"Megan! No ták! Vstávaj ty spachtoš!" nejaký hlas mi zahučal pri uchu.

Niečo som nezrozumiteľne zamrmlala a prevalila sa na druhú stranu. Zrazu ma ešte aj cez zavreté viečka oslepilo ostré svetlo a počula som odhŕňanie baldachýnových závesov.

"Nestihneme raňajky! Vstávaj!" ozval sa, teraz už iný, energický hlas.

Hlavu som si schovala pod vankúš a viac-menej už prebratá zúfalo zamrnčala. "Ešte chvíľku, mami!"

"Meg! Rátam do tri. Buď to pôjde po dobrotky alebo po zlotky." povedala, tipujem, Parvati. Keď ste zalezený pod paplónom, je to dosť ťažké rozoznať.

"Niéé!" zaskučala som, keď Parvati vyslovila "tri" a mňa niekto poriadne oblial studenou vodou. Nahnevane som vyskočila a strhla zo seba mokrú perinu. Zamračila som sa na Parvatin i Lavenderin spokojný úškrn a zoskočila z postele.

"Ja som ťa varovala!" zasmiala sa Parvati a pozorovala ma, ako som sa nadurdene rozbehla do kúpeľne.

"Prepáč!" stihla zakričať a ja som zabuchla dvere.

Okamžite si vyzliekla premočenú nočnú košeľu a napchala ju do koša na bielizeň. Pritlačila si dlane na tvár a privrela napuchnuté, nevyspaté oči. Celé telo ma po tej "šialenej" noci bolelo a poriadne mi búšilo v hlave. Dosť často mávam migrény a teraz jednu dostanem na sto percent. Trebalo mi to? Trebalo sa mi trepať v takú nočnú hodinu niekam na prechádzku po hrade? Mala som na to myslieť ešte pred tým a nie teraz vyplakávať. Čo som si navarila, to si aj zjem. Alebo, netreba plakať nad rozliatým mliekom.

V duchu som sa pousmiala. Vtipné, že tieto príslovia nepoznajú čarodejníci. Vlastne jedno aj hej. Netreba plakať nad rozliatým elixírom.

Múdrosti som nechala múdrosťami a bleskovo urobila rannú hygienu. Parvati mala pravdu, nechcem predsa meškať hneď prvý deň a to na raňajky.

Vyšla som von z kúpeľne a v izbe už nikto nebol. Určite ma čakajú dole v klubovni. Vybrala som sa rovno pred skriňu a chvíľku do nej hľadela. Niekedy som aj ľutovala, že si tu nemôžem obliecť nejaké džínsy alebo mikinu a musím chodiť v habitoch a školských uniformách.

Vytiahla som čiernu krátku skladanú sukňu, bielu košeľu, chrabromilskú kravatu, čierny sveter a dlhý habit. Hodila všetko na posteľ a postupne sa obliekla. Potom sa ešte chvíľku obzerala v zrkadle a snažila sa doladiť pár detailov. Vlasy som si zaplietla do vrkoča a navoňala sa obľúbenou voňavkou. Pery som si pretrela jemným leskom a zamračene sa pozrela na svoj odraz. Viem, že muklovské líčenie je tu prísne zakázané. No, aspoň počas vyučovania. Na Rokvillské výlety to neplatí a ani na slávnostnejšie udalosti.

Cez plece si prevesila kabelu s učebnicami a pomôckami a pobrala sa do kluboni. Nebol tam nik okrem dievčat.

"No konečne!" vzdychla Lavender a ťahala nás cez portrét Tučnej pani.

"Naozaj ma to mrzí. Ja..." zasekla som sa uprostred vety. Mám im povedať o svojom nočnom zážitku alebo nemám?

"......celú noc som nemohla zaspať a prehadzovala sa v posteli. Tak som si pri sviečke čítala." zaklamala som a pozerala sa všade inde, len nie na nich.

"Do rána?" zaškerila sa Parvati a ďalej sme spolu prechádzali po chodbách a míňali obrazy na stenách a brnenia.

"Nó...hm...d-do pol štvrtej s-som bola hore." povedala som im popravde a ledabolo pohľadom zavadila o chodbu, ktorá viedla do Rokfortskej kuchyne. Nachádzali sme sa totiž už vo vstupnej hale.

"Ty nie si normálna." pretočila očami Lavender, no ja som vedela, že to nemyslí vážne.

Vošli sme spolu do Veľkej sieni a kráčali k chrabromilskému stolu. Kútikom oka som mrkla na slizolinčanov a zbadala v skupinke študentov sedieť Malfoya. Ako náročky, práve zdvihol hlavu od taniera a prepichol ma pohľadom. Po tele mi prebehli zimomrivky a začervenala som sa. Nechcelo sa mi rozmýšľať nad tým, ako a prečo sa tak v noci správal. Jednoducho to bol Malfoy a snažil sa ma ponížiť, ako to vždy robil. Nielen mne, ale aj ostatným.

Zošuchla som sa na drevenú lavicu a unavene si pretrela oči. Parvati a Lavender klesli vedľa mňa a začali niečo preberať, no ja som im nevenovala veľkú pozornosť.

"Ťažká noc?" zasmial sa Ron a ja som prekvapene zdvihla hlavu. Ani som si neuvedomila, ku komu som si vlastne sadla.

