Raňajky v našej dvojici prebehli v tichosti. Harry sa mračil na každého, kto sa len k našim miestam pri chrabromilskom stole priblížil. Cítila som sa sebe množstvo pohľadov, na ktoré som stále nebolo stopercentne zvyknutá.

Ak som mrkla ponad plece chalana s jazvou na čele, v celej kráse sa mi ukázalo divadielko Draca Malfoya, ktorý si z nás nahlas uťahoval pred jeho oddaným publikom v podobe slizolinčanov.

Tak veľmi som ho nenávidela!

"Už sa toľko netráp nad tým, čo povedal Ron." odvážila som sa dohovárať mu.

Civel do taniera s vajíčkami a vidličkou vraždil všetky žĺtka.

"Ľahko sa hovorí, ťažko sa koná." odvetil podráždene a konečne so mnou spojil pohľad.

"Dumbledore nás varoval, že to nebude ľahké..." začala som.

"Dumbledora mi ani nespomínaj. "zavrčal. "Vždy skáčem ako píska. Už ma naďalej nebaví byť jeho figúrkou v tejto hlúpej hre. Zatiahol do toho aj teba..."

Nervózne som si zahryzla do pery a skontrolovala, či niekto nenačúva.

"Máme spolu predstierať vzťah. Pozri čo nám to prinieslo, už sa ani sa ani nebavíme so spolužiakmi. Vo škole to je celé na hovno, keďže sa človek nemôže sústrediť a každú minútu tŕpne v obavách, či niekoho nezabije len úbohou emóciou!" potriasol hlavou. "A jediná Dumbledorova pomoc? Dohodne nám tlačovku s novinármi aby z nás urobili ešte väčšie trápne celebrity a zamilovaný párik, ktorý sa má ocucávať na každom kroku a darovať si srdiečka a kvetinky."

"Srdiečka a kvetinky?" nadvihla som obočie, aby som odľahčila situáciu.

Harry to vystihol pekne. Samozrejme na tom všetkom boli ešte oveľa horšie veci a bolo toho viac...

Potešilo ma, keď mu zamykalo kútikmi úst. "Nie je to, čo všetky dievčatá chcú? Kvetiny a bonboniéry a plyšových medveďov?"

Rozosmiala som sa na plné hrdlo a on sa ku mne hneď pridal. "Koľko si tých romantických presladených amerických filmov videl?"

"U starej Figgovej dosť." uškrnul sa. "Takže ty nie si na všetky tie veci?"

Usmiala som sa. "Ako každé dievča aj ja som si vysnívala svojho princa na bielom koni a ak narážaš na kvety, milujem biele ruže."

"Tak biele?" prekvapene nadvihol obočie.

"Sú nevinné, čisté a jemné. Hovorí sa, že odháňajú zlo a temnotu a vyjadrujú úctu, pokoru a vernosť."

"Sú presne ako ty." vpíjal sa svojimi smaragdami do mojich očí. "Nevinné, čisté a jemné."

Obliala ma horúčava a mala som pocit, že sa červenám až na zadku.

"No, hm, mali by sme už ísť ak nechceme zmeškať." vyskočila som z lavici a on ma pokojne nasledoval.

*

Deň ubiehal ubíjajúco a pomaly. Takmer som prespala všetky hodiny, čo sa profesorom vôbec nepáčilo. Mala som pocit, že sa všetci naši podarení kamaráti dohodli, že sa s nami nebudú baviť.

Stihli sme dvakrát odpadnúť od únavy, z toho raz v klubovni, keďže sme tam stihli dobehnúť a druhý krát v prázdnej triede hneď na prvom poschodí.

Konečne skončilo vyučovanie, opäť som bola zamorená hromadou úloh a esejí, ale von sa aspoň trošku vyčasilo aj keď obloha mala farbu nepeknej upršanej sivej.

Nechcelo sa mi trčať v klubovni a zízať na to, ako ostatní zízajú na mňa. Ako Hermiona s Ronom trucujú v kúte a Parvati s Lavender zabudli, že existujem.

