V tú noc sa mi spalo viac než dobre. Netuším či to bolo prítomnosťou Harryho, dobrým postavením mesiaca na oblohe alebo mäkkosťou cudzej postele, ale podobne kvalitný spánok som nezažila už veľmi dlho.

Keď som sa ráno prebudila, bol to pre mňa dosť veľký šok. A aj keď sme spolu v posteli už raz zaspali, v nemocničnom krídle kvôli únave, tentoraz to bolo z našej vlastnej iniciatívy. A bol to sakra dobrý pocit, keď som vedela, že to navrhol práve Harry.

Aj keď nehrozí, že by som sa niekedy k podobnému činu vôbec zmohla...

Bohužiaľ, zobudil nás práve Nevillov budík, keďže zvyšní obyvatelia izby stávali do školy a ja som si tak nemohla dlhšie zdriemnuť.

Chlapci sa bez slova začali chystať a obliekať aj keď som mohla vidieť ich zvedavé pohľady smerom k Harryho posteli. Samozrejme, všetci vedeli, že spolu "chodíme" a tak bolo spoločné spanie normálna vec, no po včerajšom cirkuse vďaka Čcho, si pravdepodobne mysleli, že sa budeme hádať.

Dokonca som mala podozrenie, že pri pohľade na nás rozmýšľajú, či sme zašli aj ďalej...

Potter sa prebudil a venoval mi ospalý úsmev a keď zaregistroval dianie okolo nás, pritiahol si ma bližšie k sebe s perami v mojich vlasoch.

"Dobré ráno." zašepkal svojim ranným chrapľákom vďaka ktorému mi po celom tele nabehli zimomriavky.

"Aj tebe dobré." musela som sa pousmiať pri pohľade na jeho hlboké zelené oči bez okuliarov.

"Aww... takže naše hrdličky neutrpeli žiadnu krízu vo vzťahu, mám pravdu?" zaškeril sa Seamus ako si viazal chrabromilskú kravatu.

"To si píš." opätoval mu úškrn Harry a majetnícky ma zovrel v náruči. "Viem, že už si si na Meg brúsil zuby."

"Jasné, ty žiarlivý idiot." pretočil očami "Chcel som ju požiadať o ruku."

"Vedel som to!" vykríkol Dean na čo sme sa všetci rozosmiali.

Jediný ktorý mlčal a ignoroval našu prítomnosť bol Ron. Ešte stále sa s Harrym hnevali a neprehovorili spolu ani slovo.

"Dumbledore hovoril, že vy dvaja nemôžete chodiť do školy." hovoril Seamus "Má to niečo spoločné s tým, že ste boli v nemocničnom krídle?"

"Máme zakázané o tom rozprávať, nehnevaj sa." ospravedlňujúco pokrčil plecami Potter.

"V pohode." mávol rukou a vystrelil z dverí s výkrikom "Pohnite kostrou lebo nestihneme raňajky!"

Dean a Neville nám ešte predtým ako sa vydali preč venovali úsmevy, no Ron odišiel bez rozlúčky.

"Čo budeme robiť, láska?" Harry zvodne nadvihol obočie a vyzeral pri tom naozaj vtipne.

"No hádaj." prekrútila som očami a hodila do neho vankúš z vedľajšej postele.

"Dávaš mi košom?... Au to naozaj bolelo, Megan." ruku mal na srdci a predstieral ublížený výraz. Musím uznať, bol naozaj dobrý herec.

"Navrhujem aby sme si objednali raňajky do postele, váľali sa v nej do obeda a potom sa odobrali do Veľkej Siene, kde sa máme stretnúť so Snapeom, ktorý nás odvedie na náš interview." navrhla som s úsmevom.

"Och, to znie božsky." založil si ruky za hlavu a s blaženým výrazom hľadel na nebesá "No až keď si odmyslím tú časť so Snapeom a rozhovorom."

Nasledujúce hodiny prebehli viac než príjemne.

Dobby nám priniesol podnos s teplým kakaom, chrumkavými croissantami a ovocným džemom a zvyšok voľného času sme naozaj strávili len v posteli.

Ležali sme vedľa seba rovnako ako včera a rozprávali sa o všetkom možnom.

Vykladala som mu o svojej rodine, o mame a mŕtvom otcovi či babke. On mi na oplátku hovoril o Dursleyovcoch a Privátnej ceste číslo 4, ktorá mu bola nenávideným domovom celé tie roky.

Bolo naozaj úžasné, ako sa mi postupne celý odhaľoval a ako sa medzi nami začala budovať aspoň chabá dôvera.

V podstate sme boli dvaja cudzí ľudia odsúdení len na seba, pravdepodobne, do konca života. Zatiaľ ma to veľmi netrápilo, ale čo ak prežijeme vojnu a budeme si chcieť nájsť partnerov? Ako to bude možné, keď budeme musieť zostať stále spolu? Samozrejme, v mojom prípade je to ľahšie, milujem Harryho, ale on sa určite zamiluje do nejakej pôvabnej krásnej čarodejnice... Dokážem celý život pozorovať ako je šťastný s inou?
Vydám sa nakoniec za muža, ktorého nikdy nebudem milovať?

Zamrzla som uprostred pohybu a Potter ma prebral až lusknutím pred mojim nosom.

"Si v poriadku, Meg?"

"Uhm... fajn... len... len som nervózna kvôli tomu rozhovoru, to je všetko."

Harry pohľadom strelil k hodinkám. "Už je čas. Snape nerád čaká."

Bolo takmer dvanásť hodín a stretnúť sme sa mali o jednej...

A to som ešte mala v pláne osprchovať sa a nahádzať do seba obed.

*

Našťastie už o pol jednej sme spolu vchádzali do Veľkej Siene. Harry ma držal za ruku a viedol k prázdnym miestam pri chrabromilskom stole, ďaleko od Rona a Hermioni.

Sálou sa ozýval šepot, ktorý sa stal ešte intenzívnejším ako dnu vstúpila i bystrohlavská stíhačka, Čcho, zo zástupom svojich verných kamarátok.