"Trošku." potlačila som zívnutie a rozhliadla sa okolo seba. Pri Ronovi bol len Harry a Hermiona. Tá čítala Denného Proroka a Harry zamračene hľadel na učiteľský stôl.

Rýchlo som sa tam tiež pozrela a zbadala raňajkujúcich profesorov (nevšedné, že? :D). Snape striehol pohľadom na študentov, Sproutová klebetila pri šálke rannej horúcej kávy so Sinistrovou a Dumbledore sa potichu zhováral s ružovou Umbridgeovou. Tá vyzerala ešte viac ružovučko a chlpatučko vďaka pletenej ružovej veste s ružovým svetríkom, ktorý mala už včera. Ostatný tiež normálne jedli a ja som sa nechápajúc otočila naspäť.

"Čo sa deje?" prekvapene sa spýtala Harryho Hermiona, keď zložila noviny.

"Hagrid." odvetil a sklonil hlavu k praženici.

Naozaj, na Hagridovom mieste opäť sedela Grumplová. Kde len ten môže byť?

"Harry, môžeš na slovíčko?" zastavila sa pri nás vysoká tmavá dievčina s dlhými zapletanými vlasmi.

"Ahoj, Angelina." vstal Potter a potom medzi sebou prehodili pár slov.

Medzi tým som sa aj ja pustila do raňajok a podopierala si hlavu. Bola som malátna a totálne mimo. To som vedela aj sama.

"Čo chcela?" spýtal sa Ron Harryho, keď si sadol a Angelina odišla.

"Len mi oznámila, že bude kapitánkou chrabromilského metlobalového družstva." usmial sa.

"A ty si rád? Myslela som, že Oliver bol dobrým kapitánom." zdvihla obočie Hermiona a odpila si z citrónového čaju.

"A nielen kapitánom. Ako strážca bol síce perfektný, ale nebude mi chýbať to dlhé predzápasové rečnenie." zaškeril sa Harry a pozrel sa na mňa. Ako keby si až teraz všimol, že som tu aj ja. Super!

"Prepáč Meg, len mám zlú náladu. Dobré ráno." ospravedlňujúco pokrčil plecami.

"Aj tebe." hanblivo som odvetila. Je možné, že pri jeho prítomnosti sa nesprávam, ako normálny človek?

"To kvôli Seamusovi? Kašli na ňho!" poradil mu Ron, keď profesorká McGonagallová prechádzala popri stole a rozdávala rozvrhy.

"Pozrite na dnešný!" zastonal. "Dejiny mágie, dve hodiny elixírov, veštenie a dve hodiny obrany proti čiernej mágii...Binns, Snape, Trelawneyová a tá Umbridgeová - všetci v jeden deň! Keby sa len Fred s Georgom chceli poponáhľať a dať dokopy tie ulievacie maškrty..."

"Tuším ma klame sluch!" poznamenal Fred, ktorý prišiel aj s Georgom a vtlačili sa na lavicu vedľa mňa. "Rokfortskí prefekti sa predsa nemôžu chcieť ulievať."

"Pozri sa, čo dnes máme" Harry mrzuto strčil rozvrh Fredovi pred nos. "Horší pondelok som ani nevidel."

"To máš síce pravdu, ale jediné, čo ti zatiaľ môžeme ponúknuť, je nugát na krvácanie nosa." skonštatoval Fred a otočil sa ku mne. "Ahoj Megan, si v pohode?" prezrel si moju unavenú tvár.

"Ja.." nestihla som mu odpovedať, keď sa ozval niekto iný.

"Nie je. Bola by, keby sa po nociach netúlala hradom." zasyčal Malfoy a provokatívne sa uškrnul. Práve sa pristavil pri stole a započul poslednú vetu nášho rozhovoru.

"Čo ty o tom môžeš vedieť, Malfoy?!" výhražne na ňho zazrel Harry.

"By si sa čudoval, Potter." úlistne sa usmial a pokračoval "Vaša milá humusáčka bola so mnou v noci v Sieni slávy a vyrušil nás tam, ten všivák Filch."

Otvorila som ústa dokorán a neveriacky na neho zízala. Preboha! O čom to tu trepe? Hovorí, ako keby sa medzi nami niečo stalo. Alebo malo stať... Škoda, že mi v to ráno, tak pomaly pracovala myseľ a nestihla niečo vymyslieť, čo by som mu mohla uštipačne odseknúť.

"Vieš čo Malfoy? Vypadni a neotravuj tu ďalej vzduch!" spamätal sa po tom klamstve Fred a vyhodil ho preč.

Potom sa na mňa otočil s prekvapeným pohľadom a chcel vysvetlenie. Neuniklo mi, že aj Harry sa zamračil a čakal, čo im k tomu poviem. Ďakujem pekne Draco, ďakujem. Toto sa môže stať, len mne...

A/N: Opäť vás otravujem s novou časťou, aj keď je po trošku dlhšej dobe :) Vôbec nič nestíham, lebo sa musím "učiť" na príjmačky, ktoré ma čakajú na týždeň a najlepšie na tom je, že som totálne všatko zabudla z Monitoru :D Normálne sa teším, ako tam vyhorím (dúfam, že nie :D) Ďakujem za lajky a komenty a dúfam, že sa vám to páčilo, aj keď ja s tým nie som veľmi spokojná :/ ♥ ♥ ♥