Aj tak by som sa na učenie opäť vybodla. Precvičovanie nových kúziel je priťažké, eseje pridlhé... ako preboha prejdem piatym ročníkom? Ako spravím skúšky VČÚ?

Mám ešte dosť času, je len začiatok roka, utešovala som sa v duchu.

"Neskočíme na hodinku von? Potrebujem si vyvetrať hlavu." navrhla som Harrymu ako sme kráčali po chodbe s ťažkými učebnicami a zvitkami pergamenov v rukách.

"To má byť pozvánka na rande? Ale, ale Potter, to by si nemal odmietnuť... iní by preto možno aj vraždili." zatiahol posmešne Malfoy ako sme jeho, Zabiniho, Crabba i Goyla míňali na schodoch.

"Daj sa vypchať, Malfoy." poradil mu Harry a hlasnejšie dodal "Pokojne. Von som nebol už celú večnosť."

Chytil ma za zápästie a potiahol preč, od zablokovaného schodiska plného študentov, keďže slizolinčania brzdili prechod.

Za našimi chrbtami sa ozval šepot o tom, že dnes spolu ide Fosterová a Potter na rande.

"Len si odnesieme veci a pôjdeme." žmurkol na mňa Harry.

Niečo mu muselo urobiť dobrú náladu, keďže sa ešte pred chvíľou mračil na celý svet.

"Fajn."

"A už viem, čo budeme robiť." dodal s úsmevom pri portréte Tučnej pani.

*

Spolu sme kráčali cez Vstupnú halu smerom k východu. Tešila som sa aj z takej maličkosti akou bolo zájsť na krátku prechádzku po školskom pozemku.

Ak tak uvažujem, v poslednej dobe som sa tešila z každej podobnej hlúposti.

Nasala som čerstvý vzduch z plných pľúc a nechala sa Harrym ťahať smerom k šatniam, ktoré slúžili pre hráčov metlobalu.

Nepýtala som sa čo ma v pláne, keď odomkol dvere a spoločne sme vkĺzli dnu.

"Ešte som tu nikdy nebola." zašepkala som do ticha a tmy.

Potter hneď zažal a nasmeroval si to rovno ku svojej skrinke.

Po obvode stredne veľkej miestnosti tvaru štvorca sa nachádzali drevené lavice na sedenie a vysoké plechové skrinky, typické pre muklovské stredné školy.

Steny boli polepené pohyblivými plagátmi s metlobalovou tematikou, slávnymi tímami či bývalými chrabromilskými hráčmi.

V jednom kúte sa kopili staré či školské metly a vedľa nich sa nachádzali zatvorené dvere.

"Čo je tam?" ukázala som na nich a pozrela sa na Harryho.

Ten otvoril svoju skrinku, vytiahol metlobalový dres stíhača a rozopínal si košeľu.

Zdvihol pohľad od gombíkov.

"Sprchy. Po zápase či tréningu sa vždy zídu."

"Aha." prikývla som a snažila sa nepozerať na jeho vyzliekací striptíz.

Nechal košeľu na lavičke, na ňu hodil kravatu s prútikom a potom som už radšej naozaj odvrátila pohľad.

Skúmala som nástenku so starými fotkami a diplomami. Postavičky na nich sa na mňa usmievali a mávali. Keď som zrazu objavila...

"To nie je..."

"Môj otec? Áno." za sebou som zacítila prítomnosť Harryho.

"Počula som, že bol tiež stíhač." v hlave sa mi vybavili reči, ktoré sa šírili po škole v prvom ročníku.

"Vraj výborný." hrdo odvetil chalan s jazvou na čele a ja som sa otočila čelom k nemu.

Bol komplet oblečený vo svojom šarlátovom habite. Vyzeral dobre.

Vždy som sa tešila, kedy bude zápas Chrabromilu, len aby som ho takto videla.

V tom tichu sa ozvalo tlmené bubnovanie kvapiek na okná.

Potter sa mierne zamračil a prehrabol si vlasy. "Dúfam, že ti neprekáža dážď."

"Nie?" neisto som pokrčila plecami.

Milovala som dážď, ale len spoza okien , kde bolo teplo a sucho.

Zvrtol sa na päte, zamieril do kúta miestnosti, kde bol kôš s habitami. Vôbec som si ho nevšimla.