Našim smerom ani nepozrela a ako sa usádzala, okázalo prehodila vlasy cez plece. Bolo jasné, že si všetku pozornosť užíva.

Otočila som sa späť k tanieru polievky a snažila sa ignorovať okolie, keď mi pred tvárou pristáli noviny, tesne vedľa jedla. Harry nahnevane zanadával ako som zdvihla zrak a našla odchádzajúcu Pansy Parkinsonovú s úškrnom na tvári. Mierila rovno k Malfoyovi pri slizolinskom stole, ktorý mi poslal vzdušný bozk.

Potter roztvoril dnešného Denného Proroka a zízal na titulnú stranu.

"Mal som pravdu. Riešia náš vzťah... a Čcho..." povzdychol si a plátok nahnevane odhodil.

"Ale, ale, Harry, nie je slušné bombardovať ľudí novinami." ozval sa povedomý priateľský hlas a ja som sa nadšene usmiala na weasleyovské dvojčatá a Lee-ho, ktorí sa práve usádzali k nám.

"Pozri si o čom to je a tiež budeš rovnako nadšený." zamrmlal Potter, ale bolo jasné, že je tiež rád za spoločnosť.

"Hej, počul som o tom hysterickom divadielku." pretočil očami Fred "Vtedy sme s Georgom vykrádali Snapeove zásoby do elixírov..."

Na môj prekvapený pohľad s bezstarostným úsmevom vysvetlil "Niektoré prísady do našich maškŕt sa jednoducho nedajú zohnať... hm... poctivou cestou."

"Jasné." Harry si s Georgom vymenil úškrn.

"Ahoj, Meg." zašepkal mi do ucha Fred ako sa zvyšní traja dali do reči. "Chýbala si mi."

"Ahoj." venovala som mu úsmev "Aj ty mne, ale v poslednej dobe je to celé šialené a ja nemám žiaden čas..."

"Zamestnáva ťa Potter, chápem." žmurkol a naďalej šepkal "Vidím, aká si zaľúbená."

"Nie, o to nejde... je... je toho viac, ale ja ti to skrátka nemôžem povedať, Fred. Je mi to tak strašne ľúto."

"Chápem, nemusíš sa trápiť, Meg." odtiahol sa a začal jesť.

Zahryzla som si do pery. Samozrejme, že nechápal.

Hovorili sme si všetko a teraz sme sa od seba tak veľmi odcudzili...

"Hneváš sa?" zamrmlala som s obavami.

"Nikdy by som sa na teba nedokázal hnevať, Meg." povzdychol si. "Na to ťa mám až príliš rád."

"Aj ja ťa mám veľmi rada." padla som mu do náručia, ako si ma k sebe pritiahol a pevne objal.

Milovala som Fredove objatia aj keď zďaleka nemohli konkurovať tým Harryho.

Cítila som drobnú pusu na líci a pohladenie po vlasoch, skôr ako sa ozval Potter. "Nechcem vás rušiť, ale nerád sa delím..."

Ryšavec sa odtiahol spoločne s pregúľaním očí.

Harry ho vraždil pohľadom a potom ma majetnícky objal okolo pása. "Nenávidím, keď sa niekto dotýka niečoho čo patrí iba mne."

"Pokoj." zasmial sa Fred a obranne zdvihol dlane. "Meg milujem, ale len ako mladšiu sestru či najlepšiu kamarátku... nemusíš sa báť."

"Radím ti, aby to tak zostalo aj naďalej."

"Harry..." zašepkala som mu do ucha. "Nemusíš to preháňať."

"Nepreháňam." zaškrípal zubami.

Zakrútila som hlavou a bez slova dojedala obed. Veľká Sieň sa pomaly začala vyprázdňovať, nakoniec zmizli i naši traja spoločníci až sme v sále zostali len my dvaja.

Každou minútou som bola čoraz nervóznejšia a nervóznejšia... Bála som sa.

Čo ak začnem koktať?

Alebo poviem novinárom nejakú hlúposť?

Čo ak...?

"Megan... dýchaj." moje od strachu studené dlane jemne chytili tie Harryho príjemne teplé.

Stihol sa na mňa ešte povzbudzujúco usmiať, keď sa prázdnou Veľkou Sieňou ozvali kroky a my obaja sme pohotovo vstali od stola.

"Pán Potter, slečna Fosterová." nadvihol obočie na privítanie a potom sa bez slova zvrtol na päte.

Nasledovali sme vysokého muža s mastnými vlasmi v dlhom plášti ako sme prechádzali cez Vstupnú halu smerom k bráne.

Už sme sa ďalej nedržali, Harry mal ruky ponorené v prednom vrecku svojej čiernej mikini s kapucňou.

Okamžite ako sme sa ocitli na čerstvom vzduchu a ja som zdvihla hlavu s cieľom skontrolovať sivú oblohu, moju tvár zmáčali drobné dažďové kvapky.

Koniec septembra zo sebou nepriniesol žiadne veľké zmeny v počasí, nenastalo babie leto a už nás pravdepodobne čakal len a len dážď.

Milovala som svoje rodné Anglicko, ale niekedy som si priala aby sa aj tu slnko umúdrilo a žiarilo ako na Kanárskych ostrovoch...

Zamračene som sa vybrala za Potterom, ktorý si cez havranie vlasy natiahol kapucňu a neúspešne sa snažila hlbšie zababušiť do ľahkej bundičky kaki farby, ktorá bola len do pasu takže chlad ma napádal z každej strany.

K tomu som zladila rifle svetlej džínsoviny, roztrhané na kolenách, jednoduché čierne tielko a tenisky.

Fajn, nebol to práve najvhodnejší výber.

Harry sa ohliadol za seba a keď videl moje drkotajúce sa zuby i telo, obmotal okolo mňa svoju pažu, privinul k jeho silnému teplému telu a spolu sme takto kráčali za Snapeom.

