné a Nymphadora Tonksnová všetko, čo musí vedieť každý auror."

Nad jeho slovami sa mi rozbúšilo srdce.

"Mám to brať ako výcvik pred vojnou?" zvedavo sa spýtal Potter.

"Áno, Harry." povzdychol si Dumbledore a vyzeral naozaj vyčerpane "Toto je váš tréning."

Toto je váš tréning...

Váš.

Tréning.

V hlave mi dookola rezonovali tie dve slová ako ma polial strach.

"A vy?"

"Keď zvládnete všetky časti výcviku, potom sa vám budem venovať ja." ozrejmil muž.

Pozrela som sa na chlapca po svojom boku. Celý žiaril. Bolo jasné, že je nadšený.

Chcel niečo robiť a nesedieť na zadku.

Chcel sa učiť a bojovať.

Ale chcela som to aj ja?

Bola som pripravená?

Správna otázka však bola... mala som na výber?

Odpoveď každý z vás pozná...

Takže, KingSmuir. Tam sa začne nová etapa môjho života. 

Z nevinnej školáčky sa stane bojovníčka. 

A/N: Hi! :) Rada by som sa spýtala, aký je váš názor na poviedku?  Všeobecný alebo posledný vývoj v príbehu... Pýtam sa hlavne preto, lebo ma dosť trápi pokles komentárov i hviezdičiek a ja neviem, či niečo náhodou nerobím zle. Každý autor potrebuje odozvu... Naozaj budem veľmi rada, keď mi napíšete vaše názory či kritiku...

Inak veľmi pekne ďakujem za vyše 30K prečítaní! ♥ Ste úžasní!!! Veľa z vás sa ma pýtalo v správach, aký bude dlhý tento príbeh a zdá sa mi, že som už niekedy skôr odpovedala, ale úprimne naozaj neviem :D Mám strašne veľa nápadov a dosť precízne naplánovaný dej :) 

Viem, že pridávam málo, ale ak by som mohla, tak by to bolo aj každý deň :/ Písanie je pre mňa úžasné hobby, no škola mi zaberá dosť času, ale naozaj vždy keď mám možnosť, čas i chuť tak píšem :) Ďakujem všetkým dievčatám, ktoré mi vždy zanechajú komentár a povzbudia ma. I love you! ♥○♥