"Aspoň niečo." uškrnul sa a pristúpil bližšie, na môj vkus až príliš, ale nesťažovala som si.

Prehodil cezo mňa šušťavý metlobalový pršiplášť s kapucňou, ktorý sa využíval, keď počas tréningov či zápasov zúrila búrka.

"Ďakujem."

"Pristane ti." zamyslene si ma obzeral a ja som sa pod jeho pohľadom nervózne zavrtela.

"Pôjdeme." rozhodol sa a vrátil ku skrinke, odkiaľ vybral svoju metlu značky Blesk.

Spolu sme sa vybrali na zmáčané ihrisko. Ešte bol našťastie vidno, ale svetla rýchlo ubúdalo a v daždi na tribúnach nikto nevysedával.

Vo výške sa črtali tri obruče.

"Keďže metlobal tento rok hrať nemôžem." skľúčene začal hovoriť ako sme kráčali bok po boku po tráve. "To neznamená, že si ani nezalietam."

"Ale Harry, ja..."

"Bude to ľahké." usmial sa nadšene ako malé dieťa, keď dostane svoju obľúbenú lízanku."Len si sadneš za mňa a pevne chytíš."

Hľadela som na neho s otvorenými ústami. "Nie, nie. Ja som ešte nikdy nelietala. Okej, áno v prvom ročníku, ale to ma metla vôbec nepočúvala a ja som našťastie len stála na zemi a bola tam madam Hoochová a..."

Harry priložil ukazovák na moje pery a tým zastavil to nezmyselné drmolenie, čo zo mňa vychádzalo.

"Shhh... nemusíš sa ničoho báť. Som tu s tebou." chytil moje dlane do svojich a pevne držal."Nemusíš byť nervózna. Nič sa ti nestane, sľubujem."

Hľadela som mu do očí a snažila sa upokojiť svoj šialene zrýchlený tep.

Mala som problém. Obrovský problém.

Chorobný strach z výšok. Ak chcete, odborne akrofóbia.

"Nemôžem." zlomene som zašepkala.

Potter na mňa hľadel s ťažko skrývaným sklamaním v očiach. Viem, že to pre neho znamenalo tak veľa. Miloval lietanie. Patril na oblohu. Bol to jeho život.

Musel sa všetkého vzdať kvôli magickému zväzku. Mágia sa neupokojovala a my sme museli zostať pri sebe.

A to sa dalo len ak budem aj ja na metle...

"Chápem, v poriadku." snažil sa falošne usmiať a skryť emócie.

Nedarilo sa mu. Harry bol v tomto vždy hrozný.

Pustil jednu moju dlaň, no druhú nechal v tej svojej a viedol ma, ako ďalej kráčal po obvode ihriska, predstierajúc, že je všetko v pohode.

Vedela som, že to nemusím robiť. Nenútil ma a ani by mi to nevyčítal. Ale keď som si predstavila to sklamanie a na druhú stranu šťastný úsmev... musela som to urobiť.

Sme v tom spolu.

Magické polovice, ktoré sa našli.

Spoločné jadro.

Držte pri sebe.

Dôverujte si.

Dôverujte si, dôverujte si, dôverujte si...

Zastavila som a on sa na mňa prekvapene pozrel.

"Urobím to. Zalietame si." vydýchla som nahromadený vzduch v pľúcach.

"Meg." jemne sa usmial, tentoraz úprimne "Naozaj to chápem. Nemusíš..."

"Ale chcem. Prosím."

Harry si povzdychol "Vážne?"

Prikývla som.

"Ale ak budeš chcieť dolu alebo niečo nebude v poriadku, hneď mi to povieš, jasné?"

"Fajn." rýchlo som súhlasila aby ďalej toľko nezdržiaval.

Mohla mi tá odvaha rovnako rýchlo odísť ako prišla.

Pripravil si Blesk, prehodil jednu nohu cez metlu a ja som jeho čin napodobnila. Opatrne som sa chytila premočeného habitu, ale on podráždene zacmukal, schmatol moje ruky a bezpečne nimi obmotal svoj pás.

"Chceš sa prizabiť?"