*

V Rokville som nebola už naozaj veľmi dlho, naposledy to mohlo byť minulého roku v máji a už mi táto mierumilovná čarodejnícka dedinka začala pomaly ale isto chýbať.

Chodila som tu veľmi rada v spoločnosti Parvati a Lavender, flákali sme sa po obchodoch alebo vysedávali u Troch metiel pri ďatelinovom pive.

Teraz, keď sme prechádzali po hlavnej ulici som mohla vidieť ako tu obyvatelia žili cez všedný deň, nakupovali či vychádzali alebo vchádzali do podnikov. V ich činnosti im nebránil ani dážď, keďže teraz už pršalo ako z krhly.

Pár jedincov nás (pravdepodobne Harryho) muselo spoznať, keďže zastavili v ich ceste a začali na nás vyvaľovať oči, ale to sme sa už našťastie ocitli pred hostinctvom, kde sme mali stretnutie s novinármi.

Snape otvoril dvere a nechal nás vstúpiť dnu ako prvých.

Krčma bola poloprázdna, útulná ako vždy a našťastie na nás každý nevrhal pohľady, keď som sa nervózne dopotkýnala k baru s chlapcom za chrbtom.

"Už vás čakajú hore." šepla madam Rosmerta hneď ako zdvihla pohľad od pokladnice a všimla si nás "Mali by ste sa nejako upraviť..."

Obaja sme museli vyzerať ako dve zmoknuté kury.

"Dobrý, Rosmerta, Albus to už vraj vybavil." zamračil sa profesor. "Spomínal niekoho menom Price."

"Zdravím, Severus." okamžite začala vyberať na pult sklenené poháriky "To čo obvykle?"

Snape sa ešte viac zamračil, ako s ním jednala madam Rosmerta pred jeho študentami.

"Som v práci." ostro odsekol.

"Albus sa určite nebude hnevať." žmurkla a mne i Harrymu do ruky vtisla fľaše s Ďatelinovým pivom.

Profesor podráždene zavrčal, no madam Rosmerta aj jemu podala vysoký pohár z ktorého sa nebezpečne dymilo a potom nás viedla do dverí za barom, ktoré som si predtým nikdy nevšimla.

Čakala som sklad z debnami a fľašami, ale namiesto toho som sa ocitla vo veľmi peknej ružovo natretej miestnosti.

Na jednej strane dominantu izby tvoril obrovský drevom obkladaný krb, ktorý bol momentálne bez ohňa a na druhej masívna skriňa z čerešňového dreva.

V zadnej časti sa v kúte kopili papierové škatule či igelitové vrecia, takže predsa si tu madam Rosmerta odkladala nepotrebné haraburdy.

Izba však pôsobila naozaj príjemným dojmom aj vďaka množstvu rastlín vo farebných črepníkoch visiacich z plafónu alebo na zemi.

Vzduchom sa niesla vôňa jazmínu.

Uprostred izby postávalo mladé dievča so zamysleným výrazom na tvári a pohárikom rovnakého dymiaceho nápoja, aký mal aj profesor elixírov.

"Slečna Priceová." usmiala sa Rosmerta a žena zdvihla hlavu.

Bola naozaj krásna. Dlhé biele vlasy mala zapletené v zložito vyzerajúcom vrkoči, ktorý jej siahal pod zadok. Bola jemne nalíčená, čo zvýrazňovalo jej mandľové oči, plné červené pery a dlhé mihalnice.

Čo ma však najviac prekvapilo bolo jej muklovské oblečenie.

Na opálenej pokožke jej vynikli úzke džínsy bielej farby, ktoré mala na štíhlych nohách a čierne topánky na hrubej podrážke s vysokým opätkom. Ako vrch jej tvorilo šedé krátke tielko, spod neho vykukovalo ploché bruško a biele neformálne ženské sako.

Na ušiach mala tie najväčšie kruhy ako náušnice, aké som kedy videla.

Bola ako magnet pre mužov.

"Ah, vitajte. Som tak nadšená, že sa s vami môžem stretnúť!" usmiala sa šťastne a okamžite ma objala.

Prekvapene som jej objatie vrátila, ale to už bola pri Harrym, ktorému sa to určite viac než páčilo.

"Myslím, že ste v dobrých rukách." zamrmlal Snape a zmizol za dverami.

Madam Rosmerta nám zamávala a potom za sebou zabuchla.

"Krystal Priceová, k vašim službám."

"Harry Potter." podal jej ruku chrabromilčan a potom predstavil aj mňa. "Megan Fosterová, moja priateľka."

Bola som prekvapená, že nepovedal len kamarátka. Určite sa mu musela Krystal páčiť.

"Takže, vy ste tu..."

"Prosím ťa, tykajte mi." mávla rukou "Som od vás staršia len dva roky."

Takže má sedemnásť, už je dospelá.

"Fajn, Krystal, ak som správne pochopil, mala by si nás upraviť...?"

"Áno, to je to čím ma Albus poveril." milo sa usmiala. "Vraj máte nejaký rozhovor a potom photoshoot tak nech na to aj vyzeráte."

"Odkiaľ sa poznáš s riaditeľom?" musela som sa spýtať.

Na Rokfort nikdy nechodila, to by som si ju už dávno všimla a bolo prekvapením že mužovi s polmesiačikovými okuliarmi hovorila menom.

"Ach, to je dlhá história." mykla plecom "...veľa som o vás počula, v Ráde vás uctievajú ako bohov."

"Počkaj." Harrymu klesla sánka. "Ty si vo Fénixovom ráde?"

"Jasné." zasmiala sa "Síce som si svoju kariéru predstavovala trochu inak, ale aj to je fajn. Od aurora sa to až tak nelíši, nie?"

"Ty si chcela byť aurorom?"

"Utri si slinu, Potter." zašomrala som si popod nos.

"Hm... nejako to síce nevyšlo, ale popri to pracujem aj ako maskérka... takže, kto chce ísť prvý?"

Nechala som Harryho nech si sadne do mäkko vyzerajúco kresla a ona zatiaľ otvorila malý strieborný kufrík, ktorý následne zväčšila kúzlom a o chvíľu sa predo mnou zjavilo desiatky líčidiel, make-up rôznych odtieňov, lesky, rúže, linky, ceruzky, špirály, krémy, korektory, tiene a ďalšie.

"Tak." obzerala si chlapca zo všetkých strán a ako prvé mu zložila okuliare. "Úplne iný človek."

Už som ho bez nich párkrát videla, ale vždy mi k nemu sedeli. Bola to jeho charakteristická črta.

Prinútila Harryho vyzliecť mikinu a tak ostal v jednoduchom bielom tričku s krátkym rukávom a véčkovým výstrihom, ktoré som na ňom tak milovala.

Sledovala som usadená v druhom kresle s ďatelinovým pivom v ruke, Krystal a to ako upravuje Pottera aj keď s ním veľa roboty nemala.

Použila korektor a púder aby prekryla drobné nedokonalosti na tvári a potom mu štetcom naniesla trochu bronzovej farby.

Jeho jazva mu tak ešte viac vynikla.

Dlho krútila hlavou nad tým Potterovským hniezdo, no nakoniec sa na to vrhla vyzbrojená hrebeňmi i kefami.

Keď som o dvadsať minút zdvihla hlavu od týždenníka Čarodejnica a zbadala chlapca predo mnou, takmer som odpadla.

Harry vyzeral dokonalo. A sexi. A mužne. A úžasne. A...

Jeho vlasy už viac netrčali do všetkých strán, nejakým tajuplným spôsobom sa podarilo Krystal vyčesať ich dohora. Účes pôsobil rebelsky a vyžarovala z neho istá dávka sebavedomia a drzosti.

Hodil sa presne k Potterovi.

Keď sa na mňa Harry frajersky uškrnul spoločne so svojimi zelenými očami bez okuliarov a vlasmi vyčesanými dohora mala som pocit, že zomriem.

"Tak čo na to hovoríš?" zasmial sa a ledabolo ich rozstrapatil tak, že vyzeral ešte lepšie.

Chce ma zabiť?

Jedinou nevýhodou bola jeho jazva, ktorá bola zvyčajne schovaná pod ofinou a teraz ju nekrylo nič, ale aj tak vyzeral viac než dokonalo.

"Myslím, že tvoje dievča odpadne." podpichla chrabromilčana Krystal, keď som sa zvalila do kresla, pripravená aj ja zažiť svoju malú premenu.

Harry zavrtel hlavou a klesol na moje miesto, zvedavo pozorujúc dianie pred sebou.

Zavrela som oči a snažila sa relaxovať...

Po pol hodine ma Krystal odviedla k vysokému zrkadlu a povedala nech otvorím oči.

Wau.

Moje dlhé vlasy boli krásne rovné a tak mi siahali až po zadok, mala som na sebe špirálu, ktorá predĺžila riasy a očnú linku, ktorá zvýraznila modré oči a dodala im tajuplnosť.

Tiene som našťastie nemala, sama som vedela, že ma robia oveľa staršou...

Pery boli pokryté jemným dievčenským leskom.

Celkový vzhľad spoločne s mojou bundičkou a roztrhanými rifľami vyzeral viac než dobre.

"Spokojná?"

"Úžasné, ďakujem!"

"Mali by ste už ísť, novinári neradi čakajú aj keď na hviezdy sa mi to oplatí." popohnala nás von dverami a venovala nám posledný žiarivý úsmev.

"Si naozaj krásna, Megan." pošepkal mi do uška chlapec ako ma chytil za ruku a naspäť si nasadil okuliare.

To on, vo svojom bielom tričku, čiernych skinny džínsach a dokonalom účesu určite každému vyrazí dych.

Snape náš vzhľad nekomentoval, len nás viedol hore schodmi na druhé podlažie. Venoval nám významný pohľad ako otvoril dvere a nás okamžite zasiahli blesky fotoaparátov zo všetkých strán.

Snažila som sa nežmurkať ako šialená, keď na nás útočili a mne sa začali potiť dlane.

Harry mi upokojujúco stisol ruku.

Obaja sme klesli za stôl určený pre nás, ďalej od novinárov, ktorý vysedávali na laviciach a mali dokonalý výhľad.

Cítila som sa ako zviera v ZOO. Alebo ako obraz pretŕčajúci sa v múzeu.

Keď som sa lepšie poobzerala, zistila som, že sa nachádzame v obyčajnej obývacej izbe s krbom, kožušinami zvierat na každom rohu a dreveným nábytkom.

"Už som tu raz bol." zamrmlal mi do ucha Potter "V treťom ročníku, keď som sa vykradol do Rokvillu pod neviditeľným plášťom. Tak som sa dopočul informáciu, že Sirius zapredal mojich rodičoch."

Prikývla som a nervózne hľadela na ľudí s fotoaparátmi, vyzbrojenými brkami a pergamenmi.

Jediný pokyn od McGonagallovej bol ten, aby sme vyzerali šťastne, zamilovane a chovali sa profesionálne, teda bez výbuchov mágie, hnevu a nadávok.

Myslím, že to posledné prízvukovala najmä Potterovi.

Sedeli sme za stolom s jednoduchým dlhým bielym obrusom a obaja sme mali pred sebou pripravenú malú plastovú fľašu s minerálkou a sklenené poháre. Okrem toho aj pár pergamenov a dve brká.

"Budeš hovoriť do svojho prútika, jasné?"

"Čože?"

"Tvoj prútik..." podala som mu ho do nastrčenej dlane "...bude slúžiť ako muklovský mikrofón, aby ťa bolo dobre počuť."

Niečo zamrmlal a obe prútiky zasvietili na modro.

"Myslím, že by sme už mohli začať, nech to je čo najskôr za nami."

Snape sa postavil pred nás, na čo takmer všetok ruch utíchol. Nevnímala som jeho slová, vystrašene som sa obzerala okolo seba a hrýzla si spodnú peru.