"Nie." odvetila som ticho ako sa odrazil a my sme stúpali do výšky. Prilepila sa na neho ako kliešť.

Bála som sa, či to nie je prehnané a nepošle ma do kelu, ale odpoveďou mi bol jeho pobavený smiech.

Boli sme na úrovni troch obručí, no on však stále stúpal a drobný dážď nám nepríjemne padal do tváre, ale bola som tu s ním a cítila jeho vôňu a teplo a objímala ho, takže to všetko bolo v poriadku.

Nakoniec našťastie zastavil a ja som sa odvážila pozrieť dolu.

"Panebože." tvár som si opäť schovala do habitu na jeho chrbte a snažila sa upokojiť.

Nádych. Výdych.

"Môžem?" uistil sa, ako pocítil, že som spevnila stisk.

"Áno!" zakričala som, aby ma cez ten dážď počul.

Harry vyrazil vpred, no šiel pomaly a opatrne. Nebolo to ono. Neužíval si to, nevial mu vietor vo vlasoch a nepočul to známe svišťanie v ušiach.

"Harry!" zvolala som a opäť sa od neho mierne odlepila.

"Deje sa niečo? Chceš ísť dolu?" hneď sa ustráchane spýtal a otočil ku mne.

"Nie, len to nie... Pozri, som tu s tebou na metle vo výške niekoľko desiatok metrov a chcem, aby si si to užil. Neber na mňa ohľad a lietaj..." usmiala som sa "...ak už som tu, nech si to aj ja aspoň trošku vychutnám."

Len prikývol a potom konečne zrýchlil a lietal hore dolu po ihrisku, kľučkoval okolo obručí, tribún a ja som sa dokázala aspoň trošku uvoľniť.

A zrazu to nebolo až také zlé. Brázdili sme vzduchom, v bruchu mi poletovali nadšené motýliky a krátko na to sa v diaľke ozýval náš udýchaný smiech.

Keď sme zhruba o hodinku pristáli na zemi, bola som už celá skrehnutá, končatiny mala stŕpnuté od držania a zostala mokrá ako myš.

Harry bol na tom rovnako ako ja, odhrnul si mokrú ofinu z čela a tak odhalil nepeknú jazvu v tvare blesku.

Fascinovane som si ju obzerala a keď si všimol môj pohľad, hanblivo som uhla očami preč.

"Je to v poriadku." jemne sa pousmial. "Už som zvyknutý."

"Prepáč." zašomrala som rozpačito, červená až za ušami.

Vzal moju dlaň do svojej a priložil si ju na tvár tak že končeky mojich prstov sa dotýkali jazvy.

Skúmavo som bruškami prešla cez jazvu. Bol to veľmi zvláštny pocit.

"Si moja magická polovica. Mala by si poznať všetko, čo je so mnou spojené..." vzdychol si "A mal by som ti konečne vysvetliť isté veci."

Usmial sa na mňa a spolu sme sa vybrali k šatniam. 

Čaká nás večer plný otázok a odpovedí.

A/N: Hi! :) Som taká šťastná, že po dlhej dobe pridávam ďalšiu kapitolu. Viem, trvá mi to, ale snažila som sa, aby bola dlhá... Ide o to, že škola je naozaj zabijak a ak som minule hovorila, že nemám známky, teraz ich je dosť a musím opravovať všetko čo sa dá :/ Nevládzem čumieť do učebníc a aj tak písať písomky na 3 a horšie :(

Našťastie sú aspoň malé prázdniny :) a ja sa konečne poriadne vyspím. Budeme mať plavecký ale (hurá!) nejdem a tak budem (dvojité hurá!) týždeň doma. Pokúsim sa niečo napísať, ale popri ML píšem aj iné veci, ktoré síce nepridávam na wattpad, ale často sú aj do školy takže ich musím uprednostňovať.

Magical Love však pre mňa znamená veľa a rovnako aj vaša podpora, preto mi je ľúto, že pri minulej časti klesli komentáre a votes :( Potešíte ma? ♥

Ja sa vás tiež budem snažiť a pridám novú oveľa skôr. Sľubujem ♥ I love you all! ♥