"Meg." Harry ma jemne pohladil po chrbte ruky, istý tým, že každý naťahuje uši "Babe, už to začalo."

Hodila som po ňom jemný úsmev a snažila sa podať svoj najlepší herecký výkon hodný i Oscara.

Väčšina novinárov sa začala hlásiť, ženy i muži v čarodejníckych habitoch a sem-tam nás niekto vyfotil.

Harry kývol hlavou nízkej čarodejnici celkom v prvej lavici, ktorá sa okamžite postavila. "Magazín Bosorka, pán Potter, ako ste sa spoznali so slečnou Fosterovou?"

"Hm..." usmial sa Potter "...stretli sme sa ako prváci, Megan sa snažila byť nenápadnou myškou, preto som si ju prvýkrát všimol až keď jej na hlavu položili Múdry klobúk, mám pravdu, zlato?"

Hravo som pretočila očami.

"Týždenník Čarodejnica.... pán, Potter, počas štyroch rokoch štúdia ste vystriedali viaceré partnerky a zažili pár románikov..."

"Áno?" nadvihol obočie.

"...a slečna Fosterová pre vás neexistovala. Ako je možné, že sa udial taký veľký obrat?"

Harry podráždene zaťal sánku "Nehnevajte sa, ale nie každý ako vy sa dokáže zamilovať na prvý pohľad... Megan som najprv lepšie spoznal a trávil s ňou čas... a až keď som večer ležal v posteli a myšlienka na ňu mi bránila v spánku som si začal uvedomovať ako sa veci majú..."

"Uznávate, že toto nie je váš prvý vzťah?"

"Áno aj keď nemám poňatia kam tým mierite..."

"Minulého roku ste chodili so svojou najlepšiu priateľkou Hermionou Grangerovou?"

"Všetko to boli nepotvrdené vymysli tlači. S Hermionou som nikdy nič nemal."

"Denný Prorok exkluzívne odhalil a priniesol sériu fotografií na ktorých sa objímate s Grangerovou tesne pred prvou úlohou na Trojčarodejínckom turnaji..." vyskočila blondína zo zadnej lavice.

"Vy asi nepoznáte kamarátsku podporu?"

"Okrem iného aj fotografie na ktorých sa prechádzate okolo jazera, navzájom kŕmite počas raňajok, ako vám dala bozk na konci druhej úlohy."

"Dala mi bozk na líce. Panebože, viete koľko ľudí ma už pobozkalo na tvár a to ich ešte nerobí..."

"Mazlili ste sa na v knižnici..."

"Utešovala ma, keďže som sa ocitol na pokraji zrútenia... radil by som vám aby ste si vyskúšali ako štrnásťročné decko prežiť turnaj."

"Takže vás Grangerová nepodvádzala s Viktorom Krumom?" teraz sa ozval plešatý čarodejník.

"Ježiši, nie! S Viktorom sme sa... hm... stali veľmi dobrými kamarátmi. Prial som im to."

Harry si vydýchol, keďže vyzerali, že im takéto vysvetlenie stačí a na chvíľku sa miestnosťou rozlialo ticho.

"Na bále ste sa ukázali po boku Parvati Patilovej..."

"...ktorá je naša spolužiačka a najlepšia kamarátka Megan." pretočil očami Potter.

"Takže ste jednu vymenili za druhú?"

"Čože?! Nie!" zamračene vyhŕkol chlapec "Parvati nikdy nepredstavovala objekt môjho záujmu. Bol to len jeden večer."

"Takže ste s ňou nič nemali?" ďalej sa vypytovali.

"Nemal." zavrčal chrabromilčan.

"Nakoniec z toho vyplynie, že je slávny Harry Potter nevinný a svätý." vykríkol niekto z davu ľudí usadených na laviciach.

"Ak nechcete aby som vám spravil zo života peklo, radil by som mlčať. A nikto nie je nevinný a svätý a nie som to ani ja." ľahko zotrel novinára a nalial si do pohára minerálku.

Okamžite ho pri tomto jednoduchom počine začali všetci fotografovať.

Odolala som chuti zasmiať sa.

"Takže so slečnou Fleur Delacourovou..."

"Opäť vedľa. Nikdy ma nepriťahovali ani blondíny ani víly. Vytiahol som jej sestru z vody, to hneď nemusí znamenať že sa bezhlavo milujeme..."

"Ale na Čcho Čchangovú sa pamätáte veľmi dobre..." sladko sa usmiala blondína, ktorá už predtým hovorila. "Ak nie, pomôžem vám osviežiť pamäť."

Mávla svojim prútikom a nám nad hlavami všetkých novinárov priletela malá kôpka fotografií.

Snažila som sa chovať normálne, v tomto prípade šťastne a zamilovane, ale keď som v tú chvíľu zazrela prvú fotku Čcho a Harryho ako sa bozkávajú, tuším na prázdnej tribúne ihriska Metlobalu, bolo to ťažké.

Vydýchla som nahromadený vzduch v pľúcach a pohľadom skĺzla na ďalšiu, tentokrát to muselo byť na trávniku pred Hagridovou chalupou, pod vŕbou, kde zvyčajne v teplých mesiacoch zlaté trio sedávalo a učilo sa. Potter ležal na chrbte, a ona bruchom na ňom, usmievajúc sa a naťahujúc sa pre ďalší bozk. Harryho ruky blúdili po jej tele a mne sa zahmlilo pred očami.

Bála som sa pozrieť na ďalšie, už len toto mi spôsobovalo bolesť.

Iné bolo o tom rozprávať a iné vidieť to na vlastné oči. Zdvíhal sa vo mne odpor, sklamanie a ublíženosť...

Keď niekoho milujete a vidíte ako je šťastný s niekým iným je to ten najhorší pocit na svete.

Mala som možnosť zazrieť ešte jednu fotografiu, kde si ju Harry sám od seba vytiahol do náručia a začal sa s ňou mazliť. A to bola Čcho na odchode...

Cítila som na kolene chlapcovu dlaň ako mi ho upokojujúco stisol, no ja som sa od neho odtiahla.

Prekvapene sa na mňa pozrel ako jeho oči stretli tie moje.

"Vaša priateľka vyzerá rozrušene..." víťazoslávne sa uškrnula blondína.

"Myslím, že aj vy by ste bola rozrušená, keby ste videla svojho partnera v náruči bývalej..." odsekol Potter no neprestával sa na mňa dívať.

"Potvrdzujete vzťah s Čhangovou?"

"Áno." odvetil a ja som uhla pohľadom.

Potrebovala som byť sama. Aspoň na malú skurvenú chvíľku som si želala aby sme naďalej nemuseli byť spolu....

Chcela som sa vyplakať a kričať a šmariť do blondíny prvú vec ktorá sa mi dostane pod ruku...

"Všetko je to však minulosť, tie snímky sú staré niekoľko mesiacov..."

"To vysvetľujte vašej priateľke, nie nám..." vysmiala sa mu novinárka ako nás všetci začali horlivo fotografovať.

"Nemusí mi nič vysvetľovať..." konečne som sa po prvý krát ozvala i ja "...neskrývame pred sebou žiadne tajomstvá. Harry mi o Čcho i o ich vzťahu povedal... Priznávam, nie som nadšená, ale ktorá žena by bola? Harryho milujem a som šťastná a to je hlavné. Vy ani vaše hlúpe otázky nezničia najkrajšie obdobie v mojom živote, takže naďalej pokojne vyťahujte všetku špinu čo máte..."

Všetci prekvapene stíchli a Potter mi venoval vďačný úsmev. Ja som mu ho však opätovať nedokázala.

Potter mi síce tvrdil, že ju nemiloval a že to pre neho bola len zábavka, ale videla som ten úsmev a pohľady...

Tak som sa vždy pozerala ja na neho...

"Kto vo vašom vzťahu urobil prvý krok a prelomil kamarátsku bariéru?"

Priala som si aby to všetko bolo konečne za mnou. Celkom som stratila chuť sedieť tu a zízať do objektívov.

"Bol som to ja. Pobozkal som ju v nemocničnom krídle, tesne potom ako vyšla z kúpeľne, zabalená len v osuške. Nikdy nezabudnem ako krásne v tú chvíľu vyzerala." Harry klamal až sa prášilo a ja som sa bez záujmu hrala s prútikom.

Na ďalšie otázky odpovedal väčšinu on a ja som sem tam niečo pridala. Cítila som sa ako robot, mechanicky kládla vymyslené slová do úst a rozdávala nacvičené úsmevy.

Hovorili sme o našich spoločných vtipných príhodách, o ružiach, čokoláde a srdiečkach... Harry mi venoval zamilované prezývky, úsmevy i pohľady, ale neodvážil sa ma dotknúť potom ako som sa vtedy odtiahla.

"Rozniesli sa zvesti, že plánujete odísť z Rokfortu, je to pravda?"

"...ech... netuším ako sa mohlo také niečo rozniesť." pokrčil Potter plecami a ja som si všimla ako sa Snape zamračil.

"Takže to potvrdzujete?"

Nervózne som si zahryzla do spodnej pery. Nikto nás nepripravil ako odpovedať na takéto otázky.

"...v poslednej dobe máme obaja zdravotné ťažkosti... Potrebujeme sa doliečiť a tak nám liečiteľka v nemocničnom krídle odporučila na pár týždňov zmiznúť a vyvarovať sa stresu, hluku a relaxovať. Pobyt v prírode nám môže len prospieť."

Snažila som sa pri tejto informácii neznieť nijako prekvapene. Harry bol viac než dobrý. Nie každý dokáže v sekunde vymyslieť plnohodnotné klamstvo.

"Na dnes to je všetko vážení. Photoshoot čakajte o hodinu." postavil sa pred nás Snape s prísnym výrazom v tváry.

Obaja sme sa s Harrym postavili, letmo ma objal pred zrakmi novinárov, potom chytil za ruku a ako sme spolu z miestnosti odchádzali ako prví, venoval im krátke mávnutie.

Profesor nás okamžite nahnal do izby, kde sme sa nechali líčiť. Krystal sa unudene hrala s pilníkom na nechty, no hneď ako zaregistrovala našu prítomnosť nadšene vyskočila z kresla.

"Tak ako to šlo?!" nadšene vyzvedala.

Ja som zo seba zhodila bundičku a postavila sa čelom k oknu. Oprela o okenný rám a tvár ponorila do dlaní. Snažila som sa pochopiť svoje zmiešané pocity, snažila som si vysvetliť ten hnev a upokojiť sa.

Čo sa to so mnou deje?

"Si v poriadku, Megan?" zacítila som na ramene ruku, ktorá však nepatrila Potterovi ale Krystal.

Otočila som sa k nej a ona mi venovala starostlivý úsmev.

Chlapec sa opieral chrbtom o stenu, ruky vo vreckách džínsov a stmavnuté dúhovky upierajúce sa na mňa. V tej chvíli vyzeral strašidelne a nebezpečne a ja som opäť musela odvrátiť tvár.

"Čo sa stalo?"

"Meg žiari na moju ex." vyhlásil so zaťatou sánkou "Takmer sa to celé pred novinármi posralo... na poslednú chvíľu to však zázrakom uhrala..."

"Čože?!" šokovane som zvýskla "Nežiarlim!"

Len pretočil očami "Vážne?"

"Choď do čerta!" dostávala som nenormálne nervy pri pohľade na jeho arogantný sebavedomý úškrn.

Zakrútil hlavou "Si smiešna."

"Ja?! To ty sa tu hráš na hrdinu, na dokonalého úžasného priateľa, na spasiteľa sveta! Prepáč že nedokážem byť tiež rovnako dokonalá a ľutujem... bože... tak strašne ľutujem že nemám bývalého aby si vedel aký je to pocit..." od zúrivosti som po ňom vrieskala a on stál, rovnako vytočený, oproti mne.

Krystal sa snažila splynúť s prostredím a predstierať že neexistuje.

"Aký je pocit čo?!" neveselo sa zasmial "Aký je pocit, keď človek žiarli?! Aký je pocit, keď vidím ako na teba všetci chalani zízajú?! Ako si Malfoy vždy hľadá nejakú zámienku len aby sa k tebe priblížil?! Kurva, žiarlim každú jednú sekundu čo sa dostaneš do kontaktu s niekým iným ako som ja!"
Na krku mu naskočila žila a hruď sa mu zdvíhala a klesala v šialenom tempe.

Hľadela som na neho v nemom šoku, hlava prázdna a bez myšlienok.

"Pozri... nemáš dôvod žiarliť na Čcho, už pre mňa nič neznamená, chápeš? A nikdy nebude..."

Len som bez slova prikývla ako mi srdce búšilo o preteky.

Harrry si unavene pošúchal jazvu v tvare blesku a potom mi venoval ešte jeden neurčitý pohľad.

Chcela som niečo povedať, musela, ale v tom do dverí vtrhol Snape "Mohli by ste sa vy dvaja láskavo stíšiť?! Počuť vás v celých Troch metlách."

Zvesila som hlavu a civela do zeme.

"Aj tak by sme už mali ísť. Čaká vás fotenie..." ohrnul vrchnú peru a venoval nám nenávistné zazeranie.

Zdvihla som budnu a opäť ju na seba natiahla. Krystal mi venovala súcitný výraz a ja som sa po tichom "ahoj" vydala za Harryho chrbtom.

*

"Úsmev! Chce to viac úsmevu! No ták decká, to sme na pohrebe?!" kričal fotograf ako cvakal jedna radosť a my sme mu obaja pózovali s rovnako nulovým nadšením.

"Fajn, dáme si pauzu. Máte päť minút!" rezignoval a spoločne so skupinkou ľudí pri rozloženom stole, začal kontrovať zábery.

Len som si povzdychla a vydala sa k stolu hneď vedľa s občerstvením.

Nachádzali sme sa niekde za Rokvillom, na zelenej pláni s dokonalým výhľadom na jazero a Rokfort v pozadí.

Fotografi, ich asistenti, osvetľovači a všetci ostatní, čo sa podieľali na fotení si tu rozložili stoly a potrebné veci a už dve hodiny sa snažili vyčariť dobré fotky.

Pravdu povediac, obdivovala som ich pevné nervy. Ja i Harry sme boli naozaj ťažkým orieškom. Vôbec sme sa nesnažili uľahčiť ich prácu, nespolupracovali sme a hádzali unavené a otrávené ksichty.

Nerobila som to naschvál; nemohla som sa na nič sústrediť a neustále mi hlavou prelietavali Potterove slová. Tlačovka ma dosť vyčerpala a čo je naozaj zvláštne bola stále neprichádzajúca únava.

Všimol si to aj Snape, neustále nás kontroloval a vypytoval sa (samozrejme na pokyn Dumbledora, inak by mu bolo pravdepodobne jedno čo sa s nami deje aj keby sa tu zjavili smrťožrúti s Voldemortom na čele). Zvyčajne sme už odpadli, minimálne dvakrát ale teraz nič...

Čo sa to deje?

A s Potterom sme sa odvtedy vôbec nerozprávali... to čo povedal mi vŕtalo v hlave, ale nemala som odvahu spýtať sa ho. Radšej som sa snažila samu seba presvedčiť, že to neznamenalo nič a že nemám byť takou naivnou hlupaňou akou bohužiaľ som.

Striaslo ma po celom tele ako zafúkal silnejší vietor.

Bohužiaľ, nemala som na sebe svoju bundu, ale ľahké bledomodré šaty na ramienka, ktoré sa dokonalo hodili k mojim očiam.

Boli dlhé a úspešne zakrývali tenisky ktorých som sa nehodlala vzdať. Opätky by sa mi zaborili do mäkkej pôdy a o to som nemala záujem.

Vlasy i make-up mi ponechali a nahodili ma do tejto parády. Harrymu natiahli čierne sako na biele tričko, no jeho obľúbené skinny džínsy mu zostali.

Načiahla som sa za jahodami, keďže občerstvenie tvorilo prevažne len ovocie a jednu si hodila do úst.

Jej sladká chuť sa mi rozpila na jazyku.

V tom som zacítila dlane na brušku ako ma niekto zozadu objal a mne bolo okamžite podľa príťažlivej chlapčenskej vône a magickému zväzku jasné, že je to Potter.

Chcela som uniknúť z jeho zovretia keďže som nemala absolútne žiadnu chuť na divadielko, ale chrabromilčan mi zašepkal do ucha "Pozerajú sa na nás... chovaj sa prirodzene..."

Prirodzene?

Nebolo absolútne nič prirodzené na tom, že ma objímal chlapec mojich snov až sa mi z toho točila hlava.

A tak som sa odvážila oprieť o jeho horúcu hruď a hlavu unavene položiť na rameno. Stretli sa nám pohľady ako sme boli tvárami až príliš blízko. Dokázala som rozoznať každý pór, každé znamienko, každú mihalnicu...

Slúžil ako dokonalý zdroj tepla a motýlikov v podbrušku.

A to bola v tej chvíli vražedná situácia. Rovnako ako jeho nasledujúce slová.

"Takto to má byť... tvoje miesto patrí tu, pri mne, Megan." pošepol a mne sa takmer podlomili kolená.

Nevedela som či to myslí vážne a bola som z toho všetkého zmätená. Ten chlapec mi čoraz viac motal hlavu.

"Pokračujeme!" zakričal na nás fotograf a ja som sa musela odlepiť od Pottera. Ovial ma nepríjemný chlad.

Obaja sme sa vrátili na svoje miesta. Najprv sme sa držali za ruky, potom objímali, pózovali pri strome, pri jazere, prechádzali sa, ležali na tráve a venovali si zamilované pohľady a úsmevy.

Fotograf takmer plakal od šťastia, nad našim rozhodnutím, že sa konečne budeme chovať podľa jeho pokynov.

"Harry, vy si sadnite na tú záhradnú lavičku, Meg, vy na jeho kolená." rozkazoval a gestikuloval ako šialený.

Chlapec pretočil očami a klesol na bielo natretú lavičku, ktorá tu bola špeciálne kvôli nám a ja som si zahryzla do pery.

Fajn, takže na jeho kolená.

Mala som pocit akoby sa nám to pomaly vymykalo z rúk... Dokázala som už vlastne rozdeliť realitu a predstieranie?

Budeme sa k sebe chovať rovnako, keď dnešok skončí? Vrátime sa do zvyčajného kamarátského módu?

Možno sme v ňom však zostali aj teraz, ale všetko to hranie na pár ma tak šialene miatlo.

Usadila som sa na jeho kolená, no on si ma pritiahol bližšie k sebe, do lona a chytil ma za pás.

"Čo to robíš, Harry?" zašepkala som tak aby nás nepočuli.

"Pózujem."

"Myslím to vážne."

"Aj ja to myslím vážne."

"Nemyslíš! Pozri sa na mňa!" prinútila som ho aby konečne otočil hlavu a uprel na mňa svoje zelené oči.

"Netuším o čom hovoríš Meg." ľahostajne pokrčil ramenami. Strieľal si zo mňa? On presne vedel čo som mala na mysli...

"Nehraj sa na hlupáka."

"O čo ti ide Meg?" zvýšil hlas a pevne mi stlačil zápästie. Zasyčala som od bolesti. Určite tam na ďalší deň nájdem modrinu...

"O čo mi ide? Mne?!" vyvliekla som sa z jeho rúk a postavila na nohy. V tej chvíli sme úplne zabudli, že máme nejaké obecenstvo.

"Mohla by si sa láskavo upokojiť?!" zavrčal a chcel ma chytiť, ale ja som inštinktívne cúvla.

"Nehovor mi, aby som sa upokojila, jasné?!" zúrivo som si odhrnula neposlušné pramene vlasov z tváre.

"Ako vidím to chodenie nám vôbec neprospieva..." frustrovane si prehrabol upravené vlasy.

"Konečne rozumná myšlienka... Končím!"

"Čože?!" šokovane nadvihol obočie.

Štáb okolo nás našťastie zmizol ako ho Snape odohnal preč.

"Majú všetko! Rozhovor, fotky i mileneckú hádku! Na dnes končím!" zvrtla som sa na päte a nahnevane utierala slzy slzy zúrivosti.

"Čo si myslíš, že robíš?!" počula som jeho kroky pol metra za mnou.

"Všetko sa pomaly zlepšovalo, prestávali sme medzi sebou bojovať a uzavreli mier a myslela som, že sme kamaráti..."

"My sme nikdy neboli kamaráti, Meg." uchechtol sa.

"Vážne?!" bleskovo som sa otočila k nemu "Tak čo sme potom boli?"

Mlčal.

Zbabelec.

"To hranie na zamilovaný párik ma ničí, nevidíš? Nás ničí. Hovoríš veci, ktoré by si hovoriť nemal a chováš sa každú minútu inak... Som z teba blázon."

"Vieš, aké je ťažké..." začal ale potom si zahryzol do jazyka.

"Kašli na to, vyspíme sa, zabudneme na dnešok a všetko bude v pohode, nie? Zajtra odchádzame a v Škótsku sa uprostred divočiny nebudeme musieť na nič hrať..." otočila som sa a chcela odísť.

Počula som ako od nervov udrel päsťou do najbližšieho stromu, keď sa ozval jeho prekvapený výkrik.

So strachom som sa zvrtla na päte a videla ako celý listnatý strom blčal v plameňoch. Potter si s bolesťou držal ruku ale ani nepípol.

Vedela som, že za to môže naša spoločná mágia. Nemali sme vybuchnúť... chovali sme sa čoraz horšie a horšie... Dumbledore nás zabije.

"Vy neschopní idioti!" prihnal sa nám Snape, jeho tvár bola biela ako krieda. "Máte zakázané používať magický zväzok! Tušíte, čo sa všetko mohlo stať?!"

Videnie sa mi začalo rozmazávať ako pomocou prútika uhasínal oheň a nás dvoch konečne pohltila únava. Tentoraz som ju poprvýkrát vítala... Potrebovala som aspoň na pár hodín zabudnúť na realitu.

Keď sa neskôr prebudím, čaká ma konfrontácia s riaditeľom i Potterom.

Už teraz som sa triasla strachom.

A/N:) Ahojte! Najprv sa chcem ospravedlniť že som vám do komentárov písala, že časť pribudne každú chvíľu a nakoniec ju pridávam až teraz, ale o pol štvrtej ráno som takmer zomierala od vyčerpania :/ (rovnako aj teraz) 

Keď si predstavím že v pondelok sa vraciame do školy po úžasne prespatých prázdninách už teraz mi je špatne :D A tie pár týždne pred vysvedčením sú vždy najhoršie. Odhadujem, že nám toho nakydajú tak veľa že sa každú chvíľku zbláznim... (do pol štvrtej som sa so sesternicou doučovala moju milovanú matiku takže tak :D)

Držím vám palce aby ste si poopravovali najviac známok čo sa dá (so mnou je to dosť bieda, ale čo už)

Inak čo hovoríte na novú kapitolu? Naozaj som veľmi zvedavá... Veľa ľudí mi písalo do správ a komentárov, že chcú aby na to už skočili a naopak niekomu sa páči to napätie :D Konečne si aj Meg a Harry začínajú uvedomovať, že sa niečo deje (podľa Pottera nie sú kamaráti :/) 

Dúfam, že sa stretneme pri novej kapitole čo najskôr a ja vás prosím aby ste mi napísali čo najviac názorov na dej. Potrebujem vedieť, čo si o tom myslíte ♥ I love you all! ♥